Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-91-2016.pdf
PDF · 83.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/91/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou v právnej veci žalobkyne: L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., K. č. XX/XX, proti žalovanému: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., K. č. XX/ XX, o zrušenie spoločného nájmu k bytu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n a v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 09.05.2016 domáhala zrušenia spoločného nájmu bytu č. XX nachádzajúcom sa v bytovom dome na ul. K. č. XX v H. voči žalovanému s tým, aby súd určil, že ďalšou nájomníčkou uvedeného obecného bytu zostala žalobkyňa. Uviedla, že so žalovaným nežije v spoločnej domácnosti v predmetnom byte už viac ako 20 rokov a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 04.08.2010 č. k. 5C/31/2010-25, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2010. Žalovaný sa z predmetného bytu odsťahoval sám pred 20 rokmi za priateľkou, s ktorou má tri deti. Neskôr si našiel novú partnerku, s ktorou má rovnako tri deti. Žalobkyňa nemala vedomosť, kde sa žalovaný momentálne nachádza. Zrušiť spoločný nájom obecného bytu žiadala z dôvodu, že si chce predmetný byt odkúpiť do výlučného vlastníctva.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne ústne a ani písomne nevyjadril. Žaloba bola žalovanému doručená podľa § 116 CSP. Z registra obyvateľov vyplýva, že žalovaný má evidovaný trvalý pobyt v predmetnom byte na adrese H., K. č. XX/XX od 30.11.1990. Prechodný pobyt nemá evidovaný.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi, a to najmä: žalobou, uznesením zo dňa 15.06.2016 č. k. 13C/91/2016-7, lustráciou žalovaného v registri obyvateľov, doplnením žaloby zo dňa 27.6.2016, nájomnou zmluvou zo dňa 20.06.2016, rozsudkom OS Prievidza zo dňa 04.08.2010 č. k. 5C/31/2010-25, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2010, čiastočný LV č. XXXX pre kat. úz. H., lustráciou žalovaného v registri obyvateľov, lustráciou žalovaného v Sociálnej poisťovni, lustráciou žalovaného v registri ZVJS a oznámením o podanej žalobe, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 04.08.2010 č. k. 5C/31/2010-25, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2010 vyplýva, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 17.03.1990 v F. H. a ich manželstvo bolo rozvedené ku dňu 07.09.2010. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že v čase rozvodu manželstva nežili spolu už približne 15 rokov, pričom žalovaný žil s priateľkou, s ktorou mal v čase rozvodu manželstva dve maloleté deti. Príčina rozvratu manželstva spočívala vo viacnásobnej nevere žalovaného počas manželstva.
5. Z nájomnej zmluvy č. XXXX/XXX/XX/XX/XXXX zo dňa 20.06.2016 vyplýva, že mesto H. ako prenajímateľ prenajal ako nájomcom žalobkyni a žalovanému byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome na ul. K. č. XX v H. na dobu určitú, a to do 31.05.2017. Nájomná zmluva je za nájomcov podpísaná len žalobkyňou. V oznámení o počte osôb užívaných prenajatý byt je okrem syna žalobkyne (Z. H., nar. XX.XX.XXXX, syn) uvedené, že nájomca Z. H., bývalý manžel, nežije v spoločnej domácnosti už 20rokov a jeho bydlisko nie je známe.
6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žiadosť o predmetný byt podala ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným, avšak byt im bol pridelený až po uzavretí manželstva (po 17.03.1990). Bolo to pravdepodobne dňa 28.11.1990, kedy im vznikol k predmetnému bytu spoločný nájom. Ide o obecný byt a v spoločnej domácnosti žili do času, kým mal ich spoločný syn asi tri roky. Žalovaný bol často vo výkone trestu a keď sa vrátil z výkonu trestu, čo bolo asi v roku 1997, po 4 mesiacoch sa odsťahoval preč. Odsťahoval si všetky veci a začal žiť s inými partnerkami, pričom s inou partnerkou má ďalšie tri deti. Súbežne sa stal otcom ďalších detí. Tvrdila, že žalovaný má určené otcovstvo cca k 11 deťom. Potvrdila, že žalovaný ešte za trvania ich manželstva trvalo opustil spoločnú domácnosť. Žiadala, aby súd zrušil spoločný nájom bytu a ju určil za jedinú nájomníčku. Ich manželstvo bol rozvedené v roku 2010.
7. Podľa § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991, ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudne právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.
8. Podľa § 871 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.1.1992, spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
9. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
10. Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
11. Podľa § 708 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.
12. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobkyňa za trvania manželstva so žalovaným (manželstvo trvalo od 17.03.1990 do 07.09.2010), a to dňa 28.11.1990 nadobudla právo na pridelenie obecného bytu č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome na ul. K. XX v H. zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. H., z ktorého dôvodu vzniklo obom stranám sporu právo spoločného užívania (toho času spoločného nájmu) k predmetnému obecnému bytu. Strany sporu sa po rozvode manželstva o zrušení spoločného nájmu k predmetnému bytu nedohodli, a to z dôvodu, že žalovaný už v čase rozvodu nežil v spoločnej domácnosti v predmetnom byte viac ako 15 rokov. Vzhľadom na ustanovenie § 708 OZ dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná žalobkyňou nedôvodne. Súd má za to, že spoločný nájom predmetného bytu žalobkyne a žalovaného zanikol, keď žalovaný trvale opustil spoločnú domácnosť, čo bolo pred viac ako 20 rokmi, a preto je žalobkyňa jediná výlučná nájomkyňa predmetného bytu už viac ako 20 rokov. Súd dodáva, že rovnaké právne následky ako smrť nájomcu podľa ustanovení § 706 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=1353852-1353852&f=2> a § 707 ods. 1 OZ <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1353857-1353857&f=2> má i trvalé opustenie spoločnej domácnosti v zmysle § 708 OZ. Zákon rieši v ustanovení § 708 OZ právne následky opustenia spoločnej domácnosti nájomcom len vo vzťahu k obecnému bytu. Trvalé opustenie domácnosti musí byť výrazom slobodnej vôle nájomcu. Najčastejšie ide o odsťahovanie za účelom založenia novej domácnosti, odsťahovanie sa do nového bytu, trvalé vysťahovanie do zahraničia a pod. A tomu tak bolo aj v tomto prípade, keď mal súd z rozvodového spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5C/31/2010 za preukázané, že žalovaný si založil novú rodinu s novou partnerkou, s ktorou má tri deti a nemienil obnoviť spolužitie so žalobkyňou, s ktorou už v čase rozvodu manželstva nežil viac ako 15 rokov. Opustením spoločnej domácnosti je potrebné rozumieť konanie nájomcu bytu, ktoré je motivované úmyslom zrušiť spoločnú domácnosť a už ju neobnoviť (R 34/1982). Za takéto konanie možno považovať výslovné vyhlásenie nájomcu, že trvalo opúšťa
spoločnú domácnosť a nehodlá sa vrátiť, ako aj situáciu, keď možno takúto vôľu nájomcu vyvodzovať z okolností konkrétneho prípadu. Znak trvalosti má také opustenie spoločnej domácnosti, ktoré nie je časovo obmedzené a ktoré je potrebné považovať za konečné (Ro NS SR, sp. zn. 2 Cdo 37/2003). Právne následky uvedeného konania nastávajú v dobe, kedy nájomca prejavil a realizoval svoju vôľu trvale opustiť spoločnú domácnosť. Základným predpokladom trvalého opustenia spoločnej domácnosti je jej predchádzajúca existencia, hoci v dobe prejavu vôle opustiť spoločnú domácnosť už nemusí táto spoločná domácnosť nevyhnutne existovať. Trvalé opustenie spoločnej domácnosti je nielen faktickým úkonom, ale aj právnym úkonom (v zmysle ustanovenia § 34 OZ <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1350797-1350798&f=2>), a preto musí byť tiež slobodným prejavom vôle manžela, ktorý opúšťa domácnosť. Trvalé opustenie spoločnej domácnosti vo vzťahu medzi manželmi je také konanie, keď za trvania manželstva opustí jeden z nich byt a možno vyvodiť, že tak urobil s úmyslom už sa nevrátiť a neobnoviť manželské spolužitie. Od okamihu trvalého opustenia spoločnej domácnosti dochádza k zmene práva nájmu bytu voči prenajímateľovi. Ten z manželov, ktorý trvale opustil spoločnú domácnosť, prestáva byť účastníkom právneho vzťahu nájmu a druhý manžel sa stáva jediným nájomcom. Teda ak jeden z manželov trvale opustil spoločnú domácnosť, potom sa subjektom všetkých práv a povinností súvisiacich s nájmom bytu, ku ktorému vzniklo právo spoločného nájmu bytu manželmi, stáva zo zákona druhý z manželov, aj keď o tom neuzavrel dohodu s prenajímateľom, a ani mu o tom nezaslal písomné oznámenie (R 30/1974).
13. Zo všetkého uvedeného potom vyplýva, že ak by sa žalobkyňa po zániku práva spoločného nájmu bytu manželmi v dôsledku trvalého opustenia spoločnej domácnosti žalovaným domáhala určenia, že je jediným nájomcom bytu, je žaloba na toto určenie v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1339204-1339204&f=2> namieste, keďže bude kladným rozhodnutím o nej odstránený stav neistoty právneho postavenia žalobkyne vo vzťahu k tomuto bytu a súčasne sa tým predíde aj prípadným ďalším sporom. Avšak žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia spoločného nájmu bytu so žalovaným, teda zrušenia spoločného nájmu bytu manželmi, ktorý už v dobe rozhodovania súdu fakticky neexistuje, lebo zanikol v čase, keď žalovaný trvalo opustil spoločnú domácnosť so žalobkyňou pred viac ako 20 rokmi. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobkyne zamietol.
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v celom rozsahu úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania voči žalobkyni, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.