Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Cb-12-2022.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Subarea
27Cb/12/2022
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: ABMI s.r.o., Doležalova 15, Bratislava, IČO: 52 331 709, zast. M. proti žalovanénu: VEDES, s.r.o., Cerová 471, Cerová, IČO: 47 628 979, zast. M. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.06.2022 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2022 domáha voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh stavby 2, popis stavby kravín, umiestnenie stavby 1.
2. Zároveň so žalobou vo veci samej žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa vypratania uvedenej nehnuteľnosti a rovnako tak i akéhokoľvek obdobného konania v neprospech žalobcu, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva.
3. Žalobca žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil tak, že žalobca ako stavebné spoločnosť hľadala v roku 2019 skladové priestory. Tieto nakoniec zohnala v areály bývalého družstva v A. prostredníctvom S., konateľa žalovaného. Pán M. vedel o priestoroch, ktoré by bolo možné na skladové priestory prerobiť, nakoľko v tom čase to boli ruiny. Pán M. uviedol, že sa pozná s konateľom spoločnosti AGROPARTNER spol. s r.o., a tak dohodol podmienky užívania. Štatutár spoločnosti AGROPARTNER spol. s r.o. dostal finančnú zálohu a pán G. - zamestnanec žalobcu ako sprostredkovateľ dostal prísľub, že po prevedení pozemku pod ruinou kravína, ktorého vlastníkom je SPF, kde predmetná ruina bola toho času zapísaná na katastri nehnuteľnosti ako zbúraná na základe búracieho povolenia a tým, de facto neexistovala, sa prevedie vlastnícke právo k tejto budove na spoločnosť žalobcu. V roku |2019 pán G. zriadil elektrickú prípojku cez parcelu XXXX/XX . a následne v rokoch 2020 až 2021 začal riešiť i vodovodnú prípojku, pričom počas celého tohto obdobia žalobca svojpomocne na uvedenej nehnuteľnosti pracoval, zrekonštruoval ju a reálne postavil novú budovu vynaložením celkových nákladov na výstavbu vo výške 77.823,20 Eur v domnienke, že buduje nehnuteľnosť, ktorá sa stane jeho vlastníctvom. Rovnako nehnuteľnosť vedie i v majetku spoločnosti od roku 2019 na podúčte ako investíciu do majetku vo forme výstavby skladových priestorov. V roku 2022 žalovaný vyzval žalobcu, aby sa dohodli s majiteľom budovy na nájomnej zmluve a výške nájomného v opačnom prípade na dohodnutí sa stanovenia času na vypratanie nehnuteľnosti, čím sa žalobca dozvedel, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti poľnohospodárskej budovy prináleží žalovanému. K vlastníctvu žalovaný prišiel tak, že spoločnosť AGROPARTNER spol. s r.o. zlegalizovala existenciu stavby na základe čestného vyhlásenia, kde vyhlásila, že stavba bola postavená pred rokom 1976, teda dostala budovu na papier, i keď toho času skutočne neexistovala, lebo bola zbúrané podľa búracieho povolenia. Následne ju spoločnosť AGROPARTNER spol. s r.o. previedla na žalovaného. Špekulatívne konanie spoločnosti AGROPARTNER spol. s r.o. vedieť aj v tom, že v Žiadosti o vydanie
potvrdenia o veku stavby sa uvádza, že stavba bola postavená žiadateľom AGROPARTNER spol. s r.o.. Samotná spoločnosť však boal zapísaná do obchodného registra 29.01.1996. Stavbu kompletne vybudovala spoločnosť žalobcu. Žalobca je názoru, že keďže nehnuteľnosť ako taká neexistovala a vybudovala ju počas posledných štyroch rokov svojpomocne spoločnosť žalobcu tak, na základe uvedených skutočností a s prihliadnutím na § 135b Občianskeho zákonníka žalobcovi svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti ako dobromyseľnému spracovateľovi cudzej veci na novú. Žalobca teda žiada nariadiť neodkladné opatrenie z toho dôvodu, že užívanie uvedenej nehnuteľnosti bolo ústne dohodnuté bezodplatne a to do času, kým sa uvedená nehnuteľnosť po výstavbe neprevedie zo spoločnosti AGROPARTNER spol. s r.o. na žalobcu. K sľúbenému prevodu však nedošlo k vlastníkom nehnuteľnosti sa stal žalovaný, ktorý okamžite začal žalobcu atakovať výzvami na pristúpenie k nájomnej zmluve alebo vyprataniu nehnuteľnosti, čo spôsobuje žalobcovi značné komplikácie a neisté postavenie v prípade užívania stavby na podnikateľské účely. Žalobcovi by mohla vzniknúť majetková ujma v prípade akútnej potreby náhradných skladových priestorov, ktorá by na neho mala väčší dopad av porovnaní s dopadom na žalovaného.
4. Podaním doručeným súdu dňa 07.07. sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez výzvy súdu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca neosvedčil nárok vo veci samej, nárok neexistuje. Žalobca tvrdí, že spracoval cudziu vec tak, že vznikla nová vec, podľa žalovaného žalobca stavbu nezbúral a na jej základoch nepostavil novú stavbu. Žalovaný uviedol, že nepopiera, že žalobca stavbu rekonštruoval ale ide len o opravu. Žalobca podľa neho nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu stavba patrí. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. Žalovaný uviedol, že nie je pravda, že by na žalobcu nejak útočil a pripravoval kroky k jeho vyprataniu. Žalovaný chystá podať žalobu na vypratanie stavby, to však nepredstavuje pre žalovaného žiadnu reálnu hrozbu, ktorá by vyžadovala bezodkladnú úpravu pomerov. Konanie o žalobe na vypratanie nehnuteľnosti môže trvať dlho. Žalobcovi tak nehrozí z tejto skutočnosti žiadna ujma. Až po rozhodnutí súdu bude zrejmé, či má žalovaný na vypratanie nárok alebo nie. Žalovaný nespravil žiaden krok, ktorý by viedol k okamžitému vyprataniu stavby. Takýto postup by totiž bol v rozpore s právnym poriadkom, pretože žalovaný na neho nemá žiaden právny nárok. Jediné, čo by mohol dosiahnuť je vznik škody na majetku žalobcu. Žalovaný teda bude musieť počkať do skončenia konania o vypratanie nehnuteľnosti a až podľa výsledku konania, bude voči žalobcovi postupovať ďalej.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred
jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
11. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
12. V danej právnej veci po preskúmaní návrhu žalobcu súd však dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/XX., druh stavby 2, popis stavby kravín, zrejme katastrálne územie A. (v petite uvedené absentuje, táto skutočnosť vyplýva nepriamo z podanej žaloby). Zároveň sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vypratania nehnuteľnosti a rovnako tak aj akéhokoľvek obdobného konania v neprospech žalobcu. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený po začatí konania vo veci samej súd jeho obsah, rozsah a dôvodnosť musí skúmať v súvislosti so žalobou vo veci samej. Jedným z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej. Žalobca v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti nadobudol v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka, a to spracovaním cudzej veci. Na osvedčenie tejto skutočnosti uviedol, že bol so spoločnosťou AGROPARTNER spol. s r.o. dohodnutý, že po prevedení pozemku pod ruinou kravína (predmetnej nehnuteľnosti), ktorého vlastníkom mal byť Slovenský pozemkový fond sa prevedie vlastnícke právo k budove na žalobcu. Žalobca mal vykonávať rekonštrukciu uvedenej nehnuteľnosti od roku 2019, pričom mal vynaložiť na túto rekonštrukciu peňažné prostriedky vo výške 77.823,20 Eur, čo eviduje aj vo svojom účtovníctve ako investíciu do budúceho majetku. K prevodu vlastníckeho práva nedošlo a nehnuteľnosť v roku 2022 nadobudol žalovaný. Na osvedčenie skutočnosti, že žalobcovi vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnosti spracovaním doložil žalobca fotokópie pokladničných blokov, ktoré mali preukazovať rozsah vykonávanej rekonštrukcie. Podľa judikatúry stavba pri spracovaní (prestavbe) zaniká až keď v dôsledku stavebných prác prestalo byť zrejmé pôvodné stavebnotechnické a funkčné usporiadania jej prvého nadzemného podlažia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1506/2008 zo dňa 17.07.2008). Či došlo k zániku pôvodnej stavby je vecou právnej úvahy súdu, ale je zrejmé, že je to potrebné považovať za takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V danej právnej veci žalobca tvrdí vykonanie rekonštrukcie nehnuteľnosti - kravína, ktorá mala mať charakter ruiny, takého rozsahu, že vznikla spracovaním nová stavba. Žalobca súdu neuviedol čoho presne sa rekonštrukcia nehnuteľnosti mala dotýkať. Pri hodnotení prvkov dôvodnosti žalobcovho nároku nemožno vychádzať len zo samotnej sumy rekonštrukcie, lebo len suma sama o sebe neosvedčuje skutočnosť, že pôvodná vec zanikla a spracovaním vznikla nová vec. Z priloženej fotodokumentácie nie je zrejmé, či pôvodná stavba bola úplne zbúraná, alebo či došlo „len“ k rozsiahlej rekonštrukcii. Uvedené skutočnosti však budú predmetom dokazovania vo veci samej. Za súčasného skutkového stavu doloženia pokladničných blokov však podľa súdu nie je možné konštatovať, že sú osvedčené základné predpoklady dôvodnosti žalobcovho nároku. V danej veci sa navyše bude treba vysporiadať aj s právnou stránkou existencie stavby, keď žalobca tvrdí, že pôvodná nehnuteľnosť bola pôvodne zbúraná podľa búracieho povolenia, a teda zanikla, avšak túto skutočnosť súdu nijak neosvedčil. Za takéhoto stavu potom nie je možné ustáliť, že žalobca momentálne osvedčil základné predpoklady dôvodnosti jeho nároku na určenie jeho vlastníckeho práva k stavbe. Podľa priloženej komunikácie s právnym zástupcom žalovaného je zrejmé, že vo veci ide aj o spor, za akým účelom sa rekonštrukcia vykonávala, keď žalovaný tvrdí, že žalobca mal dohodnuté užívanie nehnuteľnosti ako nájomnú zmluvu, kde malo byť platené nájomné formou vykonávania rekonštrukcie. Uvedené bude taktiež podrobené prieskumom pri dokazovaní vo veci samej. Je však zrejmé, že nárok žalobcu je spochybňovaný už vo svojom základe. Za takejto situácie má súd za to, že nebola zo strany žalobcu osvedčená dôvodnosť jeho nároku, ktorému žiada poskytnúť neodkladnú ochranu.
13. Ďalšou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie naliehavej potreby upraviť pomery strán. Žalobca naliehavosť potreby upraviť pomery v tejto veci videl v tom, že žalovaný ako aktuálny vlastník nehnuteľnosti atakuje žalobcu na pristúpenie k nájomnej zmluve alebo na vypratanie nehnuteľnosti. Žalobca súdu osvedčil, že žalovaný mal dňa 21.06.2022 odstúpiť od údajnej nájomnej zmluvy so žalobcom uzavretej a bol vyzvaný na vypratanie nehnuteľnosti do 30.06.2022 s tým, že žalovaný uviedol, že bude musieť pristúpiť k podaniu žaloby na vypratanie nehnuteľnosti. Žalobca ďalej uvádzal, že by mu mohla vzniknúť škoda v prípade akútnej potreby náhradných skladových priestorov. Žalobca však súdu neosvedčil, či je naozaj momentálne uvedená nehnuteľnosť ním využívaná ako skladové priestory a že by mohla vzniknúť ujma za prenájom náhradných priestorov, pretože z predloženej fotodokumentácie skôr vyplýva aktuálne vykonávanie rekonštrukčných prác a interiérové spracovanie kuchynskej časti, obývacej časti a miestnosti s troma lôžkami. Nebolo teda osvedčené, či majetková ujma žalobcovi skutočne reálne hrozí. Navyše žalobca súdu neosvedčil, že by žalovaný vykonával faktické kroky smerujúce k svojpomocnému vypratávaniu nehnuteľnosti. Z vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 07.07.2022 súd zistil, že žalovaný síce skutočne pripravuje žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, avšak sám uviedol, že bude musieť vyčkať až na právoplatné rozhodnutie súdu, aby bolo možné vypratanie vykonať. Podľa názoru súdu svojpomocné vypratanie nehnuteľnosti užívanej žalobcom podľa údajnej nájomnej zmluvy by malo znaky protiprávneho konania zo strany žalovaného a v situácii kedy žalobca neosvedčil, že by žalovaný robil reálne kroky k faktickému vyprataniu žalobcu, nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán aj z dôvodu, že nemožno bez ďalšieho predpokladať automaticky protiprávne správanie žalovaného.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol nakoľko žalobca neosvedčil základné predpoklady dôvodnosti návrhu vo veci samej a neosvedčil potrebu neodkladne upraviť pomery strán sporu.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci..
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto uznesenie nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, a preto súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).