Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoCsp-27-2022.pdf
PDF · 84.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/27/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. V., nar. XX.XX.XXXX, 2/ D. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U., X. XXXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.968,64 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 29. decembra 2021 č.k. 10CsP/26/2019-276, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 2.282,86 euru do troch dní.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. z o s t á v a n e d o t k n u t ý .
Žalobcom v rade 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcom sumu 2.282,86 eur s tým, že plnením jednému zo žalobcov zanikne žalovanému v rozsahu takéhoto plnenia povinnosť plniť druhému žalobcovi (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Podľa § 255 ods. 2 CSP prevažne úspešným žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže nezistil , že by im v tomto konaní nejaké trovy vznikli (výrok III.).
2. Vychádzal zo skutkového zistenia, že už na základe predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 10.08.2020 č.k. 10Csp/26/2019-182 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 10.02.2021 č.k. 7CoCsp/52/2020-232 bolo určené, že spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200035830 (podpísanej žalobcami dňa 02.03.2011 a žalovaným dňa 07.03.2011) je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. g), h) ZoSÚ. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 14.03.2011 bol na sporožírovom účte žalobcu urobený žalovaným bezhotovostný vklad vo výške 1.284,25 eur (reálne poskytnutá čiastka úveru) s tým, že žalobca v rade 1/ vykonal na predmetný úver v období od 04.04.2011 do 04.07.2012 úhrady v celkovej výške 884,08 eur a žalobkyňa v rade 2/ v období od 11.02.2015 do 11.09.2019 formou zrážky z jej mzdy úhrady v celkovej výške 3.568,78 eur. V danom prípade žalobcovia na predmetný úver zaplatili celkovú čiastku 4.252,89 eur a vzhľadom k tomu, že úver bol poskytnutý vo výške 1.284,25 eur, v rozdiele sumy reálne na úver poskytnutej a žalobcami vykonaných úhrad - vo výške 2.968,64 eur je bezdôvodným
obohatením vzniknutým na strane žalovaného. Na základe vznesenej námietky premlčania žalovaným považoval za nepremlčané úhrady vykonané za obdobie od 09.06.2016 do 11.09.2019 v celkovej výške 2.282,86 eur, v ktorej časti žalobe vyhovel. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 29.03.2019, kedy žalobkyňa v rade 2/ od svojho zamestnávateľa obdŕžala výpis ohľadom zrážok z jej mzdy z uvedeného dňa, z ktorého získala vedomosť o tom, že predmetný úver už preplatila. Vychádzal tak zo záverov nálezu Ústavného súdu SR z 12. mája 2020 sp.zn. III.ÚS 43/2020. V ostatnej časti uplatneného nároku preto považoval pohľadávku žalobcov za premlčanú.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný proti výroku, ktorým bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcom sumu 2.282,86 eur. Uviedol, že súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku prekročil žalobný návrh, ktorým sa žalobcovia po pripustení zmeny žaloby domáhali zaplatenia sumy 2.968,64 eur. Rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 10.08.2020 (výrokom II.) bolo totiž jemu (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 755,71 eur, pričom uvedený výrok nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania po vrátení veci odvolacím súdom bol len zostatok z uplatňovaného nároku predstavujúci rozdiel medzi sumou 2.968,64 a už právoplatne priznanou sumou 755,71 eur, t.j. 2.212,23 eur. Považuje právny záver súdu prvej inštancie v posúdení spoločnej vecnej legitimácii žalobcov za nesprávny vzhľadom k tomu, že v zmluve a ani článku 6, ods. 6.1 zmluvných dojednaní o úvere nie je žalobkyňa v rade 2/ označená ako dlžník, ale ako spoludlžník, ktorá pristúpila k záväzku dlžníka na základe § 533 Občianskeho zákonníka. Keďže úver bol poskytnutý žalobcovi v rade 1/, neboli preukázané žiadne hmotnoprávne dôvody a skutočnosti, ktoré by umožňovali aplikovať ust. § 513 Občianskeho zákonníka. Plnenie, ktoré poskytla žalobkyňa 2/ bolo plnením za dlžníka na jeho záväzok. Usporiadanie vzájomných vzťahov žalobcu v rade 1/ a žalobkyne v rade 2/ ohľadom plnenia žalobkyne v rade 2/ by sa malo riadiť ust. § 454 Občianskeho zákonníka, čo však vylučuje nárok žalobkyne v rade 2/ voči nemu, na základe čoho medzi nimi nie je ani aktívna a pasívna vecná legitimácia. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a prípadne zmeniť tak, že žalobu žalobkyne v rade 2/ v celom rozsahu odvolací súd zamietne.
4. Žalobcovia v rade 1/, 2/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že žiadajú rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 388 CSP vo výroku I. zmenil. Pokiaľ súd prvej inštancie vo výroku I. rozhodnutia uviedol, že mení rozsudok súdu prvej inštancie, nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva v uloženej úhrade spoločného dlhu a povinnosti žalovaného splniť dlh s tým, že plnením jednému zo žalobcov zanikne žalovanému v rozsahu takéhoto plnenia povinnosť plniť druhému žalobcovi.
6. Z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania a postupu súdu prvej inštancie vyplýva, že na základe (predchádzajúceho prvého v poradí) rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 10.08.2020 č.k. 10Csp/26/2019-182 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 10.02.2021 č.k. 7CoCsp/52/2020-232 bolo vyhovené žalobe žalobcov na určenie, že spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200035830 uzavretej medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ a žalovaným je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k), h) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
7. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvádzané v bodoch 22. a 23. ohľadom ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia - po zhodnotení, v akej výške bol úver poskytnutý, kedy a v akom rozsahu bol konkrétne žalobcom v rade 1/ a žalobkyňou v rade 2/ uhrádzaný a ako dospel k záveru o dôvodnosti uplatnenej výšky bezdôvodného obohatenia na základe podanej žaloby, žalovaný v podanom odvolaní nenamietal.
8. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považoval za nedôvodné odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v tvrdení, že pokiaľ ho súd prvej inštancie zaviazal (výrokom I.) k povinnosti zaplatiť žalobcom sumu 2.282,86 eur, že týmto došlo k prekročeniu nároku o sumu 69,93 eur, a že výrok II. predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 10.08.2020, ktorým bola mu uložená povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 755,71 eur, nadobudol právoplatnosť. Rozsudkom Krajského súdu v
Žiline z 10. februára 2021 bol potvrdený iba výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV. zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Za čiastočne dôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovaný bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcom sumu 2.282,86 eur s uloženou povinnosťou, že plnením jednému zo žalobcom zanikne žalovanému v rozsahu takéhoto plnenia povinnosť plniť druhému žalobcovi. V tomto smere odvolací súd poukazuje na už predchádzajúce skutkového a právne závery odvolacieho súdu vyslovené v bode 15. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. februára 2021 č.k. 7CoCsp/52/2020-232, a to v posúdení postavenia žalobkyne v rade 2/ ako „spoludlžníka“ uzatvoreného zmluvného vzťahu, vychádzajúc tak z podmienok § 533 Občianskeho zákonníka - pristúpenia k záväzku, z obsahu ktorého (okrem iného) vyplýva, že tak pôvodný dlžník, ako aj pristupujúci dlžník (žalobkyňa v rade 2/) sú ako dlžníci zaviazaní solidárne. Vychádzajúc preto z uvedeného, pokiaľ žalobcovia sa na základe uvedeného zmluvného vzťahu domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, považoval odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.282,86 eur, avšak (na základe zmeny rozsudku súdu prvej inštancie) s uloženou povinnosťou žalovaného plniť pohľadávku žalobcom v rade 1/, 2/ spoločne a nerozdielne. Naviac vychádzajúc z právneho posúdenia veci odvolacím súdom tak na základe predchádzajúceho rozhodnutia, ako aj tohto rozhodnutia o vzniku (najskôr) solidárneho záväzku na strane žalobcov, v danom prípade sa jednalo aj o skutočnosť spoločných prostriedkov patriacich do BSM žalobcov, na základe čoho bolo dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcom priznanú sumu 2.282,86 eur spoločne a nerozdielne. Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 388 CSP zmenil.
10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. odvolaním nenapadnutý, zostáva nedotknutý.
11. O trovách prvostupňového (a odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa § 362 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom v rade 1/, 2/ náhradu týchto trov nepriznal, keďže žalobcovia si v konaní tieto trovy neuplatňovali a preukázateľne im ani žiadne nevznikli.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)