Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-11C/163/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika -Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO 00 166 073, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v spojených veciach sp.zn. 11C 163/12, 11C 168/12, 11C 171/12, 11C 178/12, 11C 180/12, 11C 181/12, vedených pod sp.zn. 11C 163/12, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobami identifikovanými značkou NZP, doručenými Okresnému súdu Bratislava V dňa 27. 9. 2012, s pridelenou sp.zn. 11C 163/12, 11C 168/12, 11C 171/12, 11C 178/12, 11C 180/12, 11C 181/12, spojenými do jedného konania vedeného pod sp.zn. 11C 163/12, sa žalobca domáhal voči štátu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu spočívajúcim v tom, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, keď exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Súd rozhodol rozhodnutím, ktorým žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Žalobca si svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnil označenými samostatnými žalobami voči štátu, Slovenskej republike, podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012. Žalobné návrhy odôvodnil nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučných veciach, argumentujúc, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1. 2. 2002 do 31. 5. 2010, je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, aj ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Podľa žalobcu napriek tomu, že vec súdom prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu vo veci, došlo v namietaných exekučných konaniach k postupu, ktorým malo byť žalobcovi zabránené, aby boli jeho pohľadávky voči dlžníkom uspokojené, a tým došlo k oslabeniu ich vymožiteľnosti, ak nie k ich zániku. Ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1. 2. 2002 do 31. 5. 2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo notárska zápisnica. Žalobca tvrdil, že v

predmetných prípadoch neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe. Predmetný postup súdu namieta žalobca ako nesprávny, v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu súd nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, nečinnosť súdu v označených veciach nie je ničím ospravedlniteľná. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu konajúceho súdu si žalobca uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetkovú ujmu vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Náklady, resp. majetkovú škodu v každej zo spojených vecí vyčíslenú v celkovej sume 125,- Eur špecifikoval ako súčet sumy 70 Eur vynaloženej na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, sumy 40 Eur na udržanie a správu informačného systému, sumy 15 Eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si žalobca v každom jednotlivom prípade uplatňoval vo výške pomernej k času tvrdeného omeškania súdu pri svojom rozhodovaní. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, vypočítanú zo základu 660 Eur, ako spravodlivú satisfakciu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z rozhodnutí ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní, konkrétne z Nálezov Ústavného súdu SR sp.zn.: III. ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III. ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38, v ktorých veciach bolo ústavným súdom sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v trvaní viac ako jeden rok v sume 15.000.- Sk až 20.000.- Sk. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si žalobca v každom jednotlivom prípade uplatňoval z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík ako k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného. Žalobca žiadal v každom žalobnom návrhu vydať medzitýmný rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá zákona v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) v znení, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pohľadávky pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere povinným v zákonom stanovenej lehote.

2. Žalobca ďalej namietol zaujatosť sudcov Okresného súdu Bratislava V, ktorý mal byť vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tento súd svojím nesprávnym úradným postupom/ nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil žalobcovi škodu, ktorú svojimi žalobami žalobca uplatňuje voči štátu. Krajský súd v Bratislave svojimi rozhodnutiami nevylúčil konajúcu zákonnú sudkyňu Okresného súdu Bratislava V z konania a rozhodovania vecí podaných žalobcom na tunajší súd, nakoľko nezistil dôvody na jej vylúčenie. Právoplatnými rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave: č. k. 8NcC 117/2012-19 zo dňa 19.10.2012, 14NcC 137/2012-20 zo dňa 19.10.2012, 3NcC 122/12-18 zo dňa 16.10.2012, 2NcC 100/2012-19 zo dňa 16.10.2012, 9NcC 115/12-19 zo dňa 22.10.2012 a 5NcC 115/2012-19 zo dňa 17.10.2012 o nevylúčení sudcov tunajšieho súdu z prejednania predmetných vecí, boli sudcovia, ktorým bola vec náhodným výberom pridelená, viazaní (zákonný sudca - určenie osoby sudcu uskutočnené priamo na základe zákona - odmietnutie sťažností navrhovateľa voči rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave Ústavným súdom Slovenskej republiky: Uznesenie IV. ÚS 688/2013 z 12. 12. 2013, II. ÚS 460/2013 z 26. 9. 2013). Vychádzajúc z uvedeného Okresný súd Bratislava V v zmysle § 85 ods. 3 a § 87 písm. a) a b) O.s.p. bol miestne príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie vecí vedených pod spisovými značkami 11C 163/12, 11C 168/12, 11C 171/12, 11C 178/12, 11C 180/12 a 11C 181/12, ktoré z dôvodu hospodárnosti konania uznesením č. k. 11C 163/2012 - 32 z 4. 1. 2016, právoplatným 19. 1. 2016, spojil na spoločné konanie, keďže tieto právne veci skutkovo

spolu súvisia a týkajú sa tých istých strán sporu. Urobil tak s odkazom na ustanovenie § 112 v tom čase účinného O.s.p. Spojené veci sú vedené pod sp.zn. 11C 163/12.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení značky zn. 06601/2016/141, doručenom súdu dňa 24.2.2016, žiadal žalobné návrhy z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu a ako právne neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť majúc za to, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi po uplynutí 15-dňovej lehoty rozhodnutím o zamietnutí žiadosti a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaný mal skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti a pasivitou pri obhajovaní svojich práv. V rámci obrany proti žalovaným nárokom žalovaný uplatnil procesné námietky. Žalovaný žalobné návrhy považoval za zmätočné podania, v ktorých nie sú splnené procesné podmienky, keď v žalobe nie je uvedená spisová značka exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti žalovaný namietal, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď., poukazujúc ďalej na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazom na exekučný spis, ale v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno v tomto smere znáša sám. Žalovaný zdôraznil, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Žalovaný mal ďalej za to, že nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. K namietaným prieťahom v konaní poukazoval na to, že žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného a ďalej argumentoval judikatúrou Ústavného súdu SR, konkrétne nálezom z 03.05.2011 č.k. III. ÚS 69/2011-25, v ktorom je zvýraznená povinnosť sťažovateľa predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). Žalovaný mal za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaný eviduje žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Tieto mu boli doručené dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby vo veci, ktoré boli spojené do tohto konania, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaný informoval súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Žalovaný konštatoval, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pre predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

4. Okresný súd Bratislava V vzhľadom na námietky žalovaného týkajúce sa nedostatku procesných podmienok v konaní, ktoré vidí v zmätočných žalobných návrhoch, ako aj ich predčasnom podaní na konanie súdu a nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach uvádza nasledovné:

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku ( O.s.p. ) účinného v čase začatia konania vo veci samej kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 O.s.p. (1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať ........ pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. ..... Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. ... (2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania upravoval Občiansky súdny poriadok (právna úprava platná do 31. 12. 2012 nevyžadovala osobitné náležitosti) tak, že trval len na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať. Opisom rozhodujúcich skutočností žalobca prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplývala aj z ustanovenia § 120 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého bola zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. So zreteľom na v tom čase platné ustanovenie § 101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo, nebolo procesnými prostriedkami vynútiteľné a mohlo nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred tým, ako bude požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúchalo. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, niesol v plnom rozsahu žalobca, navyše ak bol zastúpený advokátom.

5. Okresný súd Bratislava V listom zo dňa 22. 2. 2013 sp. zn. Spr. 3097/2013 oznámil Okresnej prokuratúre Bratislava V súdne konania začaté vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom na základe hromadne podaných žalobných návrhov žalobcom z 27. 9. 2012.

6. Súd právnu vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaných sporových strán. Vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sro, vložka č. 23636/ B spoločnosti žalobcu, originálmi pripojených exekučných spisov Okresného súdu Bratislava V z oddelenia registra Er, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup súdu a uplatnil náhradu škody a nemajetkovej ujmy, predovšetkým žiadosťami exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii, návrhmi žalobcu na vykonanie exekúcií, exekučnými titulmi, sprievodným listom k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 4. 2012, doručeným žalovanému podľa podacej pečiatky dňa 23. 4. 2012, založeným do registra Okresného súdu Bratislava V Spr. 3482/2012. Samotné žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v konkrétnych veciach žalobca a ani žalovaný nepredložili. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že žalobca je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro, vložky č. 3636/B právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou. Žalovaný nepoprel, že mu boli doručené písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V a vo svojom vyjadrení odmietol žiadostiam žalobcu ako neopodstatneným vyhovieť. Z pripojených spisov v exekučných konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V mal súd preukázané:

Konanie sp.zn. 11C 163/2012 - identifikačné číslo žaloby 505-NZP, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého EX 8804/2010, exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 37 Er 4891/2010

Žalobca si uplatnil náhradu škody 125 Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660 Eur ročne/55 Eur mesačne za žalobcom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37 Er 4891/2010 viac ako 204 dní = 376,18 Eur argumentujúc tvrdením, že žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníka/povinného: N. B., vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 8804/2010. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 1.2.2011 (v omeškaní viac ako 204 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobca podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23. 4. 2012. Žalovaný do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých žalobcom súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er/4891/2010 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 8804/2010, na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 12.7.2010 na návrh žalobcu ako oprávneného, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom proti povinnému: N. B., narodená XX.X.XXXX, pre vymoženie istiny 623,35 Eur ( 18.779,05 Sk) s príslušenstvom špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 24.8.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu-Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 22511/05 zo dňa 28.1.2010, právoplatného dňom 24.5.2010, vykonateľného 27.5.2010, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 623,35 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 623,35 Eur od 29.8.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 623,35 Eur od 12.11.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 177,46 Eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej exekúcie, doručenej súdu dňa 24.8.2010, rozhodol dňa 13.10.2010 ( 50 dní) vydaním uznesenia č.k. 37Er/4891/2010-10 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené 25.10.2010, teda 62 dní po doručení žiadosti, nie ako tvrdí žalobca v omeškaní viac ako 204 dní.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 12.7.2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z .z. (EP), v znení od 1.7.2010 do 31.5.2011, (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Konanie sp.zn. 11C 168/2012 - identifikačné číslo žaloby 494-NZP, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého EX 7117/10, exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 37Er/4247/2010 Žalobca si uplatnil náhradu škody 125 Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660 Eur ročne/55 Eur mesačne za žalobcom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37Er/4247/2010 viac ako 166 dní = 306,10 Eur argumentujúc, že žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1233441 dlžníka/ povinného: Q. Z., vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 7117/2010. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 15.11.2010 (v omeškaní viac ako 166 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobca podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23. 4. 2012. Žalovaný do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých žalobcom súd z exekučného spisu sp. zn. 37 Er 4247/2010 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 7117/2010 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 2.6.2010, na návrh žalobcu, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom proti povinnému: Q. Z., narodený XX.X.XXXX, pre vymoženie istiny 1.704 Eur ( 51.334,70 Sk) s príslušenstvom špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 15.7.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu- Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 19836/09 zo dňa 27.11.2009, právoplatného dňom 4.1.2010, vykonateľného 7.1.2010, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1.704 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1.704 Eur od 13.7.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.704 Eur od 28.9.2009 do zaplatenia a náhrady trov rozhodcovského konania v sume 366,23 Eur . Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej exekúcie, doručenej súdu dňa 15.7.2010, rozhodol dňa 11.10.2010 (87 dní) vydaním uznesenia č.k. 37Er/4247/2010-10 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené 22.10.2010, teda 99 dní po doručení žiadosti, nie ako tvrdí žalobca v omeškaní viac ako 166 dní.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 2.6.2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z .z. (EP), v znení od 1.6.2010 do 30.6.2010, (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Konanie sp.zn. 11C 171/2012 - identifikačné číslo žaloby 532-NZP, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého EX 8033/11, exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 36Er/4559/2011 Žalobca si uplatnil náhradu škody 125 Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660 Eur ročne/55 Eur mesačne za žalobcom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 36Er/4559/2011 viac ako 175 dní = 322,70 Eur argumentujúc, že žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníka/ povinného: B. E., vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 8033/11. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 22.11.2010 (v omeškaní viac ako 175 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobca podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23. 4. 2012. Žalovaný do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých žalobcom súd z exekučného spisu sp. zn. 36Er/4559/2011 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 8033/11 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 31.5.2011, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom proti povinnému: B. E., narodená XX.X.XXXX, pre vymoženie istiny 187 Eur (5.633,57 Sk) s príslušenstvom špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 4.8.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu- Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 01299/11 zo dňa 25.3.2011, právoplatného dňom 11.4.2011, vykonateľného 14.4.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 285 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 285 Eur od 27.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 285 Eur od 10.1.2011 do zaplatenia a náhrady trov rozhodcovského konania v sume 142,21 Eur . Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere. Po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinný zaplatil do 10.3.2011 sumu 98 Eur, ktorú oprávnený započítal na dlžnú istinu.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej exekúcie, doručenej súdu dňa 4.8.2011, rozhodol dňa 21.10.2011 (77 dní) vydaním uznesenia č.k. 36Er/4559/2011-10 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené 1.3.2012.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 31.5.2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z .z. (EP), v znení od 1.7.2010 do 31.5.2011, (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Konanie sp.zn. 11C 178/2012 - identifikačné číslo žaloby 483-NZP, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého EX 13218/09, exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 37Er 5692/09 Žalobca si uplatnil náhradu škody 125 Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,- Eur ročne/55 Eur mesačne za žalobcom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37Er 5692/09 viac ako 261 dní = 481,28 Eur argumentujúc, že žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníka/ povinného: M. R., vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 13218/09. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 16.8.2010 (v omeškaní viac ako 261 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobca podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23. 4. 2012. Žalovaný do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých žalobcom súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er 5692/09zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 13218/09 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 28.11.2009, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom proti povinnému: M. R., narodená X.X.XXXX, pre vymoženie istiny 991,88 Eur (29.881,38 Sk) s príslušenstvom špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 23.12.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu- Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 15058/09 zo dňa 18.9.2009, právoplatného dňom 9.11.2009, vykonateľného 12.11.2009, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 991,88 Eur spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 775,14 Eur od 11.5.2009 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania v sume 234,22 Eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej exekúcie, doručenej súdu dňa 23.12.2009, rozhodol dňa 22.6.2010 vydaním uznesenia č.k. 37Er/5692/2009-12 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené 30.6.2010.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 28.11.2009. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z .z. (EP), v znení od 1.6.2009 do 14.12.2009, (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Konanie sp.zn. 11C 180/2012 - identifikačné číslo žaloby 539-NZP, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého EX 2975/11, exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 36Er/2595/11

Žalobca si uplatnil náhradu škody 125 Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660 Eur ročne/ 55 Eur mesačne za žalobcom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 36Er/2595/11 viac ako 399 dní = 735,76 Eur argumentujúc, že žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníka/ povinného: P. K. vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 2975/11. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 14.5.2012 (v omeškaní viac ako 399 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobca podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23. 4. 2012. Žalovaný do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých žalobcom súd z exekučného spisu sp. zn. 36Er/2595/2011 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 2975/11 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 11.4.2011, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom proti povinnému: P. K., narodený X.X.XXXX, pre vymoženie istiny 1.200,13 Eur (36.155,12 Sk) s príslušenstvom, špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 17.5.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu- Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 10027/10 zo dňa 11.2.2011, právoplatného dňom 21.3.2011, vykonateľného 24.3.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1.200,13 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1.200,13 Eur od 12.4.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.200,13 Eur od 16.6.2010 do zaplatenia a náhrady trov rozhodcovského konania v sume 313,65 Eur . Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej exekúcie, doručenej súdu dňa 17.5.2011, rozhodol dňa 6.6.2011 (19 dní) vydaním uznesenia č.k. 36Er/2595/11-11 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené 14.6.2011.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 11.4.2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z .z. (EP), v znení od 1.7.2010 do 31.5.2011, (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Konanie sp.zn. 11C 181/2012 - identifikačné číslo žaloby 513-NZP, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého EX 12302/2009, exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 37Er/5419/2009

Žalobca si uplatnil náhradu škody 125 Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660 Eur ročne/55 Eur mesačne za žalobcom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. EX 12302/2009 viac ako 280 dní =516,32 Eur argumentujúc, že žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníka/

povinného: N. P., vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 12302/2009. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 16.8.2010 (v omeškaní viac ako 280dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobca podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23. 4. 2012. Žalovaný do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých žalobcom súd z exekučného spisu sp. zn. 37Er/5419/2009 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 12302/2009 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 9.11.2009, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom proti povinnému: N. P., narodená X.X.XXXX pre vymoženie istiny 630,11 Eur s príslušenstvom, špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 11.12.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu- Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 15059/09 zo dňa 29.9.2009, právoplatného dňom 26.10.2009, vykonateľného 29.10.2009, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 687,69 Eur spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 294,13 Eur od 13.6.2009 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania v sume 216,12 Eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej exekúcie, doručenej súdu dňa 11.12.2009, rozhodol dňa 22.6.2010 ( 193 dní ) vydaním uznesenia tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 9.11.2009. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z .z. (EP), v znení od 1.6.2009 do 14.12.2009 (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 7. Žalovaný uplatnil hmotnoprávnu námietku premlčania v súvislosti s „nesprávnym úradným postupom“ pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Inštitút premlčania, premlčaciu lehotu respektíve jej plynutie v prejednávanom prípade upravuje § 19 zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prejednávaných právnych veciach boli žiadosti súdneho exekútora podané v období od 23.12.2009, v roku 2010 a 2011. V prípade opodstatnene uplatneného nároku žalobcu by k premlčaniu práva žalobcu vzhľadom na podanie žaloby dňa 27. 9. 2012 nedošlo a žaloba bola podaná včas. 8. Žalobca si vo všetkých vyššie uvedených právnych veciach uplatňoval voči štátu nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z. z.. Citovaný zákon ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Prihliadajúc na povahu úkonu (rozhodnutie o žiadosti exekútora na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok), prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov, by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011: „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“ Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z. z. Pred dňom 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Vychádzajúc z dôvodovej správy novelizovaného ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku potom argumentácia žalobcu v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, sa javí nefundovanou a nepravdivou a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred dňom 01.06.2011. Zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Vo všeobecnej rovine je tiež potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00).“ Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských

rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 1. 1. 20013 (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=14351044&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504361&FragmentId2=504361> a d) Ústavy Slovenskej republiky <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=14351044&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504369&FragmentId2=504369> a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=14351044&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504545&FragmentId2=504545>. (2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.... (4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Zákonom č. 412/2012 Z. z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=3204308> účinným od 1. 1. 2013 došlo k doplneniu § 9 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4425063&FragmentId2=4425066> zákona č. 514/2003 Z. z. o nové odseky 3 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=5783620&FragmentId2=5783620> a <http:// www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4425066&FragmentId2=4425066> v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy SR <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504598&FragmentId2=504598>. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504228&FragmentId2=504228>, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.

514/2003 Z. z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=28762>, ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Toto hmotnoprávne ustanovenie však bolo vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou od 1. 1. 2013 a nie je dané prechodné ustanovenie k danej novele, preto sa v súlade s právnou teóriou musí aplikovať hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku nároku, resp. v čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom (23. 4. 2012) a na súde (27. 9. 2012), t.j. znenie ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom v čase uplatnenia nároku, t.j. do 31. 12. 2012. Žalobca uplatnil svojimi žalobami nároky na súde pred účinnosťou novelizovaného znenia zákona. Na predmetné konania je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady škody, t.j. do 31. 12. 2012. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nárokoch navrhovateľa v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatnených žalobami dňa 27. 9. 2012 podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012.

9. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ako aj spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia § 4 a § 11 zákona č. 514/2003 Z. z. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp. neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Žalobca podľa Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 4. 2012 (podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v Spr. 3482/2012), doručenom žalovanému podľa podacej pečiatky dňa 23. 4. 2012, žiadosť o predbežné prerokovanie nárokov v tomto konaní prejednávaných podal dňa 23. 4. 2012, svoj nárok uplatnil postupom podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. a tým splnil podmienku predbežného prejednania nároku hromadným podaním žiadostí zo dňa 23. 4. 2012 na Ministerstve spravodlivosti SR ako orgáne príslušnom podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z.

10. Žalobca vo všetkých vyššie uvedených veciach uplatňoval voči štátu, zastúpenom Ministerstvom spravodlivosti SR podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučných konaniach, na tom skutkovom základe, že súd o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, t.j. 15 dní od doručenia žiadosti (§ 44 ods. 2 EP). V tomto kontexte je potrebné poukázať na ustanovenia Exekučného poriadku. Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinné od 01.06.2011: “Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“ Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Citované znenie je účinné od 01.06.2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z. z. Pred dňom 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučného titulu osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo

146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V prípade prieskumu materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, kde logicky lehota 15 dní sa nemôže vzťahovať na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

11. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti zákona, a na škodu spôsobenú odo dňa účinnosti zákona nesprávnym úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 01.07.2004.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Citované ustanovenie zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich existencia musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nepostačuje len záver o pravdepodobnosti splnenia niektorej z nich. Nesprávny úradný postup žalobca špecifikuje ako nevydanie rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Namietaným postupom má byť skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom ustanovenej lehote. Pojem „nesprávny úradný postup“ nemá legálnu definíciu. Nesprávnym úradným postupom je tiež porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25.04.2012). Nesprávny úradný postup v zmysle ustanovenia § 9 citovaného zákona možno vykladať ako porušenie pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie, resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v stanovenej lehote (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. (Rozsudok NS ČR 28Cdo 5171/2008 z 13.11.2012). Súd uzavrel, že postup súdu zahrňujúci napr. právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným „nesprávnym úradným postupom“ na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Preto zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je vzhľadom na vyššie uvádzané vylúčená. Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná

príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená.

Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe, že žalobca podával žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k čomu musel počítať s určitým technicko- administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s časovým odstupom. Preto tunajší súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR , ktorý odvolávajúc sa na jeho doterajšiu judikatúru tvrdí, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu definuje pojem škody v ustanovení § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ustanovení v § 18. V zmysle § 25 ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012 - (1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.....

Škodu vo všeobecnosti je potrebné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku.

Žalobca vyčíslil škodu v sume 125 Eur, náhrady ktorej sa v tomto konaní domáha, paušalizáciou reálnych vecných nákladov, spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uvádza, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Žalobca neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný beh vecí. Uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, teda za nároky, ktorých náhrady je možné domáhať sa podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca na preukázanie vzniku škody neprodukoval dôkazy. Ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen

počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov na správu informačného systému vznikala/ vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Aj ďalšia položka majetkovej škody „udržiavanie“ systému, je podľa názoru súdu činnosťou, ktorú musí žalobca vykonávať každodenne, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie úverov musí mať informačný systém. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií. Súd na základe vyššie uvádzaného uzavrel, že žalobca vznik a ani výšku škody, tak ako si ju uplatnil v označených právnych veciach, nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto smere zaťažovalo.

12. Žalobca sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie. Táto suma má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo podaním všetkých žalôb na začatie občianskeho súdneho konania. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Je dôležité tu prihliadať na to, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba fyzickej osobe. Tento záver možno vyvodiť z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ zák. č. 514/2003 Z. z. V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie v ktorom žije, resp. jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Treba uviesť, že žalobca v konaní ani netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže vyššie popísaná nečinnosť exekučného súdu nemôže mať vplyv na povesť žalobcu. Súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcou neprijateľné podmienky, minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

13. V pripojených súdnych spisoch exekučných konaní, vo všetkých veciach týkajúcich sa spotrebiteľských úverov, exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko zistil rozpor exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, so zákonom v časti uplatňovaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy resp. úroku z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, ktorý vzhľadom na jeho výšku, t.j. 91,25% ročne posúdil ako zjavne neprimeraný, v dôsledku čoho spotrebiteľské úverové zmluvy obsahovali neprimerané zmluvné podmienky, dojednané v rozpore s dobrými mravmi a preto takéto dojednanie bolo považované za absolútne neplatné. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (citácia ustanovenia v znení platnom pre konkrétnu exekúciu je uvedená vyššie), v prípade zistenia rozporu so zákonom a následnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora rozhodnutím súdu, na rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti pre rozpor exekučného titulu so zákonom sa 15 dňová zákonná lehota nevzťahuje. V prejednávaných prípadoch však okresný súd nebol viazaný ani lehotou 15 dní na vydanie poverenia

exekútorovi . V § 44 ods. 2 Exekučného je výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky, do Exekučného poriadku zavedenej od 1. júna 2010, je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr. rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Súd pre úplnosť poznamenáva, že rozhodcovské konanie upravoval pôvodne zákon č. 98/1963 Zb., zrušený zákonom 218/1996 Z.z., ktorý zaviedol Stály rozhodcovský súd. Zákon č. 218/1996 Z. z. zrušil zákon č. 244/2002 Z. z. Rovnako vyložil dikciu ustanovenia § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písmeno c) a d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 6. 2010 aj Ústavný súd SR napríklad v uznesení IV. ÚS 606 /2012. Preto tunajší súd konštatuje, že v prejednávaných veciach, neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

14. Strany sporu sa opakovane nedostavili na nariadené pojednávanie. Žalovaný súhlasil, aby súd konal aj v jeho neprítomnosti, dôvod neprítomnosti žalobcu súd nepoznal. Týmto svojim procesným postojom sa strany sporu ukrátili o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané a ktoré dôkazy v konaní vykoná, či nevykoná. Strany sporu boli poučení o procesných právach a povinnostiach vrátane poučenia o dôkaznej povinnosti, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Žalobca v prejednávaných veciach, tak ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu podmienok ( tieto musia byť splnené kumulatívne ) pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe vznikla nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Žalobca nepreukázal či už existenciu nesprávneho úradného postupu, tak aj vznik škody a príčinnú súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným postupom, t.j. neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho pri uplatňovaní nárokov zaťažovalo. Súd preto žaloby žalobcu vo veciach spojených do spoločného konania vedeného pod sp.zn. 11C 163/12 ako nedôvodné zamietol v celom rozsahu. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím bolo okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho právoplatného rozhodnutie vydaného či už v disciplinárnom konaní, ESĽP či Ústavným súdom SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nebol teda preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a teda ani existenciu príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi po uplynutí 15-dňovej lehoty rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Stotožnil sa tak s názorom žalovanej, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., súd žaloby ako nedôvodné zamietol..

15. Žalobca žiadal v každom žalobnom návrhu rozhodnúť o základe veci medzitýmnym rozsudkom s výrokom, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere, podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného v čase vykonania tohto procesného návrhu. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku, o tom, či je základ nároku daný, dôvodný resp. opodstatnený. Súdna prax už v minulosti dospela k záveru, že za základ prejednávanej veci, o ktorom súd môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, je potrebné spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného návrhu, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú samej výšky nároku a rozhodnutie o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Je tiež potrebné uviesť, že je možné rozhodnúť iba kladným medzitýmnym rozsudkom. Aj súčasne platná právna úprava procesných úkonov strán sporu nevylučuje vo veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. Podľa § 214 Civilného sporového

poriadku, účinného od 1.7.2016, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Podmienka účelnosti rozhodovania o základe prejednávanej veci ostala naďalej zachovaná. Súd v prejednávaných veciach procesnému návrhu žalobcu nevyhovel. Z obsahu spisu, tvrdení strán sporu a z vykonaných dôkazov súd vyvodil, že v danom prípade nebolo účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, keďže súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že základ nároku nie je daný, čo premietol do zamietajúceho výroku.

16. Súd o trovách konania rozhodol podľa podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto by mu patril nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorého by rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže zo spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali žalovanému vzniknúť, v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, na tunajšom súde ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.