Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-17-2016.pdf
PDF · 84.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDR. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava 821 09, IČO: 36 807 702, proti žalovanému: Camastra, s.r.o. so sídlom Jarmočná 1/1407, Stará Ľubovňa 064 01, IČO: 44 434 545, právne zastúpený JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, AK so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 8.343,20 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 6.11.2015 č.k. 3Cb/15/2015-115, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. o povinnosti zaplatiť 5.336,74 eur s príslušenstvom.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. 3Cb/15/2015-115 rozhodol o povinnosti žalovanej obchodnej spoločnosti zaplatiť žalobcovi istinu 5.336,74 eur s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 1.416,37 eur od 27.5.2011 do 4.11.2014, zo sumy 416,37 eur od 5.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.116,47 eur od 1.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 26,30 eur od 26.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 28,36 eur od 25.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.269,07 eur od 28.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.222,01 eur od 1.9.2011 do zaplatenia a zo sumy 1.174,16 eur od 1.9. 2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd zamietol žalobný návrh v časti sitiny 3.006,46 eur s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 1.473,37 eur od 27.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 417,64 eur od 27.5.2011 do zaplatenia a zo sumy 1.115,45 eur od 27.5.2011 do zaplatenia. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 8.343,20 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia odobratej energie bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia, čím žalobcovi bola spôsobená škoda 8.343,20 eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku je povinný platiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný, keď vzniesol námietku premlčania. Žalobca vystavoval viaceré faktúry, ktoré sú účtované za obdobie so splatnosťou zhruba 2 až 3 týždne od ich vystavenia. Tým si žalobca predĺžil premlčaciu dobu pre uplatnenie svojho nároku. Medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu Zmluvy o dodávke alebo združenom odbere elektriny, ako to vyplýva zo žalobného návrhu. Zmluvný vzťah mal spotrebiteľský charakter a žalovaný je v pozícii spotrebiteľa. Preto žalovaný uplatňuje námietku premlčania podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., pokiaľ sa týka nárokov do 15.10.2013. Žalobca vo vyjadrení k odporu trvá na tom, že zmluvný vzťah nebol spotrebiteľským. K premlčaniu nároku nedošlo, pričom fakturácie sú za spotrebovanú elektrickú energiu, na základe údajov poskytnutých prevádzkovateľom distribučnej siete. Fakturácia môže byť vystavená až 3 roky spätne. Súd mal v konaní
preukázané uzavretie rámcovej Zmluvy o poskytnutie služieb z 1.9.2009 spojené s dodávkou elektrickej energie, ktorá dodávka bola žalobcom účtovaná faktúrami. Samotný zmluvný vzťah súd ohodnotil ako kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), kde predávajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva, druhu a previesť na neho vlastnícke právo v tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, pokiaľ zákon neustanovuje inak, je premlčacia doba 4 roky. Súd v prvom rade posúdil Rámcovú zmluvu na poskytnutie služieb z 1.9.2009 ako obchodno-záväzkový vzťah, nie vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný ako obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže byť v tomto vzťahu spotrebiteľom. Spotrebiteľ je definovaný v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Samotná Zmluva o dodávke elektrickej energie je inominatívnou zmluvou (§ 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy). Táto Rámcová zmluva má výrazné prvky obchodnej zmluvy, zadefinovanej ako kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže žalobca ako dodávateľ plnil žalovanému ako odberateľovi na základe Rámcovej zmluvy, je u žalovanej obchodnej spoločnosti povinnosť zaplatiť cenu po zohľadnení čiastkových platieb zo strany žalovaného. Ak platí všeobecná 4-ročná premlčacia doba, tak nároky za dodávku elektrickej energie za obdobie do 12.10.2009 do 31.12.2009 účtované faktúrou č. 2111013118 i faktúrou č. 2111013119 za obdobie od 1.1. do 30.1.2010, faktúry č. 2111013126 za obdobie od 1.7.2010 do 31.7.2010 považuje po vznesenej námietke premlčania za nárok premlčaný z hľadiska podania žaloby 22.1.2015. Tu súd posudzoval premlčania z hľadiska nasledujúcich dní po zúčtovacom období, kde premlčacia doba vyššie uvedených faktúr uplynula 1.1.2014, 1.2.2014 a 1.8.2014. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 10 ods. 2 Zákona o účtovníctve, keď účtovné doklady boli robené takmer rok po uplynutí zúčtovacieho obdobia. Pri platení zmluvnej pokuty súd vychádzal z § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že ak strany dojednali pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne, pričom v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Preto súd zaviazal žalovanú obchodnú spoločnosť aj na platenie zmluvnej pokuty. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p., že o nich rozhodne súd prvej inštancie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal s námietkou týkajúcou sa úrokov z omeškania, resp. nároku na zmluvnú pokutu. Naviac dojednaná výška zmluvnej pokuty je neprimeraná. Dojednania o zmluvnej pokute sú uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach Rámcovej zmluvy, pričom samotný zmluvný vzťah je potrebne posúdiť ako spotrebiteľský. Výška zmluvnej pokuty je neprimeraná a súd mal využiť moderačné právo. Pôvodne žalobca si uplatnil úrok z omeškania a následne to zmenil na „štedrejšiu“ zmluvnú pokutu s odkazom na VOP. Celá úprava platenia zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Naviac u žalobcu k žiadnej škode nevzniklo, pričom zmluvná pokuta bola nepoctivo zapracovaná do zmluvného vzťahu. Navrhuje nepriznať žalobcovi žiadnu zmluvnú pokutu.
3. Žalobca navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne. Žalobca poukazuje na zásadu, že zmluvy majú byť dodržiavané a že za poskytnuté služby je potrebné zaplatiť. V prípade omeškania bolo dojednané platenie zmluvnej pokuty. Inštitút zmluvnej pokuty ako zabezpečovací prostriedok núti k splneniu zmluvných povinností. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou podpísanej zmluvy. Navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v tomto prípade v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie uvádza ďalšie dôvody:
5. Žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie dodávok elektrickej energie žalovanej obchodnej spoločnosti, ktoré boli predmetom fakturácie za obdobie rokov 2009 až 2011. Okresný súd vyhovel žalobe v rozsahu 5.336,74 eur s príslušnou zmluvnou pokutou 0,05 % denne. Žalovaný napadol povinnosť platiť zmluvnú pokutu 0,05 % denne s poukazom na to, že pôvodný zmluvný vzťah účastníkov je spotrebiteľským vzťahom a že zmluvná pokuta nebola platne dojednaná, resp. neprimeraná. Naviac okresný súd mal využiť moderačné právo. V prvom rade je potrebné potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ základný zmluvný vzťah posudzoval ako obchodno-záväzkový vzťah. Spotrebiteľ je zadefinovaný v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade je dôraz na fyzickú osobu, nie právnickú osobu - s.r.o. ako v danom prípade. Preto žalovaný ako právnická osoba sa nemôže domáhať ochrany s odkazom na svoje spotrebiteľské postavenie v zmluvnom vzťahu. V konaní bolo preukázané uzavretie Rámcovej zmluvy na dodávku elektrickej energie zo dňa 1.9.2009, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Z hľadiska § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odborným alebo záujmovým organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvy známe alebo k návrhu priložené. Podľa ods. 2 odchýlne dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v ods. 1. Podľa ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku. Z hľadiska tohto citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka, je možné časť zmluvy odkázať na Všeobecné obchodné podmienky, v danom prípade Všeobecné obchodné podmienky upresňujú všeobecnú úpravu stanovenú zákonom č. 656/2004 Z.z. o energetike. Všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP) riešia ako platobné podmienky, tak aj platenie úroku z omeškania a zmluvnej pokuty podľa bodu E VOP. Bod F v podbode 1 uvádza, že omeškaná platba je penalizovaná podľa VOP dodávateľa. V prípade omeškania s úhradou akejkoľvek splatnej pohľadávky na základe tejto zmluvy je účastník, ktorý je v omeškaní povinný zaplatiť druhému účastníkovi zmluvy, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Ak dojednanie o platení zmluvnej pokuty vyžaduje písomnosť (§ 544 ods. 2 OZ), tak možno konštatovať písomné dojednanie platenia zmluvnej pokuty medzi účastníkmi vo VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy. Čo sa týka ďalšej námietky žalovaného, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká 0,05 % denne, tak ročne to predstavuje 18,25 %, čo ako postih za neplnenie zmluvnej povinnosti nie je z hľadiska výšky neprimeraným nárokom. Preto ani okresný súd, či odvolací súd nemusel využiť moderačné právo podľa § 545a Občianskeho zákonníka, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že ak by došlo k riadnemu plneniu povinnosti žalovanej spoločnosti, využitie zmluvnej pokuty by neprichádzalo v úvahu. Porušenie zmluvnej povinnosti a platenie výšky zmluvnej pokuty potom závisí od dĺžky omeškania žalovaného s plnením svojho finančného záväzku. Ak dojednaná zmluvná pokuta 0,05 % denne nie je neprimerane vysoká, nie je potrebné využiť moderačné právo. Tento nárok žalobcu považuje odvolací súd za zákonný, naviac vyplývajúci z dohody účastníkov. Nie je možné opomenúť ani tú skutočnosť, že podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka vo vzťahu upraveným týmto zákonom neplatia ust. § 49 Občianskeho zákonníka, t.j. že účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. V obchodno-záväzkových vzťahoch pokiaľ nedôjde k porušeniu všeobecnej požiadavky dobrých mravov, tiesnivé a nápadne nevýhodné podmienky nemusia byť dôvodom neplatnosti právne úkony. Naviac odvolací súd nie je to toho názoru, aby výkon práv na platenie zmluvnej pokuty bol v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka).
6. Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti o povinnosti zaplatiť 5.336,74 eur s príslušenstvom.
7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 396 v spojení s § 560 ods. 1 CSP. Úspešný žalobca si neuplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto sporným stranám nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).