Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/597/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu W. R., T.. XX.X.XXXX, I., R. I. XX, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 11C/210/2014-52 z 9.6.2015 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Karlovské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 10467/14 zo dňa 3.11.2014 a to v časti bodu 1. týkajúceho sa úroku z omeškania a poplatku vo výške 592,96 eur a v bode 2., 3. a 4, II. v prevyšujúcej časti konanie zastavil a III. náhradu trov konania účastníkom (teraz stranám sporu) nepriznal.

2. Vychádzajúc z § 52 ods 1- 4, 53 ods. 1,2,3,4,5 a 6 Obč. zák. (ich znenie citoval) poukázal na to, že predmetom tohto sporu je zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Karlovské rameno 8, 841 04 Bratislava SR 10467/14 z 3.11.2014, ktorým bola žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť uhradiť žalovanej istinu 935,- eur, známy úrok 613,64 eur, známy úrok z omeškania 150,51 eur, poplatok 592,96 eur, úrok 32 % ročne zo sumy 935,- eur od 9.9.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.527,96 eur od 9.9.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 312,- eur, trovy mediačného konania 280,43 eur, poplatok za upomienky 32,- eur a trovy rozhodcovského konania 572,34 eur. Z odôvodnenia rozsudku mu vyplynulo, že žalovaná podala na predmetný rozhodcovský súd 10.10.2014 žalobu proti žalobcovi, na základe ktorej sa domáhala voči nemu zaplatenia sumy 935,- eur s označeným prísl., že v žalobe žalovaná uviedla, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX F. XX.X.XXXX, na základe ktorej boli poskytnuté žalobcovi finančné prostriedky 1.000,- eur, že žalobca sa zaviazal splatiť tento úver spolu aj s dohodnutým poplatkom 872,- eur v pravidelných 12 mesačných splátkach 156,- eur počnúc od 22.3.2013. Zároveň žalobca ku dňu podania návrhu uhradil žalovanej 65,- eur, ktorá bola započítaná žalovanou postupne na jej jednotlivé nároky (primárne na istinu, následne poplatok, ostatné nároky a príslušenstvo) vyplývajúce zo Zmluvy o úvere. Keďže ku dňu vyhotovenia návrhu na začatie rozhodcovského konania žalobca uhradil žalovanej 65,- eur, žalovaná si uplatnila v rozhodcovskom konaní zvyšok sumy s prísl. Rozhodcovský súd, po predložení žaloby na rozhodnutie, postupoval v zmysle § 21 ods. 1 zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, skúmal svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Rozhodcovský súd preskúmal predloženú Rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom (právnická osoba) a žalovanou (fyzická osoba nepodnikateľ), obsahom ktorej je dohoda

zmluvných strán, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. V tomto prípade má byť rozhodcovské konanie vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník konania môže v lehote do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku požiadať rozhodcovský súd o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, a to iným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Zmluvné strany si zároveň dohodli rozväzovaciu podmienku vo vzťahu k tejto rozhodcovskej zmluve, a to pre prípad podania žaloby ktorejkoľvek zo zmluvných strán o rozhodnutie akéhokoľvek sporu vzniknutého zo zmluvy o úvere (napr. žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere podaná dlžníkom - poznámka rozhodcu) na všeobecnom súde. Ďalej uviedol , čím sa rozhodcovský súd prvotne zaoberal a to so zreteľom na posúdenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. a teda jej platnosťou, že rozhodcovský súd mal za to, že účastníci konania uzatvorili rozhodcovskú zmluvu jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej, fyzicky od zmluvy o úvere oddelenej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov, v ktorej sa dohodli na dvoch subjektoch oprávnených riešiť ich prípadne vzájomné spory, a to Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. a príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky, pričom právo výberu je na žalujúcej zmluvnej strane. Rozhodcovský súd dospel k záveru, že takto uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou s alternatívnym výberom súdneho orgánu, nebola žalovanej uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom konaní a teda žalobcovi nebola obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v prípadných sporoch len v rámci rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd po preskúmaní danej Rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že jeho právomoc je daná, pričom rozhodcovský súd je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci. V odôvodnení ďalej konštatoval, že rozhodca vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k tvrdeniam uvedených v žalobe, ako aj k dôkazom, ktoré boli uvedené v žalobe a aby označil dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení, avšak žalobca sa k tejto žalobe nevyjadril. Citujúc znenie § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení , z obsahu spisu rozhodcovského súdu SR 03740 (fotokópia č.l. 19) zistil, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi 12.11.2014, žalobu na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku podal na súd 25.11.2014, v zákonnej 30-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku ( § 41 ods. 1 cit. zák.). Citujúc znenie § 40 ods. 1 cit. zák. , skúmal, či sú splnené zákonné dôvody, na základe ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku. Vychádzajúc z § 3 ods. 1, 2, 3 cit. zák. a bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť predmetnej Zmluvy o úvere, z obsahu spisu rozhodcovského súdu (č.l. 19 a nasl.) zistil, že XX.X.XXXX uzavreli strany sporu rozhodcovskú zmluvu uzavretú podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (č.l. 30), ktorej predmetom podľa č. II. Zmluvy je dohoda, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej XX.X.XXXX budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Poukázal na čl. 3, bod 1. a 2. (individuálne dojednanie podmienky) čl. 3 ods. 3, bod 1. písm. q) (vyžadovanie prejednania sporov výlučne rozhodcovským súdom) Smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), uviedol, že sa jedná sa o tzv. formulárovú zmluvu s textom vopred pripraveným s tým, že žalobca mohol zmluvu odmietnuť len ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu, že táto rozhodcovská zmluva je uzavretá v neprospech žalobcu, pretože deleguje všetky právomoci len na rozhodcovský súd v Bratislave, čo môže sťažiť povinnému prístup k súdu, že rozhodcovská zmluva síce dáva na výber zmluvným stranám v prípade sporu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale na druhej strane však konštatuje, že v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd, tak je založená právomoc rozhodcovského súdu. Z tohto mal za zrejmé, že žalovaná už od začiatku sledovala pri koncipovaní rozhodcovskej zmluvy cieľ, v prípade vzniku sporu z uzavretej zmluvy o úvere riešiť spory na rozhodcovskom súde vopred určenom. Poukázal na to, že zákon definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Ďalej uviedol, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky

normy lex specialis. Pokiaľ ide o predmetnú Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami, uviedol, že tak sa bezpochyby jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, že podľa platných právnych predpisov a súdnej praxe sa má za to, že rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s., je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná. Zdôraznil, že predmetná rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa vpisuje len špecifikácia úverovej zmluvy na vzťahy, ktorej sa má rozhodcovská zmluva uplatniť, že rozhodcovská doložka v danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX F. X.X.XXXX. Poukázal na to, že dlžník tak svojím podpisom mohol Rozhodcovskú doložku akceptovať, že akceptácia doložky tvorila podmienku poskytovania úveru, alebo Rozhodcovskú doložku spolu s úverom odmietnuť, že ju žalobca považuje za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák., v zmysle námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, aj z dôvodu, že síce dáva možnosť výberu zmluvným stranám v prípade sporu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, no následne konštatuje, že: „ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Poukázal na obdobnú vec ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011 (z jeho odôvodnenia citoval). Mal za nesporné, že predmetná Zmluva o úvere č. 900302526 z 27.9.2012 je zmluvou spotrebiteľskou, a že neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, resp. , že tento údaj v nej nie je vyplnený tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc teda z § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch a z ustálenej súdnej praxe slovenských súdov a aj Súdneho dvora mal za nevyhnutné považovať úverový vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. 900302526 z 27.9.2012 za úverový vzťah bez úrokov a bez poplatku. Konštatoval, že napriek tomu, že Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje kategóriu dobrých mravov, teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Urobil záver, že všetky podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločenský nežiaduci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa, a na druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech, že uvedené je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Menované čl. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru mu svedčili nielen o tom, že rozporujú dobrým mravom podľa § 39 Obč. zák. a teda sú absolútne neplatné, že na viac sú v Zmluve o úvere č. 900302526 z 27.9.2012 obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu - realizácie podľa § 3 ods. 1 Obč. zák, že táto rovina rozporu s dobrými mravmi je ešte signifikantnejšia, než rovina uzavretia zmluvy, nakoľko práve v nej sa realizuje sociálne škodlivý a spoločensky nepriaznivý účel, že ide o reálny pokus zneužitia práva zo strany tohto nebankového subjektu. Zdôraznil, že práve prostredníctvom § 3 ods. 1 Obč. zák. (i keď to výslovne takto v zákone označené nie je) sa v našom súkromnom práve uplatňuje zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva (povinnosti) na sociálne škodlivé ciele, a to buď v rozpore so záujmami jednotlivcov alebo v rozpore s verejným záujmom. Považujúc rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú, pretože odporuje dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.) , žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok v bodoch 1. pokiaľ ide o úroky z omeškania a poplatku (okrem priznanej istiny 935,- eur, ktorú žalobca uznáva a podľa jeho vyjadrenia aj spláca) a v bodoch 2., 3., 4. Konštatoval, že v prevyšujúcej časti konanie zastavil (§ 96 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu stranám nepriznal, nakoľko úspešnému žalobcovi žiadne odôvodnené trovy v tomto konaní nevznikli a ich náhradu nežiadal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

3. Proti výroku I. rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie v celom rozsahu žalovaná z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., nakoľko podľa jej názoru súd neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalovaná bola toho názoru, že súd sa v konaní (teraz v spore) o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzovali na jeho snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Poukázala na to, že žaloba o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu nie je ani riadnym, ani mimoriadnym opravným prostriedkom, že účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ďalej poukázala na to, že Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách má povahu prameňa komunitárneho práva, že v zásade nemá priamy účinok na území členského štátu, že je záväzná len pre členské štáty, a nie aj pre jednotlivcov a že priamy účinok je prípustný len vo výnimočných prípadoch, a to vo vertikálnej podobe, t.j. vo vzťahu jednotlivec vs. štát, za predpokladu, že v dotknutej časti je oprávnenie priznané smernicou vymedzené dostatočne, jasne a určito a nie je už potreba jej vnútroštátneho prevzatia, že v spore medzi osobami súkromného práva sa nie je možné účinne domáhať ustanovení smernice (nepoužiteľnosť tzv. priameho horizontálneho účinku), (rozsudok ESD vo veci C-91/92 z 14.07.1994 Paola Faccini Dori proti Recreb Srl). Citujúc znenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. mala za nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobcom a ňou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania a už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovanou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznila a poukázala na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Bratislave 14 NcC/10/2011 z 30.05.2011 a aj na odbornú literatúru (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Zdôraznila, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, že rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Ďalej poukázala na to, že prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Ďalej uviedla, že medzi stranami bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade teda nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, že v prípade rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Citujúc znenie § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní navrhla rozsudok vo výroku I. zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, o.i., uviedol, že úroky a poplatky považuje za neadekvátne v nesúlade s dobrými mravmi a obchodno-právnymi zákonmi.

6. Rozsudok v ostatných výrokoch (okrem výroku I.), odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v týchto výrokoch v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 a rozsudok vo výroku I. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovanou.

8. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov uvádzaných žalovanou nie je daný.

9. Žalovaná v odvolacom konaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., t.j. , neúplné zistenie skutkového stavu, teraz podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, teraz podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam a v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teraz podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

11. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre spor), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže

byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy sporu vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Súd prvej inštancie vykonal všetky stranami navrhnuté a predložené dôkazy, poučil ich podľa § 120 ods. 4 O. s. p., žalovaná do rozhodnutia súdu nemala ďalšie návrhy na dokazovanie, súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené , preto tento odvolací dôvod nie je daný.

13. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teraz uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého spor posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu sporu práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

17. Je potrebné dodať, že rozhodnutie súdu je v úplnom súlade s ustálenou súdnou praxou, že k právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto a obdobným (obsahom) Najvyšší súd SR zaujal právne závery v množstve svojich rozhodnutí, ktorý konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla teda založiť právomoc rozhodcovského súdu.

18. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

19. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

21. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .