Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/58/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky L.. D. L. rod. Q., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom I., Ľ. F. XXX/X, zastúpenej v konaní právnym zástupcom J. P. - J. R. s.r.o., so sídlom R. nad F., M. L. slovenskej XXXX/XX, I. : XX XXX XXX a manžela navrhovateľky L. L., štátneho občana P. republiky, trvale bytom I., Ľ. F. XXX/X, zastúpeného v konaní T.. L. J., bytom Q., R. XX, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému L. L., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., pracovisko I. takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov L.. D. L. rod. Q. a L. L., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I., vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X s a r o z v á d z a .

Maloletý L. L., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého L. sumou vo výške 170,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Súčasťou tohto rozhodnutia o rozvode je dohoda rodičov o úprave styku s maloletým L. nasledovného znenia :

„ Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým L. v každom párnom týždni v roku od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod.

Počas vianočných sviatkov j e otec o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým v každom roku 24.12. od 10:00 hod. do 16:00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom roku na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 13:00 hod. a počas letných prázdnin v každom roku v prvom týždni mesiaca júl od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a v poslednom týždni mesiaca august od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

Matka sa zaväzuje dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v dohodnutom čase v mieste jej bydliska. “

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom a úpravy pomerov k maloletému L. na čas po rozvode. Navrhovala maloletého L. zveriť do jej osobnej starostlivosti matky, upraviť styk otca s maloletým a upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému v sume 400,-Eur mesačne. Na pojednávaní uviedla, že by bola ochotná sa dohodnúť najprv na výživnom vo výške 250,-Eur mesačne, potom aj na výživnom 200,-Eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli po 4-ročnej známosti v roku 2011 a z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Uviedla, že ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, len s menšími nedorozumenia v čase sviatkov, nakoľko každý mali inú predstavu o rodinnej pohode. K prvému narušeniu ich vzťahov došlo v čase, keď potratila, kedy jej manžel nebol oporou a čas trávil v pohostinstve. Potom sa im narodil syn L. a manžel jej nebýval oporou ani potom v čase nejakých problémov. Napr. keď ich syn bol v roku 2014 hospitalizovaný, manžel trávil čas v pohostinstve alebo bol s kamarátmi. Poukázala na to, že jej manžel pracoval v Q., nemal tak veľa času na rodinu, napriek tomu, keď prišiel domov, čas trávil u jeho sestry s jej rodinou. Oni sami so synom v podstate ani nikdy nikde neboli, len na jednom výlete v Tatrách. Navrhovateľka poukazovala na časté neskoré príchody jej manžela domov až v ranných hodinách a v podnapitom stave. Uviedla, že situácia vyvrcholila na dovolenke v roku 2014, ktorú manžel trávil popíjaním so švagrom a situácia sa nezlepšila ani po príchode z dovolenky. Manžel často trávil čas v pohostinstve a voči nej sa správal agresívne a vulgárne. Navrhovateľka poukazovala na to, že ich manželstvo nefungoval normálne, ona ani nevedela aký má manžel príjem, kedy má služby a pod. Uviedla, že manžel býval cez týždeň v službách často mimo domu a keď mal v práci voľno, čas netrávil s nimi ako rodinou, ale s kamarátmi a pod. a na domácnosť a starostlivosť o syna tak bola ona v podstate sama, pričom to nemala jednoduché, pretože ich syn je veľmi živé dieťa. Za príčinu rozvratu ich manželstva navrhovateľka považuje ich rozdielne názory na rodinný život a požívanie alkoholických nápojov manželom. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva, už nemienila obnoviť ich manželské spolužitie s manželom, ich manželstvo považuje za hlboko a trvalo rozvrátené.

2. Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom manželstva, súhlasil so zverením maloletého L. do osobnej starostlivosti matky a s navrhovanou úpravou styku, ale nesúhlasil s navrhovanou sumou výživného, ktorá suma nie je v jeho schopnostiach a možnostiach. Najprv uviedol, že by súhlasil s výživným v sume 100,-Eur mesačne, potom uviedol, že by bol ochotný sa dohodnúť ešte na výživnom 150,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu veku maloletého. Manžel navrhovateľky zhodne uviedol, že ich manželstvo je rozvrátené, tiež nemienil obnoviť ich manželské spolužitie. Tvrdenia navrhovateľky o príčinách rozvratu manželstva považoval za účelovo interpretované, neodzrkadľujúce skutočný stav. Má za to, že k rozvratu manželstva pravdepodobne prispel každý z nich. Poukázal na to, že vzhľadom na charakter jeho služobného pomeru v P. nemohol manželku oboznamovať s konkrétnymi úlohami a presným rozpisom služieb, okrem toho sa rozpis jeho služieb často menil, ale manželka vedela o jeho službách. Tiež kvôli nedostatku peňazí často robil i nadčasy. Manžel navrhovateľky popieral manželkou uvádzané jeho nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Uviedol, že alkohol požíva len príležitostne, nikdy nebol so synom opitý, ani v práci mu nikdy nebol zistený priestupok a na spoločných akciách požívali alkohol obaja. Ďalej uviedol, že jeho neskoré príchody domov nebývali také časté, kedysi to bolo možno každý druhý týždeň v piatok a od novembra 2015 do marca 2016 nebol nikde na takejto akcii. Manžel navrhovateľky uviedol, že on svoju sestru nenavštevoval až tak často, ako to prezentovala navrhovateľka, pričom poukázal na to, že ich syn tiež rád navštevoval domácnosť jeho sestry, kde má bratranca a sestrenicu a rád sa s nimi hrá. Poukázal tiež na to, že navrhovateľke denne navštevovala s ich synom svoju matku a starú matku, čo on rešpektoval. Má za to, že udržiavanie rodinných väzieb s členmi rodiny je dôležité. Manžel navrhovateľky poukázal na to, že navrhovateľka ich financie a hospodárenie riešila so svojou matkou a nie s ním, čo sa mu nepáčilo. Priznal, že mali rozdielny pohľad na život, nepáčilo sa mu, že ho pri príchode domov po 5 dňoch ani nikto neprivítal, chladnička bola prázdna a pod. Manžel poukázal na to, že kedysi všetky výdavky domácnosti, bývanie, účty a pod. platil on, avšak po podaní návrhu na rozvod svoj prístup zmenil a prestal manželke posielať 100,-Eur mesačne na manželkino a synove stavebné sporenie. Za príčinu rozvratu manželstva manžel navrhovateľky považuje ich rozdielne názory na život, na syna a riešenie problémov. Poukázal na to, že obaja sú tvrdohlaví, po ich hádke sa on zakrátko ukľudnil, ale navrhovateľka bývala dlho urazená, nebavili sa a pod.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, SL, RL, potvrdenie o príjme, potvrdenie MŠ, výpis z účtu, poistky, výpis z účtu, doklady o nákladoch bývania, zmluvu o záložnom práve, zmluvu o úvere, žiadosť o vinkuláciu poistného, lustrácie v SP, potvrdenie o PnD, potvrdenie o príjme manžela N u bývalého zamestnávateľa, pracovnú zmluvu, oznámenie Úradu soc. zab. P., vyjadrenie manžela, potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku, potvrdenie o príjme N, rozpis výdavkov, rozhodnutie o výsluhovom príspevku, dohodu o vykonaní práce, výpis z účtu, obsah pripojeného spisu sp.zn.XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 11.06.2011, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. 5. U oboch manželov sa jedná o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko je v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva manželov pochádza maloletý L. nar. XX.XX.XXXX.

5. Účastníci uzavreli manželstvo približne po X-ročnej známosti. Z ich manželstva pochádza jedno dieťa, maloletý L.. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, postupom času sa začalo ich manželstvo zhoršovať a k vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v roku 2014. V zložitých krízových situáciách nebol manžel svojej manželke dostatočnou oporou. Navrhovateľka poukazovala na to, že v čase nejakých problémov, nebol jej manžel pri nej, ale čas trávil v pohostinstve a s kamarátmi. Poukazovala na to, že manžel pracoval v Q., bol málo doma a keď aj mal v práci voľno a prišiel domov, netrávil čas so svojou rodinou, ale s kamarátmi alebo u svojej sestry. Poukazovala na jeho nadmerné požívanie alkoholických nápojov, neskoré príchody domov, nedostatočné venovanie sa manžela jej a ich synovi a na to, že na domácnosť a starostlivosť o syna bola prakticky ona sama. Za príčinu rozvratu ich manželstva považovala navrhovateľka ich rozdielne názory na rodinný život a požívanie alkoholických nápojov zo strany jej manžela, čo vyústilo do straty vzájomnej citovej náklonnosti a rozvratu manželstva. Manžel navrhovateľky síce popieral dôvody uvádzané navrhovateľkou, ale priznal svoje neskoré príchody domov cca každý druhý týždeň v piatok, ale s tým, že si to uvedomil a od novembra 2015 nikde nechodil. Za príčinu rozvratu manželstva manžel navrhovateľky považoval rozdielne názory na život, na syna a riešenie problémov. Nepáčilo sa mu, že navrhovateľka hospodárenie ich domácnosti neriešila s ním, ale so svojou matkou, že po príchode domov po dlhšej dobe ho doma ani nik neprivítal, že navrhovateľka si nevážila jeho úsilie o finančné zabezpečenie ich rodiny, kedy on kedysi všetko financoval a pod. Obaja manželia pociťujú vážny a hlboký rozvrat manželstva. Zhodne uvádzajú, že síce bývajú v spoločnom byte, ale od podania návrhu na rozvod manželstva nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, nechodia spolu na dovolenky, intímne sa prestali stýkať už dlhšiu dobu predtým.

6. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

7. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

10. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.

K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

11. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu oboch manželov, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľka pociťuje rozvrat ich manželstva od roku 2014 a ich manželstvo hodnotí ako hlboko a vážne rozvrátené. Za príčinu rozvratu ich manželstva považuje navrhovateľka ich rozdielne názory na rodinný život a požívanie alkoholických nápojov zo strany jej manžela, čo vyústilo do straty vzájomnej citovej náklonnosti. Aj manžel navrhovateľky považuje ich manželstvo za hlboko a vážne rozvrátené a má za to, že k rozvratu manželstva prispel každý z nich. Za príčinu rozvratu manželstva manžel navrhovateľky považoval ich rozdielne názory na život, na syna a riešenie problémov. Manželia síce bývajú v spoločnom byte, ale nežijú spolu ako manželia, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, už nechodia spolu na dovolenky, intímne sa nestýkajú. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva, obaja manželia súhlasili s rozvodom manželstva a nemali záujem na obnovení ich manželského spolužitia, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej náklonnosti.

12. Podľa § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

13. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

18. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému L. na čas po rozvode.

19. V danej veci navrhovateľka ako matka dieťaťa žiadala zveriť maloletého L. do jej osobnej starostlivosti matky. Manžel navrhovateľky ako otec dieťaťa súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník tiež odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. S poukazom na uvedené súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ v prevažnej miere zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého, a voči ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súčasne súd rozhodol, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja jeho rodičia, nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú v zmysle § 28 Zákona o rodine obaja rodičia.

20. V danej veci sa rodičia nevedeli dohodnúť na úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému L.. Matka navrhovala výživné zo strany otca na maloletého L. v sume 400,-Eur mesačne a bola ochotná sa dohodnúť na výživnom minimálne 200,-Eur mesačne. Otec nesúhlasil s požadovanou sumou výživného a súhlasil so sumou najprv 100,-Eur a potom najviac 150,-Eur mesačne. Kolízny opatrovník odporučil určiť výživné v sume 200,-Eur mesačne, na akej sume sa kedysi rodičia dohodli, hoci ju otec priamo k rukám matky neplatil. Keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode o výživnom, preto súd rozhodol o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému.

21. Ohľadom pomerov účastníkov a maloletého dieťaťa potrebných k určeniu výživného súd zistil tento skutkový stav :

22. Maloletý L. má X a X roka a navštevuje materskú školu, kde školné predstavuje 12,-Eur mesačne a stravné 25,-Eur mesačne. ZRPŠ predstavuje 14,-Eur ročne, príspevok na benefičný koncert predstavuje 20,-Eur a príspevok na rodičovskú zábavu 20,-Eur. Maloletý zatiaľ nenavštevuje žiadne záujmové krúžky, ale matka ho plánuje prihlásiť na nejaký športový krúžok. Maloletý býva častejšie chorý, užíva lieky na posilnenie imunity a vitamíny v sume cca 15,-Eur mesačne. Matka vyčíslila celkové mesačné výdavky na maloletého v sume 450,-Eur, do ktorých zahrnula aj stavené sporenie 110,-Eur mesačne a pod., pričom niektoré ňou uvádzané výdavky možno všeobecne považovať za čiastočne nadhodnotené.

23. Matka maloletého je zamestnaná ako učiteľka s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 09/2015 do 08/2016 vo výške 629,10 Eur. Poberá prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne. Okrem maloletého L. nemá matka iné vyživovacie povinnosti.

24. Otec maloletého je aktuálne od 5.9.2016 zamestnaný ako údržbár s mzdovým dojednaním podľa pracovnej zmluvy 380,-Eur brutto mesačne, pričom otec predpokladá zárobok z uvedeného pracovného pomeru cca 400,-Eur mesačne. Popri tom otec maloletého od 28.9.2016 pracuje aj na dohodu o vykonaní práce v kamenárstve s dojednanou odmenou 2,35 Eur/hodinu a otec predpokladá, že z tejto práce na dohodu bude zarábať cca 200,-Eur mesačne. Otcovi maloletého bol od 1.9.2016 priznaný výsluhový dôchodok vo výške 119,82 Eur mesačne, ktorý mu bude po zdanení poukazovaný v sume 97,06 Eur mesačne po dobu jedného roka. Predtým bol otec maloletého od 02/2010 do 31.8.2016 zamestnaný v služobnom pomere v P., kde podľa potvrdenia jeho bývalého zamestnávateľa dosahoval priemerný čistý mesačný príjem zisťovaný z obdobia od 09/2015 do 08/2016 vo výške 1.346,26 Eur. Z oznámenia Úradu sociálneho zabezpečenia P. bolo zistené, že služobný pomer otca maloletého skončil dňa 31.8.2016 uvoľnením zo štátnej služby na základe písomnej žiadosti menovaného a od 1.9.2016 mu bol priznaný vyššie uvedený výsluhový dôchodok po dobu jedného roka a bolo mu priznané odchodné po zdanení v sume 1.764,59 Eur. Okrem maloletého L. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec

maloletého uvádzal, že v súčasnosti je v prebiehajúcom výberovom konaní za príslušníka S., prípadne, že by od 01/2017 mohol nastúpiť do práce v sklade, kde v minulosti pracoval.

25. Manželia (rodičia maloletého) majú v spoluvlastníctve 3-izbový byt, v ktorom zatiaľ obaja bývajú. Náklady bývania v byte vo výške 200,-Eur hradí matka maloletého a spoločný hypotekárny úver platí po 200,-Eur mesačne otec maloletého.

26. Keď sa rodičia nedohodli na výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému, rozhodol súd a otca maloletého zaviazal prispievať na výživu mal. L. sumou 170,-Eur mesačne, ktorú sumu výživného považoval za zodpovedajúcu zisteným pomerom na strane všetkých účastníkov konania, schopnostiam a možnostiam rodičov a zodpovedajúcu vyššie citovaným zákonným kritériám.

27. Súd má za to, že napriek matkou navrhovanému vysokému výživnému a ňou uvádzaným vysokým výdavkom na maloleté dieťa vo výške 450,-Eur mesačne, ktoré možno považovať za čiastočne nadhodnotené, súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého L.. Súd má za to, že výživné 170,-Eur mesačne pre maloletého L. určené otcovi ako jednému z dvoch rodičov dieťaťa, ktoré dieťa má ešte len X a X roka, a u ktorého neboli zistené žiadne dôvodné nadštandardné výdavky, a u ktorého ešte v budúcnosti bude jeho vyšším vekom dochádzať k zmene pomerov, a ku ktorému dieťaťu majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, je zodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa. Treba tiež zobrať do úvahy, že aj otec maloletého bude mať v rámci realizácie styku so synom nejaké výdavky s maloletým, tiež aj on mu bude príležitostne kupovať nejaké veci a pod. L. požadovaná vyššia suma výživného by už podľa názoru súdu presiahla spotrebný charakter výživného pre X a X ročné dieťa. Uvedená suma výživného je podľa názoru súdu súčasne aj v objektívnych schopnostiach a možnostiach otca. Otec síce poukazoval na svoj súčasný nízky príjem, ale v danej veci súd zdôrazňuje, že bolo zistené, že služobný pomer otca, ktorý trval viac ako X rokov, a v ktorom otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.346,26 Eur, bol skončený práve počas rozvodového konania a rozhodovania o výživnom, a to na základe žiadosti otca maloletého. Preto aj s poukazom na ust. § 75 Zákona o rodine možno usúdiť, že otec sa vzdal výhodnejšieho zárobku. Preto pri určovaní výživného súd nevychádzal z jeho súčasného zárobku, ale zo zárobku, ktorý predtým dosahoval otec maloletého, a ktorého sa otec vzdal. Preto je v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý okrem maloletého L. nemá iné vyživovacie povinnosti, platiť určené výživné.

28. V danej veci sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletým a táto dohoda sa v zmysle § 25 ods.1 Zákona o rodine stala súčasťou tohto rozhodnutia o rozvode.

29. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 .

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 . Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 . Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z.z.). Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).