Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-816-2011.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Subarea
20Er/816/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: 1/ Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, 2/ Slovenská konsolidačná, a.s. , Cintorínska 21 , Bratislava 814 99 , IČO: 35 776 005, proti povinnému: G. O. - G. L. I. W., Z. Z. C. XX, XXX XX G., L.: XX XXX XXX, pre vymoženie 2.771,64 Eur s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Lutter, Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, pod sp. zn. Ex 607/2011, o sťažnosti oprávneného v 1. a 2. rade, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosti oprávneného v 1. a 2. rade v y h o v u j e a I. výrok napadnutého uznesenia Okresného súdu Košice I č.k.20Er/816/2011-60 zo dňa 15.6.2021 m e n í tak, že: Povinný je zaviazaný u h r a d i ť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 60,51 Eur, a to do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 11.2.2011 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 066684*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 24.5.2011, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ivan Lutter. Okresný súd Košice I uznesením vydaným pod č. k. 20Er/816/2011-29 zo dňa 22.2.2018 pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že z konania vystupuje Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 040 01, Košice, IČO: 30 807 484 a na jeho miesto nastupuje Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, a to iba v časti exekúcie vedenej na základe exekučného titulu č. 7013-3430201405-GC04/05-367 a exekučného titulu č. 704-3430201305- GC04/05-367.
2. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 20Er/816/2011-44 zo dňa 20.11.2019 rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Predmetné uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2019.
3. Následne dňa 15.6.2021 Okresný súd Košice I uznesením č.k. 20Er/816/2011-60 rozhodol o trovách exekúcie tak, že zaviazal oprávnených spoločne a nerozdielne uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,51 Eur a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
4. Proti uzneseniu Okresného súdu Košice č.k. 40Er/816/2011-60 zo dňa 15.6.2021 podal oprávnený v 1. rade sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že v danej veci nastali dôvody na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko uplynula vykonateľnosť rozhodnutí. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. V predmetnej veci nebol
splnený predpoklad zavinenia oprávnených. Muselo by ísť o také konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Dôvodom na začatie konania bolo práve konanie povinného, ktorý dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Z týchto dôvodov zákon ukladá povinnosť nahradiť trovy exekúcie v zásade povinnému a len v osobitných prípadoch oprávneným. Oprávneným teda nevznikla povinnosť hradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, pretože ani nezavinili zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby tunajší súd podanej sťažnosti v celom rozsahu vyhovel v zmysle § 250 ods. 2 CSP a uložil povinnému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
5. Zároveň proti uzneseniu Okresného súdu Košice č.k. 20Er/816/2011-60 zo dňa 15.6.2021 podal aj oprávnený v 2. rade sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že podľa názoru súdu nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo na základe ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd v spojitosti s ust. § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávnených, keďže v zmysle uznesenia č.k. 20Er/816/2011-44 zo dňa 20.11.2019 sú oprávnený v I. a oprávnený v II. rade povinní plniť záväzky spoločne a nerozdielne. Oprávnený v II. rade má za to, že napadnuté uznesenie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ oprávnený v I. rade a II. rade podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnení totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohli ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania (uznesenie NS SR sp.zn. 3M Cdo 11/2009). Súd tak urobil až na základe podnetu oprávaného v II. rade zo dňa 31.12.2018. Podľa názoru oprávneného v II. rade súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora mal aplikovať § 243j a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať, pretože v tomto konaní sa vyskytujú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, nakoľko súdny exekútor si nesplnil svoju povinnosť podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, keď nepredložil súdu vec bezodkladne po uplynutí prekluzívnej lehoty. V prípade, ak sa súd nestotožní s uvedeným názorom oprávneného v II. rade, na úhradu trov exekúcie by mal súd zaviazať povinného. Oprávnený v II. rade zároveň poukazuje na skutočnosť, že súd pochybil aj v tom, že nesprávne zaviazal oprávnených na úhradu trov exekúcie spoločne a nerozdielne. Z doterajšej rozhodovacej praxe súdov SR čo sa týka určenia výšky jednotlivých pomerných častí trov exekúcie, súdy tento pomer daných častí ustálili podľa toho, akou percentuálnou časťou sa jednotlivý nárok u toho-ktorého oprávneného podieľa na celkovom vymáhanom nároku v celom konaní. Keďže každý oprávnený v I. rade ako aj oprávnený v II. rade je nositeľom vymáhaného nároku len v pomernej časti, mal by byť každý z nich zaviazaný na trovy zodpovedajúce pomeru vymáhanej pohľadávky. Slovenská konsolidačná, a.s. ako oprávnený v II. rade v zmysle vyššie uvedeného má za to, že Okresný súd Košice I svojim konaním porušil príslušné zákonné ustanovenia (ustanovenia CSP i Exekučného poriadku), preto považuje jeho postup za nesprávny a v zmysle ustanovenia § 239 ods. 1 CSP podáva voči vyššie uvedenému uzneseniu sťažnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností Slovenská konsolidačná, a.s. navrhuje, aby súd prvej inštancie vyhovel sťažnosti oprávneného alebo napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn. 20Er/816/2011 zo dňa 15.06.2021 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
8. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
13. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
17. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd prvej inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o trovách súdneho exekútora. Toto rozhodnutie je súdny úradník oprávnený vydať na základe zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017. Sťažnosť bola podaná včas. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou.
19. Podľa § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
20. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
21. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
22. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania.
23. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
24. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
25. Z toho dôvodu o sťažnosti oprávneného rozhodoval sudca.
26. Sudca po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, a sťažnosťou oprávneného v 1. a v 2. rade, dospel k záveru, že sťažnosti oprávnených sú dôvodné.
27. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
28. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v zásade hradí povinný. Je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu majúcej za následok zánik práva vykonať exekučný titul núteným spôsobom. Ustanovenie § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, určujú zásadu, že odmenu patriacu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Exekučný poriadok v ust. § 203 pripúšťa výnimky z tejto zásady. Aby však bolo možné túto povinnosť uložiť oprávnenému, musí byť splnený jeden z dôvodov predpokladaných predmetným ustanovením Exekučného poriadku, a to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku povinného alebo sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade, keď dôvodom zastavenia exekúcie je preklúzia a v jej dôsledku zánik práva vykonať exekučný titul núteným spôsobom nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo zavinením oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv. Oprávnený svoju pohľadávku začal vymáhať v čase, keď exekučný titul bol účinný a vykonateľný, pričom plynutie času nemohol nijako ovplyvniť. K zastaveniu exekúcie teda nedošlo z dôvodu zavinenia oprávneného, ale z dôvodu objektívnej skutočnosti, ktorou je v tomto prípade plynutie času. Súd preto na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 21.7.2010, sp. zn. 3M Cdo 11/2009, z 11.4.2012 sp. zn. 3M Cdo 22/2011 ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.10.2014, sp. zn. 1EMCdo 1/2013, v zmysle ktorých pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
30. Nakoľko súd zistil, že sťažnosti oprávnených sú dôvodné, napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 20Er/816/2011-60 zo dňa 15.6.2021 zmenil tak, že zaviazal povinného, aby uhradil poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 60,51 Eur, a to do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti predmetného uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).