Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Co-317-2016.pdf
PDF · 88.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/317/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. J. nad T., D. 8, zastúpeného matkou S. U., bytom Nové J. nad T., J. X. XX a JUDr. Soňou Miškovičovou, advokátkou, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Čsl. Armády 4 proti odporcovi J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. U., zastúpenho opatrovníčkou U. U., bytom Q. U. XXX o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/446/2013-92 zo dňa 29. marca 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/446/2013-105 zo dňa 02. júna 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zrušil vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, uloženú rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 5P/109/2009-41 zo dňa 30.11.2009, s účinnosťou od 01.12.2013 a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 7C/446/2013-48 zo dňa 11.02.2015 návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/109/209-41 zo dňa 30.11.2009 bola naposledy určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi sumou 70,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2009. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. J. za obdobie od 01.09.2009 do 30.11.2009 vo výške 130,35 eur súd povolil otcovi splácať po 5,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2010. Z výsluchu zástupcu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ má problémy vyjadrovať sa, operovali mu hlavu, trpí epilepsiou. Je poberateľom invalidného dôchodku. Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 373,50 eur. Z lekárskej správy MUDr. P. zo dňa 16.04.2014 je zrejmé, že odporca je osoba s chudobnou slovnou zásobou, úsečnými málo obsažnými odpoveďami, dlhá reakčná doba odpovedí. Je orientovaný časom aj priestorom, ale málo praktický v denných činnostiach, žiadna motivácia, nemá žiadne pracovné návyky. Často sa počas štúdia na škole utiekal do rôznych príznakov chorôb, ktorá nebola nikdy objektivizovaná. Trpí rôznymi strachmi až fóbiami. Podľa psychologického vyšetrenia jeho intelekt zodpovedá ľahkému stupňu debility IQ 70. Nie je schopný pochopiť zmysel ani význam súdneho konania a vystupovať pred súdom. Je schopný zamestnať sa, vykonávať jednoduché úkony, ale len pod vedením a trvalým dozorom druhej dospelej osoby. Opatrovník odporcu, jeho matka, vypovedal, že odporca trpí halucináciami. Nedokáže si takmer nič urobiť, tzn. napríklad ho poslala drevo štiepať ani to neurobil a je presvedčená, že si nedokáže ani odkrojiť chleba. Uvažuje, že bude musieť nájsť nejakú inú lekárku, ktorá dokáže jeho zdravotný stav riešiť. Myslí si, že je nevyhnutné, aby sa podrobil operačnému zákroku, nakoľko mu zrejme železo v ruke vadí. Nemôže pochopiť, ako niekto len od stola dá, že niekto má
pokles len o 20 %, keď ona si myslí, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje nič robiť. Pamätá si, že boli ešte u JUDr. Zaťkovej na Krajskom súdu v Trenčíne, tá im odporučila, aby si po polroku podali novú žiadosť. Ona sa aj o toto snažila, avšak pani MUDr. N. jej nevystavila žiadne papiere k takejto možnosti. Uvažovali o tom, že od MUDr. N. odídu, avšak tá ich žiadosť hodila do koša. W. zvažujú aj teraz, že odídu s J. a jej druhom do Bratislavy, lebo takto to už ďalej nejde. Ona synovi posiela 100,- eur mesačne. Odporca je prakticky bezdomovcom. Pohybuje sa v Novej Bošáci, pričom jej matka, ktorá má 73 rokov, je ochotná ho prichýliť. Zo správy Špeciálnej základnej školy v Novom Meste nad Váhom súd zistil že odporca bol ich žiakom do 30.06.2011.V škole dosahoval dobré výsledky. Získal vzdelanie poskytované špeciálnou základnou školou. V prijímacom konaní v šk. roku 2010/2011 úspešne zvládol prijímacie pohovory do OU Ladce, odbor murárske práce, kde však podľa ich informácií nenastúpil. Opatrovník odporcu v podaní došlým súdu dňa 09.09.2015 uviedol, že i keď odporca bol prijatý na strednú školu, z dôvodu jeho diagnózy nezvládal každodenne dochádzať do školy a ona ako matka toto nevedela zabezpečiť. Z lekárskeho posudku zo dňa 02.06.2014 vyplýva, že odporca nebol uznaný invalidným, pričom bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 02.07.2014 v zmysle § 263 ods. 15 a § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., zamietli žiadosť odporcu o invalidný dôchodok zo dňa 02.06.2014. Svedok MUDr. N. N. na nariadenom pojednávaní vypovedala, že ako všeobecná lekárka pracuje 27 rokov, pričom pôsobí v Bošáci, má okolo 2200 pacientov. Pána J. U. zdedila po MUDr. S., ktorý zomrel, a teda v jej starostlivosti je J. U. od mája 2015. Po somatickej stránke ho považuje za zdravého, avšak zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že je nedisciplinovaný, nechodí na kontroly a vzhľadom k tomu, že požíva alkohol, tak si za zhoršenie zdravotného stavu môže hlavne sám. Myslí si, že tento stav bol zapríčinený jednak prostredím, jednak jeho intelektom, ako aj jeho pozitívnemu vzťahu k alkoholu. Z dokumentácie vyplýva, že jeho IQ je 70, čo je podpriemer, pričom má vedomosti o tom, že je v starostlivosti u psychiatričky MUDr. Lúčnej, kde bola diagnostikovaná fóbia, a to či už z ľudí, alebo z výšok. Keďže ide o špecializované ochorenie, ona ako všeobecný lekár sa k tomuto nevie bližšie vyjadriť. Taktiež zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že mal opakované úrazy, ktoré boli spôsobené v ebriéte, tzn., pod vplyvom alkoholu a dôsledkom toho má aj drôty alebo železá v ruke, pričom bola aj plánovaná operácia, avšak J. U. sa nedostavil. Myslí si, že ak by nebol pod vplyvom alkoholu, tak určite by dokázal komunikovať a chápať zmysel tohto konania. Podľa nej prácu robotníka by v pohode zvládal. Tiež si vie predstaviť, že by pracoval pod dohľadom. Od novembra 2013 doposiaľ je zdravotný stav J. U. rovnaký. Podľa jej informácií dôchodok z mladosti u J. U. nepripadá do úvahy, nakoľko takto ani pediater nepostupoval. Ona nemala nijaký dôvod podávať návrh na priznanie invalidného dôchodku a to vzhľadom na jeho zdravotný stav. Podľa starých noriem prichádzali do úvahy tri možnosti, a to ak pokles miery pracovnej schopnosti bol do 30 - 50 %, tak bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ak pokles bol nad 50 % bol priznaný plný. Ak posudkový lekár ohodnotil pokles na 20 %, tak to nepovažuje za dôvod, aby sa mu priznal invalidný dôchodok. Ohľadom protialkoholického liečenia odporcu uviedla, že ambulantne sa toto riešilo. Na ústavnú starostlivosť nedal J. U. súhlas. Považuje ho za alkoholika. K epileptickým záchvatom dochádza práve v dôsledku požívania alkoholických nápojov. Všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil po právnej stránke podľa § 62 ods. 1, § 65 ods. 3, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. I., že v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je "strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom /na jeho usilovnosti a i./, v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Z priloženého spisového materiálu bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 5P/109/209-41 zo dňa 30.11.2009 bol povinný platiť odporcovi výživné. Odporca ukončil základnú školu, osobne neprejavil záujem o štúdium na strednej škole, na ktorú bol prijatý, žije neusporiadaným a nezodpovedným spôsobom života. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca má problémy s alkoholom. Z výsluchu všeobecného lekára odporcu súd mal za dostatočne preukázané, že odporca sa vie sám živiť, je schopný vykonávať jednoduchú prácu a za svoj zdravotný stav je si významným spôsobom zodpovedný, keď odmieta zdravotnú starostlivosť. Do úvahy treba vziať aj stanovisko Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že miere poklesu jeho pracovnej schopnosti je len 20 %, teda nie sú splnené ani základné podmienky na priznanie invalidného dôchodku. Z týchto dôvodov súd zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu s účinnosťou od 01.12.2013, pretože odporca
je schopný sám sa živiť, čím sa skončila vyživovacia povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Podľa neho MUDr. N. nie je odborníčka na posúdenie jeho zdravotného stavu a preto žiada o jeho posúdenie zo strany odborníkov, ktorých určí súd. Poukázal na to, že švagrinou navrhovateľa je M. U., ktorá je zdravotnou sestrou a kamarátkou MUDr. N. a zariadila, aby menovaná lekárka vypovedala o odporcovi, že je alkoholik. Odporca navštevuje psychiatričku, užíva lieky a je pod kontrolu opatrovníčky, svojej matky ako aj starej matky. Žiadny alkohol neužíva. Opatrovníčka odporcu si nevie predstaviť, že by odporca pracoval, hoci aj pod dohľadom. Preto jeho bývalý ošetrujúci lekár MUDr. S. podal návrh na priznanie invalidného dôchodku odporcovi. MUDr. N. na to dôvod nevidí len preto, že sa im chce pomstiť. Žiada preto o vyšetrenie svojho zdravotného stavu a ponechanie výživného od navrhovateľa. 3. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že výpoveď MUDr. N. považuje za odborne významnú. Menovaná je obvodnou lekárkou odporcu a odporca v konaní nepreukázal, že by sa jej odborné závery nezakladali na pravde. Argumenty odporu o ovplyvňovaní menovanej lekárky zo strany M. U. ako aj o požívaní alkoholu, k príčinám jeho ochorenia a možnosti pracovať, sú len domnienkami odporcu. M. U. je švagrinou navrhovateľa a ako zdravotná sestra pracuje v NsP Nové Mesto nad Váhom, nie v ambulancii MUDr. N.. MUDr. N. sa vo svojej výpovedi opierala o záznamy zo zdravotnej dokumentácie odporcu a uviedla, že odporca by prácu robotníka zvládala, mohol by pracovať pod dohľadom, považuje ho za alkoholika a k jeho epileptickým záchvatom dochádza práve v dôsledku požívania alkoholu. Rozsudok súdu prvej inštancie preto považuje navrhovateľ za zákonný a spravodlivý a navrhuje ho potvrdiť. 4. Po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania odporcu došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./. Odvolací súd preto posudzoval odvolanie odporcu a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, a rozhodol vo veci podľa príslušných ustanovení CSP a tiež podľa príslušných ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len „CMP“/, keď tento právny predpis upravuje konanie súdu vo veciach výživného plnoletých osôb.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam odporcu dodáva nasledovné:
7. Prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie na tom skutkových záveroch, že odporca ukončil základnú školu, osobne neprejavil záujem o štúdium na strednej škole, na ktorú bol prijatý, žije neusporiadaným a nezodpovedným spôsobom života. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca má problémy s alkoholom. Z výsluchu všeobecného lekára odporcu bolo preukázané, že odporca sa vie sám živiť, je schopný vykonávať jednoduchú prácu a za svoj zdravotný stav je si významným spôsobom zodpovedný, keď odmieta zdravotnú starostlivosť. Do úvahy vzal súd prvej inštancie aj stanovisko Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplynulo, že miere poklesu jeho pracovnej schopnosti je len 20 %, teda nie sú splnené ani základné podmienky na priznanie invalidného dôchodku.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so spôsobom, akým súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine na uvedený skutkový stav zistený v danej právnej veci. Nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine znamená, že na výživu oprávnená osoba získala predpoklady na výkon povolania, z ktorého môže dosahovať príjem na uspokojovanie svojich životných potrieb. K takémuto získaniu predpokladov dochádza v zásade ukončením štúdia, aj keď to neplatí bez výnimky. Samotná skutočnosť, že osoba, ktorá bola oprávnená na výživné, po ukončení štúdia nemá príjem, nepostačuje pre záver, že napriek ukončeniu štúdia, ktorým získala všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere, nemá schopnosť sama sa živiť. K takémuto záveru by bolo potrebné dospieť len vtedy, ak by bolo preukázané, že osoba oprávnená na výživné, vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, pokračovanie v ďalšom štúdiu, schopnosť zamestnať sa /nie možnosť, zamestnať sa/, schopnosť vykonávať prácu alebo inú skutočnosť, nie je ani po ukončení štúdia schopná samostatne sa živiť.
10. V tomto konaní bolo rovnako preukázané, že schopnosti odporcu samostatne sa živiť nebránia ani takéto, vyššie uvedené, skutočnosti. Jeho ošetrujúca všeobecná lekárka, vypočutá v konaní ako svedkyňa, ho považuje za schopného pracovať a zdravotné problémy, ktoré by mu v tom bránili pripisuje užívaniu alkoholických nápojov. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý výpoveď tejto svedkyne nemal byť braná do úvahy. Svedkyňa pracuje ako všeobecná lekárka 27 rokov a odporca jej v jej zdravotníckej starostlivosti od mája 2015. Nie je žiadny dôvod sa domnievať, že by svedkyňa nedokázala objektívne posúdiť zdravotný stav odporcu ako aj vplyv jeho zdravotného stavu na schopnosť odporcu pracovať. Tvrdenia odporcu o možnom ovplyvnení svedkyne zo strany príbuznej navrhovateľa neboli ničím preukázané a zostali tak len v rovine tvrdení. Okrem toho závery svedkyne o pracovnej schopnosti odporcu potvrdzujú aj ďalšie vykonané dôkazy - lekársky posudok zo dňa 02.06.2014 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 02.07.2014, z ktorých vyplynulo, že odporca nebol uznaný invalidným, keď bola určená miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% a žiadosť odporcu o invalidný dôchodok zo dňa 02.06.2014 bola zamietnutá. Na základe uvedených zistených skutočností dospel súd prvej inštancii k správnemu právnemu záveru, že odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť, čím skončila vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nemu. 11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).