Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Prešov v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: MARWIS, s.r.o., Chmeľnica 88, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 780 774, právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom advokátskej kancelárie, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: B. Z., bytom A. M. XXX/X, XXX XX G.Ý. M., právne zastúpený JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom advokátskej kancelárie, Ul. 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, o vzájomný návrh, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 23.12.2015 č.k. 3Cb/98/2013-84, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. o povinnosti žalovaného zaplatiť 510,90 eur s príslušenstvom.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. 3Cb/98/2013-84 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi na istine 510,90 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 9.7.2013 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamieta. Súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti toho uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že v pôvodnom konaní 6Cb/2/2013 sa žalovaný domáhal voči žalobcovi (v opačnom procesnom postavení účastníkov), aby mu zaplatil 499,- eur titulom vykonaných prác zo Zmluvy o dielo, ktorú mal vykonávať žalobca pre žalovaného v Nemecku. Súd vyhovel nároku B. Z. v rozsahu 291,- eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. V konaní si ale spoločnosť MARWIS, s.r.o. voči žalobcovi uplatnila nárok na náhradu škody 569,08 eur, ktorý nárok z hľadiska hospodárnosti konania súd vylúčil na samostatné konanie. Spoločnosť MARWIS, s.r.o. návrh odôvodnila tým, že v dôsledku správania žalovaného B. Z. a požitie alkoholických nápojov, bol konateľ spoločnosti nútený osobitne vycestovať do Nemecka a vymeniť ho za iného pracovníka. Tak bola vykonaná služobná cesta v dňoch 9.9. až 11.9.2012 za účelom výmeny žalovaného. Náklady zo služobnej cesty predstavujú u žalobcu škodu 569,08 eur ako priame cestovné náklady z obce R. do Stuttgartu a späť, vrátane stravného. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo 26.8.2012, kde si žalovaný B. Z. ako zhotoviteľ a žalobca ako objednávateľ dojednali výkon vodoinštalačných prác, s nástupom 27.8.2012 v Nemecku a výkonom prác do konca roku 2012. Keďže bolo problémy so žalovaným a vyjadril aj nespokojnosť odberateľ - nemecká firma, tak žalobca bol upozornený 6.9.2012 na nevhodné správanie žalovaného a potrebu výmeny za iného zamestnanca. To sa uskutočnilo 10.9.2012. Žalovaná suma pozostáva z čiastky 434,08 eur ako priame náklady na cestu s využitím osobného motorového vozidla a náhrada stravného 135,- eur, ktoré boli vyčíslené podľa zákona č. 183/2012 Z.z. o cestovných náhradách. Tieto náklady žalobca považoval za nevyhnutné, pretože pre agresívne správanie žalovaného musel na tieto okolnosti reagovať kvôli svojmu zmluvnému nemeckému partnerovi. Zo strany nemeckého odberateľa bola mailová komunikácia zo 6.9.2012, v ktorej žiadal výmenu žalovaného. V neskorých hodinách dňa 9.9.2012 zástupca žalobcu

došiel do Nemecka, s čím bol žalovaný prekvapený a trochu kričal. Žalovaný bol upozornený na povinnosť zbaliť si veci a vypratať ubytovňu. Výmena sa uskutočnila nasledujúci deň 10.9.2012. Nový pracovník bol predstavený nemeckému odberateľovi, a tým sa problémy na stavbe odstránili. V ten istý deň o 14:00 hod. mal ešte ďalšie obchodné jednanie. Cesta do Stuttgartu bola absolvovaná výlučne na základe potreby výmeny žalovaného za iného pracovníka. Keď súd rozhodol o nároku žalobcu, tak žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a z neho sa ospravedlnil. Súd si osvojil predchádzajúce zistenia z veci 6Cb/2/2013, že na stavenisku došlo k určitým problémom voči nemeckému partnerovi. Sám žalovaný síce tvrdil, že nebol upozornený na nekvalitu práce, pričom mal vedomosť o tom, že dôjde k príchodu zástupcu žalobcu na pracovisko v Nemecku. Pán V. mu neskôr oznámil, že sa má zbaliť a odísť. Žalovaný nesúhlasí s tým, aby došlo k výkonu nekvalitnej práce, podľa žalovaného nebola nevyhnutnosť, aby konateľ žalobcu vycestoval do Nemecka kvôli výmene, a tak ani nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi údajnou škodou a porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Podľa § 373 a násl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.. Spochybňuje aj nárok na náhradu cestovných výdavkov (náhrada 0,183 eur na 1 km), náhradu PHM. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Podľa žalobcu žalovaný vykonal nekvalitnú prácu, pracoval pod vplyvom alkoholu, na čo bol upozornený zo strany nemeckého partnera. Tieto skutočnosti mal potvrdené čiastočne aj z rozhovorov so žalovaným. Podľa uzavretej Zmluvy o dielo, ak investor bude trvať na výmene z dôvodov neplnenia pracovných povinností, je možné ukončiť zmluvný vzťah okamžite. Postup žalobcu pri ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným bol v súlade so zmluvou a k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo okamžite v Stuttgarte. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti v požadovanej kvalite a užíval alkoholické nápoje. Je to potvrdené výpoveďami svedkov pána V., A.. To isté vyplýva aj z mailových správ nemeckej firmy zo 6.9.2012. Aj v deň príchodu konateľa žalobcu bol žalovaný pod vplyvom alkoholu. To sám priznal a nebol schopný ani jazdy domov. Súd potom posudzoval nárok na náhradu škody s poukazom na § 373 a § 379 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.. Pri záväzkovom vzťahu je povinnosť nahradiť škodu druhej strane, ak sa preukáže porušenie povinností. Nahrádza sa skutočná škoda, ušlý zisk. Aj keď si účastníci pôvodne dohodli výkon prác do konca roku 2012, tak zmluvný vzťah bol ukončený výpoveďou danou žalobcovi, pričom ani sám žalovaný nemal ďalší záujem na trvaní zmluvného vzťahu. Čo sa týka jednotlivých nárokov zo služobnej cesty, tak súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody za vykonanú služobnú cestu z R. do Stuttgartu a späť v dĺžke 1 150 km x 2 a základnou náhradou 0,183 eur za 1 km podľa § 1 ods. 1 písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách základných náhrad za použitie cestovných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Súd ale nepriznal náhradu 72 km ubehnutých v meste Stuttgart v sume 13,17 eur, pretože pracovná porada zástupcu žalobcu s nemeckým partnerom nesúvisela výmenou žalovaného. Za deň 10.9.2012 nebola preto priznaná ani náhrada stravného 45,- eur za 1 deň služobnej cesty navyše, ak sa zdržal zástupca žalobcu v Stuttgarte práve pre obchodné jednanie v Stuttgarte po tom, čo bol ukončený zmluvný vzťah so žalovaným. O platení úrokov z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom konkrétna výška úrokov z omeškania vyplýva z Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to § 3, kde základná úroková sadzba ECB je 0,50 % denne navýšená o 8 percentuálnych bodov.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie zástupca žalovaného. Žalobca nepreukázal, že konaním žalovaného mu vznikla škoda v priamej súvislosti s porušením zmluvných povinností. Je pravda, že pri realizácii Zmluvy o dielo došlo k určitým vadám, ale na odstránenie vád bol dohodnutý postup, ktorý ale žalobca nevyužil. Naviac žalobca už mu krátil odmenu za vykonané práce, čo je zjavné aj z obsahu súdneho konania 6Cb/2/2013. Že vykonával dielo pod vplyvom alkoholu nebolo ničím preukázané. Sám žalovaný nemal ďalší záujem na trvaní zmluvného vzťahu a akékoľvek úkony žalobcu smerujúce k ukončeniu zmluvného vzťahu by žalovaný uvítal a nerobil by s tým problémy. Preto nesúhlasí s tým, že vycestovanie do Nemecka bolo nevyhnutné. Ani doprava nového pracovníka nebola nevyhnutná, ak aj sám žalovaný sa musel dostaviť na výkon prác do Nemecka samostatne, bez toho, aby ho tam žalobca dopravil. Výmena mohla byť aj bez osobnej účasti žalobcu a naviac, okrem tvrdenej výmeny sa uskutočnilo aj rokovanie s investorom a keď žalobca chcel vycestovať na osobné stretnutie, takisto by musel vynaložiť náklady na cestu do Stuttgartu. Nie je preukázané, aby žalobca tvrdené náklady skutočne vynaložil a že zo strany spoločnosti boli vyplatené náhrady za použitie motorového vozidla a na stravnom. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť, prípadne náhradu škody znížil s prihliadnutím na ďalšie aktivity zástupcu žalobcu počas služobnej cesty. V prípade úspechu uplatňuje si náhradu trov konania.

3. Zástupca žalobcu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Žalovaný svojim správaním zavinil nevyhnutnosť riešenia situácie na mieste samom, v Nemecku s nemeckým partnerom. Uskutočnila sa tak výmena a naviac musel zabezpečiť nového pracovníka, ktorého mal odviesť do Nemecka a predstaviť ho novému nemeckému partnerovi. Správanie žalovaného bolo známe nemeckému partnerovi, ktorý žiadal okamžitú výmenu žalovaného. Nemecký partner vo faxe zo 6.9.2012 oznámil, že žalovaný zapácha alkoholom a budí pozornosť svojím agresívnym správaním voči kolegom a nadriadeným. To sa stalo už viackrát a nemecký obchodný partner žiadal okamžitú náhradu. Pokiaľ sa tak nestane, bude musieť so žalobcom ukončiť spoluprácu. Žalobca v súvislosti s týmto vyjadrením žiadal náhradu trov odvolacieho konania 56,13 eur.

4. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v tomto zmysle v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a k tomu ďalej uvádza:

5. V pôvodnom konaní 6Cb/2/2013 B. Z. podal žalobu proti žalovanej spoločnosti MARWIS, s.r.o. na zaplatenie 499,- eur titulom zaplatenia vykonaných prác podľa uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 26.8.2012, kde B. Z. ako zhotoviteľ sa zaviazal pre objednávateľa spoločnosť MARWIS, s.r.o. vykonať inštalatérskej práce z vodovodného potrubia so začiatkom prác 27.8.2012 do 31.12.2012. V čl. III bodu 2 je uvedené, že výpovedná lehota sa stanovuje na 1 mesiac pre závažné neplnenie zmluvných podmienok z oboch strán. V prípade, že investor bude trvať na výmene z dôvodu neplnenia pracovných podmienok, zmluvný vzťah sa ukončí okamžite. Okresný súd rozsudkom č.k. 6Cb/2013-87 zaviazal spoločnosť MARWIS, s.r.o. doplatiť žalobcovi 291,- eur s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol. Vzájomný návrh žalovaného ale vylúčil na samostatné konanie. V konaní totiž podaním doručeným okresnému súdu 26.6.2013 si žalovaná obchodná spoločnosť uplatnila vzájomný návrh v rozsahu 569,08 eur s 8,5 % úrokom z omeškania titulom náhrady za vykonanú služobnú cestu v dňoch 9.9. až 11.9.2012 za účelom výmeny žalobcu za iného pracovníka. Po právoplatnosti rozsudku č.k. 6Cb/2/2013-87 dňa 13.9.2012 súd ďalej konal o vylúčenom vzájomnom návrhu žalovaného už pod sp. zn. 3Cb/98/2013. Okresný súd čiastočne vyhovel vzájomnému návrhu žalovanej obchodnej spoločnosti, teraz už v pozícii žalobcu a zaviazal B. Z. k zaplateniu 510,90 eur. Škodu predstavujú náklady obchodnej spoločnosti súvisiace s vycestovaním zástupcu žalobcu pána V. do Nemecka. Z hľadiska pôvodne uzavretej Zmluvy o dielo, a to čl. III bodu 2 je síce dohodnutá výpovedná lehota na ukončenie zmluvného vzťahu 1 mesiac, ale v prípade, že investor bude trvať na výmene z dôvodu neplnenia pracovných podmienok, zmluvný vzťah sa ukončí okamžite. Potreba doriešiť ďalší výkon prác s B. Z. bola akútna z hľadiska požiadavky nemeckého partnera žalujúcej obchodnej spoločnosti doriešiť nevhodné správanie B. Z. na pracovisku, čo vyplýva z mailového podania zo 6.9.2012. Nemecká spoločnosť žiadala okamžitú náhradu za pána Z., ináč budú nútený so žalobcom prerušiť spoluprácu. Nemacká spoločnosť oznámila, že pánovi B. Z. odmieta poskytnúť prácu. Vzhľadom na akútnu potrebu ihneď doriešiť ďalšie zamestnávanie a výkon prác B. Z. v Nemecku, vycestoval zástupca spoločnosti MARWIS, s.r.o. do Nemecka aj spolu s náhradným pracovníkom a priamo na mieste 9.9.2012 okamžite ukončil ďalší zmluvný vzťah s B. Z., čo je možnosť daná znením čl. III Zmluvy o dielo. Aj keď spoločnosť komunikovala so žalovaným telefonicky, bolo vhodné a optimálne doriešiť ďalšie trvanie zmluvného vzťahu priamo na mieste ukončením, ktoré urobil zodpovedný zástupca spoločnosti MARWIS, s.r.o konateľ T.. B. V. a súčasne v tom istom momente zabezpečil pre nemeckého partnera náhradu za B. Z.. Nie je možné považovať osobné vycestovanie zástupcu žalobcu do Nemecka za účelom ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným a zabezpečenie náhrady za zamieňaného B. Z. za nadbytočný nepotrebný úkon. Evidentne zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných povinností a na porušenie zmluvných povinností bol upozorňovaný žalobca cestou nemeckého partnera, naviac mal osobné skúsenosti zo správania žalovaného, najmä z telefonických hovorov, preukazujúcich nie celkom triezvy stav žalovaného. Aj keď sám žalovaný tvrdí, že sa nesprával agresívne, že nepožíval alkoholické nápoje, že nevykonával práce nekvalitne, tak listinné nemeckej firmy svedčia o opaku. Preto pri porušení zmluvnej povinnosti, vyplývajú dôsledky súvisiace s povinnosťou nahradiť škodu podľa § 370 Obchodného zákonníka, že kto poruší si svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Bolo preukázané porušenie zmluvných povinností žalovaným

pri výkone prác v Nemecku. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch a naviac podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škody, ušlý zisk. V tomto prípade skutočná škoda žalujúcej obchodnej spoločnosti je náklad na vykonanie služobnej cesty do Nemecka v nevyhnutnom v čase, čo zohľadnil aj súd prvej inštancie, keď nepriznal plnú náhradu uplatnenú žalobcom, keď zohľadnil ako nadbytočné cestovanie po Stuttgarte 72 km, či nepriznanie stravného za 1 deň 10.9.2012 vo výške 45,- eur. Vtedy 10.9.2012 mal zástupca žalobcu osobitné jednanie s nemeckým partnerom o 14:00 hod., tak, že návrat u zástupcu žalobcu sa predĺžil o 1 deň. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ je priznaná náhrada za výkon služobnej cesty z R. do Stuttgartu a späť (celkove 2 300 km x 0,183 eur paušálna náhrada) podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z., ako aj náhrada stravného. Cestovné náhrady vyplývajú z ust. zákona č. 283/2002 Z.z.. Keď bolo preukázané porušenie povinností zo strany žalovaného, ako aj akútna potreba doriešiť túto situáciu s nemeckým partnerom, čo vyvolalo ďalšie nevyhnutné kroky obchodnej spoločnosti s potrebou vycestovania, takže tieto náklady ako náhradu škody je možné uplatniť voči žalovanému. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pokiaľ je žalovaný zaviazaný k náhrade škody v rozsahu 510,90 eur s príslušným úrokom z omeškania.

6. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .