Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-16-2013.pdf
PDF · 104.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/16/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci žalobkyne: T. R. Y. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom X., U., proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa (spoločnosť T. R. Y.) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.1.2013, domáhala od žalovanej (Slovenskej republiky, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR) náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 500,- Eur od 10.07.2012 do zaplatenia podľa §4 ods. 1 písm. a) bod č. 1, § 9 ods. 1, § 17 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žaloby na súd (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“); zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že nemajetková ujma jej bola spôsobená prieťahmi v odvolacom exekučnom konaní, sp. zn. 18CoE 685/2010, vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 36Er/240/2004, čo malo za následok vznik morálnej ujmy na strane žalobkyne, v dôsledku neistoty žalobkyne o výsledok konania. Prieťahy v odvolacom konaní v trvaní od 18.11.2010 do 28.10.2011 zapríčinené odvolacím súdom boli skonštatované podpredsedníčkou Krajského súdu v Bratislave v liste zo dňa 25.01.2011, sp. zn. Spr. 2001/2012, doručenom žalobkyni dňa 22.2.2012. Žalobkyňa listom zo dňa 10.07.2012, doručeným dňa 10.07.2012 požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 500 Eur, ktorá jej mala byť spôsobená v odvolacom exekučnom konaní vedenom KS Bratislava pod sp. zn. 18CoE/685/2010. Nemajetkovú ujmu vyčíslila podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) a podľa judikatúry NS SR, konkrétne rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6Cdo 193/2011 zo dňa 25.04.2003, ktorým Najvyšší súd SR v súlade s judikatúrou ESĽP judikoval odškodnenie za jeden rok prieťahov zavinených súdom za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. v sume 1.713,98 Eur. Žalobkyňa v žalobe poukázala na judikatúru ESĽP vo veciach Mifsud proti Francúzsku, Apicella proti Taliansku (sťažnosť č. 64890/01), Vrabec proti Slovenskej republike, Poláček proti Slovenskej republike, Untermayer proti Slovenskej republike, Akdivaris a ďalší proti Turecku, a judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 2301/2009.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je kumulatívne splnenie zákonných podmienok, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Namietala, že žalobkyňa
si obsah odpovede podpredsedníčky Krajského súdu v Bratislave obsiahnutú v liste zo dňa 25.01.2012 vyložila nesprávne, ak má za to, že v uvedenom konaní malo dochádzať k prieťahom už od 18.11.2010 až do dňa 28.10.2011, nakoľko takáto skutočnosť z obsahu listu nevyplýva. Vo vyhodnotení sťažnosti žalobkyne je síce uvedené, že sťažnosť je dôvodná, avšak obdobie, kedy malo dôjsť k prieťahom v ňom presne vymedzené nie je. Pristúpením k argumentácii žalobkyne by bolo podľa žalovanej možné dospieť k absurdnému záveru, že k prieťahom malo dochádzať už od prvého dňa od napadnutie veci krajskému súdu, čo je v rozpore so základným logickým ako aj právnickým myslením. Žalovaná mala preto tvrdenie navrhovateľky o tom, že k prieťahom v uvedenom konaní došlo od 18.10.2010 do 28.10.2011, minimálne čo sa týka vymedzeného obdobia za zavádzajúce. Poukázala tiež na to, že žalobkyňa nepreukázala akýkoľvek vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa náhrada mala poskytovať v peniazoch. Namietala tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou, nakoľko ani jedno ani druhé podľa odporkyne preukázané nebolo.
3. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.02.2014 vzala návrh na začatie konania v časti príslušenstva, tj úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1500 Eur od 10.07.2012 do zaplatenia späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Súd postupom podľa § 96 ods. 3 Os.p. zisťoval u žalovanej, či s návrhom navrhovateľky na späťvzatie návrhu v časti súhlasí. prostredníctvom svojho povereného zástupcu vyjadrila s úkonom navrhovateľky súhlas, preto súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a konanie v tejto časti zastavil rozsudkom tunajšieho súdu5C/16/2013 zo dňa 12.01.2015, pričom výrok súdu o zastavení konania žalobkyňou a žalovanou odvolaním napadnutý nebol.
4. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 12.01.2015 a to rozsudkom č. k. 5C/16/2013-11, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1500,- Eur zastavil a zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške sumu vo výške 1 500,- Eur spolu s náhradou trov konania v sume 20,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 7Co/309/2015-131 zo dňa 28.05.2015, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkal odvolací súd, že sa dostatočne neriadil ust. § 157 v čase rozhodovania platného Občianskeho súdneho poriadku a rozsudok riadne a presvedčivo neodôvodnil. Odvolací súd vyslovil tiež v rozhodnutí právny názor, že nemajetková ujma je určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Z ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy nevzniká automaticky pri konštatovaní nesprávneho úradného postupu, ale len za zákonnej podmienky, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi (napr. II. ÚS 467/08) konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie. Medzi prvky nemateriálnej ujmy u právnických osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní, rozhodovaní a problémy spôsobené vedeniu spoločnosti. Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalovaného uvedenou v odvolaní, že súd prvého stupňa sa vo svojom odôvodnení bez ďalšieho obmedzil len na konštatovanie, že existenciu nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi v konaní je namieste v zásade prezumovať, čím celkom ignoroval kogentné ust. § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. a zákonné kritériá, s poukazom na ktoré súd hodnotí existenciu nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v konaní. Súdu prvej inštancie tiež pripomenul, že každá z troch kumulatívnych podmienok pre vyvodenie objektívnej zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí byť žalobcom, ktorého v sporovom konaní ovládanom prejednacou zásadou zaťažuje dôkazné bremeno, riadne preukázaná a zo strany súdu náležite odôvodnená s tým, že pri náhrade nemajetkovej ujmy uplatnenej podľa zák. č. 514/2003 Z.z. právnickou osobou je potrebné odlíšiť nemajetkovú ujmu, ktorá mala vzniknúť právnickej osobe od subjektívnych emócií a pocitov osôb oprávnených konať v jej mene.
6. Podľa § 391 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Súd vychádzal pri opätovnom rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, v rámci ktorého vykonal výsluch žalobkyne, resp. jej štatutárneho zástupcu, výsluchom žalovanej konajúcej prostredníctvom povereného zamestnanca, oboznámil s listinnými dôkazmi založenými stranami do súdneho spisu, a to najmä sťažnosťou žalobkyne na prieťahy v konaní 18CoE 685/2010 zo dňa 02.01.2012, odpoveďou podpredsedníčky Krajského súdu v Bratislave na sťažnosť žalobkyne zo dňa 25.01.2012, uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 18 CoE 685/2010-33 zo dňa 28.10.2011, právoplatným dňa 05.03.2012, ďalším obsahom spisu vedeného Okresným súdom Bratislava III, sp. Zn. 36 Er/240/2004, žiadosťou žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko čo v konaní vyšlo najavo.
8. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 12.10.2016 za prítomnosti žalobkyne a žalovanej zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Z.. Y. I., H.. H. T. a Z.. A. J., nakoľko vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania zvážil vykonanie výsluchu svedkov za nadbytočné. 9. Súd v rámci rozhodovania o prejednávanej veci považoval za potrebné vysporiadať sa aj s otázkou aktívnej, resp. pasívnej legitimácie ako nevyhnutného predpokladu pre úspešné uplatnenie žaloby. Hoci v konaní táto sporná nebola je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade bol tento predpoklad splnený. Aktívna legitimácia žalobkyne vyplýva z ustanovenia § 9 ods. ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. podľa ktorého, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 10. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, tá rovnako vyplýva zo zákona č. 514/2003 Z.z., v tomto prípade konkrétne z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), podľa ktorého štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci vydaním nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaným subjektom má byť v tomto prípade štát, teda Slovenská republika (žalovaná).
11. Pokiaľ ide o zistený skutkový stav, z obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 36Er/240/2004 ( v časti rozhodujúcej pre posúdenie dôvodnosti žaloby, tj. týkajúcej sa odvolacieho konania) súd zistil, že žalobkyňa podala na Okresný súd Bratislava III dňa 18.10.2010 odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 36Er/240/2004-20 zo dňa 21.09.2010, ktorým súd vyhlásil exekúciu vedenú na návrh navrhovateľky ako oprávnenej voči povinnému S. R., s.r.o.za neprípustnú a túto zastavil. Odvolanie bolo dňa 18.11.2010 predložené Krajskému súdu v Bratislave.
12. Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní navrhovateľky dňa 28.10.2011 uznesením č.k. 18Co 685/2010-33 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2012.
13. Žalobkyňa podala dňa 2.11.2011 na Krajský súd v Bratislave žiadosť o vydanie rozhodnutia, kde poukázala na skutočnosť, že odvolací súd po dobu viac ako 6 mesiacov vo veci nerozhodol, preto žiadala o odstránenie prieťahov a vydanie zákonného rozhodnutia.
14. Dňa 02.01.2012 podala žalobkyňa sťažnosť na prieťahy v odvolacom exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 36Er/240/2004 predsedovi Krajského súdu Bratislava. Podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave listom sp. zn. Spr. 2001/2012 zo dňa 25.01.2012 oznámila, že jej sťažnosť je dôvodná. Dôvodnosť sťažnosti spočívala v tom, že pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne odvolacím súdom došlo k prieťahom v konaní, zapríčinených podľa názoru podpredsedu súdu okolnosťami objektívnej povahy, ktorými bola zaťaženosť senátu a skutočnosť, že nešlo o „prednostnú“ vec, ale vec vybavovanú podľa poradia.
15. Žalobkyňa dňa 10.07.2012 požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na odškodné podľa § 4, § 9 ods. 1, § 15, § 17 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku odôvodnila tým, že Krajský súd v Bratislave sa v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 18CoE 685/2010 dopustil prieťahov v trvaní od 18.11.2010 do 28.10.2011, kedy rozhodol v predmetnej veci až po sťažnosti žalobkyne zo dňa 24.10.2010 (ktorá však bola odvolaciemu súdu doručená dňa 02.11.2011), rozhodnutie doručil Okresnému súdu Bratislava III dňa 21.12.2011 a žalobkyni bolo rozhodnutie zo dňa 28.10.2011 doručené dňa 05.03.2011. Žalobu podala žalobkyňa na súd dňa 21.01.2013.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
18. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (ods. 1). Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (ods. 2).
20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.
21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
22. Podľa § 17 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (ods. 2). Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení
23. Žalobkyňa sa v konaní domáhala náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 9 ods. 1, § 17 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave v exekučnom konaní sp. zn. 36Er/240/2004 spočívajúceho v prieťahoch v období rozhodovania o odvolaní žalobkyne, doručenému odvolaciemu súdu dňa 18.11.2010 do vydania rozhodnutia č.k. 18CoE 685/2010 zo dňa 28.10.2011.
24. K prieťahom v exekučnom konaní sp. zn. 36Er/240/2010, od vzniku ktorých žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odvíjala malo dôjsť za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., preto ho súd v predmetnej právnej veci aplikoval.
25. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008). V prípade splnenia zákonných podmienok sa štát nemôže svojej zodpovednosti za škodu zbaviť.
26. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu voči štátu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť kumulatívne splnené nasledovné predpoklady:
- nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
- vznik ujmy (majetkovej alebo nemajetkovej),
- príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a vzniknutou ujmou.
27. Podmienka kumulatívneho splnenia uvedených predpokladov má za následok, že čo ak len jeden z nich nie je splnený, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
28. Nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudky sp. zn. 5 Cdo 126/2009 zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 6 Cdo 115/2010 zo dňa 31.5.2011, sp. zn. 4 Cdo 60/2003 publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2004) nesprávnym úradným postupom sa rozumie aj postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Môže pritom ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo z cieľov tejto činnosti, ale aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje.
29. Žalobkyňa namietala prieťahy v konaní o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 36Er/240/2004-20 zo dňa 21.9.2010. Odvolanie bolo Krajskému súdu v Bratislave predložené dňa 18.11.2010, pričom o odvolaní bolo rozhodnuté uznesením č.k. 18CoE685/2010- 33 dňa 28.10.2011, teda po 11 mesiacoch. Prieťahy v konaní boli v danom prípade konštatované aj v rámci vybavenia sťažnosti navrhovateľky podpredsedníčkou Krajského súdu v Bratislave. Je preto nepochybné, že v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 18CoE 685/2010 došlo k prieťahom v konaní o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení. Prieťahy v súdnom konaní treba považovať za trvajúci protiprávny stav, v každom okamihu ktorého dochádza k rovnakému porušovaniu práva účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 107/2009 zo dňa 28.7.2010, R 19/2014).
30. Dôvodnosť dĺžky konania je potrebné posudzovať z hľadiska konkrétnych okolností prípadu a z hľadiska celkovej dĺžky konania, správania sa účastníkov konania aj kompetentného orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci (v tomto prípade odvolacieho súdu, ktorý v rámci svojej kompetencie vykonáva verejnú moc). Žalobkyňa v procesnom postavení oprávneného v exekučnom konaní nesťažovala postup súdu po podaní odvolania ani nespôsobila prieťahy, ktoré by súdu mohli zabrániť rozhodnúť o jej odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu a tieto nespôsobil ani povinný.
31. Ako vyplýva už z odseku 29, existenciu prieťahov v odvolacom konaní konštatovala aj podpredsedníčka Krajského súdu Bratislava v liste sp. zn. Spr. 2001/12 zo dňa 25.01.2012. Nakoľko ide právoplatný a vykonateľný individuálny právny akt súd v predmetnej právnej veci nevidí dôvod sa od nich odkloniť.
32. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa nesprávneho úradného postupu sa stotožnil aj odvolací súd (str. 6, 3. Odsek uznesenia), pričom poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý za prieťah v konaní považuje s prihliadnutím na okolnosti veci nečinnosť súdu po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, ktorý zároveň uviedol, že za daných okolností sa súd prvého stupňa skutočne nemal dôvod odchýliť od záverov podpredsedníčky Krajského súdu v Bratislave, ktorá sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v súdnom konaní, doručenú súdu dňa 03. januára 2012, vyhodnotila ako dôvodnú a za v konaní vzniknuté prieťahy sa ospravedlnila.
33. Súd tak s poukazom na odseky 28 až 32 dospel k záveru, že je v danom prípade splnená prvá podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci.
34. Pokiaľ ide o vznik nemajetkovej ujmy, súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 393 CSP (ods. 6) dospel s poukazom na vykonané dokazovanie k záveru, zhodnému s argumentáciou žalovanej, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keďže nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy, kedy všetky tvrdenia žalobkyne týkajúce sa vzniku nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym postupom súdu v dotknutom konaní pred Krajským súdom v Bratislave, zostali v rovine nepodložených tvrdení bez náležitého preukázania relevantnými dôkaznými prostriedkami.
35. Súd poukazuje tiež na právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého, pri náhrade nemajetkovej ujmy uplatnenej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. právnickou osobou je potrebné odlíšiť nemajetkovú ujmu, ktorá mala vzniknúť právnickej osobe od subjektívnych emócií a pocitov osôb oprávnených konať v jej mene.
36. Žalobkyňa za nemajetkovú ujmu označila pocity neistoty, bezmocnosti a beznádeje, ktoré v nadväznosti na uvedený názor vyslovený odvolacím súdom, nemožno s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa je právnickou osobou, považovať za spôsobilé privodiť žalobkyni nemajetkovú ujmu, keďže medzi prvky nemateriálnej ujmy u právnických osôb patrí najmä povesť spoločnosti, neistota v plánovaní, rozhodovaní a problémy spôsobené vedeniu spoločnosti (str. 7, ods. 2 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu). Žalobkyňa však v konaní takto vzniknutú ujmu súvisiacu s nesprávnym úradným postupom dotknutého orgánu verejnej moci nepreukázala.
37. Súd poukazujúc na všetky uvedené dôvody uzavrel, že v danom prípade vzhľadom na prijatý záver o absencii predpokladov pre vznik nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej vznik (nemajetkovej ujmy) v konaní zo strany žalobkyne preukázaný nebol, nebolo možné podanej žalobe vyhovieť, preto súd žalobu zamietol.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaní bola síce plne úspešná žalovaná, táto si však náhradu trov konania neuplatnila, nakoľko jej v konaní nevznikli, preto súd žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to na Krajský súd v Bratislave, cestou Okresného súdu Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 a nasl. CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.