Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-37-2015.pdf
PDF · 101.05 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/37/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: O.. A. E., bytom H. T., E. XXX/X, podnikajúci pod obchodným menom O.. A. E.-DLD, s miestom podnikania Považská Bystrica, Mládežnícka 327/4, IČO: 30184240 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/ 494397/2014/5048 zo dňa 7. novembra 2014, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 1100306/1/494397/2014/5048 zo dňa 7. novembra 2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9312401/5/3371223/2014 zo dňa 9.7.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2004 v sume 3496,97 eur. 2. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane v rámci riadnej daňovej kontroly, ako aj opakovanej daňovej kontroly. Správca dane, ako aj žalovaný neuznali žalobcovi odpočítanie dane na vstupe z dodávateľských faktúr č. 052004 zo dňa 2.9.2004 č. 122004 zo dňa 3.9.2004 od dodávateľa STENLEYTEX, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, so sídlom Centrum 5/9, IČO: 36337455. Uvedená dodávateľská spoločnosť bola dňa 16.3.2011 vymazaná z obchodného registra.
3. Žalobca uvedené rozhodnutie napadol včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 8.7.2014 malo vady a správca dane s uvedenou skutočnosťou žiadnym spôsobom nevysporiadal a neúplné odvolanie zamietol. Predovšetkým však namietal, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/10/2013 zo dňa 12.12.2013 uzavrel, že správca dane nemohol vykonať opakovanú kontrolu. Podľa jeho názoru žalovaný nerešpektoval právny názor a záver najvyššieho súdu, keď pri svojom rozhodovaní zohľadňoval aj tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z opakovanej daňovej kontroly, resp. z protokolu z tejto kontroly. Uvedeným konaním žalovaný porušil zákon, keď svojim postupom nerešpektoval právny názor najvyššieho súdu, ktorý bol pre neho záväzný.
4. Žalobca taktiež poukázal na to, že vzhľadom na závery najvyššieho súdu je protokol z opakovanej daňovej kontroly nezákonným podkladom pre začatie daňového konania a po jeho prerokovaní sa nemohlo začať vyrubovacie konanie. Z rovnakých dôvodov nie je možné doručenie tohto protokolu považovať za úkon smerujúci k vyrubeniu dane v zmysle ust. § 69 daňového poriadku. Namietal, že daň mu bola vyrubená po lehote stanovenej v ust. § 69 daňového poriadku. Zdôraznil, že táto lehota uplynula už 31.12.2011. Daňové priznanie za rok 2004 bol povinný podať do 25.1.2005, teda po prvýkrát začala päťročná lehota na vyrubenie dane plynúť od konca roku 2005. Vzhľadom na doručenie a prerokovanie protokolu z riadnej daňovej kontroly začala plynúť nová päťročná lehota, a to od konca roku 2006 a uplynula koncom roku 2011. Do tohto obdobia nebola daň riadne vyrubená, a preto zaniklo právo na jej vyrubenie.
5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Zdôraznil, že daňové konanie je riadené zásadou, že každý daňový subjekt má povinnosť daň priznať a rovnako aj povinnosť toto tvrdenie preukázať. Aj keď má žalobca faktúry od dodávateľa STENLEYTEX, spol. s r.o. to ešte nepreukazuje, že deklarovaný tovar mu bol aj reálne označenou spoločnosťou dodaný, že v tejto dodávateľskej spoločnosti vznikla v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH aj daňová povinnosť. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane a aj keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že DPH bola odpočítaná oprávnene. Na základe zistených skutočností a z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie z predmetných faktúr z dôvodu, že nebola splnená podmienka uvedená v § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani pridanej hodnoty a počas kontroly nebol hodnoverne preukázaný skutočný pôvod tovaru, ako aj pohyb tovaru od dodávateľa k odberateľovi.
6. K námietke žalobcu týkajúcej sa zániku práva vyrubiť daň uviedol, že v zmysle § 69 ods. 2 Daňového poriadku vyrubiť daň alebo rozdiel dane možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V danej veci uplynie táto desaťročná lehota skončením roku 2015 (daňové priznanie za 4. štvrťrok roku 2004 bol žalobca povinný podať do 25.1.2005.) Protokol o vykonanej opakovanej daňovej kontrole č. 670/320/ 25585/2011/Be bol žalobcovi doručený a prerokovaný dňa 11.7.2011. Týmto úkonom začala smerujúcim na vyrubenie dane alebo rozdielu dane začala plynúť lehota piatich rokov podľa ust. § 69 ods. 1 Daňového poriadku.
7. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, riadne zastúpenou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd vec prejednal na pojednávaní. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, resp. ich zástupcov, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel správny súd jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
8. Podľa § 69 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.
9. Podľa § 69 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z., ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, 1) plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1) možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti
podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.
10. Podľa § 69 ods. 3 zák.č. 563/2009 Z.z. za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.
11. Podľa § 3 ods. 3 zák.č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
12. Podľa § 24 ods. 4 zák.č. 563/2009 ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
13. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného 1100306/1/ 4943972014/5048 zo dňa 7.11.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9312401/5/3371223/2014 zo dňa 9.7.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2004 v sume 3496,97 eur. Správca dane, ako aj žalovaný neuznali žalobcovi odpočítanie dane na vstupe z dodávateľskej faktúry č. 052004 zo dňa 2.9.2004 a č. 122004 zo dňa 3.9.2004 od dodávateľa STENLEYTEX, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Centrum 5/9, IČO: 36337455.
14. V prejednávanej veci bolo z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu bola vykonaná v júni 2006 daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2004. Táto daňová kontrola bola ukončená Protokolom č. 670/320/45494/2006/Be zo dňa 6.11.2006. Žalobca neprevzal výzvu na prerokovanie protokolu a na prerokovaní protokolu sa nezúčastnil. Následne bol vo vyrubovacom konaní dňa 13.12.2006 vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok roku 2004 v sume 105 350 Sk. Na odvolanie žalobcu bolo vyššie uvedené rozhodnutie právnym predchodcom žalovaného zrušené a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie s tým, že bolo správcovi dane uložená povinnosť doplniť dokazovanie. Súčasne bol podaný podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly.
15. V nadväznosti na uvedené správca dane listom zo dňa 15.11.2010 žalobcovi oznámil výkon opakovanej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za 3. a 4. štvrťrok roku 2004. Táto opakovaná daňová kontrola bola ukončená protokolom č. 670/320/25585/2011/Be zo dňa 31.5.2011, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 11.7.2011. Dňa 13.7.2011 správca dane vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty po opakovanej daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2004 v sume 3496,97 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté rozhodnutie správcu dane rozhodnutím č. 1040508/ 21851-139808/2012/5048-r zo dňa 10.1.2012 potvrdil. Uvedené rozhodnutie bolo na základe žaloby žalobcu predmetom súdneho prieskumu. Krajský súd v Trenčíne č.k. 13S/46/2012-44 zo dňa 21.11.2012 žalobu žalobcu zamietol. Následne sa žalobca proti tomuto súdnemu rozhodnutiu odvolal a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžf/10/2013 zo dňa 12.12.2013 zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane a vec im vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je nepochybné, že vyrubovacie konanie musí byť ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci. V danom prípade správca dane vydal rozhodnutie, ktoré bolo zrušené na základe odvolania žalobcu. Vyrubovacie konanie po ukončení riadnej daňovej kontroly za rozhodujúce daňové obdobie nebolo ukončené právoplatným platobným výmerom. Výslovne uviedol, že správca dane mal po zrušení dodatočného platobného výmeru a vrátení veci v prípade riadnej daňovej kontroly, pokračovať vo vyrubovacom konaní preverením výsledkov daňovej kontroly a toto vyrubovacie konanie ukončiť vydaním právoplatného platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Bolo v rozpore so zákonom keď dal žalovaný pokyn na vykonanie opakovanej daňovej kontroly. Najvyšší súd konštatoval, že správca dane nemohol vykonať opakovanú daňovú kontrolu a pokiaľ následne vydal na základe tejto opakovanej daňovej kontroly dodatočný platobný výmer je potrebné považovať za nezákonný.
16. Po tomto zrušení správca dane vydal dňa 9.7.2014 ďalšie rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok roku 2014 v sume 3496,97 eur. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené pri oboch vykonaných daňových kontrolách, tak pri riadnej, ako aj opakovanej. Na odvolanie žalobcu žalovaný toto rozhodnutie potvrdil. Uvedené rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu.
17. Vo všeobecnosti platí, že zákonnosťou dôkazu sa rozumie zistenie, že bol získaný z prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa zákon, že bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou osobou a že sa tak stalo takým postupom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi. V opačnom prípade pôjde o nezákonný dôkaz. Dôkazy, ktoré majú určité vady môžu byť absolútne neúčinné, t.j. ide o dôkazy vykazujúce podstatné vady, ktoré nie je možné napraviť a spôsobujú absolútnu nepoužiteľnosť dôkazu alebo relatívne neúčinné, t.j. ide o dôkazy, ktoré vykazujú odstrániteľné vady a ktoré spôsobujú nepoužiteľnosť dôkazu len do doby, kedy je takáto vada odstránená.
18. Správny súd konštatuje, že podstatným kritériom prípustnosti dôkazu v administratívnom konaní je zákonnosť získania dôkazu. Dokazovať skutkový stav veci možno len zákonným spôsobom, a to dôkaznými prostriedkami, ktoré sú upravené v zákone.
19. V zmysle daňového poriadku sú správne orgány povinné hodnotiť svoje dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetko dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom je ich povinnosťou prihliadnuť ku všetkému, čo vyšlo v konaní najavo. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku správne orgány môžu ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane, ako aj žalovaný môžu pri svojej činnosti prihliadať len na tie dôkazy, ktoré sú zákonné.
20. V predmetnej právnej veci je medzi účastníkmi nesporné, že za účelom preverenia správnosti dane z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok roku 2004 boli zo strany správcu dane vykonané dve daňové kontroly, a to riadna daňová kontrola v roku 2006 a následne z podnetu vtedajšieho Daňového riaditeľstva opakovaná daňová kontrola v roku 2010. Následne výsledky zisťovania, ktoré vyplynuli z týchto kontrol boli podkladom pre rozhodovanie správcu dane a žalovaného.
21. V rozhodnutí sp. zn. 8Sžf 10/2013 zo dňa 12.12.2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že v predmetnej právnej veci nemala byť opakovaná daňová kontrola vôbec vykonaná, nakoľko neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre jej začatie. Ak teda prebehla, je nezákonná a rozhodnutie, ktoré bolo na jej podklade vydané je postihnuté vadou nezákonnosti.
22. Sporným zostalo, či správne orgány môžu na zistenie skutkového stavu použiť dôkazy a zistenia, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly, ktorej nezákonnosť bola už súdom konštatovaná.
23. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť správneho orgánu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná jednak hodnota ich závažnosti pre rozhodnutie, ako aj hodnota zákonnosti a pravdivosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti správny orgán určuje aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti správny orgán skúma, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo v tomto smere vykazujú vady. K dôkazom, ktoré boli získané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom pritom nie je možné prihliadnuť. Opačný postup by mal za následok, že porušenie zákona by bolo premietnuté do skutkového stavu zisteného správnym orgánom a tým aj do rozhodnutia vydaného na jeho základe. Prihliadnutím k nezákonným dôkazom, tým, že o ne oprel svoje skutkové zistenia, by správny orgán zaťažil konanie vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie o veci.
24. Ako bolo uvedené vyššie, Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo už vyslovené, že opakovaná daňová kontrola vykonaná správcom dane u žalobu v roku 2010 za účelom kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. a 4. štvrťrok 2004 bola nezákonná. Vzhľadom na uvedené nie je možné použiť žiadne dôkazné prostriedky, dôkazy, ktoré boli počas nej získané. Samotná nezákonnosť opakovanej daňovej kontroly má za následok aj nezákonnosť všetkých dôkazov, ktoré boli počas nej nazhromaždené správcom dane. Ako bolo uvedené vyššie za zákonný dôkaz možno považovať len
taký dôkaz, ktorý bol získaný v súlade so zákonom a zákonom stanoveným spôsobom. Ak teda bola u žalobcu vykonaná nezákonná opakovaná daňová kontrola, ktorá nemala vôbec začať, nie je možné považovať dôkazy a zistenia, ktoré z nej vyplynuli za získané v súlade so zákonom a zákonným spôsobom.
25. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že sama nezákonná opakovaná daňová kontrola predstavuje zásah do žalobcových ústavou garantovaných práv. Je teda zrejmé, že z takého nezákonného zásahu nie je možné v ďalšom konaní správcu dane použiť žiadne dôkazy. Nie je pravdou, tak ako tvrdil žalovaný vo svojom rozhodnutí, že Najvyšší súd Slovenskej republiky spochybnil len samotnú daňovú kontrolu, avšak nie jednotlivé dôkazy a dôkazné prostriedky. Je zrejmé, že ak odvolací súd konštatoval, že opakovaná daňová kontrola vôbec nemala začať, tak tým de facto povedal aj to, že vadou nezákonnosti boli postihnuté všetky úkony správcu dane, ktoré boli počas nej vykonané, ako aj všetky dôkazy, ktoré boli takýmto spôsobom opatrené. Vzhľadom na uvedené žalobca správne poukázal na to, že žalovaný a správca dane nemohli učiniť svoje skutkové závery aj s prihliadnutím na dôkazy, ktoré boli získané pri jeho činnosti počas nezákonne vykonávanej opakovanej daňovej kontroly. Ak teda po tom, ako bolo v poradí prvé rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane zo dňa 13.12.2006 za príslušné daňové obdobie zrušené, z dôvodu potreby doplnenia dokazovania, správne orgány prihliadali na dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti získané počas nezákonnej opakovanej daňovej kontroly, zaťažili svoje konanie vadou, ktorá sama o sebe zadala dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p..
26. Okrem toho žalobca namietal, že v dôsledku uplynutia času zaniklo právo daňových orgánov daň vyrubiť, keď zákonom stanovená 5-ročná lehota na vyrubenie dane z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok roku 2004 začala po prvýkrát plynúť od konca roku 2005. Nová 5- ročná lehota potom začala plynúť po doručení protokolu č. 670/320/45494/2006/Be z riadnej daňovej kontroly a uplynula dňa 31.12.2011. Medzi účastníkmi zostalo sporné, či doručenie protokolu č. 670/320/25585/2011/Be zo dňa 31.5.2011 z vykonania opakovanej daňovej kontroly, malo za následok podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku plynutie novej 5 ročnej lehoty, v rámci ktorej mali správne orgány právo daň vyrubiť (s prihliadnutím na plynutie objektívnej 10 ročnej lehoty).
27. Nadväzujúc na predchádzajúce závery správny súd opakovane konštatuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že opakovaná daňová kontrola nemala vôbec začať. Z uvedeného je zrejmé, že ak teda bola vykonaná, išlo o nezákonnú daňovú kontrolu, ktorá predstavovala aj zásah do práv žalobcu. Ako bolo uvedené vyššie, dôkazy získané z takto vykonanej kontroly nie je možné použiť v ďalšom konaní správnych orgánov a taktiež protokol z daňovej kontroly nepredstavuje dôkazný prostriedok (rozhodnutie Ústavného súdu SR III ÚS 24/2010 zo dňa 29.6.2010). Je zrejmé, že takýto protokol potom nemôže mať za následok ani vznik právnej skutočnosti predpokladanej zákonom, ktorú by inak vyvolal, pokiaľ by ukončoval daňovú kontrolu vykonanú v súlade so zákonom.
28. Súd zdôrazňuje, že správne orgány majú konať tak, aby nedochádzalo k porušeniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Ak takémuto porušeniu príde (daňová kontrola vykonaná v rozpore so zákonom) nie je možné pripustiť, aby pri činnosti správnych orgánov dochádzalo k využívaniu tohto porušenia na úkor iných práv týchto osôb. V zmysle uvedeného nezákonná daňová kontrola a doručenie protokolu z nej nemôže mať za následok predĺženie lehoty pre daňové orgány na vyrubenie dane a k tomu prislúchajúcu povinnosť daňového subjektu povinnosť toto uplatňovanie moci správnych orgánov strpieť.
29. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že ak žalovaný dospel k záveru, že protokol z vykonanie opakovanej daňovej kontroly zo dňa 31.5.2011 je úkonom smerujúcim k vyrubeniu dane a jeho doručenie malo za následok začiatok novej lehoty na vyrubenie dane v zmysle § 69 ods. 2 Daňového poriadku, uvedenú otázku nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie zaťažil vadou, ktorá mala za následok zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p..
30. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní potom v zmysle vyššie uvedeného správny orgán prihliadne na právne závery ohľadne zániku práva daň vyrubiť a o veci v zmysle uvedeného opätovne rozhodne.
31. Súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p..
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 444 ods. 2 SSP lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde.
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.