Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/122/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., Advokátska kancelária Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému I. B., nar. X. X. XXXX, bytom B., Z. XXXX/XX, zastúpeného Centrom právnej pomoci, IČO: 30 798 841, so sídlom Bratislava, Nám. Slobody 12, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Vajnorská 100/A, pod sp. zn. EX 7944/2015, o vymoženie 447,11 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 6Er/570/2015-49 zo dňa 4. 5. 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd námietky povinného proti exekúcii ako oneskorene podané zamietol (prvý výrok) a exekúciu podľa § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 v spojení s § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zastavil (druhý výrok). O zastavení exekúcie rozhodol po zistení, že konanie o totožnom návrhu na vykonanie exekúcie so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako v prejednávanej veci medzi totožnými účastníkmi konania a na základe totožného exekučného titulu už bolo právoplatne ukončené zastavením exekučného konania v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/1583/2010 z dôvodu, že exekučný titul prestavuje nulitný právny akt, ktorý nemožno vykonať. Právoplatné rozhodnutie okresného súdu vo veci vedenej pod. sp. zn. 2Er/1583/2010 predstavuje prekážku rozhodnutej veci pre opätovne podaný totožný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnému povinnému a na základe totožného exekučného titulu v prejednávanej veci.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f) a e) O. s. p., keď podľa neho okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, odňal mu možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Vyjadril názor, že v exekučnom konaní nemožno uplatniť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), ktorý odôvodnil tým, že vecou v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci preto nestačí, ak sa konanie skončí len z procesných dôvodov, ale je nutné aby bola vec meritórne prejednaná. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, keď predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie tak nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne a logicky neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Osobitne pritom poukázal na uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5 Cdo/205/2011 a sp. zn. 5ECdo/40/2013, z ktorých vyplýva, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. 1. 2013, v ktorom dovolací súd konštatoval, že v exekučnom konaní sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. V závere svojho odvolania poukázal na skutočnosť, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie neodôvodnil dostatočným spôsobom. Vzhľadom k uvedenému odvolateľ navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 31. 3. 2015 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 4. 5. 2016 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 18. 7. 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) výrok uznesenia okresného súdu o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil. O odvolaní oprávneného proti výroku o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii odvolací súd nerozhodoval, keď predmetný výrok bol podaním odvolania s poukazom na § 374 ods. 4 posledná veta O. s. p. v spojení s § 470 ods. 2 zrušený („právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“) a o námietkach povinného proti exekúcii zákonný sudca následne rozhodol uznesením č. k. 6Er/570/2015-62 zo dňa 13. 6. 2016. 7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 447,11 EUR s príslušenstvom v prospech oprávneného proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. B1208023 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., dňa 21. 5. 2010. Po udelení poverenia súdnemu exekútorovi a po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému podal povinný námietky proti exekúcii spolu s návrhom na zastavenie exekúcie, v ktorých písomných podaniach poukázal na existenciu prekážky res iudicata. Podľa následných zistení okresného súdu sa v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/1583/2010 oprávnený proti povinnému domáhal vymoženia dlžnej sumy na podklade exekučného titulu, ktorým bol totožný rozhodcovský rozsudok sp. zn. B1208023 zo dňa 21. 5. 2010. Uznesením č. k. 2Er/1583/2010-13 zo dňa 18. 10. 2010 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol po zistení, že predložený exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda predstavuje nulitný právny akt, ktorý nemožno vykonať. Predmetné uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/142/2011 zo dňa 30. 9. 2011 nadobudlo právoplatnosť dňom 1. 12. 2011. Následne okresný súd uznesením č. k. 2Er/1583/2010-41 zo dňa 9. 12. 2011 exekúciu zastavil. 8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného ako aj predchádzajúce konanie a napadnuté uznesenie okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že priebehu exekúcie bráni

prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), preto odvolacie námietky oprávneného nemohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu. 9. V prvom rade neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé založiť prekážku rozhodnutej veci (okrem iného túto prekážku vo vzťahu k inému exekučnému konaniu pripustil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. 1. 2013 a sp. zn. 7Cdo/162/2011 zo dňa 10. 10. 2012 a Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 26 Cdo 1078/2015) a že pokiaľ zákonodarca v Exekučnom poriadku na rozdiel od prekážky skôr začatého konania (litispendencia) výslovne neupravil aj prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), nemožno v exekučnom konaní na túto prekážku aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. (od 1. 7. 2016 sa jedná o § 230 prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p. (od 1. 7. 2016 ide o ust. § 9a Exekučného poriadku). Oprávnený v tomto smere zjavne nesprávne a účelovo vykladá vzťah všeobecného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok a od 1. 7. 2013 Civilný sporový poriadok) a špeciálneho právneho predpisu (Exekučný poriadok). Je zrejmé, že vzhľadom na znenie § 83 O. s. p. (§ 159 , podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie, si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v ustanovení § 36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie; ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Nakoľko súdne sporové konanie zásadne začína dňom doručenia návrhu na začatie konania (žaloby) na súd (§ 82 ods. 1 O. s. p.; 156 , zatiaľ čo exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), odlišný okamih začatia konania si tu vyžiadal osobitnú úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v exekučnom konaní. Súčasne zákonodarca upravil dôsledky podania viacerých návrhov na vykonanie exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu úlohu (na rozdiel od súdneho konania, kde dôjde k zastaveniu neskôr začatého konania). V prípade prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne takéto osobitosti exekučného konania do popredia nevystupujú (nie je rozhodujúce kedy konanie začalo, ale či ide o totožnú vec), preto nie je potrebné tento inštitút špeciálne upravovať a na prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní sa prostredníctvom ustanovenia 9a Exekučného poriadku (do 30. 6. 2016 išlo o § 251 ods. 4 prvá veta O. s. p.) aplikuje ustanovenie § 230 (§ 159 ods. 3 O. s. p. - do 30. 6. 2016). Obdobne v Exekučnom poriadku zákonodarca neupravil napríklad spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, čo však neznamená, že v exekučnom konaní možno konať s oprávneným alebo povinným, ktorý nemá právnu subjektivitu, a podobne. Preto nie je správny názor oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), pretože i keď má exekučné konanie do veľkej miery procesný charakter (pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní bez potreby hlbšej analýzy tohto záveru), právoplatné rozhodnutie v exekučnej veci tvorí prekážku veci rozhodnutej pre totožnú exekučnú vec, s výnimkou tvorenou rozhodnutiami založenými výlučne na procesných dôvodoch (napríklad zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na trovy exekúcie, na základe návrhu oprávneného alebo pre nemajetnosť povinného).

10. Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Nárok oprávneného na zákonným spôsobom vynútené splnenie povinnosti povinného je tak predmetom exekučného konania. Ak teda k zastaveniu exekúcie (prípadne k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a k následnému zastaveniu exekučného konania) došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu alebo pre zánik vymáhaného práva, takéto rozhodnutie možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v základnom konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci. V exekučnom konaní rozhoduje súd za súčasnej aplikácie Civilného sporového poriadku (do 30. 6. 2016 šlo o prvú až piatu časť O. s. p.), ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Vzhľadom na tú skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 230 (§ 159 ods. 3 O. s. p.), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. V exekučnom konaní sa vždy rozhoduje uznesením (§ 251 ods. 4 posledná veta O. s. p.; § 9b ods. 5 Exekučného poriadku). Táto skutočnosť je teda odlišne upravená

ako v sporovom konaní, v ktorom vo veci samej súd rozhoduje rozsudkom (pozri ust. § 212 ods. 1 . Je teda zrejmé, že pri posudzovaní prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní nemožno prihliadať na procesnú formu súdneho rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje vo veci samej. Rovnaké závery pritom vyplývajú aj z oprávneným citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013, ktorý síce konštatoval, že v exekučnom konaní sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, avšak ďalej uviedol, že „exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d/ O. s. p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu“.

11. Rovnako nenáležitý je i poukaz odvolateľa na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/205/2011 a sp. zn. 5ECdo/40/2013, z ktorých vyplýva, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V predmetnej veci totiž okresný súd neodvodzoval dôvody pre zastavenie konania pre prekážku veci rozhodnutej od udelenia poverenia súdnemu exekútorovi ako individuálneho právno-aplikačného aktu nemajúceho povahu súdneho rozhodnutia, ktorý aplikačný akt má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora, ale naopak od súdneho rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a ďalej od rozhodnutia, ktorým bola exekúcia zastavená.

12. Pokiaľ sa jedná o námietku nepreskúmateľnosti uznesenia okresného súdu, uvedená taktiež nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná. Okresný súd totiž (pokiaľ budeme pojednávať len o odôvodnení vzťahujúcom sa k výroku o zastavení exekúcie) v odôvodnení svojho rozhodnutia v prvom rade presne označil, čo je predmetom prebiehajúcej exekúcie (vymoženie pohľadávky vo výške 447,11 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. B1208023 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., dňa 21. 5. 2010), z akých dôvodov a na základe akých skutočností podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, ďalej, že sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha vykonania exekúcie na základe toho istého titulu a voči tomu istému povinnému ako v konaní, ktoré už bolo na okresnom súde vedené (pod sp. zn. 2Er/1583/2010) s tým, že priebeh tohto konania podrobne popísal označením rozhodnutí, ktorými došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a k jej následnému zastaveniu. Záverom uviedol, že prekážka rozsúdenej veci je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, ako vec právne posúdil (podľa §251 ods. 4, § 103, 104 a 159 ods. 3 O. s. p.) a že je neprípustné, aby si ten istý oprávnený novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z toho istého exekučného titulu, ktorý už bol vyhodnotený ako nespôsobilý. Už z uvedeného stručného popisu obsahu odôvodnenia uznesenia okresného súdu jednoznačne vyplýva, že okresný súd v svojom rozhodnutí stručne a jasne vysvetlil, aké skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, čo zároveň vylučuje správnosť názoru odvolateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného súdu.

13. Záverom je potom potrebné zhrnúť, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnému povinnému a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako nevykonateľný pre rozpor so zákonom, pričom toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného titulu. Okresný súd preto správne exekúciu zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). Vzhľadom na uvedené odvolací súd výrok uznesenia okresného súdu o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.