Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/243/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou vo veci žalobcu: K. O., nar. XX.XX.XXXX, O. Č.. XXX, XXX XX O., zast. JUDr. Viera Petrášová, advokátka, so sídlom Šancová 33, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, 827 15 Bratislava, IČO: 00686832, o zaplatenie 11 599,19 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11 599,19 €, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy:

- 5 260,- € od 30.11.2013 do zaplatenia,

- 1 489,19 € od 28.11.2013 do zaplatenia,

- 173,- € od 23.11.2013 do zaplatenia,

- 3 374,- € od 29.11.2013 do zaplatenia,

- 229,- € od 7.12.2013 do zaplatenia,

- 369,- € od 11.12.2013 do zaplatenia,

- 705,- € od 17.12.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.09.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.599,19 € s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca pôvodne podal voči žalovaným: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (pôvodne žalovaný v 1. rade) ako aj voči K. E. (označený ako žalovaný v 2. rade), pričom písomným podaním zo dňa 16.03.2016, v spojení s jeho doplnením zo dňa 01.04.2016, zobral žalobca žalobu voči K. E. (žalovanému v 2. rade) späť. Na pojednávaní dňa 23.03.2016 žalovaný v 1. rade vyjadril svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu voči žalovanému v 2. rade. Svoj nesúhlas následne písomne odôvodnil tým, že žalovaný v 2. rade svojím konaním porušil vnútrorezortné predpisy žalovaného v 1. rade a svojím konaním prekročil rozsah svojho oprávnenia. Ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade, ktorý je trestne stíhaný, na polícii vypovedal, že práce na opravách motorových vozidiel platil žalobcovi benzínom a na súdnom pojednávaní tvrdil opak, pričom po takmer troch rokoch si nemôže pamätať pri takom množstve opráv, čo platil benzínom a čo nie. V neposlednom rade žalovaný v 1. rade nesúhlasil so späťvzatím žaloby voči žalovanému v 2. rade z dôvodu, že mu tento spôsobil značnú škodu v nadväznosti na jeho konanie, a preto by mal tiež niesť následky v prípade, ak súd žalobe žalobcu vyhovie. Súd uznesením zo dňa 02.06.2016, č.k.: 51C/243/2015-181 konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2016.

3. V žalobe žalobca uviedol, že je samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom žalovanému na základe ústnych a písomných objednávok poskytol dodávku materiálu a služieb v celkovej hodnote 11 599,19 € týkajúcich sa zabezpečenia servisu motorových vozidiel ako aj dodávky zimných pneumatík na služobné motorové vozidlá matrice žalovanému. Žalovaný namietal, že sa jednalo o osobnú iniciatívu p. K. E., vtedajšieho zamestnanca, a preto odmietol uhradiť žalobcove faktúry.

4. Žalovaný, v zastúpení K. E., písomnou, resp. ústnou objednávkou, si u žalobcu objednal nasledujúce dodávky pneumatík, náhradných dielov a servis motorových vozidiel:

- písomnou objednávkou zo dňa 11.11.2013 si žalovaný objednal u žalobcu dodanie a prezutie zimných pneumatík na motorové vozidlá patriace žalovanému v predpokladanej hodnote 6 000,- €. Žalobca na základe objednávky dodal pneumatiky a uskutočnil s tým súvisiace práce, za čo vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX zo dňa 15.11.2013 na sumu 5 260,- €, ktorú žalovaný neuhradil;

- žalovaný, v zastúpení K. E., ďalej písomnou objednávkou zo dňa 13.11.2013 objednal u žalobcu diagnostiku a opravu motora motorového vozidla zn. S. S., R.: J. v predpokladanej hodnote 1 500,- €. Žalobca na základe objednávky vykonal uvedený servis a opravu, za čo vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 1 489,19 €, ktorú žalovaný neuhradil;

- žalovaný na základe telefonickej objednávky objednal u žalobcu servis motorového vozidla zn. E. N., R.: J. patriaceho žalovanému. Žalobca na základe objednávky vykonal servis predmetného motorového vozidla, za čo vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 173,- €, ktorú žalovaný neuhradil;

- žalovaný na základe telefonickej objednávky, objednal u žalobcu servis motorového vozidla zn. E. G., R.: J. patriaceho žalovanému. Žalobca na základe objednávky vykonal servis predmetného motorového vozidla a dodávku náhradných dielov, za čo vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 3 374,- €, ktorú žalovaný neuhradil;

- žalovaný na základe telefonickej objednávky, objednal u žalobcu servis motorového vozidla zn. E. G., R.: J. patriaceho žalovanému. Žalobca na základe objednávky vykonal servis predmetného motorového vozidla, za čo vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 229,- €, ktorú žalovaný neuhradil;

- žalovaný objednal u žalobcu servis malotraktora TK14 patriaceho žalovanému. Žalobca na základe objednávky vykonal servis malotraktora, za čo vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 369,- €, ktorú žalovaný neuhradil.

- žalovaný na základe telefonickej objednávky, objednal u žalobcu servis motorového vozidla zn. E. G., R.: J. patriaceho žalovanému. Žalobca na základe objednávky vykonal servis predmetného motorového vozidla a dodávku náhradných dielov, za čo vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 705,- €, ktorú žalovaný neuhradil.

5. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu dňa 21.04.2015 žiadal, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že všetky objednávky zabezpečoval p. K. E., bývalý zamestnanec odboru hospodárskej kontroly. Išlo o výlučnú osobnú iniciatívu bývalého zamestnanca, ktorý na takéto konanie vzhľadom na svoje zaradenie (referent dopravy) nebol vôbec oprávnený a svojím konaním prekročil rozsah svojho oprávnenia. O predmetnej záležitosti neinformoval nikoho z odboru hospodárskej správy žalovaného. Žalobca nie je vedený u žalovaného ako dodávateľ a nebol s ním uzatvorený žiadny zmluvný vzťah a uvedené práce neboli predmetom plánu ani procesu verejného obstarávania. Pokiaľ ide o jednotlivé predložené faktúry, objednávky k nim nie sú vystavené na predpísanom tlačive schválenom „Metodickým pokynom Ministerstva hospodárstva SR pre obeh účtovných dokladov na Ministerstve hospodárstva SR“. Objednávka vystavená p. E.M. je evidentne sfalšovaná, nakoľko použil tlačivo žiadanka a prepísal uvedené tlačivo na vystavenie objednávky. Pokiaľ ide o telefonické objednávky, žalovaný ako orgán štátnej správy je povinný objednávať len na základe písomných objednávok, potvrdených oboma stranami. Nebola vystavená ani žiadanka na vystavenie objednávky a nebol vystavený a podpísaný ani odovzdávajúci a preberací protokol podpísaný zodpovednou osobou. Z uvedených dôvodov žalovaný ani neuhradil žalobcom vystavené faktúry, keďže neexistuje žiadna objednávka, žiadanka, odovzdávací a preberací protokol a u žalovaného sa nenachádzajú žiadne dokumenty k vykonaným prácam.

6. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 14.08.2015 uviedol, že žalobca je podnikateľ - fyzická osoba, ktorý podniká v oblasti autoservis - odťahová služba, pneuservis. Na základe objednávok prijatých od žalovaného urobil viacero servisných prác a výmen automobilových súčiastok na vozidlách

patriacich žalovanému. Zoznam vykonaných prác a ich cena sú uvedené v predložených faktúrach. Žalovaný nenamieta cenu za dielo, nenamieta žiadne vady diela - opráv a montáží, ktoré žalobca vykonal v objednanej časovej lehote. Žalovaný namieta, že K. E. nebol oprávnený objednávať služby a svojím konaním prekročil svoje právomoci a že objednávka nebola vystavená na predpísanom tlačive, resp. nebola vystavená vôbec a chýbajú doklady o vystavení žiadanky a nebol dodaný protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla do/z opravy zodpovednou osobou. S poukazom na ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 536 ods. 1 a 2 a § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, má žalobca za to, že si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Obchodného zákonníka a žalovaný nenamietal žiadne vady odovzdaných prác, montáží a iných obstarní vykonaných žalobcom. stanovuje práva a povinnosti zmluvných strán v zmluve o dielo. Konanie žalobcu zodpovedá riadnemu a včasnému plneniu povinností zo strany žalobcu a je na strane žalovaného, aby si aj on splnil svoju povinnosť - zaplatiť za vykonané dielo jeho cenu. Žalovaný nie je právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra. Žalobca preto nemal žiadnu zákonnú možnosť zistiť, kto je oprávnený konať v mne žalovaného. Podľa predložených objednávok a vzhľadom na možnosť riadiť vozidlá patriace do majetku žalovaného žalobca predpokladal, že K. E. je osobou oprávnenou na zaobstaranie ich údržby. K. E. bol riadne oboznámený so stavom vozidiel a mal v držbe všetky technické doklady k príslušným motorovým vozidlám. Z toho dôvodu žalobca konal v dobrej viere a vykonal všetky práce v súlade s objednávkami. Navyše žalobca poukazuje aj na to, že ak by K. E.O. konal v rozpore so svojou právomocou a nedošlo by medzi stranami sporu k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, tak si strany musia vrátiť plnenie ako z bezdôvodného obohatenia. Opravy a údržbu vozidiel nie je možné prinavrátiť do pôvodného stavu, a preto žalobca trvá na zaplatení cien podľa vystavených faktúr.

7. Súd po dôslednom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, ustálil skutkový stav veci nasledovne:

Žalobca je živnostník podnikajúci pod obchodným menom: K. O., IČO 45863831, miesto podnikania: XXXXX O. XXX, predmet podnikania:

- diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel;

- kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod);

- vykonávanie odťahovej služby;

- sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu;

- údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla;

- nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla.

8. Žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy v zmysle zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. K. E. bol v rozhodnom období (november 2013 až december 2013) zamestnancom žalovaného, pracoval na odbore hospodárskej správy a zároveň bol pridelený aj ako vodič vedúcemu služobného úradu. Do jeho náplne práce patrilo okrem iného aj zabezpečovanie servisu motorových vozidiel žalovaného.

9. Dňa 11.11.2013 bola vystavená MH SR, odborom hospodárskej správy Objednávka, ktorej predmetom bolo dodanie a prezúvanie zimných pneumatík 2013 od dodávateľa Autoservis - odťahová služba pneuservis K.S. O., v celkovej hodnote 6 000,- eur s DPH s dátumom dodania 12.11.2013, a to na základe prieskumu trhu. Objednávka je opatrená pečiatkami Ministerstva hospodárstva SR a podpisom K. E.. Žalobca za dodávku pneumatík a s tým súvisiacimi prácami vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX zo dňa 15.11.2013 na sumu 5 260,- €, splatnú dňa 29.11.2013.

10. Dňa 11.11.2013 bola vystavená MH SR, odborom hospodárskej správy Objednávka, ktorej predmetom bola diagnostika a oprava motora - november 2013 od dodávateľa Autoservis - odťahová služba pneuservis K. O.T. v celkovej hodnote 1 500,- eur s DPH s dátumom dodania 12.11.2013 a to na základe prieskumu trhu. Objednávka je opatrená pečiatkou Ministerstva hospodárstva SR a podpisom Dominika Vároša. Žalobca za vykonanie diagnostiky a opravy na základe tejto objednávka vystavil žalovanému dňa 13.11.2013 faktúru č. XXXXXX na sumu 1 489,19 €, splatnú dňa 27.11.2013.

11. Žalobca na základe ústnej objednávky vykonal servis motorového vozidla zn. E. N., R.: J., za čo dňa 08.11.2013 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 173,- €, splatnú dňa 22.11.2013.

12. Žalobca na základe ústnej objednávky vykonal servis a dodávku náhradných dielov motorového vozidla zn. E. G., R.: J., za čo dňa 13.11.2013 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 3 374,- €, splatnú dňa 28.11.2013.

13. Žalobca na základe ústnej objednávky vykonal servis motorového vozidla zn. E. G., R.: J. , za čo vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 229,- €.

14. Žalobca na základe ústnej objednávky vykonal servis malotraktora TK14, za čo dňa 26.11.2013 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 369,- €, splatnú dňa 10.12.2013.

15. Žalobca na základe ústnej objednávky vykonal servis motorového vozidla zn. E. G., R.: J., za čo dňa 02.12.2013 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 705,- €, splatnú dňa 16.12.2013.

16. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že K. E. predtým ako začal vykonávať práce pre žalovaného nepoznal, tento ho kontaktoval s tým, že uviedol, že jeho dielňa na Domkárskej ul. je najbližšie k MH SR a že on nebude chodiť niekde do Dúbravky a požiadal ho, či by pre MH SR mohol vykonať drobné opravy a servisné práce a dodať pneumatiky na motorové vozidlá. Uviedol, že v učtárni, že majú splatnosť faktúr 2 týždne, zdalo sa mu to seriózne, a tak som na základe objednávok, ktoré si bol osobne vyzdvihnúť na MH SR dodal požadované pneumatiky a následne vykonal aj opravy nepojazdných motorových vozidiel. Nadriadený pána E. pán D. odsúhlasil cenovú ponuku, ktorú on na tieto práce predložil a pokiaľ vie, tak bol s vykonanými prácami spokojný. S pánom D. sa stretol osobne, bolo to v súvislosti s cenovou ponukou, ktorú predložil na pneumatiky, kontaktoval ho p. E. s tým, že uviedol, že sa má dostaviť osobne na ministerstvo, nakoľko to chce s ním prebrať jeho nadriadený. Rozprávali sa o jednotlivých pneumatikách, pričom tento odsúhlasil jednotlivé druhy pneumatík aj ich ceny. Pneumatiky on aj následne dodal. On pneumatiky dodal, avšak ich prezutie nevykonal. Po pneumatiky si prišiel pán E. s dvoma mužmi s MH SR, naložil ich na dodávku - transportér a osobné auto. O tom bola vystavená faktúra, nebol vytavený dodací list.

17. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že K. E. sa mu identifikoval pri prvom kontakte, ukázal mu služobný preukaz, prišiel na aute MH SR spolu so šoférom a potom on s ním išiel na ministerstvo, kde mu ukázal autá, na ktorých mal vykonať servis. Teda bol priamo na ministerstve, on mu ukázal vozový park a konkrétne autá, ktoré treba opraviť, na čo on uviedol, že tieto je schopný servisovať. Okrem pána E. a pána D. sa stretol aj s ďalšími zamestnancami z ministerstva , boli to šoféri, ktorí mu tieto autá nosili na opravu. Nemal niekedy pochybnosť o tom, že by K. E. nemohol vykonávať objednávky za MH SR. Nemal dôvod o tom pochybovať, objednávky mu tlačil priamou u neho v kancelárii.

18. K. E., pôvodne ako žalovaný v 2. rade, vo výpovedi pred súdom uviedol, že problémy na ministerstve začali v auguste 2013, keď neboli zaplatené všetky faktúry firme Todos, pričom sa blížili k hodnote 18 000,- eur, teda hrozilo vyčerpanie limitu, o čom dostal informáciu od pána J., ktorý bol riaditeľom finančnej sekcie. So žalobcom sa prvýkrát stretol, keď odťahoval motorové vozidlo zn. VW Pasat, ktoré patrilo do jeho kompetencie. Odtiahnutie žalobca vykonával pre firmu Todos. Vtedy sa prvýkrát rozprávali o tom, že by mohol vykonávať pre MH SR servis, nakoľko sídli blízko MH SR, má skúsenosti s opravou motorových vozidiel zn. VW a mal odporúčanie od firmy Todos. Dohodli sa, že sa vyskúša, pričom sa osvedčil. V decembri sa už začali kopiť faktúry, malo prebehnúť verejné obstarávanie s finančným limitom 19 999,- eur bez DPH, teda mali byť dve obstarávania, jedno mala byť na servis vozidiel a jedno na pneumatiky. Dôkazom o tomto je aj schválený program nákupu vozidiel aj pneumatík, ktorý založil do vyšetrovacieho spisu. Tento program je dôkazom o tom, že malo prebehnúť nasledujúci rok verejné obstarávanie, avšak ani jedno z týchto verejných obstarávaní, ktoré pripravoval, okrem nákupu elektromobilov, neprebehlo. Ak by obstarávanie prebehlo, nevznikol by problém s úhradou faktúr, nakoľko by sa takto všetky „vyservisované“ zásahy zaplatili. Pritom 40 % verejných obstarávaní prebieha obdobným spôsobom. Do jeho náplne práce patril servis vozidiel, nákup náhradných dielov, pneumatík, okrem toho robil aj ďalšie činnosti na základe požiadaviek vedúceho úradu a jeho šoféra. O tom, že žalobca vykonáva servis vozidiel pre ministerstvo vedel tak pán D., ale vedel o tom aj pán Y., vedúci úradu, nakoľko keď za ním prišiel pán D., že je nejaký problém, ten uviedol, aby to vyriešil, že ho to nezaujíma ako. Vedeli o tom aj šoféri, nakoľko nosili autá priamo do servisu žalobcu, dokonca pre ich potreby žalobca opravil aj malotraktor, ktorý sa používali na zimnú údržbu, keďže nemali s čím odhrnúť sneh.

Uvedomuje si, že to nebol štandardný postup, teraz to už vie, ale takto sa to bežne robilo. Postupovalo sa tak, že ak niečo chýbalo a nebola to veľká zákazka, keď sa robil len prieskum trhu prostredníctvom e-mailu, prípadne na základe obálok, dalo sa to urobiť tak, aby sa stal víťazom ten, koho ste si vybrali vopred. Samozrejme, že to vždy musela byť najnižšia suma, inak by to neprešlo. V žalobe uvádzané servisné práce boli žalobcom vykonané pre potreby žalovaného, dokonca podľa jeho názoru ich bolo aj viac. Pokiaľ ide o objednávky, tieto boli len „proforma“ objednávkami, nakoľko v tom čase ešte nebola uzavretá zmluva. Robilo sa to tak preto, aby žalobca mal k dispozícii nejaký doklad. Pneumatiky, ktoré sú uvedené vo faktúrach sedia, takisto ako motorové vozidlá zn. Audi. Pokiaľ ide o tieto vozidlá, nie sú tu uvedené všetky vykonané práce. Opravoval aj vozidlá zn. VW Passat, avšak ich ŠPZ-ky si presne nepamätá, rovnako ako sedí aj faktúra za malotraktor. Objednávky, ktoré sú založené v spise, nikto z nadriadených nevidel, navyše takto objednávka ani nevyzerá, ona je dvojstranová, avšak takto sa to robilo, nakoľko keď vyšla požiadavka zo strany nadriadeného, že potrebuje auto, tak sa to muselo vyriešiť. Pracovalo sa pod veľkým tlakom. Ak by nebol zabezpečil opravu, tak by bol bez práce. Bežne sa stávalo, že mu zavolal napr. pán G., že mu auto musí pripraviť. Jazdil denne aj s majákmi, ak by mu to nepripravil, prišiel by som o prácu. Žalobca vedel, že mu budú zaplatené faktúry až po tom, ako prebehne verejné obstarávanie, veď nemal v tom čase rámcová zmluvu. O tom, že vnikli problémy, som sa dozvedel, až keď začalo prebiehať vyšetrovanie v trestnej veci. Všetky vzory pre podklady, ktoré vypracovával mu poskytla pani N., ktorá bola podriadená spolu so ním pánovi D.. Tieto práce, ktoré boli žalobcom vyfakturované, neboli uhradené a mali byť predmetom uvádzaného verejného obstarávania.

19. Svedok I. D., vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom uviedol, že pracoval na MH SR v r. 2013 až do mája 2014, kedy som bol vedúcim odboru hospodárskej správy. Žalobcu pozná, stretol sa s ním na ministerstve v kancelárii pána E.. Bol dobrým odborníkom na elektroniku, riešili s ním nejaký GPS- systém na služobné auto. Zavolal ho pán E.Á. a povedal mu, že tam je tento pán. Pán K. E. bol organizačne jeho podriadeným, ale vecne bol pridelený ako vodič z povolania pánovi Y., ktorý bol vedúci služobného úradu. Do jeho náplne práce patrilo okrem toho, že bol trvalo prideleným vodičom, po zrušení oddelenia dopravy, aj manažovanie chodu tohto útvaru, ale nemal právo robiť objednávky, toto patrí do kompetencie vedúceho úradu. V súvislosti s organizačnou zmenou, keď došlo k zrušeniu oddelenia dopravy, došlo aj k zmene jeho pracovnej zmluvy. Aj v časti výkonu činnosti, ktoré sa týkali organizácie dopravy, bol K. E. jeho podriadeným. Do náplne práce pána E. patrilo aj zabezpečovanie servisovania vozidiel ministerstva, on to chcel robiť, robil to na základe odsúhlasenia vedúceho služobného úradu, po odchode pána Y., toto potom patrilo do jeho pracovnej náplne. Vie, že koncom r. 2013 sa blížilo vyčerpanie finančného limitu na opravu vozidiel a bolo teda potrebné nové verejné obstarávanie, v tom čase však neboli vyčerpané ešte všetky finančné prostriedky u zmluvného partnera firmy Todos. Čo sa týka skutočnosti, že boli zadávané opravy inej firme, o tom nevedel a ani to neodsúhlasoval. Ani to nebolo možné objednať, nakoľko to neumožňoval štandardný postup na objednávanie opráv. Vie, že pán E. v rámci rozhovorov spomínal žalobcu ako jedného z možných servisných partnerov ministerstva, teda že by bol zahrnutý do zoznamu uchádzačov vo verejnom obstarávaní. O tom, že vykonal takéto rozsiahle opravy sa dozvedel až z faktúr, ktoré boli doručené v mesiaci máj až jún 2014, keď on už nebol vo svojej pôvodnej pozícii. Vo faktúrach boli opravy vozidiel vo vyšších sumách, bola tam napr. oprava vozidla zn. VW Pasat EČV: J. XXX G., pričom toto vozidlo bol samotným pánom E. označené ako nepojazdné, resp. oprava bola označená ako nerentabilná, navrhoval ho úplne vyradiť a odstaviť a potom toto vozidlo bolo dané pánom E. na opravu, pričom došlo vlastne k úplnej výmene motora. Vie, že toto ho zaujalo z tých faktúr, presne sa už nepamätá, zdalo sa mu to ako nonsens, že to bolo opravované, keď to vozidlo nepotrebovali. Toto vozidlo však bolo opravené, ale bolo to nezmyselné, lebo aj sám E.Š. ho navrhoval vyradiť. Toto vozidlo ani nepotrebovali, najmä v situácii, keď nebol dostatok finančných prostriedkov. Následne toto vozidlo bolo v júni 2013 druhýkrát vážne motoricky poškodené a bolo dohodnuté, že sa nebudú investovať finančné prostriedky do jeho opravy. Čo sa týka drobných opráv, vie, že mu bolo pánom E. prezentované, že vyskúšajú žalobcu, aby sa presvedčili o jeho schopnostiach. Nedostali však od neho žiadnu cenovú ponuku. Viem, že sa tam dalo jedno vozidlo do opravy, išlo o vozidlo riaditeľa odboru kontroly, kde bolo identifikované, že ide o poruchu na snímači v hodnote asi 90,- eur. Nevie ako to dopadlo. Myslí si, že to nebolo opravované, ale on vychádzal z informácii pána E., ktorého považoval za seriózneho. Pokiaľ ide o pneumatiky, na ich nákup on nemal ani kompetenciu, na to existoval štandardný postup, pričom v závere sa objednávka schvaľovala vedúcim služobného úradu. Nikto iný nemal kompetenciu

toto objednať. Pričom v tom období mal žalovaný na to zmluvu s firmou, ktorej presný názov si nepamätá. Do takých detailov on opravu neriešil, na to bol pán E.Á.. Pokiaľ ide o stretnutie so žalobcom a tvrdenie, že riešili GPS, nevie prečo by sa s ním mala riešiť inštalácia do nových vozidiel, na to mali firmu, ktorá bola zazmluvnená. Pri stretnutí s ním išlo o elektromobil, ktorý už mal integrovaný GPS, ktorý nebol súčasťou ministerského systému, chceli ho tam začleniť. Tento rozhovor bol len okrajový. A z tohto dôvodu to urobil pán E., aby ich dostal do kontaktu.

20. Z obsahu vyšetrovacieho spisu vedeného KR PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície, ČVS: T.- XXX/X-E.-J.-XXXX P. vyplýva, že:

- I. D., nadriadený K. E., vo svojej výpovedi v zápisnici z výsluchu svedka zo dňa 15.06.2015, uvádza, že nedal K. E. súhlas na žiadne rozsiahle opravy, myslel si, že opravy vykonáva jeho priateľ na základe priateľských vzťahov;

- O. S. (vykonávajúci servis motorových vozidiel spoločne so žalobcom) v zápisnici z výsluchu svedka z 05.09.2014 vypovedal, že v ich servise sa vykonávali opravy vozidiel patriacich MH SR;

- C. B., referent dopravy na MH SR, (zápisnica zo dňa 17.06.2015), uviedol, že keď bol nejaký problém, tak chodili k K. O.T., teda skôr si K.S. O. chodil pre tie autá k nim a opravené ich vrátil, on bol aj v O. servise na K. E. J.. Okrem toho tento uviedol vo svojej výpovedi, že bol v servise u K.S. O. pre pneumatiky, K. E.Á. cez K.S. O. objednal pneumatiky, bol tam on, E.O. a G. C.W. - údržbár. Tam naložili nové pneumatiky a odviezli ich na MH SR a reálne prezuli ich autá;

- svedok I. K., vodič na MH SR, uviedol (zápisnica z 22.06.2015), že sa servis a opravy vykonávali nejaký čas aj v servise na K. A. E. J.. On tam osobne nebol, ale p. O. si prišiel na MH SR pre auto, ktoré opravil a vrátil;

- svedok V. T.O. (zápisnica z 01.07.2015), vodič na MH SR, uviedol, že išiel s autom do servisu na K. A. E. J. na pokyn K. E..

21. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

22. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

23. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

29. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. 33. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

34. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

35. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

36. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

37. Podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá.

38. Podľa § 545 Obchodného zákonníka ustanovenia § 544 platia obdobne v prípadoch, keď predmetom diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci.

39. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

40. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

41. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či v prejednávanej veci nedošlo k excesu na strane zamestnanca žalovaného pána K. E.O. a či takéto správanie zamestnanca žalovaného môže priamo zaväzovať žalovaného, a teda či je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za práce vykonané na motorových vozidlách patriacich žalovanému. Je nesporné, že v rozhodnom čase, bol K. E. zamestnancom žalobcu, pričom zo svedeckej výpovede jeho priameho nadriadeného vyplynulo, že K. E. bol pridelený ako vodič z povolania pánovi Y., ktorý bol vedúcim služobného úradu a do jeho náplne práce patrilo, okrem toho, že bol trvalo prideleným vodičom, po zrušení oddelenia dopravy, aj manažovanie chodu tohto útvaru, avšak bez oprávnenia robiť objednávky, keďže ako uviedol svedok W.. D., toto patrí do kompetencie vedúceho úradu. V

súvislosti s organizačnou zmenou, kedy došlo k zrušeniu oddelenia dopravy, došlo aj k zmene pracovnej zmluvy pána E. a do jeho pracovnej náplne patrilo aj zabezpečovanie servisu vozidiel ministerstva. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

42. Právne úkony orgánov zamestnávateľa, ako aj poverených zamestnancov, zaväzujú zásadne vždy zamestnávateľa, ktorý z týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. Vo vzťahu k zamestnancovi ho zaväzujú jednotlivé právne úkony vykonávané orgánmi a poverenými zamestnancami zamestnávateľa aj vtedy, ak tieto orgány prekročili svoje oprávnenie, konali bez oprávnenia, prípadne proti zákazu. Zamestnávateľa nezaväzujú len vtedy, ak zamestnanec vedel, resp. musel vedieť, že orgán alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil, konal bez oprávnenia či poverenia. Tie isté právne následky nastupujú v prípade, ak príslušný právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený.

43. Podobne ako aj Občiansky zákonník však chráni právnickú osobu pred následkom tzv. excesu, t. j. prekročenia medzí oprávnenia pracovníkov alebo členov pri právnych úkonoch za právnickú osobu (§ 20 ods. 2 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350681-1350681&f=2> druhá veta). Exces spravidla prichádza do úvahy najmä pri konaní iných osôb než štatutárnych orgánov. V záujme ochrany dobromyseľnosti tretích osôb však Občiansky zákonník ustanovuje dve podmienky, pri splnení ktorých možno aj exces považovať za právny úkon právnickej osoby, z ktorého jej vznikajú práva a povinnosti.

44. Prvou z týchto podmienok je, že právny úkon, pri ktorom došlo k excesu, sa musí týkať predmetu činnosti právnickej osoby. Druhou podmienkou je, že účastník, s ktorým sa právny úkon uzaviera, nemohol vedieť, že orgán právnickej osoby pri právnom úkone prekračuje medze svojich oprávnení. Či účastník mohol alebo nemohol vedieť, že ide o prekročenie oprávnenia, treba posúdiť objektívne so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Nepôjde teda o právny úkon právnickej osoby, ak druhý účastník o prekročení vedel alebo musel vedieť, aj keby išlo o úkon týkajúci sa predmetu činnosti právnickej osoby.

45. Súd má za to, že v danej veci sú splnené všetky podmienky stanovené v § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka veta druhá, keď je jednoznačné, že používanie motorových vozidiel a ich servis a výmena ako aj nákup pneumatík súviseli s výkonom činnosti žalovaného a rovnako má súd za preukázané, že žalobca vzhľadom na všetky okolnosti veci, pri zachovaní bežnej opatrnosti v podnikateľských vzťahoch, nemohol vedieť, že K. E. nie je oprávnený zadávať a riešiť objednávky motorových vozidiel a nákup pneumatík na tieto vozidlá pre potreby Ministerstva hospodárstva SR, nakoľko tento sa žalobcovi preukázal služobným preukazom, disponoval všetkými dokladmi k predmetným motorovým vozidlám, predložil žalobcovi objednávky, na tlačive vystavenom MH SR opatrenom pečiatkami. Žalobca bol s K. E. aj v jeho kancelárii na MH SR, stretol sa aj s jeho nadriadeným. Teda žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, že K. E. nie je oprávnený v záležitostiach týkajúcich sa motorových vozidiel žalovaného za žalovaného konať a robiť s tým súvisiace právne úkony. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že právne úkony zamestnanca žalovaného K. E.O., týkajúce sa servisu motorových vozidiel a nákupu pneumatík, zaväzujú žalovaného ako jeho zamestnávateľa, ktorý z týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.

46. Následne sa súd zaoberal tým, či a na akom základe vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalobou uplatnenú sumu 11 599,19 eur s príslušenstvom.

47. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ skutočne uzatvoril so žalovaným (resp. s K. E. - zamestnancom žalovaného) ako objednávateľom zmluvu, predmetom ktorej bolo dodávka pneumatík a vykonanie servisných prác. Keďže vzťahy medzi stranami sporu sa s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka spravujú ustnoveniami Obchodného zákonníka, uvedená zmluva v časti týkajúcej sa vykonania opravy a údržby motorových vozidiel svojim obsahom zodpovedá zmluve o dielo tak, ako je tento zmluvný typ vymedzený v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a v časti nákupu pneumatík kúpnej zmluve vymedzenej v § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.

48. Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať pre objednávateľa určité práce a objednávateľ sa zhotoviteľovi zaväzuje za tieto práce zaplatiť dohodnutú cenu. Svojou podstatou teda ide o synalagmatický vzťah, v ktorom právo objednávateľa na cenu diela zodpovedá jeho povinnosti vykonať

dohodnuté dielo. Pritom základným predpokladom pre vznik povinnosti objednávateľa za vykonané dielo zaplatiť je tak splnenie povinnosti zhotoviteľa dodať predmet zmluvy. Splnenie povinnosti vykonať dielo je jednou zo základných povinností zhotoviteľa. Zhotoviteľ si splní svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením diela a odovzdaním diela objednávateľovi v mieste určenom zmluvou, ako aj v čase určenom zmluvou. Ako už bolo uvedené žalobca si túto svoju povinnosť splnil v dôsledku čoho žalovanýému vznikla povinnosť zaplatiť za vykoané práce a za dodané náhradné diely a pneumatky. Obdobné platí aj v prípade kúpnej zmluvy, ktorej púredmeotm bol nákup pneumatík. Keďže však subjekt, ktorý tieto zmluvy uzavrel (K. E.), nebol oprávnený na takýto právny úkon, je nevyhnutné považovať predmetné zmluvy za abolútne neplatný právny úkon. Navyše súd poukazuje aj na skutočnosť, že vzhľadom an to, že žalovaný súbjekt je ústredným orgánom štátnej správy, je v prípade uzatvárania zmlúv o dielo nevhynutníé postupovať v súlade so zákonom č. 343/2015 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ani tento zákonný predpoklad uzavretia zmluvy nebol dodržaný.

49. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka je absolútnou neplatnosťou od začiatku bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolá. V prípade absolútnej neplatnosti zmluvy (dohody), prichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci nie je pritom možná aplikácia ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, nakoľko plnila len jedna strana (žalobca), z uvedeného dôvodu sa ustanovenie § 457 sa neuplatní a v takomto prípade sa povinnosť vydať plnenie z neplatnej alebo zrušenej zmluvy riadi ustanovením § 451 OZ. V ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a oproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa druhý zo subjektov tohto záväzku obohatil.

50. V danom prípade sa žalobca domáha zaplatenia peňažného plnenia, ktoré predstavuje cenu za ním vykonané servisné práce, dodané pneumatiky a náhradné diely na motorové vozidlá vo vlastníctve, resp. v užívaní žalovaného. Súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetom konania nie je zaplatenie ceny za dielo, resp. kúpnej ceny za pneumatiky, ale vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. určenia neoprávnene nadobudnutého prospechu na strane žalovaného a nie poskytnutie plnohodnotnej náhrady plnenia predpokladaného neplatnou zmluvou. Pokiaľ ide o samotnú výšku bezdôvodného obohatenia (teda hodnotu vykonaných práca a cenu dodaných pneumatík), keďže vzhľadom na neplatnosť zmluvy od počiatku, táto nemôže poskytovať základ pre určenie výšky plnenia, je nutné sa prikloniť ku kritériu ceny obvyklej, teda ceny, ktorú by v danom čase a mieste musel žalovaný za nadobudnutie porovnateľného plnenia (opravy motorových vozidiel a pneumatík) vynaložiť. Keďže žalovaný túto skutočnosť nenamietal (a nenavrhol vykonať v tejto súvislosti žiadne dôkazy), súd vychádzal z podkladov žalobcu a určil výšku plnenia podľa žalobcom vystavených faktúr, nakoľko súd má za to, že takto určená hodnota poskytnutej služby zodpovedá cene obvyklej. Pokiaľ žalovaný mal za to, že výška plnenia fakturovaná žalobcom nezodpovedá obvyklej cene za obdobné služby, bolo jeho povinnosťou rámci procesnej obrany tieto skutočnosti tvrdiť a prípadne navrhnúť súdu dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný však v rámci prostriedkov procesnej obrany neuviedol v tejto súvislosti žiadne skutkové tvrdenia, ktorým by spochybňoval samotnú hodnotu vykonaných práca a dodaných pneumatík a náhradných dielov a nenavrhol v tomto smere ani vykonanie dôkazov, preto súd vychádzal z faktúr predložených žalobcom a s poukazom na ust. § 151 ods. 1 C.s.p. považoval hodnotu žalobcom vykonaných prác za nespornú.

51. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal vykonanie ním fakturovaných prác a dodávka pneumatík, súd poukazuje tak na výpoveď K. E. v konaní pred súdom ako napokon aj na výpoveď svedka p. D., z ktorej vyplynulo, že napr. oprava vozidla zn. VW Pasat EČV: J. XXX G., vykonaná bola, pretože svedok sám vypovedal, že cit.: „ pričom toto vozidlo bol samotným pánom E. označené ako nepojazdné, resp. oprava bola označená ako nerentabilná, navrhoval ho úplne vyradiť a odstaviť a potom toto vozidlo bolo dané pánom E. na opravu, pričom došlo vlastne k úplnej výmene motora. Vie, že toto ho zaujalo z tých faktúr, presne sa už nepamätá, zdalo sa mu to ako nonsens, že to bolo opravované, keď to vozidlo nepotrebovali. Toto vozidlo však bolo opravené, ale bolo to nezmyselné, lebo aj sám E. ho navrhoval vyradiť. Toto vozidlo ani nepotrebovali, najmä v situácii, keď nebol dostatok finančných prostriedkov. Následne toto vozidlo bolo v júni 2013 druhýkrát vážne poškodené motoricky a bolo dohodnuté, že sa nebudú investovať finančné prostriedky do jeho opravy“ a rovnako svedok uviedol,

cit.: „Čo sa týka drobných opráv vie, že mu bolo pánom E. prezentované, že vyskúšajú žalobcu, aby sa presvedčili o jeho schopnostiach. Nedostali však od neho žiadnu cenovú ponuku. Viem, že sa tam dalo jedno vozidlo do opravy, išlo o vozidlo riaditeľa odboru kontroly, kde bolo identifikované, že ide o poruchu na snímači v hodnote asi 90,- eur. Nevie ako to dopadlo.“ Svedok D. napokon aj vo svojej výpovedi v zápisnici z výsluchu svedka zo dňa 15.06.2015, ktorá je súčasťou pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: T.-XXX/X-E.-J.-XXXX P., uvádza, že síce nedal K. E. súhlas na žiadne rozsiahle opravy, myslel si, že opravy vykonáva jeho priateľ na základe priateľských vzťahov. Rovnako z obsahu výpovedí, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu vedeného KR PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície, ČVS: T.-XXX/X-E.-J.-XXXX P. vyplýva, že tak kolega K. O. O. S. (zápisnica z výsluchu svedka z 05.09.2014) potvrdil, že v ich servise sa vykonávali opravy vozidiel patriacich MH SR; uvedené vyplýva aj z výpovede C. B., referenta dopravy na MH SR, (zápisnica zo dňa 17.06.2015), ktorý uviedol, že keď bol nejaký problém, tak chodili k K. O., teda skôr si K. O. chodil pre tie autá k nim a opravené ich vrátil, tento bol aj v O. servise na K. E. J.. Okrem toho uviedol vo svojej výpovedi, že bol v servise u K. O. pre pneumatiky, cit.: „K. E. cez K. O. objednal pneumatiky, bol som tam ja, E. a G. C.

- údržbár. Tam sme naložili nové pneumatiky a odviezli ich na MH SR a reálne prezuli autá.“ Rovnako aj svedok I. K., vodič MH SR, v konaní vedenom pod ČVS: T.-XXX/X-E.-J.-XXXX P. uviedol (zápisnica z 22.06.2015), že sa servis a opravy vykonávali nejaký čas aj v servise na K. A. E. J.. On tam osobne nebol, ale O. si prišiel na MH SR pre auto, ktoré opravil a vrátil. Obdobne vypovedal aj svedok V. T. (zápisnica z 01.07.2015), vodič na MH SR, ktorý uviedol, že išiel s autom do tohto servisu na pokyn K. E..

52. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca dostal za vykonané práce zaplatené v podobe benzínu, toto tvrdenie sa v konaní nepreukázalo a takéto zistenia nevyplývajú ani z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu, vedeného KR PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície, ČVS: T.-XXX/X-E.-J.- XXXX P..

53. Teda zo všetkých vyššie uvedených dôkazov (najmä výpovedí svedkov) jednoznačne vyplýva, že žalobca vykonával v rozhodnom období servis motorových vozidiel, ktoré boli vo vlastníctve žalovaného, rovnako ako dodal aj pneumatiky. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca vykonal servis motorových vozidiel pre žalovaného a dodal žalovanému pneumatiky, je žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnenie za práce vykonané pri oprave a údržbe motorových vozidiel patriacich žalovanému ako aj za dodávku pneumatík, a to v rozsahu a výške ako bolo žalobcom vyúčtované jednotlivými faktúrami vystavenými žalobcom spolu v sume 11 599,19 €, ktorej výška zodpovedá bezdôvodnému obohateniu žalovaného.

54. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 rekonštruovaného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 2. 2013. Žalovaný sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal tak nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania . Pri počiatku omeškania s plnením peňažného dlhu vychádzal súd z dátumu splatnosti jednotlivých faktúr, po uplynutí ktorej lehoty sa žalovaný už dňom nasledujúcim po dni splatnosti dostal do omeškania s plnením dlhu.

55. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 11 599,19 € s príslušenstvom.

56. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).