Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10To-32-2015.pdf
PDF · 205.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10To/32/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX, v trestnej veci proti obžalovanému E. M. pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona a pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5) Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu P. sp. zn. 6T XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o vine týkajúcom sa skutku pod bodom ad 1) a vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovaného E. M., nar. X.XX.XXXX v V., trvale bytom L. č. XXX, okr. P.,
u z n á v a v i n n ý m , ž e
ad 1)
dňa XX.X.XXXX v predajni HM Z. V. - K. P. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup telefónu v predajnej cene XX.XXX,- Sk, kde v zmysle úverovej zmluvy mu spoločnosť GE U. a. s. poskytla úver vo výške X.XXX,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol spoločnosť GE U., a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru tým, že svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom poskytnutý úver nesplácať, a týmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s. V. škodu vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
dňa XX.X.XXXX v predajni HM Z. V. - K. P. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup telefónu v predajnej cene X.XXX,- Sk, kde v zmysle úverovej zmluvy mu spoločnosť GE U. a. s. poskytla úver vo výške X.XXX,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po XXX,- Sk, t. j. celkovo X.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol spoločnosť GE U., a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru tým, že svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom poskytnutý úver nesplácať, a týmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s. V. škodu vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
dňa XX.X.XXXX v predajni HM Z. V. - P. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup telefónu v predajnej cene X.XXX,- Sk, kde v zmysle úverovej zmluvy mu spoločnosť GE U. a. s. poskytla úver vo výške X.XXX,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po XXX,- Sk, t. j. celkovo X.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol spoločnosť GE U., a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie a splácanie úveru tým, že svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom poskytnutý úver nesplácať, a týmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s. V. škodu vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
dňa XX.X.XXXX v predajni HM Z. V. - G. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup mobilného telefónu v predajnej cene XX.XXX,- Sk, kde v zmysle úverovej zmluvy mu spoločnosť GE U. a. s. poskytla úver vo výške X.XXX,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol spoločnosť GE U., a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru tým, že svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom poskytnutý úver nesplácať, a týmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s. V. škodu vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
dňa XX.X.XXXX v P. na ul. M. v HM Z. uzatvoril ako dlžník so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup elektroniky - telefónu v hodnote XX.XXX,- Sk, v zmysle ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi na nákup tohto tovaru úver vo výške XX.XXX,- Sk, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk počnúc dňom XX.X.XXXX, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk, čo sa nestalo a dohodnuté mesačné splátky nesplácal, pričom v úverovej zmluve uviedol nepravdivé údaje, že je živnostníkom C.: XXXXXXXX so sídlom V. XX, V., s čistým mesačným príjmom vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom dohodnuté splátky nesplatiť, čím uviedol spoločnosť GE U., a. s., V. 7, V. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru a spôsobil jej takýmto konaním škodu vo výške XX.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
dňa XX.X.XXXX v HM Z. V. uzatvoril so spoločnosťou GE U., a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup mobilného telefónu v predajnej cene X.XXX,- Sk, kde v zmysle úverovej zmluvy mu spoločnosť GE U., a. s. poskytla úver vo výške X.XXX,- Sk, ktorý sa menovaný zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po XXX,- Sk, t. j. celkovo X.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol spoločnosť GE U., a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru tým, že svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom poskytnutý úver nesplácať, a týmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s. V. škodu vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
dňa X.X.XXXX v predajni HM Z. Z. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup mobilného telefónu v predajnej cene X.XXX,- Sk, kde v zmysle úverovej zmluvy mu spoločnosť GE U. a. s. poskytla úver vo výške X.XXX,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do X.X.XXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol spoločnosť GE U., a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru tým, že svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom poskytnutý úver nesplácať, a týmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s. V. škodu vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
dňa X.X.XXXX v predajni OD Z. K. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup mobilného telefónu v predajnej cene XX.XXX,- Sk, kde v zmysle úverovej zmluvy mu spoločnosť GE U. a. s. poskytla úver vo výške XX.XXX,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do X.X.XXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol spoločnosť GE U., a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru tým, že svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom poskytnutý úver nesplácať, a týmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s. V. škodu vo výške XX.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
dňa X.X.XXXX v predajni HM Z. M. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup mobilného telefónu v predajnej cene XX.XXX,- Sk, kde v zmysle úverovej zmluvy mu spoločnosť GE U. a. s. poskytla úver vo výške XX.XXX,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do X.X.XXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol spoločnosť GE U., a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru tým, že svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom poskytnutý úver nesplácať, a týmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s. V. škodu vo výške XX.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
dňa X.X.XXXX v predajni HM Z. P., Z. cesta, uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup mobilného telefónu v predajnej cene XX.XXX,- Sk, kde v zmysle úverovej zmluvy mu spoločnosť GE U. a. s. poskytla úver vo výške X.XXX,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky X.X.XXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol spoločnosť GE U., a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru tým, že svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom poskytnutý úver nesplácať, a týmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s. V. škodu vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
dňa XX.X.XXXX v predajni HM Z. P., Z. cesta, uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup prístroja „skúter“ v predajnej cene XX.XXX,- Sk, kde v zmysle úverovej zmluvy mu spoločnosť GE U. a. s. poskytla úver vo výške XX.XXX,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky XX.X.XXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol spoločnosť GE U., a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru tým, že svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom poskytnutý úver nesplácať, a týmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s. V. škodu vo výške XX.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
dňa XX.X.XXXX v P. uzatvoril ako dlžník so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup elektroniky - telefónu v hodnote XX.XXX,- Sk, v zmysle ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi na nákup tohto tovaru úver vo výške X.J.,- Sk, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v XX- tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk počnúc dňom XX.X.XXXX, t. j. celkom XX.XXX,- Sk, čo sa nestalo a dohodnuté mesačné splátky nesplácal, pričom v úverovej zmluve uviedol nepravdivé údaje, že je živnostníkom C.: XXXXXXXX so sídlom V. XX, V., s čistým mesačným príjmom vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom dohodnuté splátky nesplatiť, čím uviedol spoločnosť GE U., a. s., V. 7, V. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru a spôsobil jej takýmto konaním škodu vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
dňa XX.X.XXXX v predajni B. V. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na nákup telefónu v predajnej cene XX.XXX,- Sk, kde v zmysle úverovej zmluvy mu spoločnosť GE U. a. s. poskytla úver vo výške XX.XXX,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol spoločnosť GE U., a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru tým, že svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške XX.XXX,- Sk a úverovú zmluvu podpísal s úmyslom poskytnutý úver nesplácať, a týmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s. V. škodu vo výške XX.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur,
čím takýmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s., V. škodu v celkovej výške X.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk),
t e d a
ad 1)
- pokračovacím konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak spôsobil väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
ad 1)
- pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zákona,
a za to, ako aj za skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona uvedený pod bodom ad 2) napadnutého rozsudku
m u u k l a d á
Podľa § 222 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol E. M. uznaný za vinného v bode ad 1) z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a v bode ad 2) zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
ad1)
- dňa XX.X.XXXX v predajni HM Z. V. - K. P. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX o poskytnutie úveru vo výške X.XXX,- Sk na nákup mobilného telefónu, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom dohodnuté podmienky zmluvy neplnil, neuhradil ani jednu splátku a na výzvu poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu vo výške najmenej X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur
- dňa XX.X.XXXX v predajni HM Z. V. - K. P. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX vo výške X.XXX,- Sk na nákup mobilného telefónu, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po XXX,- Sk, t. j. celkovo X.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom dohodnuté podmienky zmluvy neplnil, neuhradil ani jednu splátku a na výzvu poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu najmenej vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur
- dňa XX.X.XXXX v predajni HM Z. V. - P. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX vo výške X.XXX,- Sk na nákup mobilného telefónu, ktorú sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po XXX,- Sk, t. j. celkovo X.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom dohodnuté podmienky zmluvy neplnil, neuhradil ani jednu splátku a na výzvu poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu vo výške najmenej X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur
- dňa XX.X.XXXX v predajni HM Z. V. - G. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške X.XXX,- Sk na nákup mobilného telefónu, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom dohodnuté splátky zmluvy neplnil, neuhradil ani jednu splátku a na výzvu poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur
- dňa XX.X.XXXX v P. na ul. M. v predajni HM Z. uzatvoril so spoločnosťou GE U. a. s., V. 7, V. zmluvu číslo XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške XX.XXX,- Sk na nákup mobilného telefónu, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, celkovo XX.XXX,- Sk, s dátum prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom dohodnuté podmienky zmluvy neplnil, neuhradil ani jednu splátku a na výzvy poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu najmenej vo výške XX.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur
- dňa XX.X.XXXX v predajni HM Z. V. uzatvoril so spoločnosťou GE U., a. s., V. 7, V. zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške X.XXX,- Sk na nákup mobilného telefónu, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po XXX,- Sk, t. j. celkovo X.XXX,- Sk, s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom dohodnuté podmienky zmluvy neplnil, neuhradil ani jednu splátku a na výzvu poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu najmenej vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur
- dňa X.X.XXXX v predajni HM Z. Z. uzatvoril so spoločnosťou GE U., a. s., V. 7, V. zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške X.XXX,-Sk na nákup mobilného telefónu, ktorý sa zaviazal
splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom dohodnuté podmienky zmluvy neplnil, neuhradil ani jednu splátku a na výzvy poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu najmenej vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur
- dňa X.X.XXXX v predajni OD Z. K. uzatvoril so spoločnosťou GE U., a. s., V. 7, V. zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške XX.XXX,- Sk na nákup mobilného telefónu, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk, s dátumom prvej splátky do X.X.XXXX, pričom dohodnuté podmienky zmluvy neplnil, neuhradil ani jednu splátku a na výzvy poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu najmenej vo výške XX.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur
- dňa X.X.XXXX v predajni HM Z. M. uzatvoril so spoločnosťou GE U., a. s., V. 7, V. zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške XX.XXX,-Sk na nákup mobilného telefónu, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk, s dátumom prvej splátky do X.X.XXXX, pričom dohodnuté podmienky zmluvy neplnil, neuhradil ani jednu splátku a na výzvy poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu najmenej vo výške XX.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur
- dňa X.X.XXXX v predajni HM Z. P., Z. cesta, uzatvoril so spoločnosťou GE U., a. s., V. 7, V. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške X.XXX,- Sk na nákup mobilného telefónu, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,-Sk, s dátumom prvej splátky do X.X.XXXX, pričom dohodnuté podmienky zmluvy neplnil, neuhradil ani jednu splátku a na výzvy poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu najmenej vo výške X.J.,- Sk, t. j. XXX,XX eur
- dňa XX.X.XXXX v predajni HM Z. P., Z. cesta, uzatvoril so spoločnosťou GE U., a. s., V. 7, V. zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške XX.XXX,- Sk na nákup tovaru označeného „skúter", ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk, s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom dohodnuté podmienky zmluvy neplnil neuhradil ani jednu splátku a na výzvy poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu najmenej vo výške XX.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur
- dňa XX.X.XXXX v P. uzatvoril so spoločnosťou GE U., a. s., V. 7, V. ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške X.XXX,- Sk na nákup mobilného telefónu, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk, s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom dohodnuté podmienky zmluvy neplnil, neuhradil ani jednu splátku a na výzvy poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu najmenej vo výške X.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur
- dňa XX.X.XXXX v predajni B. V. uzatvoril so spoločnosťou GE U., a. s., V. 7, V. zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške XX.XXX,- Sk na nákup mobilného telefónu, ktorý sa zaviazal splatiť v XX-tich mesačných splátkach po X.XXX,- Sk, t. j. celkovo XX.XXX,- Sk, s dátumom prvej splátky do XX.X.XXXX, pričom dohodnuté podmienky zmluvy neplnil, neuhradil ani jednu splátku a na výzvy poškodeného nereagoval a tak spôsobil spoločnosti GE U., a. s. škodu najmenej vo výške XX.XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eur
pričom vzhľadom na svoje majetkové pomery a svoju finančnú situáciu, príjmy a vzhľadom na výšky jednotlivých splátok a ich splatnosť musel vedieť, že jednotlivé splátky nebude schopný splácať a takýmto konaním spôsobil spoločnosti GE U., a. s., V. škodu najmenej v celkovej výške X.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk)
ad 2)
dňa X.X.XXXX na J. práce, sociálnych vecí a rodiny v P. ako živnostník s obchodným menom E. M., V. XX, V., C.: XX XXX XXX, podal žiadosť o poskytnutie nenávratného paušálneho finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných miest a po splnení podmienok na poskytnutie uvedeného príspevku následne dňa XX.X.XXXX uzatvoril s J. práce, sociálnych vecí a rodiny v P. dohodu č. XX/§XX/XXXX/PS o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorazovej platby na podporu vytvárania pracovných miest, v zmysle ktorej mu bola dňa X.X.XXXX zo X. rozpočtu SR
prostredníctvom J. práce, sociálnych vecí a rodiny v P. poskytnutá peňažná suma vo výške X.XXX.XXX,- Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo X. a. s. ako nenávratný finančný príspevok na zriadenie chráneného pracoviska - maloobchodnej predajne novín, časopisov a výherných lósov v P. na ul. X. č. XX, s vytvorením X nových pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím po dobu najmenej troch rokov, pričom poskytnuté finančné prostriedky následne nedal zaúčtovať do účtovnej evidencie, chránené pracovisko nezriadil a pracovné miesta v určenej lehote, a ani neskôr, za podmienok stanovených v zákone a v uzavretej dohode s J. práce, sociálnych vecí a rodiny P. zo dňa XX.X.XXXX nevytvoril a poskytnutý finančný príspevok v dobe od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX minul pre svoju potrebu a to výbermi hotovosti z účtu, ktoré taktiež neboli evidované v pokladni, na základe čoho J. práce, sociálnych vecí a rodiny v P. dňa XX.XX.XXXX od predmetnej dohody odstúpil a vyzval E. M. na vrátenie poskytnutého príspevku aj s výnosmi, čo obžalovaný nerešpektoval, poskytnutý finančný príspevok doposiaľ nevrátil a použil ho na nezistený účel, a tak spôsobil X. rozpočtu SR v zastúpení J. práce, sociálnych vecí a rodiny v P. škodu vo výške najmenej XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk).
Za to mu bol podľa § 221 ods. X Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), § 41 ods. 2, § 38 ods. 4 a § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bola poškodená Slovenská republika v zastúpení J. práce, sociálnych vecí a rodiny v P. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor a obžalovaný odvolania, ktoré následne aj písomne odôvodnili.
Prokurátor v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom čo do výroku o vine v bode jedna rozsudku a výroku o treste nestotožňuje a považuje ho za nezákonný. V napadnutom rozsudku súd konanie obžalovaného pre skutok uvedený v bode 1) kvalifikoval ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, oproti rozsudku zo dňa XX.X.XXXX, kedy konanie obžalovaného kvalifikoval ako pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a to s prihliadnutím na samotné znenie skutku tak, ako to bolo uvedené v podanej obžalobe a na charakter protiprávneho konania, ktoré v obžalobe bolo obžalovanému kladené za vinu. S uvedeným názorom súdu nesúhlasí, pretože aj keď bol skutok v bode jedna obžaloby kvalifikovaný ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, súd následne v zmysle odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v P. zo dňa XX.X.XXXX obžalovaného upozornil, že v ďalšom štádiu konania bude tento skutok ďalej posudzovať ako pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, čomu zodpovedá aj samotné znenie skutku v zmysle podanej obžaloby. Z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom vyplynulo, že obžalovaný vediac o svojich majetkových pomeroch, finančnej situácii a príjmoch, tieto pri uzatváraní jednotlivých úverových zmlúv zatajoval, resp. v žiadostiach o úver uvádzal nepravdivé údaje, pričom v prípade uvedenia pravdivých skutočností, by obžalovanému neboli jednotlivé úvery poskytnuté. Uvedenému zodpovedá aj znenie skutkovej vety v bode jedna napádaného rozsudku, z ktorého vyplýva naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Ďalej poukazuje na to, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona, kedy zohľadnil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Za mimoriadne okolnosti, ktoré odôvodňujú použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, považoval okolnosti na strane obžalovaného, ktoré súvisia s jeho zdravotným hendikepom, ktorý je ťažko zrakovo postihnutou osobou a ktoré súvisia aj so samotnou osobnosťou obžalovaného, na základe tých zistení, ktoré vyplynuli z výsledkov znaleckého dokazovania z odboru psychológie, keď u obžalovaného bola konštatovaná podpriemerná úroveň vedomostí, bola u neho zistená zvýšená ovplyvniteľnosť, tendencia prijímať jednoduché a lacné riešenia, nad ktorými netreba veľmi rozmýšľať a súčasne napriek zníženej úrovni intelektu tendencia preceňovať svoje vlastné schopnosti súvisiace s túžbou dosiahnutia určitého statusu a ohodnotenia zo strany okolia. U obžalovaného nebola zistená demencia (znalci, ktorí vypracovávali znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného, vylúčili atribúty, ktoré by svedčili o spáchaní trestnej činnosti v súvislosti s nepríčetnosťou obžalovaného, či zníženou príčetnosťou), na druhej strane v prípade obžalovaného boli zistené skutočnosti svedčiace o poškodení centrálneho nervového systému ešte v útlom detstve. Takto zistené skutočnosti viažuce sa k osobe obžalovaného
sú podľa názoru súdu natoľko závažné, že umožňujú, aby bol účel trestu dosiahnutý aj uložením kratšieho trestu odňatia slobody a to trestom odňatia slobody v trvaní X rokov. Ani s týmito dôvodmi sa však on nestotožňuje. K mimoriadnym okolnostiam, ktoré podľa rozhodnutia súdu odôvodňujú použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona uvádza, že práve z dôvodu zdravotného hendikepu obžalovaného došlo zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P. k poskytnutiu nenávratného paušálneho finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných miest. Predmetný príspevok slúžil na zriadenie chránenej dielne a vytvorenie X nových pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím. Obžalovaný pred uzavretím zmluvy s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v P. predával spolu s osobným asistentom noviny v Bratislave, mal preto vedomosť, čo je spojené s takouto činnosťou, aké podmienky na poskytnutie nenávratného príspevku musí spĺňať a teda práve zdravotné postihnutie obžalovaného bolo jedným z faktorov, ktorý mu umožnil spáchať zločin podvodu, pre ktorý bol uznaným vinným napadnutým rozsudkom. K záverom znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného a z odboru psychológia, keď u obžalovaného bola konštatovaná podpriemerná úroveň vedomostí, bola u neho zistená zvýšená ovplyvniteľnosť, tendencia prijímať jednoduché a lacné riešenia, nad ktorými netreba veľmi rozmýšľať a súčasne napriek zníženej úrovni intelektu tendencia preceňovať svoje vlastné schopnosti súvisiace s túžbou dosiahnutia určitého statusu a ohodnotenia zo strany okolia, považuje za potrebné uviesť, že práve uvedené osobnostné črty obžalovaného ho viedli k spáchaniu trestných činov. Znalkyne s ohľadom na charakter trestnej činnosti konštatujú, že u obžalovaného išlo o konanie dobrovoľné, plánované, nie v časovej tiesni, teda nie v mimoriadnej, neočakávanej situácii, a práve s ohľadom na uvedené nemala zistená porucha osobnosti v kombinácii so zníženým intelektom vplyv na konanie obžalovaného, ktorý mohol plne rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje konanie plne ovládať. Poškodenie mozgu v detstve nespôsobilo u obžalovaného závažné zníženie intelektu do pásma mentálnej retardácie. Obžalovaný je orientovaný v realite, schopný zvládať základné životné situácie. Zdôrazňuje, že psychický stav páchateľa spočívajúci v slabomyseľnosti s výraznými známkami primitivizmu, v menšej kritickosti a ľahkej ovplyvniteľnosti afektmi a emóciami, ktorý podstatne ovplyvnil spáchanie trestného činu, možno považovať za výnimočné okolnosti prípadu, avšak u obžalovaného takýto stav nie je konštatovaný. Intelektovo je obžalovaný v pásme subnormy, teda bez výrazných známok primitivizmu. Je u neho konštatovaná ovplyvniteľnosť a tendencia hľadať jednoduché riešenia, no jeho konanie bolo dobrovoľné a plánované, teda nemožno hovoriť o vypätej situácii a možnom konaní v afekte, ktoré by mali vplyv na spáchanie trestných činov. V danom prípade nejde o trestné činy s nízkou závažnosťou. Skutky v bode 1) napĺňajú znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona a v bode 2) zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Vzhľadom na početnosť čiastkových útokov a výšku spôsobenej škody a teda závažnosť skutkov, spôsob ich spáchania a následky má za to, že neboli splnené podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 1) a vo výroku o treste a v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol.
Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a ods. 2 v spojení s § 317 ods. 1 Tr. poriadku a buď ho sám podľa § 285 písm. a), resp. b), resp. c) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby, alebo vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že podľa neho napadnutý rozsudok v rozpore s § 168 ods. 1 Tr. poriadku v odôvodnení nedostatočne uvádza skutočnosti, ktoré vzal súd za dokázané, nedostatočne uvádza skutočnosti, o ktoré svoje skutkové zistenia opiera, nedostatočne uvádza, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ktoré si v tomto prípade vzájomne odporovali (najmä jeho zdravotný handicap a jeho úmysel konať proti objektu chránenému v § 221 Tr. zákona). Domnieva sa, že napadnutý rozsudok sa v odôvodnení nedostatočne vyrovnáva s argumentami obhajoby predkladanými počas konania, odpovedá len na jeden argument (nevykonanie znaleckého grafologického skúmania, ktoré súd povrchne nevykonal len pre údajne neexistujúci porovnávací materiál, čím ale došlo k porušeniu ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, zakladajúce odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku), rozsudok v odôvodnení tiež nedostatočne uvádza prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, nedostatočne uvádza, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Má za to, že napadnutý rozsudok v bode 1) ho nesprávne uznal za vinného na tom skutkovom a právnom základe, podľa ktorého súd nesprávne považoval jeho vinu za preukázanú samotnými úverovými zmluvami bez toho, aby vykonal grafologické znalecké skúmanie, ktorého sa on domáhal.
Podľa neho skutočnosť priznania sa v otázke zobratia X mobilov nemá žiadnu výpovednú hodnotu v jeho neprospech, lebo na hlavnom pojednávaní zobratie akýchkoľvek telefónov poprel. Prítomnosť ustanoveného obhajcu L.. M. na úkone v prípravnom konaní XX.X.XXXX nespôsobuje, že vtedajšie jeho vyjadrenie je pravdivé, navyše vzhľadom na nesporný zrakový handicap nie je vôbec zrejmé, či rozumel tomu, čo podpisuje. Namieta, že súd nesprávne považoval jeho vinu v bode 1) za preukázanú tým, že mesačné príjmy nepostačovali na pokrytie mesačných splátok XX.XXX,- Sk. Ako vyplýva zo súdneho spisu (č. l. XXX - XXX a iné) podľa jeho daňového priznania za rok XXXX mal tento príjem XX.XXX,- Sk - t.j. X.XXX,- Sk mesačne, dôchodkové dávky obžalovaného v r. XXXX boli od X.XXX,- Sk do X.XXX,- Sk mesačne (cca X.XXX,- Sk mesačne priemerne), spolu XX.XXX,- Sk ročne, dôchodkové dávky v r. XXXX boli od X.XXX,- Sk do X.XXX,- Sk mesačne (cca X.XXX,- Sk mesačne priemerne), spolu XX.XXX,- Sk ročne. Z., že on disponoval úsporami XXX.XXX,- Sk, čo vytvorilo mesačný objem financií XX.XXX,- Sk, v r. XXXX zarábal v malinovkárni v V. cca X.XXX,- Sk mesačne, v roku XXXX mal príjmy zo živnosti X.XXX,- Sk mesačne, mal pôžičku XX.XXX,- Sk od X. (t. j. X.XXX,- Sk objem financií na mesiac). Z uvedeného podľa jeho tvrdení vyplýva, že v roku XXXX disponoval mesačným objemom financií XX.XXX,- Sk (X.XXX,- Sk /podnikanie/ plus X.XXX,- Sk /dôchodok/ plus XX.XXX,- Sk /úspory/ plus X.XXX,- Sk /príjem z malinovkárne/ plus X.XXX,- Sk /X./) a v roku XXXX disponoval mesačným objemom financií XX.XXX,- Sk (X.XXX,- Sk /dôchodok/ plus X.XXX,- Sk /podnikanie/ plus XX.XXX,- Sk / úspory/ plus X.XXX,- Sk /X./. Jeho mesačný objem financií XX.XXX,- Sk v roku XXXX a XX.XXX,- Sk v roku XXXX mal teda niekoľkonásobne prevyšovať výšku mesačných splátok na úvery za zobraté mobily XX.XXX,- Sk, a aj to len pre prípad, keby naozaj uzavrel uvedené úverové zmluvy, čo podľa jeho názoru nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, lebo súd nevykonal obhajobou navrhované dôkazy. Trval na vypočutí svedkov P. a M. k okolnostiam ubytovania v penzióne X. v čase, keď mal uzatvárať úverové zmluvy po celom F., kde z evidencie ubytovania by malo byť zrejmé, kde sa v čase uzatvárania úverových zmlúv nachádzal, či bol neustále v penzióne X.. Na HP X.X.XXXX navrhoval tiež zodováženie zdokladovania splácania poskytnutých úverov v peňažných ústavoch - pre účel jeho solventnosti, kde jeho objem mesačných financií presahoval oveľa výšku mesačných splátok úverov za mobily XX.XXX,- Sk. Keďže súd tieto dôkazy odmietol vykonať, týmto postupom podľa neho naplnil odvolacie dôvody podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. poriadku. Na základe uvedených skutočností je presvedčený, že podvodný úmysel konať proti objektu chránenému v § 221 Tr. zákona nebol vôbec preukázaný. Navyše v úverových zmluvách (č.l. XXX a nasl.) boli pohľadávky úverových spoločností zabezpečené zabezpečovacími prostriedkami, čo má byť vykladané tým spôsobom, že úmysel konať podvodne proti objektu chránenému v § 221 Tr. zákonom nemôže byť daný ani preukázaný. Ďalej poukazuje na to, že ak mal spôsobiť škodu X.XXX,XX eur, tak súd opomenul, že ak by aj škodu spôsobil, tak súd neodpočítal z tejto škody skutočnosť, že on (v snahe vyhnúť sa exekúciám) zaplatil takmer celú škodu, čím by právna kvalifikácia v bode 1) bola len v ods. 1 ustanovenia § 221 Tr. zákona, pokiaľ by vôbec napĺňala charakter prečinu. Domnieva sa, že súd nesprávne považoval jeho vinu v bode 1) za preukázanú skutočnosťou, že ním tvrdené scudzenie identifikačných dokladov nebolo preukázané jeho nahlásením príslušným orgánom. Uvedené nesprávne vyhodnotenie súdu je dané o to viac, že súd nevykonal grafologické znalecké skúmanie pôvodcu podpisov na predmetných úverových zmluvách, o ktoré sa on domáhal v priebehu prvostupňového konania. To, že strata občianskeho preukazu SJ XXXXXX bola nahlásená ním až XX.X.XXXX, nedokazuje, že medzi XX.X.XXXX a XX.X.XXXX nebol tento občiansky preukaz stratený (rovnako aj preukaz poistenca X. č.XX-XXXXXXXXX vrátený poisťovni X.X.XXXX), a to o to viac, že aj v znaleckom posudku o duševnom stave č. XX/XXXX bolo o.i. zistené, že on nevie dobre diferencovať vhodnosť či nevhodnosť riešenia daných situácií, chýbajú mu sociálne zručnosti, je veľmi ovplyvniteľný, ľahko uverí ľuďom, ktorí mu ponúkajú jednoduché riešenia akýchkoľvek problémov. Navyše súd v rámci svojej povinnosti pre zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. poriadku) mal podľa neho doplniť dokazovanie v zmysle návrhov obhajoby, čím by sa vylúčili pochybnosti, či on mal pred, aj po a počas roka XXXX tendenciu dôverovať nekriticky a bezvýhradne akýmkoľvek osobám. Súd podľa jeho názoru nesprávne považoval vinu v bode 1) za preukázanú skutočnosťou, že podľa jeho obrany spôsobenú škodu uhradil v celom rozsahu poukazujúc na platby v prospech poškodeného, resp. právneho nástupcu poškodeného. Skutočnosť, že on ako osoba so značne zníženým intelektom a ľahkou ovplyvniteľnosťou, s ľahkým prijatím jednoduchých riešení akýchkoľvek problémov, v rámci snahy predchádzať zvyšovaniu jeho exekučných záväzkov, nemôže byť vyhodnotená ako jeho priznanie k zodpovednosti za odobraté a nezaplatené mobily na úver. Poukazuje na to, že subjektívna stránka trestného činu v bode 1. aj 2. nebola preukázaná, že nebola preukázaná pohnútka uviesť iného do omylu alebo využiť niečí omyl, a spôsobiť tak škodu väčšiu (bod 1.), resp. škodu značnú (bod 2.), a to preto, lebo jednak nebolo dokázané, že podpisy osoby na úverových zmluvách a zmluvách s ÚPSVaR boli jeho podpisy, a keby aj náhodou boli (čo on vylučuje),
nebolo dokázané, či pri svojom zdravotno-psychickom obmedzení vôbec porozumel daným listinám, k čomu sa zaväzuje, a tiež nebolo dokázané, aký bol jeho úmysel v momente podpisovania listín (ak by osobou podpisujúcou listiny bol on, čo ale popiera). Za takéhoto stavu podľa neho nemožno vôbec uvažovať o jeho podvodných úmysloch či podvodných pohnútkach. Zavinenie nemôže byť vyvodzované automaticky, ale musí byť predmetom dôkladného dokazovania, a to najmä pokiaľ ide o vedomostnú zložku úmyselného konania. Tvrdí, že v tomto konaní súd nevykonával dokazovanie za účelom zistenia zavinenia a že preto pre účel rozhodnutia o vine neobstoja argumenty, ktorými sa zaoberal súd v odôvodnení napádaného rozsudku. Ďalej nesúhlasí ani s tým, že súd považoval jeho vinu v bode 1) za preukázanú aj skutočnosťou, že niektoré z telefónov boli v rôznych veľmi geograficky vzdialených záložniach založené (napr. P. a V.) v krátkom čase, čo vzhľadom na zdravotný handicap (zrak, retardácia, mobilita) ani nebolo možné. V tejto súvislosti výpovede Š. M. ml. a M. K., ako osôb, ktorí mali voči nemu mzdové pohľadávky (viď 5T XX/XXXX na OS P.) a mali tak "ťažké srdce" na neho, preto môžu byť účelové a nemôžu byť hodnoverné. Zamietnutie znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectvo z dôvodu, že originály sú až z roku XXXX, nemá oporu v žiadnom ustanovení Tr. poriadku. Navyše nemôže byť na ťarchu obžalovanému (v rámci povinnosti súdu podľa § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. poriadku zistiť skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti) obtiažnosť v získaní originálov dokladov a nedostatku porovnávacieho materiálu. Takýmto postupom súdu sa naplnili odvolacie dôvody podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. poriadku. Pokiaľ ide o trestný čin uvedený v bode 2) domnieva sa, že súd nesprávne považoval jeho vinu za preukázanú skutočnosťou, podľa ktorej on nesplnil ani jeden záväzok z uzavretej zmluvy, nepožiadal E. o vydanie rozhodnutia a povolenie prevádzky chránenej dielne a nepriložil podklady, nesplnil podklady na vytvorenie X nových pracovných miest na udržanie po dobu najmenej X rokov. Je presvedčený, že uvedené nemôže byť vyhodnotené v jeho neprospech ako trestné konanie proti objektu chránenému § 221 Tr. zákona. Podľa neho subjektívna stránka nebola preukázaná a nebola preukázaná pohnútka ako znak subjektívnej stránky - konať podvodne v úmysle obohatiť sa na škodu cudzieho majetku tým, že by uviedol iného do omylu alebo využil niečí omyl. On nevylákal od iného príspevok, ktorý je viazaný na splnenie podmienky, ktorú nespĺňal, čím by uvádzal iného do omylu v otázke ich splnenia (čo ani v čase uzavretia zmluvy nebolo možné, lebo podmienky musel všetky splniť, inak by s ním J. ani neuzavrel zmluvu). Nebolo ani dokázané, že podpisy osoby na listinách s J. boli jeho podpisy, a keby aj náhodou boli (čo on vylučuje), nebolo podľa jeho mienky dokázané, či pri svojom zdravotno-psychickom obmedzení vôbec porozumel daným listinám, k čomu sa zaväzuje, a už tobôž nebolo dokázané, aký bol jeho úmysel v momente podpisovania listín. Akékoľvek jeho konanie, ktorým by si neplnil povinnosti po podpise zmluvy s J., podľa jeho názoru nemôže napĺňať skutkovú podstatu § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Preto je presvedčený, že neobstojí úvaha súdu, podľa ktorej po poskytnutí štátneho príspevku si žiadnu z ďalších povinností nesplnil. Nebolo preukázané, či porozumel zložitým ustanoveniam dohody s J., či si ju prečítal, či mu bola prečítaná v celosti, keďže svedkyňa B. z J. uviedla, že na konkrétnosti podpisovania dohody si nepamätá, svedkyňa V. uviedla, že on si vedel prečítať len veľké písmená, ale v dohode boli písmená malé, svedkyňa X. uviedla, že pri podpise dohody mal problém so zrakom, a že nevie, či mu bola dohoda pred podpisom zvlášť čítaná, svedkyňa G. potvrdila, že on účelne v súlade s dohodou použil financie, keď vynaložil na vedenie účtovníctva X.XXX,- Sk, na odmenu za účtovníctvo XX.XXX,- Sk, na nákup kancelárskych potrieb od XXX,- Sk do XXX,- Sk, na počítač XX.XXX,- Sk, na registračnú pokladňu XX.XXX,- Sk. F. P. mal potvrdiť účelné použitie financií v zmysle dohody na nájomné, svedkyňa L. na nákup bytového textilu za XX.XXX,- Sk a svedkovia R., M., F. a K. potvrdili uzavretie pracovnej zmluvy s ním. Navyše svedok K. potvrdil, že čítanie bolo pre neho problémom. Základnou povinnosťou asistenta K. bola asistencia pri čítaní dokumentov. Domnieva sa, že už len táto skutočnosť mala súd primäť k vykonaniu obhajobou požadovaného doplnenia znaleckého dokazovania za účelom zistenia jeho duševného stavu v čase spáchania skutkov podľa obžaloby (rok XXXX), ako aj pred aj po roku XXXX, aby bola zistená, resp. vylúčená duševná porucha spôsobujúca stav nepríčetnosti, resp. zmenšenej príčetnosti a tendencie dôverovať nekriticky a bezvýhradne akýmkoľvek osobám a tiež vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia stavu jeho zraku (úroveň nevidomosti) v čase spáchania skutkov a to za účelom zistenia, resp. vylúčenia možnosti, či si mohol vôbec prečítať dohodu s J. a iné listiny pri realizácií rôznych právnych úkonov vo veci. Súd mal vykonať aj znalecké dokazovanie v oblasti písmoznalectva za účelom preskúmania pravosti podpisov na zmluvách na nákup mobilných telefónov a iných vecí pod bodom 1) obžaloby za účelom zadováženia mobilných telefónov osobou, ktorá mala vystupovať pod jeho menom obžalovaného a ich porovnania s jeho podpismi. On totiž žiadne takéto zmluvy s nikým neuzatváral a s nikým nepodpisoval. Podľa neho mal súd nariadiť tiež znalecké dokazovanie v oblasti účtovníctva za účelom zistenia jeho hospodárenia v predmetnom období, keďže dokazovanie v tomto konaní nebolo dostatočné. Je presvedčený, že sa súd mal dôkladnejšie a detailnejšie zaoberať
jeho finančným hospodárením a zistiť, čo bolo dôvodom neuspokojivého hospodárskeho výsledku jeho podnikania. Ďalej poukazuje na to, že svedok M. potvrdil, že bol spolu disponentom jeho podnikateľského účtu a že táto skutočnosť mohla mať vplyv na nakladanie s financiami poskytnutými v štátnom príspevku. F. F. zase potvrdila, že s ním uzatvorila pracovnú zmluvu v súlade s dohodou a on si určite nedokázal sám prečítať listiny. P. aj to, že zo štátneho príspevku cca X.XXX.XXX,- Sk bol nakúpený tovar za X.XXX.XXX,- Sk a XXX.XXX,- Sk použila na ďalšie účely ekonómka G., a tiež že veľká časť z týchto peňazí sa použila na odvody zamestnancov do F. poisťovne, nákup šanónov a inú činnosť činnosti. Ďalej potvrdila, že tovar bol do chránenej dielne dodávaný vo veľkom množstve, nepotvrdila problémy s dodávkami tovaru či platobnou disciplínou. Uvedená výpoveď svedkyne F. podľa neho vyvracia nesprávne skutkové zistenie nápadného rozsudku a dokazuje, že on použil financie zo štátneho príspevku v súlade s dohodou. Svedkyňa U. zase potvrdila, že mu v súlade s dohodou pomáhala rozbiehať chránenú dielňu. Domnieva sa preto, že na základe vykonaného dokazovania v bode 1) a 2) absentuje jeho úmysel konať v rozpore s objektom chráneným v § 221 Tr. zákona. Zdôrazňuje, že pri svojom zdravotnom handicape (tendencia ľahko uveriť iným, tendencia prijímať ľahké riešenia, slabozrakosť takmer nevidomosť, mentálna retardácia) nemohol vedieť, že svojím konaním môže spôsobiť následok, ktorým poškodí alebo ohrozí záujem chránený v § 221 Tr. zákona. Okolnosti po uzavretí zmluvy s J. z XX.X.XXXX, resp. po uzavretí úverových zmlúv nenasvedčujú tomu, že mohol vedieť, že svoje záväzky nesplní. On vzhľadom na nedostatočnú duševnú vyspelosť nemohol byť uzrozumený s možným následkom činu, t.j. nemohol počítať s konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla následku, ktorý vnímal ako možný, zabrániť. Vzhľadom na svoju retardáciu a slabozrakosť a nižšiu mobilitu nevedel o niektorej skutočnosti vyžadovanej pre naplnenie znakov uvedených v zákone, tým je vylúčená jeho vedomosť a aj zodpovednosť za úmyselný trestný čin. Keď súd vyhodnotil jeho osobitné pomery ako okolnosť na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona, je pre neho nepochopiteľné, prečo tieto zistenia súdu neboli zohľadnené v jeho prospech pri zistení absencie úmyslu (priameho či nepriameho) konať v rozpore s objektom chráneným v § 221 Tr. zákona. Poukazuje aj na chybu vo výroku o treste, keď prvostupňový súd použil asperačnú zásadu, hoci táto bola nálezom ÚS SR z XX.XX.XXXX PL. ÚS XXX/XXXX-XX prelomená a v ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona vyhlásená za protiústavnú. Preto súd pri znížení trestu na X roky odňatia slobody nemohol vychádzať zo sadzby X rokov X mesiacov - XX rokov. Takto pri východiskovej sadzbe X - XX rokov by zníženie na X roky (pri možnosti znížiť ho v zmysle § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona na X roky) nepodmienečne je stále neprimerane prísne. Na preukázanie jeho duševnej poruchy, ktorá podľa neho spôsobuje stav nepríčetnosti, resp. zmenšenej príčetnosti a ktorá je dlhotrvajúca, resp. prechodná a na preukázanie skutočnosti, že je od narodenia nevidiaci, a tak si nemohol prečítať dohodu s J. a iné listiny, predložil v konaní listinné dôkazy. Ide o posudok J. v Bratislave zo XX.XX.XXXX, rozhodnutie J. P. z X.X.XXXX o zvýšení peňažného príspevku na osobnú asistenciu, správy z predoperačných vyšetrení zo X.XX.XXXX, lekársky nález oftalmológa z XX.X.XXXX, lekársky nález oftalmológa z XX.XX.XXXX a jeho preukaz K.. Predkladá aj lekársky nález z X.XX.XXXX. Ďalej poukazuje na to, že prvostupňový súd v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v uznesení z XX.X.XXXX sp. zn. XXTo X/XXXX neskúmal podmienky na poskytnutie príspevku zo štátneho rozpočtu, predložený podnikateľský zámer a jeho pravdivosť a plnenie, jeho vedomosť v čase poskytnutia príspevku o jeho zdravotnej spôsobilosti plniť tento podnikateľský zámer, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu. Namieta aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom podľa neho súd neuviedol, ako sa vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia súd oprel a nie je dostatočne uvedené akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Je presvedčený, že vykonaným dokazovaním spáchanie skutkov nebolo bez dôvodných pochybností preukázané a preto súd pochybil, keď ho podľa § 285 písm. a), resp. b), resp. c), resp. d) neoslobodil spod obžaloby. Neboli naplnené všetky X obligatórne znaky (najmä úmysel konať proti objektu chráneného Tr. zákonom) pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona a ani zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona, za ktoré bola na neho podaná obžaloba. Minimálne absentuje jeho úmyselné zavinenie. Namieta, že Y. č. XX/§XX/XXXX/PS z XX.XX.XXXX je neplatná, pričom poukazuje na ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Z dokazovania, vrátane znaleckého skúmania jeho duševného stavu vyplýva, že je ťažko telesne postihnutý, od narodenia trpí duševnou poruchou, ktorá spôsobuje stav zmenšenej príčetnosti, je slabozraký a prakticky slepý. Namieta aj skutočnosť, že návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania súd nielenže nevyhovel, ale o týchto procesne ani nijako nerozhodol, pričom na ich vykonaní on trvá. Ďalej poukazuje na to, že dohoda s ÚPSVaR je neplatná aj z ďalšieho dôvodu. L.. I. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že dohoda nebola pripomienkovaná, ale návrh dohody zo strany J.
P. mu bol predložený na podpis. V tomto kontexte poukazuje na civilnú súdnu prax, podľa ktorej uvedenie osoby do predtlače spôsobuje, že z hľadiska práva je takáto zmluva hrubo nevyváženou zmluvou, lebo v nej navrhovateľ v hrubom nepomere vyjadril práva a povinnosti jednej zo zmluvných strán, čo je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Znamená to, že ide o konanie, ktoré je zjavne neprijateľné, lebo má za následok takú závažnú ujmu, akou je absolútna neplatnosť právneho úkonu. Za neplatné považuje aj odstúpenie J. P. (v prípade ak by dohoda bola platná) od dohody. Prejudiciálnou otázkou, ktorou sa súd musí povinne zaoberať, je skutočnosť, že došlo k neplatnému odstúpeniu od dohody zo strany J. P. a preto ani neexistuje žiadna škoda, ktorú mal údajne on spôsobiť, t. j. nie je naplnená X zo X obligatórnych znakov zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona podľa bodu 2. obžaloby, a preto on nie je trestne zodpovedný za skutok 2. obžaloby. Neexistuje právny nárok na to, aby bol povinný zaplatiť J. P. akúkoľvek škodu z titulu vrátenia celého poskytnutého finančného príspevku, vrátane výnosov z poskytnutého príspevku. Aj L.. Flimer na hlavnom pojednávaní XX.XX.XXXX uviedol, že poškodenému J. P. vznikla škoda z titulu odstúpenia od dohody, t.j. titulom nevráteného plnenia získaného údajne ním na základe bezdôvodného obohatenia. Avšak na odstúpenie od zmluvy podľa neho neboli splnené podmienky uvedené v čl. IV. bod X dohody, ktoré musia byť dané kumulatívne. Preto nárok poškodeného J. P. na zaplatenie nie je oprávnený a k žiadnej škode nedošlo. Nemôže byť tak trestne zodpovedný pre absenciu obligatórneho znaku - vzniknutej škody. Zdôrazňuje, že on splnil podmienky uvedené v čl. II písm. A v bode 1, X a X dohody. Zamestnal X ľudí v XXX dňovej lehote a to seba, L. M., Z. M., E. R., X. M., E. F., X. M. a R. F.. Y. toho, že všetci X boli zamestnaní je to, že všetci X boli prihlásení v F. poisťovni, pobočka P. pre účel odvádzania sociálnych odvodov. On, ako ôsmy človek, uvedenú činnosť vykonával na živnosť. Všetci X boli prihlásení vo X. zdravotnej poisťovni pre účel odvádzania zdravotného poistného. Preto bolo chybou súdu, že navrhovaný dôkaz vykonaním dopytu na F. poisťovňu, pobočka P. za účelom preverenia, že X z X boli do septembra XXXX (v XXX dňovej lehote od poskytnutia príspevku) prihlásení pre sociálne odvody, nevykonal, ale ani procesne neodmietol. Čo sa týka ešte skutku 1) chce poukázať na to, že správa z OR PZ v P. z XX.X.XXXX a správa z X. z XX.X.XXXX nedokazuje priamo, že osobné doklady (OP a preukaz poistenca) nemohli byť zneužité treťou osobou v období XX.X.XXXX - XX.X.XXXX. Domnieva sa, že to mohol byť asistent M. K., ktorý napríklad používal mobilný telefón s číslom XXXX XXX XXX, ktorý je uvedený na zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX s GE U. zo X.X.XXXX. Namieta, že nebolo preukázané kedy on zistil, že mu doklady chýbajú. V konaní navrhol vypočuť aj M. K. k okolnostiam podpisovania zmlúv s GE U., resp. k okolnostiam používania mobilných telefónov, ktoré sa na uvedených zmluvách uvádzajú. No o tomto návrhu súd tiež nijako nerozhodol. Je presvedčený, že ani v bode 1) jeho vina nebola preukázaná. Na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, ako naložil s mobilnými telefónmi, na ktoré bral úvery. Pre naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ v čase, keď zmluvný záväzok uzatváral, konal v úmysle, že v dohodnutej dobe záväzok nesplní alebo ho nebude môcť splniť a že veriteľa uvádza do omylu, aby sa obohatil na jeho škodu. Uvedením do omylu sa pritom rozumie konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Pri závere o výške škody spôsobenej na cudzom majetku trestným činom podvodu spáchaného vylákaním veci podvodným sľubom zaplatením dohodnutej čiastky je potrebné vychádzať zo skutočnej hodnoty, a nie z výšky. V tomto trestnom konaní podľa neho chýba akýkoľvek dôkaz o tom, že by v čase uzatvárania úverových zmlúv konal s úmyslom uviesť iného do omylu. Záznamy XX záložní (BA II, KE, PP) svedčia o tom, že osoba, ktorá sa legitimovala ako E. M. založila celkovo X mobilných telefónov. Celkovo však podľa obžaloby mal vybrať až XX úverov na nákup mobilných telefónov. Napríklad záznam zo záložne v obvode BA II hovorí, že mal založiť mobilný telefón dňa XX.X.XXXX. Skutky podvodu sa mali stať v období od XX.X.XXXX až XX.X.XXXX. Ak dal telefón, na ktorý si zobral úver počas januára a februára XXXX až v roku XXXX, je podľa neho logické, že v čase spáchania skutku nemohol mať úmysel telefón založiť a teda sa obohatiť. V celom trestnom konaní nebola teda nijako preukázaná subjektívna stránka, teda že by mal v čase páchania pokračovacieho zločinu podvodu konať s úmyslom obohatiť sa tým, že uvedie iného do omylu. Poukazuje tiež na časové nezrovnalosti, keď v čase od XX.X.XXXX až XX.X.XXXX mal uzatvárať zmluvy v V. (v rôznych mestských častiach), o deň neskôr XX.X.XXXX mal uzavrieť ďalšiu zmluvu v P., v ten istý deň mobilný telefón založiť v záložni v M., aby následne o ďalší jeden deň, t.j. XX.X.XXXX uzatvoril zmluvu opäť v V.. U. X.X.XXXX mala byť uzatvorená zmluva v K., X.X.XXXX v M., X.X.XXXX v P., XX.X.XXXX dve úverové zmluvy v P. a P. (z toho jednu na skúter), v ten istý deň navštíviť opäť záložňu v M. a na ďalší deň mal uzavrieť zmluvu v V.. On je telesne postihnutý, má veľký zrakový hendikep, pri dlhších cestách potrebuje osobnú asistenciu. Vzhľadom na to, že podľa znaleckých posudkov rád prijíma jednoduché riešenia, je ľahko ovplyvniteľný a intelektuálne lenivý, tak cestovať v priebehu dvoch dní cez takmer celé územie SR len za účelom vylákania úverových zmlúv a následného založenia telefónov do záložne nepovažuje za lacné a jednoduché riešenie. Pripomína
ešte aj to, že samotná obžaloba zreteľne označuje ako preukázanú skutočnosť to, že podľa odborného vyjadrenia účtovné výdavky predstavovali sumu XXX.XXX,- Sk a získané tržby sumu XX.XXX,XX Sk, t.j. ani podľa obžaloby nemôže škoda tvoriť sumu poskytnutého príspevku X.XXX.XXX,- Sk (t.j. musí byť minimálne o XXX.XXX,- Sk nižšia), v čom podľa neho už samotná obžaloba devalvuje svoje tvrdenia. P. na to, že účtovníčka svedkyňu G. mala na starosti vedenie jeho účtovníctva, preto táto svedkyňa mala s odbornou starostlivosťou na základe mandátnej zmluvy konať tak, aby všetky príjmy a výdavky a pohyby na účte boli účtovne správne evidované, preto nemôže on zodpovedať za prípadné chyby v účtovaní. V prípade ak k zaúčtovaným výdavkom podľa tvrdení obžaloby (XXX.XXX,- Sk) sa pripočítajú účelne vynaložené prostriedky, ktoré zatiaľ on v konaní preukázal (X.XXX.XXX,XX Sk), celkovo tak účelne a hospodárne použité finančné prostriedky tvoria sumu X.XXX.XXX,XX Sk, t.j. zostáva (z poskytnutého príspevku X.XXX.XXX,- Sk) preukázať len sumu XXX.XXX,XX Sk, t.j. X.XXX,XX eur, t.j. by prípadná škoda nebola X.XXX.XXX,- Sk, ale len XXX.XXX,XX Sk, t.j. X.XXX,XX eur, čo spôsobuje zmenu právnej kvalifikácie z § 225 ods. 1 a ods. 5 Tr. zákona na § 225 ods. 1 Tr. zákona, keďže namiesto značnej škody by bola spôsobená len väčšia škoda. Navyše je presvedčený, že nebolo preukázané, aby uvádzal do omylu niekoho pri splnení podmienky na prijatie príspevku za účelom vylákania príspevku od štátu. Taktiež opakovane zdôrazňuje existenciu mimoriadnych okolností prípadu, najmä jeho osobitných pomerov, ktoré odôvodňujú postup súdu podľa § 39 Tr. zákona, resp. postup podľa § 23 Tr. zákona, keďže na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Na rozdiel od názoru okresného súdu sa domnieva, že neexistuje prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, ale naopak existuje prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. k), n) Tr. zákona, lebo sa pričinil o odstránenie škody voči úverovým spoločnostiam v bode 1) a voči dodávateľom služieb a tovarov v bode 2) a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. h) Tr. zákona podľa neho neexistuje.
Na podklade podaných odvolaní krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že vo vzťahu k výroku o vine je dôvodné len odvolanie prokurátora, pričom odvolanie obžalovaného možno považovať za čiastočne dôvodné len vo vzťahu k výroku o treste.
Predmetom konania pred súdom bolo prejednanie obžaloby prokurátora, ktorou sa obžalovanému kladú za vinu dva trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu. Prokurátor v obžalobe právne kvalifikoval skutok uvedený v bode ad 1) ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona a skutok v bode ad 2) ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona. Prvostupňový súd oproti obžalobe skutok uvedený v bode ad 1) v napadnutom rozsudku právne kvalifikoval ako pokračujúci prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a skutok uvedený v bode ad 2) ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona.
V prvom rade je potrebné uviesť, že za účelom rozhodnutia vo veci samej prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie a že dôkazy boli vykonané spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku, vrátane umožnenia obžalovanému vyjadriť sa ku každému vykonanému dôkazu.
Pokiaľ však ide o trestný čin uvedený v bode ad 1) napadnutého rozsudku, tak prvostupňový súd obsah vykonaných dôkazov a svoje zistenia popísané v odôvodnení napadnutého rozsudku nezohľadnil aj v skutkovej vete výroku o vine, čoho následkom bola tiež nesprávna právna kvalifikácia skutku.
Preto odvolací súd na verejnom zasadnutí dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval a zistil, že v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX obžalovaný E. M. uzavrel so spoločnosťou GE U. a.s. XX zmlúv o úvere, pri uzatváraní ktorých v rozpore so skutočnosťou uvádzal nepravdivé údaje, ktoré boli podmienkou poskytnutia úveru. Ako vyplýva priamo zo zmlúv o úvere obžalovaný uviedol, že má čistý mesačný príjem od XX.XXX,- Sk do XX.XXX,- Sk. Z priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok XXXX a z potvrdenia F. poisťovne pritom vyplýva, že čistý mesačný príjem obžalovaného nemohol byť vyšší ako X.XXX,XX Sk (príjem z podnikania X.XXX,XX Sk a invalidný dôchodok X.XXX,- Sk).
Obžalovaný v uzavretých zmluvách o úvere zároveň vyhlásil, že všetky ním uvedené údaje sú úplné, pravdivé a aktuálne. Ako možno vyvodiť aj z bodov X.X a X.X obchodných podmienok pravdivé uvedenie údajov a schopnosť plniť svoje finančné záväzky je podmienkou na poskytnutie úveru.
Následne, po poskytnutí úveru, obžalovaný dohodnuté podmienky zmlúv neplnil a splátky úveru neplatil.
Ako to správne zistil aj prvostupňový súd, obžalovaný svojím konaním spôsobil spoločnosti GE U. a.s. škodu v celkovej výške X.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk), ktorá pozostáva len zo súčtu finančných prostriedkov poskytnutých obžalovanému. Predmetné zmluvy o úvere totiž neobsahujú údaj o úrokoch, ale len údaj o E., pričom údaj o úrokoch podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch (vo vtedy platnom znení) bol podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže podľa § 4 ods. 5 cit. zákona veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, tak takéto úroky presahujúce istinu nebola od obžalovaného oprávnená požadovať ani poškodená spoločnosť GE U. a.s..
Pokiaľ obžalovaný namieta, že v priebehu trestného stíhania (v roku XXXX, po podaní obžaloby) za pomoci otca a brata časť úverových záväzkov splatil a že z tohto dôvodu je potrebné výšku škody znížiť a právnu kvalifikáciu trestného činu zmierniť, tak táto jeho námietka dôvodná nie je. Rozhodujúca je totiž výška škody v čase činu. Škoda ako znak skutkovej podstaty trestného činu podvodu vzniká dokonaním trestného činu a preto konanie páchateľa, ktoré nasleduje po dokonaní trestného činu, pre stanovenú výšku škody ako znaku objektívnej stránky trestného činu podvodu nemá význam. Jej úhradu, hoci aj čiastočnú, je potrebné považovať len za náhradu spôsobenej škody a môže mať význam pri rozhodovaní o treste a o náhrade škody.
Za nedôvodnú odvolací súd považuje aj námietku obžalovaného, že nebolo preukázané, aby zmluvy o úvere uzavrel on. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s touto obranou obžalovaného náležite a logicky vysporiadal, pričom podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré ju považuje za vyvrátenú. V zhode s týmito dôvodmi ju za jednoznačne vyvrátenú považuje aj odvolací súd.
Osobitne možno zdôrazniť, že pri uzatváraní každej zo zmlúv o úvere páchateľ predložil platný občiansky preukaz č. F preukaz poistenca X. zdravotnej poisťovne č. XX-XXXXXXXXX a živnostenský list obžalovaného. Dokazovaním pritom bolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že doklady stratil a že spočiatku o tom nevedel. Následne totiž v dňoch X.X.XXXX a XX.X.XXXX občiansky preukaz s rovnakým číslom obžalovaný použil pri zriadení svojho podpisového vzoru vo X. a v dňoch X.X.XXXX a X.X.XXXX aj pri osobnom výbere hotovosti vo X.. Podľa správy polície obžalovaný stratu predmetného občianskeho preukazu nahlásil až XX.X.XXXX. P. poistenca X. s č. XX-XXXXXXXXX dokonca dňa X.X.XXXX poisťovni vrátil.
Za účelovú obranu odvolací súd považuje aj následné tvrdenia obžalovaného, že predmetné doklady boli zneužité inými osobami. Predovšetkým zo svedeckých výpovedí pracovníčok poškodenej spoločnosti, ktoré predmetné zmluvy s obžalovaným uzatvárali, vyplýva, že aj keď si na uzatváranie predmetných zmlúv nepamätajú, tak doklady klienta vždy riadne skontrolovali a jeho podobu porovnávali s fotografiou na občianskom preukaze. Ak mali o totožnosti osoby nejaké pochybnosti, tak do žiadosti o úver zadali kód, na základe ktorého bola zmluva centrálou spoločnosti automaticky zamietnutá.
Naviac, z obsahu zmlúv o úvere je zrejmé, že je v nich uvedený skutočný pobyt obžalovaného, ktorý v občianskom preukaze, či v inom predloženom doklade uvedený ani nebol.
Obžalovaný sa k spáchaniu skutku ad 1) v prípravnom konaní dokonca čiastočne priznal, keď vypovedal, že v skutočnosti zobral iba dva mobilné telefóny. Aj keď na hlavnom pojednávaní to obžalovaný poprel, rozpor vysvetľoval klamlivo tým, že nevedel čo podpisuje, lebo pri výsluchu nikoho nemal. To je však v rozpore so skutočnosťou, lebo pri jeho výsluchu bol prítomný jeho vtedajší obhajca.
Rovnako, ako ostatné odvolacie námietky, za nedôvodnú odvolací súd považuje aj odvolaciu námietku obžalovaného, že vzhľadom na jeho zdravotný handicap nebolo možné, aby on spáchal trestný čin, pretože tomu bránila geografická vzdialenosť záložní, v ktorých boli mobilné telefóny založené. Obžalovaný totiž nemal problémy s cestovaním a to ani na väčšie vzdialenosti, čo je zrejmé nielen zo záznamov o jeho zdravotnom stave, ale aj zo skutočnosti, že len v priebehu sledovaného obdobia po prevzatí príspevku bol v X., N., O., D., či V..
Za týchto okolností ani odvolací súd nemal najmenšie pochybnosti o tom, že predmetné zmluvy o úvere uzavrel s poškodenou spoločnosťou obžalovaný a že dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva by bolo dôkazom nadbytočným, nespôsobilým vyvolať pochybnosti o vine obžalovaného.
Z okolností prípadu a správania sa obžalovaného je naviac zrejmé, že zmluvy o úvere uzatváral s tým úmyslom, že poskytnuté finančné prostriedky nevráti. Tento úmysel, okrem už vyššie uvedeného oznamovania nepravdivých údajov o príjmoch a výdavkoch, vyplýva z frekvencie uzatvárania predmetných zmlúv, ako aj z množstva poskytnutých finančných prostriedkov vo vzťahu k výške jeho vtedajších príjmov. Ako správne poukázal prvostupňový súd, výška súčtu jednotlivých splátok predstavovala sumu XX.XXX,- Sk mesačne. Mesačný príjem obžalovaného bol v čase uzavretia zmlúv o úvere X.XXX,XX Sk, pričom pozostával z príjmu z podnikania X.XXX,XX Sk a z invalidného dôchodku X.XXX,- Sk. Odhliadnuc od skutočnosti, že obžalovaný mal aj iné záväzky a výdavky, ktoré pri svojej výpovedi sám obžalovaný priznal (napr. nájomné, splátky pôžičky, či debet na účte), tak zo svojho príjmu splácať úvery jednoznačne schopný nebol. Zmluvy o úvere teda uzatváral s tým úmyslom, že splátky úveru hradiť nebude.
Vzhľadom na uvedené obžalovaný po objektívnej i subjektívnej stránke svojím konaním ustáleným v bode ad 1) tohto rozsudku odvolacieho súdu naplnil všetky pojmové znaky pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, pretože úmyselným pokračovacím konaním (vo forme priameho úmyslu) vylákal od spoločnosti GE U. a.s. úver tým, že ju uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na jeho splácanie, a tak spôsobil škodu X.XXX,XX eur, teda väčšiu škodu.
Oproti výroku o vine týkajúceho sa skutku uvedeného v bode ad 1) napadnutého rozsudku, žiadne pochybenie prvostupňového súdu odvolací súd nezistil vo výroku o vine týkajúceho sa skutku uvedeného v bode ad 2) napadnutého rozsudku.
Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode ad 2) napadnutého rozsudku, odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom.
Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané, ako aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva aj skutočnosť, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy hodnotil. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, a preto na tieto krajský súd v podrobnostiach aj poukazuje.
Obžalovaný spáchanie aj tohto trestného činu poprel. Bránil sa tým, že podpisy na listinách z J. P. nie sú jeho, že vzhľadom na jeho zdravotný stav nemohol daným listinám porozumieť a ani ich prečítať, že nemal podvodný úmysel, že poskytnuté finančné prostriedky použil účelne, že bol u neho nedostatok rozpoznávacej a ovládacej schopnosti, že prostriedky zo štátneho príspevku použil v súlade s dohodou s J. P. a podobne. Napriek tejto jeho obrane aj podľa krajského súdu výrok o vine v bode ad 2) je možné oprieť o súhrn dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností odôvodňujú záver, že sa skutok stal a že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný.
Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že za účelom získania finančného príspevku obžalovaný s J. P. uzavrel Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XX/§XX/XXXX/PS z XX.X.XXXX (ďalej len „Y. s J.“), v ktorej sa zaviazal na splnenie takých povinností, ktoré v skutočnosti splniť nechcel. V nej sa obžalovaný zaviazal zriadiť do XXX kalendárnych dní od poskytnutia príspevku chránenú dielňu alebo chránené pracovisko s celkovým počtom X pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím, v štruktúre: X predavač vedúci, X predavačov, X ekonómka a X upratovačka. Muselo ísť pritom o nové pracovné miesta, teda nárast o X oproti predchádzajúcemu roku. Podľa Dohody s J. najneskôr do XX kalendárnych dní od poskytnutia príspevku bol obžalovaný povinný úradu predložiť právoplatný kladný posudok orgánu na ochranu zdravia spolu so žiadosťou o priznanie postavenia chránenej dielne. Pracovné miesta bol povinný udržať po dobu najmenej troch rokov. Mal tiež ďalšie povinnosti, najmä povinnosť predložiť úradu do XX kalendárnych dní od vzniku pracovného pomeru pracovnú zmluvu,
prihlášku na sociálne poistenie a rozhodnutie F. poisťovne o invalidite alebo percentuálnej miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ďalej povinnosť viesť osobitnú evidenciu obsadzovania pracovných miest a evidenciu uhradenej celkovej ceny práce na každé podporené pracovné miesto, pričom poskytnutý príspevok bol oprávnený použiť len na účel, ktorý priamo súvisí s vytvorením a zachovaním pracovných miest v chránenej dielni.
Aj keď príspevok vo výške X.XXX.XXX,- Sk (teda XX.XXX,XX eur) obžalovaný dostal, tak uvedené povinnosti nesplnil, a v podstate ani s ich plnením nezačal. Chránenú dielňu totiž nielen nezriadil, ale nepožiadal ani E. úrad verejného zdravotníctva v P. o vydanie rozhodnutia o súhlase na prevádzku chránenej dielne. Nezriadil ani nových X pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím a úradu práce nepredložil potrebné doklady. Hoci poskytnutý príspevok mal byť použitý len na účel priamo súvisiaci s vytvorením a zachovaním pracovných miest v chránenej dielni po dobu najmenej troch rokov, tak za štyri mesiace od poskytnutia finančného príspevku tento príspevok na rôzne súkromné účely minul a mzdy zamestnancom nevyplácal. Podľa svedeckých výpovedí obžalovaný peniaze míňal na rôzne výlety do zahraničia, na hazardné hry, či dokonca na zorganizovanie koncertu hudobnej skupiny.
Pokiaľ obžalovaný v odvolaní tvrdí, že finančné prostriedky použil čiastočne na nákup tovaru, tak je potrebné uviesť, že aj pokiaľ obžalovaný nejaký tovar zakúpil, tak na súkromné účely minul aj príjmy z predaja zakúpeného tovaru a že ani tieto príjmy na účel stanovený Dohodou s J. nepoužil. P. ani výdavky na nákup tovaru nie je možné považovať za výdavky použité na účel priamo súvisiaci s vytvorením a zachovaním pracovných miest v chránenej dielni. Ako je zrejmé z písomných dokladov a zo svedeckých výpovedí, obžalovaný si pritom riadne neplnil ani záväzky za dodaný tovar (napr. voči Z. F. - F. a.s., P. P. a.s., E. F. a.s. a iné).
Ako správne skonštatoval prvostupňový súd, obžalovaný záujem na plnení povinností z Dohody s J. iba predstieral a bezprostredne po poskytnutí finančného príspevku sa o prevádzkovanie svojej živnosti, ako aj o vytvorenie a zachovanie pracovných miest v chránenej dielni a o plnenie ďalších povinností plynúcich z dohody starať prestal.
Nepravdivé skutočnosti obžalovaný udával už v čase pred uzavretím Dohody s J., keď v predloženom podnikateľskom zámere z XX.X.XXXX tvrdil, že jeho hlavnými dodávateľmi sú spoločnosti E., XPlus a Z., s ktorými má podpísané zmluvy o spolupráci. Podľa správ od spoločností XPlus a Z. tieto v predmetnom období s obžalovaným nemali žiaden zmluvný vzťah a nijako s ním nespolupracovali. Spoločnosť E. s obžalovaným síce obchodnú zmluvu uzavretú mala, avšak obžalovaný od nej od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX nenakúpil žiaden tovar.
Všetky uvedené skutočnosti svedčia o tom, že obžalovaný sa na úkor štátneho rozpočtu SR obohatil tým, že pracovníkov J. v P. uviedol do omylu v tom, že bude plniť podmienky dohodnuté v Dohode s J.. Práve v dôsledku toho ÚPSVaR v P. uzavrel s obžalovaným predmetnú dohodu a poukázal mu nenávratný finančný príspevok vo výške X.XXX.XXX,- Sk.
Ako správne uzavrel prvostupňový súd, týmto svojím úmyselným konaním obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, pretože na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a spôsobil tak na cudzom majetku škodu vo výške XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk), teda značnú škodu. Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle (§ 15 písm. a) Tr. zákona), čo je zrejmé z vyššie popísaných skutočností, ktoré nastali po spáchaní trestného činu, ale aj zo správania sa obžalovaného pred jeho spáchaním, keď v snahe získať príspevok zo štátneho rozpočtu vo svojom podnikateľskom zámere klamal o svojich hlavných dodávateľoch.
Skutočnosť, že Dohodu s J. uzavrel skutočne obžalovaný, ako aj okolnosti jej uzavretia vyplývajú nielen z písomného znenia dohody a z dokladov predložených obžalovaným (napr. žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a podnikateľského zámeru), ale aj zo svedeckých výpovedí pracovníkov J. v P., najmä C.. X. B. a C.. R. F.. Z ich výpovedí, ale aj z výpovede svedkyne W. V., ktorá obžalovanému pomáhala vypracovať podnikateľský zámer, je zrejmé, že obžalovaný podmienkam a účelu uzavretia Dohody s J. rozumel, pred jej uzavretím bol aktívny, zabezpečoval si požadované podklady, podmienky mu boli viackrát vysvetlené a doklady si aj sám čítal. Obžalovaný si pre účely získania príspevku zriadil aj účet v banke a po pripísaní príspevku na jeho účet s týmto aj nakladal.
Náležite bola v konaní zisťovaná aj schopnosť obžalovaného ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ako aj jeho duševné zdravie. Znalkyne z odboru psychiatria a z odboru psychológia napriek tomu, že u obžalovaného zistili prítomnosť zmiešanej poruchy osobnosti u jedinca so zníženým intelektovým výkonom do hraničného pásma, súčasne aj s prihliadnutím na charakter trestnej činnosti (išlo o konanie dobrovoľné, plánované, nie v časovej tiesni) konštatovali, že obžalovaný mohol plne rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje konanie plne ovládať. Plne tiež chápe zmysel trestného konania. V čase spáchania trestných činov bol teda príčetný a plne trestne zodpovedný.
Dokazovaním bola teda vyvrátená aj obrana obžalovaného, že nemohol plne rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie plne ovládať a tiež že nerozumel Dohode s J. a povinnostiam z nej plynúcim.
Za dôvodné nemožno považovať ani odvolacie námietky obžalovaného, že prvostupňový súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy a ani sa s nimi nevysporiadal.
Súd sám rozhoduje o vykonaní dôkazov, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Na základe vlastnej úvahy rozhoduje o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. XX, 11 Tr. poriadku, ako aj o hodnotení dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Preto nesúhlas obžalovaného s rozsahom vykonaného dokazovania a jeho hodnotením, nemôže zakladať odvolací dôvod. Ak obžalovaný v rámci práva na obhajobu navrhoval dôkazy, potom povinnosťou súdu bolo zaoberať sa každým takýmto návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím o návrhu rozhodnúť (vyhovieť alebo ho odmietnuť podľa § 240 ods. 3 alebo § 272 ods. 3 Tr. poriadku, príp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú podľa § 274 ods. 1 Tr. poriadku). Nebolo však povinnosťou súdu všetky obžalovaným navrhnuté dôkazy vykonať.
Z obsahu spisu je zrejmé, že v súlade s uvedeným prvostupňový súd postupoval, keď na návrh obžalovaného, ale aj bez tohto návrhu vykonal všetky dôkazy, u ktorých uvážil, že zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Vysporiadal sa pritom aj s tými návrhmi obžalovaného na doplnenie dokazovania, ktorým nevyhovel, keď ich na hlavnom pojednávaní ešte pred meritórnym rozhodnutím odmietol (aj keď tak nesprávne urobil opatrením, namiesto uznesenia, čo však nemá vplyv na materiálnu správnosť jeho postupu), pričom dôvod ich nevykonania vysvetlil aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Poznamenať je však potrebné, že išlo zväčša o návrhy na vykonanie takých dôkazov, ktoré už na hlavnom pojednávaní vykonané boli a šlo by o bezdôvodné opakovanie ich vykonania (napríklad znalecké vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, znalecké skúmanie účtovníctva, výsluch svedka X. M., W. V., M. K. a Y. Modlovej). V prípade ďalších návrhov obžalovaného šlo o dôkazy nadbytočné, ktoré nemohli prispieť k objasneniu veci, pretože sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie alebo okolností zistených už inými dôkazmi.
Na základe uvedeného preto ani krajský súd nemal pochybnosti o tom, že skutok ad 2) tak, ako ho ustálil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, sa stal, že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný a že správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj právna kvalifikácia.
Keďže však chybu odvolací súd zistil vo výroku o vine pri skutku ad 1) napadnutého rozsudku, toto pochybenie napravil tak, že napadnutý rozsudok vo výroku o vine týkajúcom sa skutku ad 1) zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že skutok a jeho právnu kvalifikáciu v súlade s vyššie uvedenými závermi upravil. Vzhľadom na to, že odvolací súd zrušil sčasti výrok o vine, tak podľa § 321 ods. 3 Tr. poriadku súčasne zrušil aj celý výrok o treste a sám trest obžalovanému v súlade so zákonom uložil.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd, vychádzajúc zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Rovnako ako prvostupňový súd ani súd odvolací nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný sa vo svojom odvolaní síce dožaduje priznania poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. k), n) Tr. zákona. O odstránenie škodlivých následkov oboch trestných činov sa však obžalovaný nepričinil, dobrovoľne celú spôsobenú škodu nenahradil a už vôbec nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Preto mu poľahčujúce okolnosti priznať nie je možné.
Za zločin úverového podvodu Tr. zákon v ust. § 222 ods. 3 ustanovuje trest odňatia slobody od X do XX rokov a za zločin podvodu v ust. § 221 ods. 3 rovnako trest odňatia slobody vo výmere od X do XX rokov.
V zmysle § 41 ods. 1, veta prvá Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Z ust. § 41 ods. 2, veta prvá Tr. zákona vyplýva, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.
Keďže obžalovaný sa odsudzuje za dva úmyselné trestné činy, z ktorých oba sú zločinom, spáchané dvoma skutkami, musí mu odvolací súd uložiť úhrnný trest v rámci trestnej sadzby upravenej v súlade s ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona, teda od X rokov až do XX rokov X . mesiacov.
Chyby sa prvostupňový súd dopustil, keď s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona trestnú sadzbu upravoval súčasne aj podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona. Na okolnosť, ktorá je dôvodom na zvýšenie trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona - spáchanie dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma skutkami, totiž nemožno zároveň prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchanie viacerých trestných činov. Opačný postup by viedol k porušeniu zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti a k duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby (§ 38 ods. X Tr. zákona).
Z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy je potrebné konštatovať, že žalované trestné činy neboli jeho prvým a ani posledným protiprávnym činom. Trestným rozkazom Okresného súdu V. X sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX, bol pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zákona č. XXX/XXXX Zb. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu X. rok X mesiacov. Tento výrok o treste bol následne zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Y. M. sp. zn. XT/XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovaný za pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., páchaného do XX.X.XXXX, odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere XX mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu XX mesiacov.
Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu P. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.X.XXXX, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, páchaného do X.XX.XXXX formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Aj keď pri všetkých uvedených odsúdeniach sa na obžalovaného už hľadí, akoby nebol odsúdený, tak z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy je potrebné zdôrazniť, že žalované trestné činy obžalovaný spáchal, že ich páchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu V. X sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX a že teda napriek hrozbe výkonom trestu odňatia slobody opätovne páchal majetkovú trestnú činnosť.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, ako aj na množstvo čiastkových útokov pokračovacieho zločinu úverového podvodu a na výšku spôsobenej škody za primeraný a zákonný je potrebné považovať trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby, teda vo výmere X rokov X mesiacov.
Vzhľadom však na dĺžku doby, ktorá uplynula od spáchania žalovaných zločinov a na dĺžku trvania trestného konania (aj keď šlo bezpochyby o vec skutkovo a právne náročnú, vyžadujúcu si znalecké dokazovanie z odborov ekonómia a manažment, psychiatria a psychológia, pričom k dĺžke konania prispel aj obžalovaný bezdôvodným podaním sťažnosti proti uzneseniu z X.X.XXXX o pribratí znalcov, hoci sám podal návrh na ich pribratie) a vzhľadom na potrebu odstránenia následkov porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, odvolací súd dospel k záveru, že v súčasnosti za primeraný je potrebné považovať nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere X rokov.
Keďže pred spáchaním žalovaných trestných činov obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody, tak pre výkon uloženého trestu ho odvolací súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.