Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-131-2013.pdf
PDF · 92.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/131/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v spore žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., IČO 31 338 976, so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, Bratislava, proti žalovanému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, R., o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 28.11.2012 (došlou súdu dňa 03.12.2012) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eura s 10%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 331,94 eura od 01.03.2009 až do zaplatenia (titulom poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, vyúčtovanú žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2008, na sumu 10 000,- Sk/331,94 eura, splatnú do 28.02.2009) a nahradiť mu trovy konania.
2. Právne žalobu odôvodnil ustanoveniami § 99 a § 105 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len "ZoCP"), ust. § 369 v spojení s § 502 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "OBZ") a s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj nariadenie").
3. Dňa 10.12.2012 súd pod č. k. 6Ro/330/2012-11 vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný včas podal odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa platobný rozkaz v zmysle ust. § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") v plnom rozsahu zrušil.
4. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. [§ 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")]
5. Na pojednávanie nariadené na 12.10.2015 sa nedostavil riadne a včas predvolaný žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním došlým súdu dňa 06.10.2016, pričom odročenie pojednávania nežiadal; žalovaný sa dostavil. Za použitia ust. § 180 veta druhá CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi založenými v spise, vyjadrením žalobcu k podanému odporu, výsluchom žalovaného, a zistil tento skutkový a právny stav:
7. Z podanej žaloby súd zistil, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 331,94 eura titulom poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, vyúčtovanej žalovanému za r. 2008 faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2008, na sumu 10 000,- Sk (= 331,94 eura) splatnú do 28.02.2009. Nakoľko žalovaný ani do podania žaloby žalobcovi sumu 331,94 eura nezaplatil, dňom 01.03.2009 sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, podľa zhora uvedených ustanovení OBZ v spojení so zhora uvedeným nariadením.
8. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2008, na sumu 10 000,- Sk (= 331,94 eura), splatnú do 28.02.2009 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poplatok za vedenie účtu, za r. 2008, podľa Cenníka žalobcu (ďalej aj "cenník").
9. Z vyjadrenia žalobcu k podanému odporu súd zistil, že žalobca tvrdenie žalovaného považoval za nepodstatné; v ďalšom argumentoval tým, že žalovanému bol dňa 25.04.1993 zriadený účet majiteľa cenných papierov na základe ust. § 56 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, v zmysle ktorého bolo vtedajšie Stredisko cenných papierov SR, a.s. (ďalej aj "SCP") povinné evidovať zaknihované cenné papiere a v zmysle ust. § 57 cit. zákona viedlo evidenciu zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov cenných papierov. Poukázal na ust. § 58 cit. zákona, podľa ktorého SCP zriadi účet každému, kto sa stane majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie s použitím investičných kupónov vykonanej podľa osobitných predpisov.
10. Ďalej žalobca poukázal na to, že v zmysle ZoCP od r. 2004 žalobca nadviazal na činnosť SCP a na zmeny, vyplývajúce zo zmeny právnej úpravy, na základe ktorej poskytoval žalovanému službu "CD-55" za vedenie účtu majiteľa cenných papierov v r. 2008, za ktorú patrí podľa ust. § 99 ods. 8 ZoCP odplata, a to podľa cenníka, schvaľovaného Dozornou radou žalobcu v zmysle Prevádzkového poriadku, ktorý schvaľuje Národná banka Slovenska. Trval na tom, že žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť predmetný poplatok, vo výške 331,94 eura tak, ako mu bol vyúčtovaný.
11. Z podaného odporu proti platobnému rozkazu súd zistil, že žalovaný na svoju obranu uviedol iba toľko, že žalobcovi nie je nič dlžný.
12. Z výpovede a výsluchu žalovaného na nariadenom pojednávaní súd zistil, že zotrval na vyjadrení v podanom odpore, pričom uplatnil aj námietku premlčania nároku žalobcu.
13. Stredisko (rozumej "SCP") je povinné evidovať zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie údaje, ktoré sa ich týkajú, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. [§ 56 ods. 1 písm. a/ zák. 600/1992 Zb., účinného v čase vzniku právneho vzťahu]
14. Stredisko (rozumej "SCP") zriadi účet každému, kto sa stane majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie s použitím investičných kupónov vykonanej podľa osobitných predpisov. [§ 58 ods. 1 zák. 600/1992 Zb., účinného v čase vzniku právneho vzťahu]
15. Činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu, ak tento zákon neustanovuje inak. [§ 99 ods. 8 ZoCP]
16. Ustanovenia OBZ, v rámci ktorých je zmluva o vedení účtu majiteľa cenných papierov považovaná za tzv. "absolútny obchod" však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k OBZ pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
17. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. [§ 52 OZ]
18. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. [§ 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 OZ]
19. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. [§ 54 ods. 2 OZ]
20. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal OZ, bola prebratá smernica Rady č. 93/12/ EHS z 5.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj "Smernica"). Túto smernicu je potrebné využívať ako interpretačné pravidlo k tým ustanoveniam právneho poriadku, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv. Tu súd poukazuje na rozsudok ESD v spojených prípadoch C-240/98 C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, zo dňa 27.06.2000, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd vyhlási, že má právomoc zhodnotiť neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
21. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. [čl. 3 ods. 1 Smernice]
22. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. [čl. 3 ods. 2 Smernice]
23. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. [čl. 3 ods. 3 Smernice]
24. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7. [čl. 5 Smernice]
25. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. [čl. 6 ods. 1 Smernice]
26. Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. [čl. 7 ods. 1 Smernice]
27. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. [§ 100 ods. 1 OZ]
28. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. [§ 101 OZ]
29. Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. (2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. [§ 122 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ]
30. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo (posudzované objektívne) vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že faktúra č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12. 2008, na sumu 10 000,- Sk (= 331,94 eura), ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému poplatok za vedenie účtu (viď zhora), bola splatná do 28.02.2009.
32. Dňom 01.03.2009 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením (s úhradou poplatku žalobcovi) a uvedeným dňom žalobca sa mohol domáhať svojho práva podaním žaloby na súde, a uvedeným dňom aj začala plynúť premlčacia doba.
33. Právny vzťah, ktorého obsahom je povinnosť vedenia účtu majiteľa cenných papierov žalobcom a povinnosť majiteľa účtu cenných papierov uhradiť za uvedenú službu žalobcovi odplatu, má povahu zmluvného vzťahu. Uvedený poplatok je najčastejšie vymáhaný v prípadoch, kedy bol tento obligačný vzťah založený ešte na základe zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch medzi SCP a majiteľmi cenných papierov, nadobudnutých v priebehu tzv. kupónovej privatizácie. V dobe účinnosti uvedeného zákona nebola pre vznik uvedeného právneho vzťahu potrebná písomná zmluva, mnohí majitelia cenných papierov až do doby vymáhania odplaty za vedenie účtu, o existencii právneho vzťahu vôbec nevedeli.
34. Podľa ust. § 58 ods. 5 zák. 600/1992 Zb. sa právny vzťah spravoval okrem zákona o cenných papieroch Obchodným zákonníkom (OBZ); prechodné ustanovenie § 161 nového zákona č. 566/2001Z.z. o cenných papieroch (ZoCP) podriadilo správu právneho vzťahu (s výnimkou jeho vzniku a nárokov, ktoré vznikli pred nadobudnutím jeho účinnosti) pod novú právnu úpravu, ktorá však konkrétne ustanovenia upravujúce základné náležitosti zmluvy o vedení účtu majiteľa cenných papierov neobsahuje. Centrálny depozitár uzatvára nové zmluvy ako inomináty podľa ust. § 269 ods. 2 OBZ s tým, že zmluvy podriaďuje režimu OBZ v zmysle ust. § 262 ods. 1 OBZ. Z hľadiska určenia povahy zmluvy je však možné konštatovať, že ide o odplatnú zmluvu týkajúcu sa cenných papierov podľa § 261 ods. 6 písm. c/ OBZ, t. j. o tzv. "absolútny obchod".
35. Zo zhora uvedeného je zjavné, že predmetný záväzkový vzťah (a to bez ohľadu na dobu vzniku) pri jeho uzatváraní s nepodnikateľským subjektom mal znaky tzv. spotrebiteľskej zmluvy, teda aj keby sa vzťah mal s odkazom na zmluvný typ posudzovať podľa ustanovení OBZ, podľa záverov súčasnej judikatúry by analogicky mala premlčacia doba pre uplatnenie nároku na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov voči spotrebiteľovi plynúť po dobu troch rokov (§ 101 OZ), nakoľko je to v zmysle ust. § 52 OZ na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
36. Súd aplikoval pre plynutie premlčacej doby ustanovenia OZ, nakoľko sa jedná o spotrebiteľa a spotrebiteľský charakter zmluvy. V súdenej veci premlčacia doba márne uplynula dňom 01.03.2012, nakoľko žalobca podal žalobu na súd až dňa 03.12.2012 (teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty na vykonanie práva). Žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom použitie tejto námietky má za následok zánik celého nároku patriaceho k obsahu práva, t. j zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno žalobcovi súdne priznať. Súd preto žalobu zamietol, keď mal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný.
37. Vzhľadom na zamietnutie žaloby mal žalovaný v spore plný úspech, patrí mu tak náhrada trov konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP), o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 356 CSP), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP: "Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.") uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).