Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/358/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/b, proti žalovanému W.. E. Ť., nar. XX.X.XXXX, bytom G.M., L. XXXX/X, právne zast. JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, v konaní o zaplatenie 10.322,99 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.653 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 26.2.2014 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 13.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 10.322,99 Eur s príslušným úrokom a k náhrade trov konania. Svoj nárok oprel o to, že žalovaný ako odberateľ zemného plynu odobral plyn na odbernom mieste tak, že originálna zabezpečovacia značka plynomera bola odstránená a nahradená falošnou. Dopustil sa teda neoprávneného odberu plynu meraného meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 23.11.2015, voči ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný s návrhom od počiatku nesúhlasil.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom a výsluchom znalca, výsluchom svedka a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, na ktorého je pripojené odberné plynové zariadenie žalovaného. Žalobca opieral svoju žalobu o skutočnosť, že so žalovaným uzavrel zmluvu SPP, a.s. na odberné miesto Ľ., Ľ.A. X, odberateľ E. Ť.. Zmluva o dodávke plynu (č.l. 53) bola podpísaná 29.12.2008. Žalobca v žalobe tvrdil, že zamestnanci dňa 17.10.2013 pri kontrole odberného miesta nadobudli podozrenie, že na vyššie uvedenom odbernom mieste dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Plynomer bol teda dňa 17.10.2013 demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi, ktorý potvrdil, že na plynomeri sa nenachádza plomba, ktorú používa autorizovaná osoba - výrobca. S poukazom na ustanovenie § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný uhradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla. Výšku škody vypočítal žalobca na základe vyhlášky č. 449/2012, ktorú mu následne vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.2.2014 a to na sumu 10.322,99 Eur.

5. Žalovaný najprv namietal to, že s navrhovateľom nemá zmluvný vzťah, pretože žalobca je distribútor siete, avšak žalovaný je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom SPP, a.s.

6. Žalobca k tomu uviedol, že aktívna legitimácia vyplýva z § 82 zákona o energetike. Škodu si uplatňujú z titulu škody, nie z titulu bezdôvodného obohatenia tak, ako im to umožňuje tento zákon.

7. Žalovaný namietal, že plynomer nebol zabezpečený, pretože plynomer sa nachádza vo vnútornom areáli žalovaného, je to však nehnuteľnosť, ku ktorej má prístup verejnosť.

8. Žalobca upriamil, že podľa nich žalovaný porušil dve povinnosti a to, že nemal uzavretú zmluvu s dodávateľom na podnikanie, ale len na domácnosť, pričom objekt slúži na podnikateľskú činnosť. Druhým naplnením skutkovej podstaty nezákonného odberu je porušenie meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie. Žalobca netvrdil, že to urobil žalovaný, ale faktom je, že tento plyn odoberal. Poukazoval na judikatúru NS SR, že za porušenie zabezpečenia takého meradla zodpovedá ten, na koho je odberné miesto bez ohľadu na to, či tú škodu spôsobil, či bola urobená s jeho vedomím, alebo nie, je tam objektívna zodpovednosť. Pri metodike výpočtu v prípade neoprávneného odberu postupovali podľa platnej vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. Keď nie je možné zistiť skutočný odber, vyhláška vychádza z príkonu spotrebičov, ktoré sa nachádzajú na odbernom mieste. V objekte sa nachádzal plynový horák, ktorý sa používal v lakovni. Plynový horák má výkon 35 m3 za hodinu. Modifikovali to na 1 a vychádzali zo 6 m3 na hodinu.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je zhrozený a nechápe, ako sa toto všetko mohlo stať. On je majiteľom budovy v priemyselnej zóne. Zmluvu podedil od právneho predchodcu, SPP, a.s. mu poslalo zmluvu a jeho nezaujímalo, ako je to formulované, či na domácnosť alebo podnikanie, jednoducho zmluvu ktorú mu predložilo SPP, a.s., tak túto podpísal. Čo sa týka plynomeru, tak žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že je v jeho objekte, ale môže sa k nemu dostať ktokoľvek. On určite nijaké značky nefalšoval, ani nijakým spôsobom do neho nezasahoval. Pravidelne platil preddavky okolo 250 Eur mesačne. Namietal aj to, že nebol prítomný pri tom, keď sa zistilo, že s plynomerom nie je niečo v poriadku. Následne mu dalo SPP, a.s. pokutu 10.000 Eur, čo sa mu vidí nehorázne.

10. Vo veci bol vypočutý aj svedok E.Í. T., ktorý sa pozná so žalovaným, pretože je u neho v prenájme od roku 2008. Má v prevádzke lakovaciu kabínku, je to prevádzka autoservisu. Je to jediné, čo tam má na plyn. V roku 2008 platil zálohové platby 120 Eur, v roku 2015 okolo 300 Eur, postupne sa to dvíha. Je tam spotreba, presne nevie, možno od 4000 do 6000 kW. Nevedel o tom, že je nejaký problém s plynomerom. Vie, že chodili každý rok odpisovať plyn a zrazu prišli za ním z plynárni, že berú hodiny. Ukázali, že číslo sedí, odmontovali hodiny a naložili do auta. Pritom ešte povedal človek z plynárni, že sa netočia kolieska, to počítadlo. Tento plynomer zabalili, zalepili a dali ho do auta. Nehovorili mu nič o tom, že je tam vymenená plomba, hovorili len, že sa číselník netočí.

11. Svedok uviedol, že tam má autoservis a vykonáva drobné mechanické práce, ale prevažne lakovanie. Prevádzka funguje od 8.00 hod. do 16.00 hod., mimo týchto hodín už len tak, že niečo v dielni poskladá. Neeviduje presne dni, kedy kabínu spúšťa, alebo hodiny, to sa nedá. Svedok však uviedol, že plyn v lete na lakovanie vôbec nepoužíva, pretože nie je potrebný. Tá kabína, na ktorú potrebuje plyn, tak tá slúži výhradne na sušenie. Ak je vonku nad 20 °C, tak sušiť nepotrebuje v kabíne. Napríklad v roku, kedy vypovedá na pojednávaní (2016), že od mája do pojednávania 12.10.2016 túto kabínu vôbec nepoužíval. Spúšťa ho až na zimu. Svedok uviedol, že by bol ochotný zaplatiť nejakých 2.500 Eur alebo 3.000 Eur tak, ako bola predchádzajúca bežná ročná spotreba, ale 10.000 Eur je neprimeraná cena. Pamätá si aj to, že za to obdobie riadne platili platby, ale potom prišiel preplatok, že tam nebol žiaden odber a peniaze sa vrátili. Svedok ešte uviedol, že za elektrinu platí mesačne okolo 800 Eur až 1.000 Eur, pretože tá kabína ide hlavne na elektriku na kompresor. Plyn používa len sezónne na sušenie pol roka z roka.

12. Bol vypočutý aj znalec, ktorý predložil posudok ohľadne plynomeru W.. G. B.. Pozná právneho zástupcu žalobcu, pretože externe pracuje ako znalec pre SPP, a.s. a na pojednávania chodieva. Potvrdil to, čo uvádzal v znaleckom posudku, že mu bol predložený plynomer s výrobným číslom XXXXXXXX, na ktorom sa nachádza jedna nitová plomba s označením XXMXX. Túto nitovú plombu z meradla demontoval a zistil optickým skúmaním a porovnaním s optickým otlačkom nezhodu v špecifických znakoch nachádzajúcich sa na tejto plombe. Na tomto si znalec trval, že kontrolné a spodné otlačky neboli vytvorené jedným a tým istým nástrojom. Plombovanie sa vykonáva v metrologickom stredisku,

keď sa dáva plynomer na kalibráciu pravidelne. Tento konkrétny plynomer bol na kalibrácii v roku 2007. Vyplýva to z č. C., teda v ktorom to bolo stredisku a v ktorom roku to bolo kalibrované. Kontrolný otlačok dostal od SPP, a.s., je to ten, ktorý urobili v metrologickom ústave. Znalec aj popísal odlišné znaky na tejto plombe. S veľkou pravdepodobnosťou sa dá predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené plombou. Je to s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou k istote.

13. Súdu bol predložený zápis zo dňa 17.10.2013 o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa, fotodokumentácia z tohto dňa, spomínaný znalecký posudok W.. G. B. Č.. G. XX-G.-XXXX.

14. Súd si na žiadosť strán dal predložiť z SPP, a.s. faktúru za roky 2013, vyúčtovanie za rok 2013, 2012, zmluvu o dodávke plynu zo dňa 29.12.2008. SPP, a.s. zaslal písomné stanovisko (č.l. 50). Zabezpečoval dodávku zemného plynu odberateľovi E. Ť. do odberného miesta Ľ., Ľ. X na základe zmluvy o dodávke zemného plynu pre odberateľa plynu domácnosti č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.12.2008. Zmluva bola uzatvorená v zmysle požiadavky zákazníka, SPP, a.s. neskúma, či je odberné miesto zaradené v kategórii domácnosť využívané na iné účely ako bývanie, varenie, ohrev teplej vody. SPP, a.s. fakturuje spotrebu zemného plynu na základe odpočtov dodaných prevádzkovateľom distribučnej siete spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s.. Tak je tomu aj v prípade odberného miesta Ľ., Ľ.A. X.

15. Žalobca na záver poukazoval na to, že bolo preukázané, že na odbernom mieste v období od 19.10.2012 do 17.10.2013 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu a to na základe dvoch skutočností: bez platne uzavretej zmluvy na účely podnikania a zároveň k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii. Takýto odber v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) a § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je považovaný za neoprávnený. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní je približne 1/5 jeho zákonného nároku, ktorý by bol vyčíslený v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. Má teda za to, že nimi uplatnená výška náhrady škody neodporuje dobrým mravom, resp. nejakým zásadám poctivého obchodného styku a podľa tvrdení žalobcu bol dostatočne ústretový s vyčíslením nárokov voči žalovanému. Poukazoval na to, že ďalšie zníženie tejto sumy by poprelo preventívny charakter danej právnej úpravy, nakoľko v prípade, ak by bol odberateľ povinný zaplatiť len nejakú priemernú spotrebu, nič by odberateľov nedemotivovalo od toho, aby spôsobom, ktorý zákon označuje za neoprávnený odber, plyn odoberali.

16. Naopak žalovaný stále tvrdil, že nebolo preukázané neoprávnené odoberanie plynu ani manipulácia s plombami a meracím zariadením. Podľa neho nie je možné potvrdiť, že plomby, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania sú tie isté plomby, ktoré boli na meracom zariadení v čase jeho demontáže, keďže prítomný žalovaný pri tejto demontáži nebol. Podľa žalovaného došlo k poruche nejakého meracieho zariadenia, nešlo teda o neoprávnený odber. Čo sa týka uzavretej zmluvy na domácnosť, poukázal na to, že samotní pracovníci SPP, a.s., ktorí robili odpočty, vedeli, kde sa toto meracie zariadenie nachádza, že sa nachádza v priemyselnej zóne a plyn je používaný na podnikateľské účely. Žalovaný platil tak, ako mu fakturovalo SPP, a.s.. Navrhoval súdu, aby vyhovel iba v časti žaloby a to 3.500 Eur, ako bola priemerná spotreba v predchádzajúcom období.

17. Podľa § 1 ods. 5 písm. a) vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne.

18. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.

19. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o pripojení k prepravnej sieti

alebo o pripojení k distribučnej sieti, dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,

20. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe žalobcu je možné vyhovieť čiastočne a to na základe tejto právnej úvahy:

22. Namietaná aktívna legitimácia zo strany žalobcu neobstojí. Súd pritom poukazuje na ustanovenia zákona o energetike citovaného § 82, kde je zákonom daná aktívna legitimácia žalobcu pri uplatnení si škody za neoprávnený odber.

23. Súd sa nemôže stotožniť ani s tvrdením žalovaného, že merací prístroj nebol porušený. V prvom rade treba uviesť, že tieto skutočnosti mal súd za preukázané z predloženého znaleckého posudku, ako aj z výsluchu samotného znalca. Ďalšími nepriamymi dôkazmi sú samotné faktúry od SPP, a.s., kedy stav plynomera je na konci merania nižší, ako bol na začiatku merania, čo jednoznačne poukazuje na manipuláciu s plynomerom. To, že vlastník nehnuteľnosti je zodpovedný za plynomer, vyplýva z jeho zmluvy, ktorú má s SPP, a.s., ako aj už z ustálenej judikatúry. Je teda irelevantné, kto mohol, alebo aj spôsobil poškodenie plynomera, resp. narušil plombu, a teda zodpovednosť žalovaného je na mieste.

24. Súd sa ale nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že k neoprávnenému odberu došlo aj na základe toho, že žalovaný nemal platne uzavretú zmluvu, keďže ju mal uzavretú na domácnosť a nie za účelom podnikania. Tento argument súd nepovažuje za relevantný a nepovažuje ho ako neoprávnený odber. Je pravdou, že žalovaný mal uzavretú zmluvu na domácnosť, ale táto zmluva, ktorá sa nachádza v spise a bola predložená SPP, a.s., bola predložená zo strany dodávateľa ako zmluva o domácnosť. Súd považuje za relevantné tvrdenie žalovaného, že zmluvu prevzal po predchádzajúcom majiteľovi a neskúmal, čo je jej obsahom. Aj samotné vyjadrenie SPP, a.s. v spise o tom, že SPP, a.s. neskúma, či je odberné miesto zaradené na účely bývania, alebo na podnikanie, keďže SPP, a.s. fakturuje spotrebu zemného plynu na základe odpočtov dodaných prevádzkovateľom distribučnej siete. Túto námietku žalobcu súd považuje za irelevantnú a to s poukazom na to, že samotný dodávateľ SPP, a.s. toto za relevantné nepovažuje ako aj z dôvodu, že žalovaný podpísal zmluvu takú, akú mu SPP, a.s. pripravilo a nebol preukázaný opak.

25. K porušeniu právnej povinnosti teda zostalo v tomto konaní len preukázané manipulovanie s meradlom plynu, keďže tak ako súd uviedol vyššie, bola preukázaná manipulácia s týmto meradlom. Spornou ale ostal uplatnený nárok zo strany žalobcu a jeho výška. Žalobca sa bránil, že výšku vypočítal na základe citovanej vyhlášky č. 449/2012 Z.z. a teda v súlade so zákonom a napriek tomu, že na základe výpočtu tejto vyhlášky si mohol účtovať škodu v celkovej výške 54.186 Eur, z tejto sumy žiadal iba 1/5 a teda aj sám znížil vyhláškovú sumu.

26. Žalovaná suma 10.322,99 Eur pozostáva z nákladov 260,51 Eur a z výpočtu škody 10.062,48 Eur. Náklady 260,51 Eur pozostávajú zo zaistenia neoprávneného odberu vrátane dopravy 185,80 Eur, posudok na meradlo 40 Eur, overenie plynomeru 15,14 Eur a 19,57 Eur.

27. Žalobca si uplatňoval celkovú sumu 10.322,99 Eur, pričom 260,51 Eur tvorili náklady a zvyšná suma 10.062,48 Eur - výpočet podľa vyhlášky. Súd napokon rozhodol tak, že priznal žalobcovi istinu 5.653 Eur, ktorá pozostáva z celkových nákladov 260,51 Eur a z uplatneného výpočtu podľa vyhlášky polovica, teda z 10.062,48 Eur - 5.392,60 Eur, čo spolu s nákladmi 260,51 Eur predstavuje sumu 5.653 Eur po zaokrúhlení.

28. Prečo súd pristúpil k zníženiu uplatnenej škody v zmysle citovanej vyhlášky č. 449/2012 Z.z. zdôvodňuje nasledovne. Rozhodnutie Českého ústavného súdu PLÚS 29/2013 prinieslo záver, že vykonávací predpis má iba konkretizovať spôsob náhrady škody za neoprávnený odber - v prípade tohto rozhodnutia elektriny. Náhrada škody je vo všeobecných rysoch upravená občianskym právom. Má mať reparačný, nie sankčný charakter. Súdy preto nemajú vyhlášku o spôsobe stanovenia náhrady

škody aplikovať mechanicky. Musia zohľadniť špecifické okolnosti prípadu, aby sa zistená škoda blížila čo najviac škode skutočnej, aj keď je to často obtiažne. V rozpore so zákonom by sa mohlo javiť, pokiaľ by výpočet náhrady škody nezaisťoval iba naplnenia kompenzačného princípu, ale malo by prísť k akejsi nadkompenzácii poškodeného, či k forme sankcie neoprávneného odberateľa. Všeobecné súdy majú teda povinnosť vykonávací predpis neaplikovať, alebo ho aplikovať iba sčasti. Vo zvyšku musia postupovať podľa občiansko-právnej úpravy. Prípadne môžu obsah vykonávacieho právneho predpisu náležite modifikovať podľa kritérií všeobecnej občiansko-právnej úpravy za účelom určenia skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Výšku škody je možno určiť prostredníctvom znaleckého posudku. Všeobecné súdy musia vždy škodu vypočítať spravodlivým spôsobom. Za týmto účelom si musia opatriť a previesť také dôkazné prostriedky, vďaka ktorým je možné v konkrétnom prípade výšku skutočnej škody preukázať, alebo sa k nej v maximálnej miere priblížiť.

29. Pri modifikácii výšky škody v tomto prípade za neoprávnený odber plynu sa súd inšpiroval práve týmto rozhodnutím Českého ústavného súdu. Podľa názoru súdu nie je možné, tak ako to navrhoval žalobca, aby škoda mala sankčný charakter, pretože výška 10.000 Eur voči skutočnému odberu, ktorý nemohol prevýšiť viac ako 3.000 Eur, je neprimeraná. Súd sa teda inšpirovaný rozhodnutím Ústavného súdu rozhodol modifikovať túto výšku škody a postupoval spôsobom, ktorý je uvedený vyššie. Keďže skutočnú škodu a teda odber plynu nie je možné v danej situácii zistiť, vychádzal z predpokladanej výšky škody, ako aj v ďalších rokoch zvýšený odber plynu. Súd má teda za to, že postupoval správne v súlade so zákonom, kedy účelom vyhlášky č. 449/2012 Z.z. nemôže byť nadkompenzácia poškodeného.

30. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

32. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa splatnosti faktúry, čo mu súd aj z priznanej istiny priznal, keďže si ich vyčíslil v súlade so zákonom.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP, keďže úspech žalobcu a žalovaného je čiastočný v 1 polovici, rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).