Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/140/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: O. S., nar. XX. XX. XXXX, X. XX, J., zastúpeného JUDr. Jarošom Hulinom, advokátom, Lachova 20, Bratislava, proti žalovanému: Spoločenstvo Vajnorská 5, Vajnorská 5,, Bratislava, IČO: 30 853 613, zastúpeného STEFANKOVA | law office s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 47 239 077, o zaplatenie 768,- eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 17. 03. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 768,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 23. 02. 2015 do zaplatenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že začiatkom februára 2015 moju firmu oslovila správcovská spoločnosť Váš správca, spol. s r.o., ktorá vykonáva niektoré činnosti pre žalovaného s požiadavkou na odstránenie havarijného stavu zatekania do bytov na Vajnorskej 5. Tri iné firmy nevedeli určiť príčinu havárie. Skutkový stav pri obhliadke bol taký, že tri byty na prízemí boli vytopené, do dvoch bytov tiekla voda do lámp a izbičnej skrinky. Odstraňovanie závad trvalo tri dni, nakoniec sa zistilo, že po vysekaní steny jedného z bytov bola závada na studenej vode. Porucha bola odstránená a práce riadne vyfaktúrované. Žalovaný odmieta uhradiť faktúru za odstránenie havárie s odôvodnením, že ju má uhradiť vlastník bytu, kde sa závada objavila. Žalobca však nebol oslovený vlastníkom bytu, ale žalovaným, ktoré v lehote splatnosti faktúru č. 20150013 neuhradil.

3. K veci ešte žalobca uviedol, že oslovila ho firma Váš správca s.r.o. a zaslala mu objednávku. Nakoľko išlo o víkend a najväčšiu kalamitu nechcelo sa mu ísť do Bratislavy, ale nakoniec poobede na miesto havárie dorazil. Situácia bola havarijná, pretože voda tiekla do elektriky, a tak prijal zákazku. Vysekal celý strop v byte p. Č. a odviedol vodu, takisto vysekal potrubie v byte p. C. až došiel k rúre, ktorá viedla do bytu p. K., ktorý však nebol ochotný večer prísť, a tak prišiel až v sobotu a sprístupnil žalobcovi byt, takže nakoniec v nedeľu práce ukončili a závadu ukončili. Nakoniec bola teda závada zistená v stene v spoji potrubia smerujúceho do bytu p. K.. Technik spoločnosti Váš správca s.r.o. sa v danom čase sa volala Š. a dnes sa volá S.. Podľa čl. 5 bodu 2 mandátnej zmluvy a mailovej komunikácie daná situácia bola žalobcovi oznamovaná ako havária. Závadu neodstránil ani p. M. ani p. L. zo spoločnosti Stavrem, ktorý iba odrezal časť potrubia, pričom závada pokračovala ďalej.

4. Žalobca ako dôkazy označil nasledovné dôkazné prostriedky: faktúru žalobcu č. 20150013, súpis prác vypracovaný žalobcom, objednávku zo dňa 29. 01. 2015, kópiu mailovej komunikácie zo dňa 15. 01. 2015 a 22. 09. 2014 a výpis zo živnostenského registra žalobcu.

5. Žalovaný vo svojej obrane uviedol, že správcom bytového domu na Vajnorskej 5 v Bratislave v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z . z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je žalovaný, zaregistrovaný v registri spoločenstiev Ministerstva vnútra SR. Dňa 01. 11. 2006 uzatvoril žalovaný v súlade s ust. § 7b ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov mandátnu zmluvu č. 65/02/2006 so správcovskou spoločnosťou Váš správca spol. s r.o., IČO: 35 846 925. Na základe tejto mandátnej zmluvy žalovaný ako mandant poveril správcu zabezpečovaním správy spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu na Vajnorskej 5 v Bratislave. Podľa čl. II bod 5.2 mandátnej zmluvy mandatár vykonáva opravy a údržby spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva domu a pozemku prislúchajúcemu k domu podľa požiadaviek mandanta v súlade s právnymi predpismi a zaobchádza s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov s odbornou starostlivosťou a uprednostňuje záujmy vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred vlastnými. Opravy a údržby vykonáva na vlastnú zodpovednosť (po odsúhlasení vlastníkmi, zástupcami dozornej rady alebo štatutára) vlastnými pracovníkmi alebo dodávateľsky. O prácach, ktoré sa majú vykonávať, informuje mandanta vopred emailom a je povinný vyčkať na odsúdenie ceny práce s výnimkou havárií. Po vykonaní a prevzatí prác odovzdá mandantovi fotokópiu preberacieho protokolu a faktúru s odsúdením vecného plnenia. Žalovaný teda nespravuje ani nevykonáva údržbu a obnovu jednotlivých bytov patriacich vlastníkom. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Žalobca uvádzal, že začiatkom februára 2015 jeho firmu oslovila správcovská spoločnosť Váš správca spol. s.r.o. so žiadosťou o odstránenie havarijného stavu zatekania do bytov na Vajnorskej 5 v Bratislave. Pravdepodobne dňa 23. 01. 2015 došlo k poruche v byte p. K. na 3. podlaží. Išlo o poruchu na vnútornom rozvode vody, konkrétne na pripojení vodovodnej batérie v stene, pričom do spodných bytov zatekala voda. V súpise prác na odstránení havárie v objekte Vajnorská 5 zo dňa 02. 02. 2015 žalobca uviedol, že „zistenie závady na TUV v byte K.“ a „závada na ležatom rozvode v stene kúpeľňa“. Z uvedeného vyplýva, že išlo o poruchu vo vnútornom priestore bytu a nie o poruchu v spoločných priestoroch, častiach alebo zariadeniach bytového domu, a teda správca vôbec nebol oprávnený túto opravu riešiť prostredníctvom zadania objednávky dodávateľskej spoločnosti bez súhlasu žalovaného, ktorého správca neinformoval v zmysle čl. II bod. 5.2 mandátnej zmluvy o prácach, ktoré sa majú vykonať a žalobcu poveril vykonaním opravy poruchy bez vedomia žalovaného, čím porušil svoje povinnosti podľa mandátnej zmluvy. Žalovaný sa o vykonaní opravy dozvedel dňa 04. 02. 2015 na osobnom stretnutí žalobcu, technika správcu (p. S.) a majiteľov dotknutých bytov za prítomnosti zástupcov žalovaného pani C., Ing. arch. G. C. a Mgr. I. T., pričom skutočnosť, že ide o poruchu vnútorného rozvodu bytu p. K., a teda nejde o rozvod vody patriaci do spoločných častí bytového domu, zástupcovia žalovaného už vtedy namietali. Napriek tejto námietke technik správcu p. S. prijala faktúru žalobcu č. 20150013 za vykonané práce, ktorá navyše nespĺňa náležitosti daňového dokladu (nesprávna identifikácia odberateľa tak, ako je uvedené vyššie), a preto ani nemôže byť za radená do účtovníctva žalovaného. Taktiež žalovaný namietal súpis vykonaných prác a ich cenu, nakoľko monitoring dažďového zvodu bol vykonaný približne pred dvoma mesiacmi, a preto nový monitoring nebol potrebný a cena vodoinštalatérskych prác značne prevyšovala obvyklú cenu za podobné materiály a výkony. Mandatár správcu na základe tejto mandátnej zmluvy a v súlade so zákonom o vlastníctve bytov spravuje len spoločné časti, spoločné za riadenia a spoločné priestory bytového domu, a nie jednotlivé byty patriace jednotlivým vlastníkom. Byty si spravujú ich majitelia, ktorí za všetky škody vzniknuté v byte a spôsobené poruchou v ich byte zodpovedajú sami. Za spoločné zariadenie domu sa považuje zvislé potrubie, ktoré prechádza cez všetky byty a vodorovné spodné rozvody, ktoré sa zbiehajú v dome a ústia do kanalizačnej domovej šachty. Vodorovné a zvislé rozvody a odpadové potrubie v byte od drezu, vane, umývadla a záchoda až po vyústenie do spoločnej zvislej odpadov ej rúry sa považujú za majetok vlastníka, a preto si musí ich opravu hradiť vlastník sám. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že žalobca by si mal dlžnú sumu vymáhať od spoločnosti Váš správca spol. s.r.o., ktorá ho vykonaním opravy poverila alebo od majiteľa bytu, v ktorom porucha vznikla a kde aj bola porucha odstraňovaná. P. K. nakoniec priznal svoju chybu, keď povedal, že prasknutý rozvod robil sám a tak za tieto činnosti žalobcu má zaplatiť p. K.. p. L. odstraňoval závadu na stúpačke kúrenia a nakoľko išlo o závadu na spoločných častiach, dostal za ňu zaplatené.

6. Žalovaný ako dôkazy označil nasledovné dôkazné prostriedky: mandátnu zmluvu zo dňa 01. 11. 2006, fotokópiu vodovodnej batérie, faktúru spoločnosti STAVREM PLUS s.r.o. č. 320150057, záznam činnosti spoločnosti STAVREM PLUS s.r.o. zo dňa 30. 01. 2015 a výpis z registra Ministerstva vnútra SR.

7. Strany sporu ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 12. 09. 2016 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia tohto rozsudku na deň 12. 10. 2016, na ktorom vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Pharm. Dr. T. S., Ing. J. Č. a Mgr. I. T., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: faktúrou žalobcu č. 20150013, súpisom prác vypracovaný žalobcom, objednávkou zo dňa 29. 01. 2015, kópiou mailovej komunikácie zo dňa 15. 01. 2015 a 22. 09. 2014, mandátnou zmluvu zo dňa 01. 11. 2006, fotokópiou vodovodnej batérie, faktúrou spoločnosti STAVREM PLUS s.r.o. č. 320150057, záznamom činnosti spoločnosti STAVREM PLUS s.r.o. zo dňa 30. 01. 2015, výpisom zo živnostenského registra žalobcu a výpisom z registra Ministerstva vnútra SR, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.

9. Svedok Pharm. Dr. T. S. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že k zatekaniu bytov prišlo v januári 2015, pričom postihnutým bol jej byt a byt p. Č.. Situácia sa stala neúnosnou, nakoľko voda zatekala do elektriky, preto žiadali p. T. ako predsedu žalovaného o nápravu, ktorý ich odkázal na správcovskú spoločnosť, ktorej pracovníčka p. Š. rovnako ochotne hľadala ľudí na odstránenie závady. Nejakí majstri aj prišli, ale závadu nevedeli odstrániť, nakoniec prišli v piatok poobede a večer nejaký údržbári, pričom p. K. nebol ochotný sprístupniť byt, pričom v čase zatekania bol tento byt prázdny, nakoľko tam mal predtým podnájomníkov, ktorí v čase závady tam už neboli, preto museli v byte p. Č. vyraziť v strope dieru, aby sa dostali k potrubiam a nakoniec závadu odstránili, nakoľko voda prestala zatekať. Bola im vďačná a myslela si, že by im za odstránenie závady malo byť zaplatené a neskôr by si žalovaný mal uplatňovať peniaze od p. K. ako majiteľky bytu, ktorej syn odmietol byt údržbárom sprístupniť.

10. Svedok W.. J. Č. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v januári 2015 začala cez stropy pretekať voda, pričom mal vadné kúrenie, tak bolo podozrenie, že sa to týka kúrenia, nakoľko kúrenie bolo približne 15 januára opravené a voda stále zatekala bolo zrejmé, že v kúrení nebola závada. Najprv sa v strope objavili fľaky, neskôr voda začala zo stropu kvapkať a nakoniec sa dostala až do elektrorozvodnej skrine. Byt suseda nad ním bol prehliadnutý, ale závada sa uňho nezistila. Vedľajší horný byt p. K. nebol prehliadnutý, pretože ona ani jej syn nebrali telefón a byt nesprístupnili. Nakoniec prostredníctvom p. T. a p. Š. bol zabezpečený žalobca, ktorý závadu odstránil. Svedok od p. T. dostal tel. na p. Š., ktorá zabezpečila žalobcu. Bola prerazená stena od p. C. k p. K., pričom závada mala byť na trubkách v kúpeľni bytu p. K.. Videl iba dieru a trubky, kde mala závada byť a tieto trubky boli opravené, na čo voda prestala zatekať. Volal p. K. niekoľko krát, ale nebral telefón, neskôr povedal, že príde, ale neprišiel potom povedal, že ho to nezaujíma alebo že nemá čas.

11. Svedok Mgr. I. T. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že dňa 15. 01. 2015 ho kontaktoval p. Č. ako vtedajšieho predsedu žalovaného s tým že po jeho kúrenárskej stúpačke tečie voda. Išiel sa na to pozrieť a ešte večer volal havarijnú službu M., ktorá prišla a odstavila prívod vody do stúpačky. Táto havarijná služba bola zazmluvnená na odstraňovanie závad kúrenia a vody a bola k dispozícii 24 hod. vlastníkom bytov. Nakoľko príčina tečenia vody po tejto stúpačke sa nenachádzala v byte p. Č., bolo potrebne ju nájsť a odstrániť, nakoniec bola tato stúpačka opravená spoločnosťou Stavrem a žalovaný za jej opravu tejto spoločnosti zaplatil, nakoľko kúrenárska stúpačka je časť domu, ktorá spadá do správy. Nezisťoval priebeh odstraňovania závad tečúcej vody s tým, že si to vlastníci bytov riešia sami. Po asi dvoch týždňoch ho kontaktovala p. Š. zo správcovskej spoločnosti, aby prišiel prevziať opravu, čo sa udialo na stretnutí dňa 04. 02. 2015, kedy mu p. Š. oznámila, že bol vytopený byt. p. S. kvôli závade v byte p. K., ktorý odstránil žalobca a žiadala mu zaplatiť. S takýmto zaplatením nesúhlasil, nakoľko táto oprava nebol vykonaná na tej časti domu, ktorá patrí do správy spoločnosti, ale na osobnom majetku p. K.. Na uvedenom stretnutí mu p. Š. a syn p. K. uviedli, že sa dohodli na tom, ako vysporiadanie za opravu závady v byte p. K. prebehne. P. Š. bolo prezentované, že závadou bolo chybné zapojenie prívodu vody do sprchovej batérie v kúpeľni bytu p. K.. Za spoločné časti považuje tie, ktoré končia pri vstupe do bytu a rozvody vody v byte si riešia na vlastnú zodpovednosť vlastníci bytov.

12. Žalobca je fyzická osoba - podnikateľ podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, žalovaný je právnická osoba založená podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zapísaná do registra Ministerstva vnútra SR.

13. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

14. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

16. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

18. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

19. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Podľa ust. § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

21. Podľa ust. § 43a ods. 2 návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

22. Podľa ust. § 43c ods. 1 včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

23. Podľa ust. § 43c ods. 2 včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

24. Podľa ust. § 44 ods. 1 zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu.

25. Podľa ust. § 44 ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

26. Podľa ust. § 45 ods. 1 prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

27. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

28. Podľa ust. § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

29. Podľa ust. § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

30. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").

31. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

32. Podľa ust. § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.

33. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu za to, že skutkový stav nebol stranami sporu sporný, nakoľko žalobca zhodne so žalovaným tvrdili že žalobca odstránil závadu, spočívajúcu v zatekaní vody do bytov na Vajnorskej 5 v Bratislave koncom januára 2015. Uvedené skutočnosti má súd preukázané nie len zhodnými tvrdeniami strán sporu, ale aj z objednávky zo dňa 29. 01. 2015 a súpisu prác vypracovaného žalobcom, rovnako z výpovedi v spore vypočutých svedkov.

34. Rovnako bolo v spore nesporným, že závada vznikla v byte p. K., čo mal súd jednoznačne preukázané zo súpisu prác žalobcu na odstránenie havárie, kde sám žalobca konštatoval, že predmetná závada bola objavená „v byte K.“ a z výpovedí svedka Ing. J. Č., ktorý výslovne uviedol, „závada mala byť na trubkách v kúpeľni bytu p. K.“.

35. Jedinou spornou otázkou v spore bolo, že ktorý subjekt má žalobcovi zaplatiť za ním vykonané práce spočívajúce v odstránení zatekajúcej vody. Súd mal pri riešení tejto otázky za to, že v zmysle

objednávky zo dňa 29. 01. 2015 bol žalobca oslovený s návrhom uzavretia zmluvy, predmetom ktorej malo byť v zmysle tejto objednávky odstránenie havárie, spočívajúce v zatekaní vody do bytov. Išlo o návrh na uzavretie zmluvy podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý žalobca akceptoval v zmysle ust. § 43c Občianskeho zákonníka vykonaním objednanej činnosti, teda odstránením predmetnej závady. Subjektom, ktorý žalobcovi doručil predmetnú objednávku, čím mu vlastne doručil návrh na uzavretie zmluvy, bola spoločnosť Váš správca spol. s r.o., ktorá mala so žalovaným uzavretú mandátnu zmluvu zo dňa 01. 11. 2006, ktorou žalovaný poveril túto spoločnosť správou bytového domu Vajnorská 5 Bratislava. V tejto súvislosti súd konštatuje, že uvedená správcovská spoločnosť Váš správca spol. s r.o. porušila ustanovenie čl. 5.2., nakoľko o objednaných prácach neinformovala žalovaného, čo však podľa súdu nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

36. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že vznikla nepomenovaná zmluva o dielo medzi žalobcom a spol. Váš správca spol. s r.o. pričom za správcovskú spoločnosť bol na základe predmetnej mandátnej zmluvy zmluvnou stranou objednávateľa žalovaný. Podľa názoru súdu však bolo na rozhodnutiu vo veci samej dôležité ust. § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bytom je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky, ust. § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého spoločnými časťami domu sú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, ust. § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého spoločnými zariadeniami domu sa sú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a najmä ust. § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Z uvedených ustanovení osobitného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zrejmé, že vlastník bytu je povinný na svoje náklady byt udržiavať a zabezpečovať jeho údržbu a opravy, čo má vplyv vzhľadom na skutkový stav ohľadom existencie závady ktorá bola svedkom Č. a samotným žalobcom vyhodnotená ako závada v byte p. K., nie spoločných častiach alebo zariadeniach domu. Nakoľko podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastník bytu je povinný na svoje náklady zabezpečiť opravy svojho bytu, mal súd za to, že za žalobcom vykonané odstránenie závady v byte p. K. zodpovedá podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov p. K., ktorá je povinná zaplatiť žalobcovi za odstránenie závady v jej byte.

37. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd nárok žalobcu za nedôvodný v plnom rozsahu, keďže subjektom, povinným zaplatiť žalobcovi ním poskytnuté práce nebol podľa názoru súdu žalovaný, ale vlastník bytu, v ktorom vznikla závada, za odstránenie ktorej žalobca požadoval zaplatiť žalovanú sumu.

38. Nakoľko súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, neposudzoval žalobný návrh z hľadiska preukázania či nepreukázania skutočne vykonaných prác žalobcu či správnosti ich uplatnenej výšky.

39. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.