Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-651-2015.pdf
PDF · 92.49 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/651/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: Ing. V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N., D. X, proti žalovanej: JUDr. Z. W., súdny exekútor, so sídlom M., Q. X, o zaplatenie sumy 2.708,10 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 4.12.2015 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 2.708,10 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody, čo odôvodnila tým, že žalovaná vydala nezákonný exekučný príkaz v prospech tri roky nebohého, na základe čoho získala majetkový prospech na úkor žalobkyne, čím sa bezdôvodne obohatila. Finančné prostriedky z exekúcie prijaté od Sociálnej poisťovne á uložené na svojom účte, nie na oficiálnom osobitnom účte, právo nebohého neprešlo na jeho dedičov, pretože si ho neuplatnili v dedičskom konaní, ich nárok po poručiteľovi je premlčaný.
2.Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.6.2016, navrhla žalobu zamietnuť, nakoľko smrť pána A. nie je dôvodom na vrátenie vymožených finančných prostriedkov, ani na zastavenie exekúcie, pretože do jeho práv a povinností v exekučnom konaní vstupujú jeho dedičia. Uviedla, že Sociálna poisťovňa zaslala dňa 31.1.2014 sumu 2.609,66 eura, preto uplatňovaná suma v žalobe 2.708,10 eura nie je správna, účet, na ktorý boli zaslané peniaze má ako exekútor a je evidovaný na stránkach Slovenskej komory exekútorov, návrh na vykonanie exekúcie v prospech oprávnených Q. A. a V. A. o vymoženie sumy 1.928,255 eura + 163,03 eura + trovy exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie vydala 19.1.2010, vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov, o návrhoch na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie ju súd neinformoval, pokračovala v exekúcii a Sociálna poisťovňa jej dňa 31.1.2014 zaslala vymožené finančné prostriedky vo výške 2.609,66 eura, exekučný príkaz na vykonanie zrážkami z iných príjmov bol zrušený dňa 3.2.2014.
3.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalovanej.
4.Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanej žalobe, uviedla, že na tunajšom súde prebieha exekučné konanie, kde oprávnenými boli Q. A. a V. A., ona ako povinná. Sú od nej vymáhané peniaze tak ako je uvedené v exekučnom príkaze, pohľadávka vo výške 1.928,55 eura, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii 163,03 eura a predbežné trovy exekúcie 616,52 eura. Spolu je to suma 2.708,10 eura, ktorú žaluje v tomto konaní, ktorú si uplatňuje. Sociálna poisťovňa začala vykonávať zrážky z dôchodku. Jednalo sa o zrážky okolo 80-90 eur mesačne. Celá exekúcia začala niekedy v r. 2009. Keď bola zrazená celá suma 2.708,01 eura, Sociálna poisťovňa poslala oznámenie, že prestala vykonávať zrážky
z dôchodku. Exekučný príkaz bol vydaný v čase keď exekúcia trvala a ešte stále trvá. Nebol dôvod na vydanie exekučného príkazu. Oprávnený Q. A. zomrel v r. XXXX. Exekučný príkaz bol zrušený a finančné prostriedky, ktoré boli zrazené z jej dôchodku sú uložené v depozite na účte exekútora. Žalovanú žiadala o vrátenie peňazí, exekučný príkaz bol vydaný v čase, keď oprávnený bol už tri roky mŕtvy, považuje to za premlčané. Exekučný príkaz považuje za nezákonný. Žalovaná ako exekútorka postupovala nezákonne. Exekučný príkaz vydala v prospech nebohého a predčasne, spôsobila jej tým škodu. Konala proti dobrým mravom. Exekútor by mal exekuované prostriedky viesť na oficiálnom osobnom účte s poukazom na § 12 ods. 4 Exekučného poriadku. Je toho názoru, že exekúcia nemôže pokračovať. Nároky dedičov sú premlčané. Žalovaná zinkasovala ako exekútorka sumu v prospech 3 roky nebohého. Nemá ju komu dať. Oprávnení ani dedičia nemajú na túto sumu nárok. Žalovaná drží túto sumu nezákonne a svojvoľne, bezdôvodne sa obohatila. Preto žiada túto sumu vrátiť.
5.Následne sa žalobkyňa vyjadrila k veci ešte v písomnom podaní doručenom súdu dňa 29.7.2016, kde uviedla, že žalovaná navýšila ďalšími trovami pôvodnú sumu 2.609,66 eura na sumu 2.708,10 eura, Sociálna poisťovňa pôvodne zaslala žalovanej sumu 2.609,66 eura a následne žalovaná listom zo dňa 7.1.2014 oznámila vykonávania zrážok z dôchodku na nedoplatok v sume 98,44 eura, práva nároky pôvodných oprávnených zanikli a práva dedičov ešte nevznikli, žalovaná je zodpovedná za škodu, pretože predčasne a nezákonne vydala exekučný príkaz v prospech tri roky mŕtveho.
6.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, exekučným príkazom, odpoveďou, pokusom o zmier, poštovými poukážkami, doplnením žaloby, vyjadrením žalovanej, výpisom z účtu, zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 15Er/1097/2009 uzneseniami, vyjadrením žalobkyne, vyjadrením Sociálnej poisťovne, exekútorským spisom EX355/2009 a zistil tento skutkový a právny stav:
7.Žalovaná ako súdny exekútor vydala dňa 19.1.2010 upovedomenie o začatí exekúcie v prospech oprávnených Q. A., nar. XX.X.XXXX a V. A., nar. XX.XX.XXXX, o vymoženie sumy 1.928,255 eura + 163,03 eura + trovy exekúcie, dňa 25.5.2010 vydala upovedomenie o začatí exekúcie - oprava. Exekučné konanie začalo v prospech oprávnených podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21.12.2009, exekútor požiadal Okresný súd Nové Zámky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 19.1.2010 žalovaná vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov a to Sociálnej poisťovni vykonávať zrážky z 1/3-iny dôchodku žalobkyne. Proti exekúcii podala žalobkyňa - v exekučnom konaní povinná námietky, námietky proti trovám nepodala. Okresný súd Nitra námietky zamietol uznesením č.k. 15Er/1097/09-43 zo dňa 11.4.2011, právoplatne dňa 5.10.2011. V rámci exekučného konania Sociálna poisťovňa oznámila, že zrážky z dôchodku začne vykonávať od 10.3.2010 mesačne v sume 79,46 eura, následne že ich začne zrážať z dôchodku povinnej od 10.7.2010 v sume 79,42 eura, od 10.1.2011 v sume 81,565 eura, od 10.7.2011 v sume 80,67 eura, od 10.1.2014 v sume 65,10 eura. Na depozitnom účte Sociálnej poisťovne bola deponovaná suma 2.609,66 eura. Dňa 17.12.2013 vydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov. V rámci exekučného konania podala žalobkyňa návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie oba zo dňa 11.6.2012, oznámila to žalovanej listom zo dňa 20.12.2013, žalovaná o týchto podaniach nemala vedomosť, preto v exekúcii po právoplatnom zamietnutí námietok ďalej konala. Okresný súd Nitra uznesením č.k. 15Er/1097/2009-67 zo dňa 6.2.2014 odklad exekúcie nepovolil a návrh na zastavenie exekúcie zamietol, proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, Okresný súd Nitra uznesením č.k. 15Er/1097/2009-97 zo dňa 4.2.2016 nepovolil odklad exekúcie, uznesenie nenadobudlo zatiaľ právoplatnosť. Spis Okresného súdu Nitra 15Er/1097/2009 pre podané odvolanie sa nachádza na Krajskom súde v Nitre. Žalobkyňa žiadal zrušiť exekučný príkaz, keďže oprávnený Q. A. zomrel v roku XXXX. Žalovaná dňa 4.2.2014 zrušila príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov z dôvodu úhrady celej pohľadávky s príslušenstvom. Sociálna poisťovňa zaslala na účet žalovanej dňa 31.1.2014 sumu 2.609,66 eura, finančné prostriedky sú uložené v depozite na účte žalovanej, ktorá má účet ako exekútor ako aj ďalšie dva účty, ktoré eviduje aj na svojich stránkach Slovenská komora exekútorov. Q. A., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa X.X.XXXX, prebehlo po ňom dedičské konanie pod sp.zn. 16D/101/2014, jeho právnymi nástupcami súd V. D., nar. XX.XX.XXXX, Z. S., nar. XX.X.XXXX, Q. A., nar. X.X.XXXX, oprávnená V. A. postúpila svoju pohľadávku na Z. S..
8.Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 9.Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
10.Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/. 11.Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. / exekučný poriadok, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. 12.Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.
13.Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14.Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
15.Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
16.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 2.708,10 eura s príslušenstvom, čo po právnej stránke odôvodňovala raz titulom nároku na náhradu škody a druhý raz titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vyhodnotenie veci po právnej stránke je úlohou súdu a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/41/2009 zo dňa 25.3.2010 súd dospel k záveru, že medzi žalobkyňou ako povinnou v exekučnom konaní a žalovanou ako exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 OZ, pretože vzťahy založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti , sú verejnoprávne, nie občianskoprávne. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobkyňa pre uplatnenie nároku na zaplatenie spornej sumy považovala za rozhodujúcu skutočnosť, že v exekučnom konaní žalovaná ako súdny exekútor vydala exekučný príkaz, na základe ktorého boli vykonávané zrážky z jej dôchodku v prospech oprávneného, ktorý v čase vydania exekučného príkazu už nežil. Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, podľa § 3 exekučného poriadku vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle, pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Z definície postavenia súdneho exekútora vyplýva, že exekútor vykonáva úlohy štátneho orgánu, s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. V danom prípade žalobkyňa vyvodzuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ňou ako účastníčkou exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, netýkal sa niektorej z typických súkromných oblastní života fyzickej osoby a nevplýval zo súkromného práva. Išlo tu o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu - exekútor vystupoval voči druhému účastníkovi - povinnej ako nositeľ verejnej moci a bol oprávnený jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Exekútor môže vydať exekučný príkaz v zmysle § 52 exekučného poriadku. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania s týmito znakmi nemôže byť považovaný sa súkromnoprávny vzťah. V danom prípade sa teda súd zaoberal podanou žalobou s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku z hľadiska prípadnej zodpovednosti exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi exekučného konania. Zodpovednosť exekútora za škodu ním spôsobenú alebo jeho zamestnancami je objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na jeho zavinenie. Exekútor sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia . Predpokladmi zodpovednosti sú vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, príčinná súvislosť medzi jeho konaním / opomenutím / a vznikom škody. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že žalovaná jej mala spôsobiť škodu, pretože pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009). Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danej veci žalovaná nespôsobila žalobkyni škodu ani v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ani v zmysle Exekučného poriadku, pretože ku žiadnej škode na strane žalobkyne nedošlo, tým, že boli vykonávané zrážky z dôchodku žalobkyne jej nebola spôsobená žiadna škoda, predmetná exekúcia bola začatá oprávnene na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - exekučného titulu, žalobkyňa predsa bola povinná plniť oprávneným, keďže neplnila dobrovoľne, nasledoval výkon rozhodnutia - exekúcia, jej záväzok voči oprávneným existoval, jej povinnosť plniť nezanikla smrťou jedného z oprávnených, aj keď oprávnený Q. A. v priebehu exekúcie zomrel, stále tu existovala ešte druhá oprávnená V. A., ktorá mohla požadovať splnenie dlhu od povinnej bez ohľadu na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. zaniklo smrťou manžela. Právo Q. A. na zaplatenie exekvovanej sumy prešlo okamihom jeho smrti na jeho právnych nástupcov, ktorí vstúpili do konania na jeho miesto priamo zo zákona ex lege, v momente smrti Q. A. vstupujú do jeho práv okamihom jeho smrti dedičia. Pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní sa stala predmetom dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľovi ohľadne novoobjaveného majetku v konaní vedenom pod sp.zn. 16D/101/2014, osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 6.8.2014 a majetok poručiteľa nadobudli dedičia. Smrťou Q. A. nezanikla povinnosť žalobkyne plniť, naďalej je povinná plniť druhej oprávnenej V. A., resp. keďže došlo v priebehu exekučného konania k postúpeniu pohľadávky na Z. S., tak tejto novej veriteľke, ako aj právnym nástupcom po zomrelom oprávnenom Q. A.. Povinnosť plniť z exekučného titulu stále žalobkyni zostala, preto jej vykonávaním zrážok z dôchodku nemohla vzniknúť škoda, pretože stále bola povinná plniť, nič na tom nemení skutočnosť, že právo z exekučného titulu v priebehu exekučného konania prešlo jednak zo zákona /smrťou oprávneného/ a jednak zo zmluvy o postúpení pohľadávky /medzi V. A. a Z. S./ na iné subjekty, ktoré vystupujú v rámci exekučného konania na strane oprávnených. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol, pretože aj keď dňa X.X.XXXX zomrel oprávnený Q. A. a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov bol vydaný dňa 17.12.2013, teda v čase smrti jedného z dvoch oprávnených, nespôsobila tým žalovaná žalobkyni škodu, ktorej zaplatenia sa od nej žalobkyňa v tomto konaní domáha. Exekvovaná suma bude vyplatená oprávneným v exekučnom konaní, k premlčaniu nedošlo, pretože s poukazom na ustanovenie § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť / exekučný titul nadobudol právoplatnosť 7.9.2009/ a podanie návrhu na vykonanie exekúcie má vždy len účinky ustanovené v § 112 OZ , t.j. spočívanie premlčania.
17.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, aj keď mal v konaní plný úspech, nakoľko vychádzal z toho, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.