Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_22Cb-54-2014.pdf
PDF · 134.05 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/54/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III v spore pred sudcom Mgr. Marošom Feketem žalobcu: AB restructuring k.s., Dostojevského rad 19, Bratislava, IČO: 47 241 608, správca konkurznej podstaty úpadcu SUCHÉ MIESTO s.r.o., Obchodná 4, Bratislava, IČO: 36 357 359, zastúpeného Advokátska kancelária S-lawyers s. r. o., Dostojevského rad 19, Bratislava, IČO: 47 254 394, proti žalovanému: IMUNOTOP CZ s.r.o., Na Lánech 764, Litomyšl, Česká republika, IČO: 25965107, o zaplatenie 71 084,72 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17. 03. 2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 71 084,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 17. 03. 2014 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že v rámci realizácie projektu „Panónsky háj I a II“ v obci Chorvátsky Grob, časť Čierna voda (ďalej už len ako „projekt“) uskutočňoval žalovaný pre úpadcu funkciu generálneho manažéra developerských projektov výstavby rodinných domov, pričom predmetom jeho činnosti bolo najmä uskutočňovať celkovú organizáciu stavebných prác tak, aby dochádzalo k plneniu termínov v zmysle zmlúv o dielo uzatváraných úpadcom; koordinácia a supervízia dodávateľských prác; finančné spoluriadenie projektu vrátané cenotvorby a dohadovania cien s dodávateľmi s cieľom efektívneho čerpania prostriedkov a redukcie konečných nákladov vrátane fakturačného toku; kontrola kvality projektu vrátane zabezpečenia potrebných povolení, certifikácie a kontroly projektovej dokumentácie a garančných lehôt; manažovanie výstavby; preberať vykonané práce zápisom do stavebného denníka; potvrdzovať vykonané práce dodávateľovi; vykonávať vecné odsúhlasenia faktúr; obstarávať tovary a služby a kontrolovať odstraňovanie vád a nedorobkov. Úpadca mal vypracované interné smernice, ktoré upravovali postup zamestnancov, resp. jeho partnerov pri obstarávaní tovarov a služieb. Úpadca pri odovzdávaní stavieb klientov zistil, že žalovaný riadne neplnil svoje povinnosti, čo sa prejavovalo najmä nárokmi klientov uplatňovanými voči úpadcovi z vád diela, resp. omeškania úpadcu ako zhotoviteľa v zmysle jednotlivých zmlúv o dielo uzatvorených s klientmi. Úpadca zistil, že i napriek kontrolnej činnosti žalovaného boli jednotlivé domy preberané od dodávateľov s vadami, prípadne bolo dodávateľom potvrdené prevzatie činnosti, ktoré v skutočnosti neboli vykonané vôbec alebo len z časti. V dôsledku takéhoto vadného plnenia musel úpadca zabezpečovať nápravu v zmysle zmluvných dojednaní s klientmi buď formou odstraňovania vadného plnenia alebo vo forme priznaných zliav klientov, resp. uhradenia zmluvných pokút za omeškanie s dodaním diela. Nedodržaním podmienok organizačnej normy č. 1/2009 došlo k obstaraniu tovaru a služieb za podstatne nevýhodnejších podmienok pri dohodnutí obchodných podmienok so spoločnosťou BYTSERVIS-SK,
spol. s r.o., IČO: 36496634, na základe čoho dodala táto spoločnosti úpadcovi stavebné práce za cenu, ktorá niekoľkokrát prevyšovala bežné ceny na trhu zistené v Cenkrose. Škoda, ktorá takto úpadcovi vznikla, predstavovala výšku 41 864,87 eura. Vo vzťahu k nezákonnému konaniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný zle organizoval stavebné práce, čím došlo k ich omeškaniu; nekontroloval stavebné práce a ich kvalitu, čím došlo k vadnému plneniu zo strany dodávateľov; preberal a potvrdzoval prevzatia stavieb a stavebných prác, hoci boli vykonané vadne alebo vôbec; nehospodárne nakladal s finančnými prostriedkami úpadcu tým, že odsúhlasoval faktúry dodávateľov, hoci tí dodali stavebné práce vadne alebo vôbec; v rozpore s internou normou dohodol obchodné podmienky dodania tovaru, ktorých cena prevyšovala obvyklé ceny. Výsledkom tohto konania žalovaného bola zlá kvalita stavebných prác, z čoho vyplývalo množstvo uplatnených nárokov voči úpadcovi a nadfakturácia dodávateľov úpadcu. Žalobca si uplatnil škodu v sume 71 084,72 eura pozostávajúcu zo sumy 29 219,85 eura ako náhrady zmluvných pokút, resp. iných nárokov klientov a zo sumy 41 865 eura, ktorá predstavuje porušenie organizačnej normy a nadfakturáciu cien služieb. Príčinnú súvislosť žalobca videl v tom, že popísané protizákonného konanie žalované bolo podstatnou a rozhodnou príčinou vzniku žalobcovej škody. Žalobca na objasnenie vzťahu úpadcu a žalovaného uviedol, že v mene žalovaného konal Ing. Ján Tomek ako zodpovedný zástupca žalovaného, ktorý mal vykonávať stavebný a technický dozor. Zmluvný vzťah vznikol na základe ústnej dohody o sprostredkovaní vymedzených činností, pričom za úpadcu mohli vystupovať konatelia, ktorí rokovali so zástupcom žalovaného, okrem nich však za úpadcu konali aj obchodní zástupcovia, čo vyplývalo zo záznamov z rokovaní. Žalovaný bol splnomocnencom zhotoviteľa diela, ktorým bol úpadca. Zástupca žalovaného bol prítomný pri preberaní diela a pri uplatňovaní vád a nedorobkov (reklamáciách), resp. bol s nimi na poradách oboznámený.
3. Žalovaný k veci uviedol, že medzi úpadcom a žalovaným nikdy nebola uzatvorená písomná zmluva, preto mu nebolo zrejmé, na základe čoho žalobca špecifikoval predmet činnosti žalovaného, pričom toto nepodložil žiadnym dôkazom. Žalovaný nepoprel, že sa prostredníctvom ním nominovaného zástupcu podieľal na riadení projektu, ale jeho právomoc a kompetencie nikdy neboli tak široké, ako ich žalobca uviedol v žalobe. Predovšetkým nepreberal stavebné práce zápisom v stavebnom denníku, nepotvrdzoval práce dodávateľov, čo mal všetko na starosti stavebný dozor, neobstarával tovary a služby, čo zabezpečovali zamestnanci úpadcu a nekontroloval odstraňovanie vád a nedorobkov, čo uskutočňoval stavebný dozor. Podľa žalovaného organizačná smernica nemohla zmeniť obsah záväzkového vzťahu žalovaného a úpadcu. Táto norma mohla maximálne predstavovať metodické usmernenie osoby nominovanej žalovaným na riadenie projektu. Úpadca nikdy nemal výhrady voči činnosti žalovaného. Začiatkom roka, kedy žalovaný oznámil ukončenie spolupráce s úpadcom z dôvodu dlhodobého neplatenia odmien za poskytnuté služby, úpadca presviedčal osobu nominovanú žalovaným, aby ďalej pokračovala v spolupráci. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal ani jednu z troch zložiek vzniku nároku na náhradu škody, keďže nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval presné vymedzenie povinností žalovaného voči úpadcovi, ktoré konkrétne povinnosti mal žalovaný porušiť a akým spôsobom mal tieto povinnosti porušiť. Samotné účtovné doklady podľa žalovaného nepreukazujú ani skutočnosť, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Podľa žalovaného išlo len o fiktívnu škodu. Žalobca síce tvrdil, že medzi nepreukázaným porušením povinností žalovaného a vznikom fiktívnej škody mala byť príčinná súvislosť, toto svoje tvrdenie však neodôvodnil a ani nepreukázal žiadnym dôkazom. Podľa žalovaného žalobca len hľadal subjekt, od ktorého by v konkurznom konaní mohol neoprávnene získať určité finančné prostriedky. Žalovaný uviedol, že problémom úpadcu bola jeho neschopnosť a neochota plniť záväzky voči stavebným firmám, ktoré realizovali výstavbu domov na projekte. Stavebné firmy boli tlačené do nízkych cien, neboli im včas hradené faktúry, čo viedlo k tomu, že po určitom čase odmietali pokračovať vo výstavbe a musela sa za ne hľadať náhrada, čo však s pribúdajúcim časom išlo horšie, pretože praktiky úpadcu sa stali známymi a stavebné firmy s ním nechceli spolupracovať. Z týchto dôvodov neboli dodržané termíny výstavby domov, ktoré boli dohodnuté s jednotlivými klientmi, ktorí si následne uplatňovali u úpadcu zmluvné pokuty, za čo podľa žalovaného niesli zodpovednosť osoby rozhodujúce o používaní finančných prostriedkov, čo však žalovaný nebol. Úpadca nebol schopný od druhej polovice roku 2009 financovať výstavbu rodinných domov, hoci klienti platili jednotlivé splátky ceny za dielo a na každom diele mal maržu presahujúcu 30 % ceny domu. Časť nárokov klientov netvorili len sankcie za omeškanie s výstavbou, ale aj vracanie preddavkov. Klienti boli radi, ak im bol odovzdaný nedokončený dom a vrátená aspoň časť kúpnej ceny. Žalovaný uviedol, že nemôže niesť zodpovednosť za vady domov, ktoré realizovali jednotlivé stavebné firmy, za ktoré boli klientom úpadcu poskytnuté zľavy alebo zaplatené zmluvné pokuty. Žalovaný tieto práce nepreberal, ani neodsúhlasoval, pričom náhradu škody by si mal úpadca uplatňovať voči týmto stavebným firmám. Žalovaný nikdy neprevzal voči úpadcovi žiadne ručenie alebo inú formu zodpovednosti. Žalovaný uviedol, že so spoločnosťou
BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. neuzatváral žiadnu zmluvu. Všetky obchodné podmienky si dohodli majitelia úpadcu, pričom túto zmluvu aj podpísali. Žalovaný teda na výšku ceny nemal žiadny vplyv. Uviedol, že bolo možné, že spoločnosť BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. trošku nadhodnotila svoju cenu, keďže mala negatívnu skúsenosť s úpadcom. Z predložených dôkazov je rozdiel v cene len vo výške 3 až 4 %, čo je podľa žalovaného bežná odchýlka. Žalovaný uviedol, že hoci všetky výberové konania organizoval on, vybranú firmu odporučil úpadcovi a ten potom dohadoval záverečnú cenu a podmienky bez prítomnosti žalovaného. Žiaden tovar sa neobstarával bez kúpnej zmluvy, ktorá by nebola podpísaná úpadcom. Žalovaný potvrdil, že medzi ním a konateľom úpadcu bola ústna dohoda, ktorá sa týkala organizovania projektu. Mal na starosti riadenie projektu, organizáciu výberových konaní na dodávateľov jednotlivých prác a predkladanie výsledkov výberových konaní majiteľom úpadcu, rokovania s klientmi ohľadom zmien prác oproti zmluvne dohodnutým prácam. Okrem toho žalovaný zabezpečoval aj kolaudačné rozhodnutia a rokovania s projektantmi. V závere jeho pôsobenia realizoval aj rokovania s dodávateľmi, voči ktorým mal úpadca podlžnosti. Dohody o urovnaní nároku za zhotoviteľa boli podpísané N.. V. - konateľom úpadcu. Jej súčasťou je aj zápis o odovzdaní a prevzatí stavby podpísaný zástupcom spoločnosti Cresta, ktorý je uvedený ako zodpovedná osoba za zhotoviteľa - úpadcu. Súčasťou bola aj súpis vád a nedorobkov, ktorý je za spoločnosť Cresta podpísaný L.. X. a druhý podpis je p. T. - objednávateľ. V žiadnej z uzavretých zmlúv sa však nevyskytuje meno žalovaného, nakoľko zmluvy podpisovali vždy konatelia úpadcu. Technický dozor zabezpečovala firma Cresta s.r.o., ktorá preberala práce od dodávateľov, vykonávala zápisy do stavebných denníkov a odovzdávala hotové dielo objednávateľom, vrátane zápisníc a protokolov o odovzdaní a prevzatí diela a odstránení vád a nedorobkov, pričom žalovaný pri týchto preberacích protokoloch nebol. Prítomný bol na pravidelných poradách. Žalovaný ukončil svoju činnosť pre úpadcu v júli 2010 s tým, že za obdobie mája až júla 2010 nedostal odmenu. Úpadca pri ukončení žalovaného činnosti nemal žiadne požiadavky. Až v roku 2011, keď žalovaný urgoval nezaplatené faktúry, bola žalovanému úpadcom započítaná náhrada škody, čo však žalovaný odmietol. Celkovo to bolo asi 115 000,- eura. Žalovaný uviedol, že k problémom došlo v roku 2009, kedy sa prestalo platiť dodávateľským firmám a následne na projekte pracovali firmy tretej cenovej skupiny. Žalovaný namietol aj premlčanie žalovaného nároku. Uviedol, že všetky uplatňované škody sa týkajú zmlúv uzavretých v roku 2008. Dielo malo byť dokončené v roku 2009. To, že došlo k odovzdaniu diela až v roku 2010 je vinou finančného nepokrytia diela úpadcom.
4. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 14. 09. 2016 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 12. 10. 2016.
5. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: organizačnej normy č. 1/2009, všeobecných obchodných podmienok na vykonanie diela alebo dodávky prác, vzoru objednávky, žiadanky na obstaranie tovaru, vzájomného súhlasu s osadením rodinného domu zo dňa 12. 03. 2014, geometrického plánu, zmluvy od dielo č. 1154 s dodatkom č. 1, vzoru pre zmenu parametrov typového domu, štandardov pre rodinné domy, projektu s pôdorysom domu, odpovede úpadcu zo dňa 26. 02. 2012 na list žalovaného zo dňa 15. 02. 2012, interného dokladu č. ID1100032, reklamačného poriadku, doplnenia súpisu a stanovenie náhrady za vady diela k zmluve č. 1272, dodatku č. 2 k zmluve o dielo č. 812, rozpočtu zo dňa 06. 05. 2010, dodatku č. 3 k zmluve o dielo č. 1832, uplatnenia si nároku na zmluvnú pokutu zo dňa 09. 03. 2010, dodatku č. 3 k zmluve o dielo č. 1154, dodatku č. 3 k zmluve o dielo č. 1763, rozhodnutia obce Chorvátsky Grob zo dňa 22. 12. 2009, dohody o urovnaní zo dňa 26. 11. 2010, mailovej komunikácie z februára 2011, zápisov z porád, zoznamu s vyčíslenou škodou úpadcu, mandátnej zmluvou zo dňa 06. 11. 2007, výkazmi radových domov vo výstavbe, oznámenia o meškaní výstavby rodinných domov zo dňa 19. 08. 2008, odovzdávacieho protokolu k A1 87, odovzdávacieho protokolu k B1 100, príkazmi zo dňa 24. 09. 2007, dňa 02. 10. 2007, dňa 28. 03. 2008, dňa 17. 04. 2008, dňa 22. 05. 2008 a 19. 08. 2008, faktúr č. 20100658, č. OF1000263, č. OF1000178, č. OF1000136, č. OF1000270, č. OF1000167, č. OF1000265, č. OF1000182, č. OF1000365, č. OF1000296, č. OF1000003, č. 20100658, č. OF1000286, č. OF1000270, č. OF1000167, č. OF1000136, č. OF1000178, č. OF1000234, č. OF1000365, č. OF1000263, č. OF1000296, č. OF1000179, č. 1000164, č. DF1000132 a č. DF1000133, dohôd o urovnaní zo dňa 23. 07. 2010, dňa 14. 04. 2010, dňa 13. 08. 2010, dňa 12. 04. 2010 a dňa 30. 04. 2010, súpisov vád a nedorobkov k rodinnému domu č. 127 A1, č. 71 A1, č. 81 A1, č. 183 A1, č. 11 RAD, č. 115 A2, č. 176 B1 a č. 79 A1, zápisov o odovzdaní stavby zo dňa 14.12.2009,
dňa 26.05.2010 k 81 A1, dňa 26.05.2010 k 183 A1, dňa 12.02.2010, dňa 18.01.2010, dňa 28.07.2010, dňa 12.02.2010, dňa 12.02.2010 a dňa 09.02.2010, súpisov prác a dodávok k 81 A1, k domu č. 115 A2, k domu č. 28 RAD a k domu č. 176 B1 a výsluchom svedkov a to: Y. W., Ing. Y. V. a T. I., čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy.
6. Zo svedeckej výpovede Ing. Y. V. vyplývalo, že robila rozpočty pre firmu p. W. a s p. O. sa stretávala na stavbe. Uviedla, že existuje rozpočtový program S. plus, ktorý obsahuje orientačné ceny. Dostala projekt a podľa programu stanovovala ceny. Nešlo o trhové ceny. Tými sa nezaoberala, pretože trhové ceny sa dojednávali na vyššej úrovni, konkrétne išlo o p. O., ktorý dojednával ceny s rôznymi profesiami.
7. Zo svedeckej výpovede Y. W. vyplývalo, že nemal žiadny vzťah k stranám sporu. Uviedol, že bol zástupcom investora - úpadcu. P. O. bol zástupcom žalovaného, ktorý bol generálnym manažérom projektu. To znamenalo, že mal na starosti zabezpečovanie všetkých dodávateľských firiem a kontrolu vykonaných prác prostredníctvom dvoch, troch ľudí ako technický dozor investora. Na jeho návrh boli kontrolované všetky práce na projekte od stavebných firiem až po certifikáty na domy. Súčasťou náplne práce žalovaného bolo byť 90 % času prítomný na stavbe a fyzicky preberať všetok materiál a všetky práce na každom dome, kontrolovať ľudí pracujúcich na stavbe, teda mal na starosti celý chod projektu. Žalovaný odsúhlasoval všetky práce a bez jeho podpisu nebola žiadna faktúra preplatená. Technický dozor rovnako podliehal žalovanému. Žalovaný uskutočňoval výberové konania, pričom na základe výkazu - výmeru si dal naceniť práce, podľa nacenenia vybral tri spoločnosti a potom vybral jednu, s ktorou sa stretli zástupcovia investora. Všetky dodatky museli byť dohodnuté dopredu, pričom tento režim nebol pri spoločnosti BYTSERVIS dodržaný. Pôvodnou ideou bolo, aby jedna spoločnosť robila celý projekt na kľúč, neskôr p. Tomek z časového hľadiska prešiel na systém subdodávateľov, ktorý sa však neosvedčil. So spoločnosťou BYTSERVIS nebol podpísaná zmluva, ale robila na základe odsúhlaseného cenníku prác, pričom pri fakturácii sa tieto ceny nedodržali. Všetky kontrolovaného ceny boli vo všeobecnosti nižšie ako ceny stanovené v programe Centros, čomu však nebolo v prípade cien spoločnosti BYTSERVIS, na čo úpadca prišiel iba náhodou. Trhové ceny prác dodávaných BYTSERVIS mali byť o 40 % nižšie ako ceny, ktoré spoločnosť fakturovala. Bez podpisu žalovaného nemohli stavebné firmy fakturovať ani materiál, ani prácu. Keď stavebná firma ukončila stavebné práce, oznámila to stavebnému dozoru investora, ktorý práce skontroloval a následne zavolal žalovaného, ktorý tieto práce podpísaním prevzal. Nad žalovaným bol len štatutár úpadcu, ale ten neodsúhlasoval technické záležitosti, teda kvantitu a kvalitu vykonaných prác. Spočiatku žalovaný začal vyvíjať činnosť na základe ústnych zmlúv, podpis písomnej zmluvy sa odsúval, až sa nakoniec písomná zmluva medzi úpadcom a žalovaným vôbec nepodpísala. Úpadca si myslel, že žalovaný realizuje svoje činnosti podľa internej smernice.
8. Zo svedeckej výpovede T. I. vyplývalo, že bol zamestnancom úpadcu ako obchodný zástupca, ale vykonával činnosti aj pre oddelenie pre styk so zákazníkmi, právnych služieb a projektového manažmentu. Spolupracoval aj s p. O.. Nevedel, aký mal vzťah p. O. so žalovaným, ale vedel, že pracoval na pozícii generálneho manažéra projektu. Jeho náplňou bolo organizovanie výstavby projektu, kontrola subdodávateľov a do určitej miery aj komunikácia so zákazníkmi, pre ktorých úpadca staval domy. Tieto činnosti p. O. reálne vykonával. Uviedol, že podstatná časť domov nebola odovzdaná v dohodnutý čas, pričom svedok mal na starosti mimosúdne dohadovania so zákazníkmi. Domy boli taktiež odovzdané neúplné. Keď prišlo k odovzdaniu domu za účasti stavebného dozoru investora a zákazníka, spísali odovzdávací protokol. Žalovaný sa nie vždy zúčastňoval odovzdávania domu. To bolo primárnou úlohou technického dozoru investora. Úlohou žalovaného bolo po podpise odovzdávacieho protokolu skoordinovať odstránenie v protokole zistených vád, pričom túto úlohu žalovaný takmer vôbec neplnil, čoho dôkazom sú mnohé dohody o urovnaní s klientmi alebo dodatkami k zmluvám. Zároveň bolo veľa súdnych sporov, v ktorých sa klienti domáhali peňažných plnení od úpadcu. Svedok mal informáciu od klientov, že technický dozor investora prehovoril klientov, aby si nechali odovzdať dom nedokončený, pričom technický dozor investora dom dokončí za nižšiu cenu a domnieval sa, že o tomto musel žalovaný vedieť. Považoval za chybu žalovaného, že sa domy nedodali včas, kompletné a bez vád.
9. Z mandátnej zmluvy zo dňa 06. 11. 2007 vyplýval záväzok spoločnosti CRESTA spol. s r.o., IČO: 35 883 979 (ďalej len ako „CRESTA spol. s r.o.“) ako mandatára zariadiť a zabezpečiť činnosti technického dozoru investora (t.j. úpadcu), konkrétne napríklad:
- zabezpečiť a vykonávať kontrolu prác vo vzťahu k projektu a príslušnej zmluve,
- preberať vykonané práce zápisom do stavebného denníka,
- potvrdzovať vykonané práce dodávateľovi,
- vykonávať vecné odsúhlasovanie faktúr,
- zabezpečiť predkladanie faktúr manažérovi projektu na finančné odsúhlasenie,
- organizovať zabezpečenie preberania, odovzdávania a kolaudácie,
- kontrolovať a odstraňovať vady a nedorobky a ďalšie. Okrem toho sa mandatár zaviazal pri plnení svojich úloh postupovať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov mandanta, v súlade s jeho záujmami a riadiť sa všetkými internými právnymi predpismi vydanými mandantom.
10. Z organizačnej normy č. 1/2009 vyplývalo, že jej účelom bolo štandardizovať postupy pri obstarávaní tovarov, služieb a prác v podmienkach úpadcu a organizačných zložiek a stanoviť pravidlá pre vystavovanie a predkladanie požiadaviek na nákup tovarov, prác a služieb tak, aby sa minimalizovalo riziko z nehospodárneho nakladania s majetkom úpadcu. Norma bola záväzná pre všetkých zamestnancov úpadcu a organizačných zložiek, ako aj externých zmluvných partnerov, ktorí boli jej obsahom oboznámení a zaviazali sa ju dodržiavať a bola pre nich záväzná. S touto normou bol oboznámený aj p. Tomek, čo vyplývalo z jeho podpisu na organizačnej norme.
11. Zo všeobecných obchodných podmienok na vykonanie diela alebo dodávku prác vyplývalo, že sa aplikovali na všetky zmluvy uzatvorené medzi úpadcom a objednávateľom za účelom výstavby rodinných domov.
12. Z jednotlivých zmlúv o dielo uzatvorených medzi úpadcom (resp. jeho právnym predchodcom) a objednávateľmi rodinných domov vyplýval záväzok úpadcu zhotoviť pre objednávateľa dielo (rodinný dom) v zmluve dohodnutom čase pod následkom zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % ceny diela za každý deň omeškania a záväzok objednávateľa zaplatiť za dielo cenu rozdelenú do viacerých platieb platených po výstavbe obvodových múrov, po ukončení hrubej stavby, po vyplnení otvorov a vnútorných omietok, pred dokončením výstavby a po kolaudácii domu. Pre účely komunikácie bola zo strany úpadcu zvolená ako zodpovedná osoba p. O..
13. Z oznámenia o meškaní výstavby rodinných domov zo dňa 19. 08. 2008 vyplývalo, že hlavný dodávateľ stavby neplnil termíny výstavby podľa dohodnutého harmonogramu u väčšiny rozostavaných rodinných domov, čoho dôsledkom bola nespokojnosť klientov úpadcu a poruchy v toku peňazí úpadcu. S cieľom zistenia dôvodov neplnenia termínov a zabezpečenia nápravy sa mal p. O. zúčastniť stretnutia s T. H. Y. W..
14. Z jednotlivých zápisov o odovzdaní a prevzatí stavieb vyplývalo, že úpadca ako zhotoviteľ odovzdal a objednávateľ stavbu prevzal. Ako technický dozor bol uvedený Ing. Y. X.. Ich súčasťou boli aj súpisy vád a nedorobkov.
15. Z jednotlivých dohôd o urovnaní nárokov zo zmlúv o dielo vyplývalo, že úpadca sa s objednávateľmi dohodol na zaplatení zmluvných pokút za omeškanie s vykonaním diela a s odstránením vád diela a urovnaní vzájomných nárokov vyplývajúcich z týchto zmlúv, čím došlo k započítaniu nárokov objednávateľov na zmluvnú pokutu voči nároku úpadcu na poslednú časť ceny diela. Na základe toho následne úpadca vystavil objednávateľom faktúry (dobropisy).
16. Z faktúry č. OF1100003 vystavenej úpadcom žalovanému dňa 31. 01. 2011 vyplývalo, že úpadca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody v sume 35 180,- eura spôsobenú nadhodnotením stavebných prác týkajúcich sa nákupu tovaru a prác od spoločnosti BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o.
17. Z odpovede úpadcu zo dňa 26. 02. 2012 na list žalovaného vyplývalo, že úpadca si voči žalovanému uplatniť náhradu škody v sume 101 033,60 eura z dôvodu, že žalovaný hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce z funkcie generálneho manažéra projektu, čo sa prejavilo v množstve vád rodinných domov.
18. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
19. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
20. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
21. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
22. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
23. Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
24. Podľa ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
25. Podľa ust. § 375 Obchodného zákonníka ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.
26. Podľa ust. § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
27. Podľa ust. § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
28. Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
29. Podľa ust. § 384 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.
30. Podľa ust. § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
31. Podľa ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
32. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
33. Podľa ust. § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
34. Podľa ust. § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
35. Podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
36. Podľa ust. § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
37. Podľa ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
38. Podľa ust. § 573 Obchodného zákonníka mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitosti.
39. Podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
40. Podľa ust. § 643 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.
41. Podľa ust. § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.
42. Povinnosť nahradiť škodu podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka postihuje stranu, ktorá poruší svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu, najmä zo zmluvy. Náhrada škody je teda viazaná na existenciu záväzkového vzťahu, uzavretého buď písomne alebo aj ústne, ak je to zákonnom dovolené. Následne právna teória rozlišuje tri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to (a) protiprávny úkon, (b) vznik škody a (c) príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky predpoklady majú objektívnu povahu, čo znamená, že strana, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu (t.j. uskutoční protiprávny úkon), je povinná druhej strane nahradiť škodu, ktorá týmto porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu druhej strane spôsobila, pokiaľ (škodca) nepreukáže, že túto povinnosť nesplnila pre prekážky uvedené v ust. § 374 Obchodného zákonníka. Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musí preukázať poškodený, pričom škodca preukazuje len okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka.
43. Nesporné bolo, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy (záväzkového vzťahu) konkludentným spôsobom. Keďže obsah záväzkového vzťahu sa nedal preukázať písomnou zmluvou, zo zhodných tvrdení strán sporu považoval súd za preukázané, že predmetom tohto ich vzťahu bol, okrem iného, (1) záväzok žalovaného spočívajúci v generálnom riadení celého projektu výstavby rodinných domov, (2) záväzok žalovaného organizovať výberové konania na dodávateľov jednotlivých prác a predkladať výsledky úpadcovi, (3) záväzok rokovať s klientmi úpadcu ohľadom zmien prác oproti zmluvne dohodnutým, (4) záväzok zabezpečovať kolaudačné rozhodnutia a rokovania s projektantmi a
dodávateľmi a na druhej strane záväzok úpadcu zaplatiť žalovanému odmenu za ním poskytnuté služby. Nesporné bolo aj to, že žalovaný tieto svoje činnosti vykonával prostredníctvom p. O..
44. Súd sa nemohol stotožniť z tvrdením žalobcu, že medzi povinnosti žalovaného vyplývajúce z ústne uzatvorenej zmluvy patrili aj organizácia stavebných prác tak, aby dochádzalo k plneniu termínov zmysle jednotlivých zmlúv o dielo; koordinácia a supervízia dodávateľských prác; preberanie vykonaných prác zápisom do stavebného denníka; potvrdzovanie vykonaných prác dodávateľom; vecné odsúhlasovanie faktúr; odstraňovanie vád a nedorobkov, pretože všetky tieto povinnosti patrili spoločnosti CRESTA spol. s r.o., ktorá na základe písomne uzatvorenej mandátnej zmluvy s úpadcom zo dňa 06. 11. 2007 vykonávala na projekte činnosti technického dozoru investora (úpadcu), konkrétne zabezpečovala a vykonávala kontrolu prác vo vzťahu k projektu a príslušnej zmluve, preberala vykonané práce zápisom do stavebného denníka, potvrdzovala vykonané práce dodávateľovi, vykonávala vecné odsúhlasovanie faktúr, zabezpečovala preberania a odovzdávanie stavieb a kontrolu a odstraňovanie vád a nedorobkov. Uvedené povinnosti spoločnosti CRESTA spol. s r.o. boli potvrdené aj jednotlivými dohodami o prevzatí stavieb, ktoré boli podpísané zástupcom spoločnosti CRESTA spol. s r.o., rovnako tak súpismi vád a nedorobkov boli podpísané zástupcom spoločnosti CRESTA spol. s r.o.
45. Na základe vyššie uvedeného možno záväzkový vzťah úpadcu a žalovaného, podľa jeho obsahu posúdiť ako kombinovaný záväzkový vzťah, tvorený z mandátnej zmluvy podľa ust. § 556 a nasl. Obchodného zákonníka (uskutočňovanie úkonov v mene a na účet úpadcu - teda generálne riadenie projektu (1), rokovanie s klientmi úpadcu (3), zabezpečovanie kolaudačných rozhodnutí (4)) a zmluvy o sprostredkovaní podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka (vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby mal úpadca príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou - teda organizácia výberových konaní na dodávateľov jednotlivých prác a ich predkladanie úpadcovi (2)), pričom spôsob konania žalovaného pri výbere dodávateľov prác bol upravený v organizačnej norme č. 1/2009, ktorú vzal p. O. ako zástupca žalovaného svojím podpisom na vedomie.
46. Podstatou mandátnej zmluvy je, že následky právnych úkonov, ktoré urobil zástupca (mandatár
- žalovaný) vo vzťahu k tretím osobám v rámci svojho oprávnenia postihujú priamo zastúpeného (mandanta - úpadcu). Od toho je aj odvodené vylúčenie zodpovednosti mandatára za porušenie záväzku treťou osobou, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti vyplývajúce z ust. § 573 Obchodného zákonníka. To však neplatí, ak sa mandatár v mandátnej zmluve zaručil za splnenie záväzkov tretích osôb, s ktorými v mene mandanta uzavrel záväzkového vzťahy. Súd však musel konštatovať, že žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že sa žalovaný zaručil za právne úkony tretích osôb, teda za samotnú výstavbu rodinných domov a ich riadne a včasné odovzdanie. Z toho dôvodu nemôže žalovaný ako mandatár za takéto omeškanie a vadné plnenie tretích strán podľa ust. § 573 Obchodného zákonníka zodpovedať. Okrem toho bolo v konaní preukázané, že zmluvy s tretími stranami po vykonaní výberového konania žalovaným uzatváral sám úpadca (tzv. za zatvorenými dverami), a teda neboli uzatvárané žalovaným, ktorý by konal v mene a na účet úpadcu, čo vylučuje akékoľvek ručenie žalovaného podľa ust. § 573 Obchodného zákonníka za včasnosť a riadnosť vykonania záväzku treťou stranu.
47. Pri zmluve o sprostredkovaní podľa ust. § 649 Obchodné zákonníka platí, že sprostredkovateľ (žalovaný) neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy. Ide však o dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré môžu zmluvné strany vylúčiť alebo upraviť, a preto nie je vylúčená možnosť dohody zmluvných strán o ručení sprostredkovateľa (žalovaného) za splnenie záväzku tretích osôb zo sprostredkovanej zmluvy. Aj napriek neexistencie dohody o ručení je neexistencia ručenia podľa prvej vety ust. § 649 Obchodného zákonníka podmienená zákazu sprostredkovateľa navrhnúť záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, o ktorej vie alebo musí vedieť, že sú dôvodné pochybnosti o riadnom a včasnom splnení jej záväzkov zo sprostredkovanej zmluvy, čo nadväzuje na všeobecnú oznamovaciu povinnosť sprostredkovateľa podľa ust. § 643 Obchodného zákonníka. Preto je sprostredkovateľ povinný využiť všetky možnosti na zistenie dôveryhodnosti tretej osoby (napr. získanie údajov zapísaných o tretej osobe v obchodnom alebo v živnostenskom registri, získanie informácií o platobnej schopnosti tretej osoby a pod.). Prípadné porušenie tejto povinnosti sprostredkovateľa zakladá jeho zodpovednosť za škodu podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, ktorá jej porušením záujemcovi vznikla.
48. Zo zhodných tvrdení strán sporu mal súd síce preukázanú povinnosť žalovaného sprostredkovať uzatvorenie zmlúv pre úpadcu na dodávateľské práce - teda uskutočniť výberové konania na dodávateľov prác, avšak žalobca v konaní netvrdil, a ani nepreukázal, že výsledkom sprostredkovateľskej činnosti žalovaného mal byť výber dodávateľov na výstavbu tých rodinných domov, ktorých výstavba nebola uskutočnená riadne a včas a rovnako netvrdil, a ani nepreukázal, že žalovaný ako sprostredkovateľ vedel alebo musel vedieť, že sú dôvodné pochybnosti, existujúce už v čase sprostredkovania zmlúv, o riadnom a včasnom splnení týchto zmlúv, teda o riadnom a včasnom splnení záväzku dodávateľa spočívajúcom vo výstavbe rodinných domov. Z týchto dôvodov nemohla žalovanému vzniknúť povinnosť ručenia za záväzky dodávateľov súvisiace s riadnom a včasnou výstavbou rodinných domov.
49. Okrem uvedeného žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by žalovaný porušil postup pri výbere dodávateľa práca podľa organizačnej normy č. 1/2009, ďalej, že by žalovaný zle organizoval stavebné práce, teda zle vykonával pôsobnosť generálneho manažéra projektu, dokonca ani netvrdil, akým spôsobom tieto svoje povinnosti žalovaný porušoval, a preto nebolo možné ani len dovodiť, že odovzdanie rodinných domov neskôr a s vadami bolo spôsobené pričinením žalovaného akýmkoľvek spôsobom. Rovnako za nepreukázané považoval súd tvrdenie žalobcu o nekontrolovaní kvality stavebných prác žalovaným, pričom na druhej strane z mandátnej zmluvy zo dňa 06. 11. 2007 vyplývalo, že táto povinnosť prináležala spoločnosti CRESTA spol. s r.o., ktorá vykonávala činnosť technického dozoru investora. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný preberal a potvrdzoval prevzatia stavebných prác, hoci boli vykonané vadne alebo vôbec, tiež nemožno považovať za pravdivé, pretože dohody o prevzatí stavieb a súpisy vád a nedorobkov podpisoval technický dozor investora, teda spoločnosť CRESTA spol. s r.o., ktorej táto povinnosť vyplývala z predmetnej mandátnej zmluvy. Všetky žalobcom predložené dôkazy preukazujú len tie skutočnosti, že dodávatelia, ktorí zabezpečovali výstavbu rodinných domov pre úpadcu, nedodali rodinné domy riadne a včas, za čo vznikla úpadcovi ako zhotoviteľovi povinnosť zaplatiť objednávateľom rodinných domov zmluvné pokuty.
50. Ku škode žalobcu v sume 41 865,- eura, ktorú mal žalovaný spôsobiť nadhodnotením ceny stavebných prác a následným odsúhlasením faktúr, konkrétne vo vzťahu k dodávateľským prácam od spoločnosti BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o., súd uvádza len toľko, že žalobca žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom nepreukázal, že cena prác od spoločnosti BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. bola nadhodnotená. Mailovú komunikáciu úpadcu, v ktorej je uvedený rozdiel medzi reálnou cenou a cenou prác spoločnosti Bytservis s.r.o. v žiadnom prípade nemožno považovať za dôkaz preukazujúci nadhodnotenie predmetných prác, keďže ide len o internú komunikáciu zamestnancov úpadcu, teda len tvrdenia zamestnancov úpadcu, ktoré síce mali vyplývať z program Cenkros plus, avšak výstup údajov z tohto programu a ich relevantnosť nebola v konaní žalobcom preukázaná, a to ani výpoveďou Ing. Y. V., ktorá na údajné nadhodnotenie ceny prác spoločnosti BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. prišla. Okrem toho žalobca v konaní predložil len dve faktúr (č. DF1000133 a č. DF1000132), ktorými spoločnosť BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. vyzvala úpadcu na úhradu ceny za poskytnuté práce v sume 6 169,42 eura.
51. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, pretože žalobca žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že sa žalovaný zaručil za splnenie záväzkov tretími osobami (dodávateľmi stavebných prác), s ktorými v dôsledku mandátnej a sprostredkovateľskej činnosti žalovaného úpadca uzatváral zmluvy o výstavbe rodinných domov, taktiež nepreukázal, že by žalovaný sprostredkoval výber dodávateľov, ktorí výstavbu rodinných domov nevykonali riadne a včas, resp. nepreukázal, že by žalovaný ako sprostredkovateľ v čase sprostredkovania týchto zmlúv na výstavbu rodinných domov vedel alebo musel vedieť, že k ich výstavbe nedôjde riadne a včas. Zároveň žalobca relevantnými dôkaznými prostriedkami nepreukázal ani porušenie povinnosti žalovaného spočívajúcej v nadhodnotení stavebných prác a prác spoločnosťou BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. a ani samotnú škodu vyplývajúcu z takéhoto údajného nadhodnotenia, z čoho vyplývalo, že žalobca nepreukázal ani jeden predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to sa súd už nezaoberal námietkou žalovaného ohľadom premlčania žalovaného nároku, keďže podľa názoru súdu žalobcovi, resp. úpadcovi žiadny nárok na náhradu škody nevznikol.
52. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.