Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/288/2016

Uznesenie

Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti o maloletú O. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, t. č. bytom u matky, dieťa rodičov E. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom T., T. ul. č. XXX/X1, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Berkešovou, advokátska kancelária so sídlom Malacky, Břeclavská ul. č. 3, a M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. XX, št. prísl. SR, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej, takto

rozhodol:

Matka je p o v i n n á okamžite odovzdať maloletú O. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.10.2016, sa otec domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O. - navrhuje maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, s tým, že maloletú bude aj zastupovať a sparovať jej majetok, matka navrhuje zaviazať platením výživného vo výške 30% zo sumy životného minima a neupraviť styk matky s maloletou. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá je rozsudkom tunajšieho súdu č. 9P/104/2013-64 zo dňa 12.04.2014 zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom však matka mu vo výkone osobnej starostlivosti zabránila - bez jeho súhlasu odhlásila maloletú O. zo školskej dochádzky v ZŠ G., s maloletou sa odsťahovala zo svojho pôvodného bydliska, neoznámila mu miesto pobytu maloletej a oznámila mu, že maloletú uvidí iba vtedy, kedy to sama matka dovolí. Zároveň s daným návrhom podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zdôvodnil tým, že má obavu o maloletú O., keďže matka mu bráni vo výkone osobnej striedavej starostlivosti, nevie, kde sa maloletá nachádza, z komunikácie s maloletou O. prostredníctvom sms-správ má obavu zo správania sa matky voči maloletej. Matka už v minulosti bezdôvodne zabránila maloletej v školskej dochádzke, zabránila jej v riadnej zdravotnej starostlivosti. Otec k návrhu pripojil kópiu rozhodnutia Okresného súdu Malacky č. 9P/104/2013-64 zo dňa 12.11.2014, vyjadrenie Základnej školy G. zo dňa 13.09.2016, kópiu rodného listu maloletej, prepis sms - komunikácie medzi matkou a otcom maloletej a medzi maloletou a otcom . Súd sa oboznámil s návrhom otca, pripojenými listinnými dôkazmi a spisom tunajšieho súdu č. 9P/104/2013, z ktorého zistil, že rodičia maloletej neboli manželia, rozsudkom zo dňa 12.04.2014 bol upravený výkon ich práv a povinnosti k maloletej O. - maloletá bola na základe dohody rodičov zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, výživné nebolo určené. Striedavá osobná starostlivosť o maloletú O. je prakticky nefunkčná od septembra 2016, kedy matka odhlásila maloletú zo školskej dochádzky v ZŠ G., neoznámila otcovi ani škole nové školské zariadenie, otcovi neoznámila adresu nového bydliska maloletej, neumožnila mu riadny výkon osobnej starostlivosti o maloletú v určený čas. Zo spisu tunajšieho súdu č. 9P/104/2013 súd zistil, že podobne konala matka v roku 2014, kedy takisto zabránila otcovi v kontakte s maloletou, odviedla ju na neznáme miesto, bránila jej v školskej dochádzke. Na základe takéhoto konania matky tunajší súd uznesením č. 9P/114/2014-11 z 14.10.2014 vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil matke odovzdať maloletú otcovi, rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 08.01.2015. Následne sa rodičia dohodli na striedavej osobnej starostlivosti o maloletú ( vyššie citovaný rozsudkom tunajšieho súdu).

Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia.

Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia.

Súd mal preukázané, že právne vzťahy medzi účastníkmi sú; tieto síce sú už upravené súdnym rozhodnutím ( rozhodnutie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov) , avšak vzhľadom k tomu, že matka bezdôvodne prestala rešpektovať dané súdne rozhodnutie, mal súd preukázanú aj nutnosť okamžitého zásahu do takto upravených práv účastníkov ( rodičov a maloletého dieťaťa). Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Súd sa oboznámil s otcom podaným návrhom, ním doloženými dokladmi ako sa aj oboznámil s predchádzajúcim konaním vedeným na tunajšom súde ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a zistil, že matka už v minulosti mala snahu obmedziť otca v jeho práve na výchovu

a starostlivosť o maloletú, pričom „scenár“ takéhoto konania matky bol v podstate totožný so súčasným konaním matky. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia, podaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neznamená to však, že predbežné opatrenie možno vydať len na základe návrhu bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Otec zároveň s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia podal zároveň aj návrh vo veci samej, v ktorom sa domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, túto žiada zveriť do svojej starostlivosti. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Otec v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že je potrebné upraviť neodkladne pomery účastníkov, teda rodičov maloletej do času, kým súd rozhodne o novej úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej .

V danom prípade je maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, avšak v skutočnosti, sa napriek nesúhlasu otca, nachádza iba vo výlučnej starostlivosti matky, pričom matka odmieta otcovi uviesť, akú školu maloletá navštevuje, kde býva, matka nariadenú striedavú osobnosť starostlivosť o maloletú odmieta rešpektovať. Súd preto považoval za hutné skúmať, či je potrebný neodkladný zásah do už vykonanej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, či je naďalej v súlade so záujmom maloletej striedavá starostlivosť nariadená rozhodnutím súdu, alebo či nie je potrebné zmeniť výchovné prostredie maloletej a na základe návrhu otca mu vyhovieť a zveriť neodkladne ( dočasne, predbežne) maloletú do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, resp. prikázať matke odovzdať maloletú do výlučnej osobnej starostlivosti otca. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov v bežnom kontakte, odmietanie komunikácie s otcom zo strany matky. Jedná sa o výrazne nežiadajúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto spolupráca a komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. Vzhľadom k tomu, že matka odmieta dieťa otcovi odovzdať v určenom čase, nerešpektuje rozhodnutie súdu a tým nepriaznivo pôsobí na zdravý vývoj maloletej, možno tak konštatovať, že koná v rozpore so záujmom maloletej. Pri rozhodovaní musí súd vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj

to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené, s poukazom na tvrdenia otca, podložené aj listinnými dokladmi a predchádzajúcim konaním a vzhľadom na postoj matky považuje z psychologického hľadiska za vhodnejšie (najmä pre ďalší zdravý vývoj maloletej a jej riadnu výchovu) dočasné výchovné prostredie otca. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Vzhľadom k návrhu k takto zistenému skutkovému stavu, s poukazom na vyššie uvedené, súd návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel.

Súd poukazuje, že toto opatrenie je rozhodnutím iba dočasným, súd vo veci bude rozhodovať konečným rozhodnutím až po náležite vykonanom dokazovaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie v časti uznesenia o začatí konania nie je prípustné ( § 355, ods. 2, § 357 ods. 1 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon číslo 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).