Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_7Co-254-2016.pdf
PDF · 90.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/254/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., Q. XXXX/X, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, IČO: 500 120 000, proti žalovaným: 1/ Z. L., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., E. J. XXXX/XX, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Pohanka & Partners, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1716, IČO: 36 867 217, 2/ Bc. I. X., rod. I., nar. XX.XX.XXXX,. bytom Q. K.. XXX, v konaní o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 6C/63/2014-219 zo dňa 25. apríla 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena k pozemkom parc. registra C č. 287/4, 287/5 a 290, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. H., zapísaných na LV č. XX v prospech vlastníka stavby, súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Dolný Kubín a zapísanej na LV č. XXXX spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez zaťažené pozemky, ktoré sa vzťahuje na vlastníka stavby, jeho zamestnancov a osoby využívajúce právo prechodu a prejazdu so súhlasom vlastníka stavby, ako aj zriadenia vecného bremena k pozemku parc. registra C č. 300/13, taktiež v prospech vlastníka stavby súp. č. XXXX, spočívajúceho v práve prechodu peši a pre jazdu motorovými vozidlami cez zaťažený pozemok a vzťahujúceho sa na vlastníka stavby. Ďalej zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaným bola uložená povinnosť umožniť mu prechod a prejazd cez uvedené pozemky, zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili prechodu a prejazdu cez uvedené pozemky a strpeli výkon práva prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez uvedené pozemky.
2. Okresný súd vychádzajúc z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zisťoval, či sú naplnené zákonné predpoklady pre zriadenie žalobcom žiadaného práva prechodu, v zmysle ktorých vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že nebola splnená druhá podmienka, a to že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, ktorá skutočnosť tak bránila tomu, aby žalobnému návrhu vyhovel. Mal preukázané, že žalobca má k stavbe prístup z verejnej komunikácie a vecné bremeno žiada zriadiť fakticky z toho dôvodu, aby mohol využívať ďalší vstup do budovy, resp. aby mohol vstupovať do budovy od jej zadnej časti. O možnosti vstupu z verejnej komunikácie od Hviezdoslavovho
námestia žalobca na ohliadke uviedol, že cez tento vstup nemôže prechádzať do ďalších častí budovy, nakoľko predajňa je v nájme. Túto okolnosť však okresný súd vyhodnotil ako irelevantnú pre riešenie uvedeného sporu. Poukazujúc na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka konštatoval, že predmetné zákonné ustanovenie zakotvuje núdzové riešenie, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Účelom ust. § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je zlepšiť, resp. rozmnožiť existujúci prístup o ďalší tak, aby vlastník stavby mohol túto využívať podľa svojich predstáv a očakávaní, naviac v situácii, keď vlastník stavbu kupoval s takými prístupmi, aké stavba má aj aktuálne. Žalobca prístup k svojej stavbe má, preto okresný súd dôvod na zriadenie vecného bremena nevidel a zároveň konštatoval, že vstup do iných častí svojej budovy môže žalobca dosiahnuť stavebnými úpravami.
4. Vzhľadom na výsledok sporu, na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žalovaným v rade 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaná v rade 2/ si však túto náhradu neuplatnila, preto jej ju súd nepriznal. Žalovaná v rade 1/ si uplatnila trovy právneho zastúpenia, okresný súd jej tieto priznal vo výške určenej v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Priznané trovy právneho zastúpenia uložil podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovanej v rade 2/.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že žiadal zriadiť vecné bremeno po pozemkoch priľahlých k jeho stavbe, ktoré v minulosti vždy tvorili cestu do druhej polovice budovy a jedinú prístupovú cestu do suterénnej časti budovy a vlastník domu bol v minulosti spoluvlastníkom týchto predmetných pozemkov. Budova bola stavebne upravená tak, že sa cez ňu neprechádzalo vzhľadom na jej šírku (6 metrov) a dĺžku (32 metrov), pretože tak by budova stratila svoju funkčnosť a tvorila by len prechod. Okrem uvedeného, budova má aj podzemné suterénne priestory, pričom do týchto nie je možné sa dostať inak, ako po predmetných pozemkoch a nie je to možné dosiahnuť ani prípadnými stavebnými úpravami. To, že sa môže dostať do svojho domu z verejnej komunikácie je polopravdivé, pretože sa to týka len prednej časti budovy, ktorá s touto komunikáciou susedí. Okresný súd nezohľadnil skutočnosť, že stavebnými úpravami by budova stratila svoju funkčnosť a tvorila by v podstate 40 metrový prechod, bez možnosti využitia budovy na účel, na ktorý bola postavená. Pôvodne boli sporné pozemky v spoluvlastníctve vlastníka budovy a len nesprávne vykonanou dražbou došlo k ich oddeleniu od vlastníctva budovy. Uvedené skutočnosti sú konštatované aj v rozhodnutí mesta Dolný Kubín zo dňa 28.07.2003, ktorým bolo povolené užívanie stavby domu súp. č. XXXX/XX, pričom v tomto rozhodnutí sa výslovne konštatuje, že spoločný dvor je využívaný ako prechod, pričom vstup do stavby je možný len cez spoločný dvor. Okresný súd napriek tomu, že mal možnosť sa s týmto dôkazom oboznámiť, sa s ním nevysporiadal.
6. Žalované v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že ak žalobca poukazuje na to, že nemá prístup k niektorým priestorom k stavbe, táto skutočnosť v rámci dokazovania nebola preukázaná. Naopak, bolo zistené, že existujúce priečky spolu s dverami boli vybudované až po kolaudácii stavby tak, aby oddeľovali jednotlivé prevádzky nachádzajúce sa v stavbe, pričom tieto priečky sú ľahko odstrániteľné. Žalobca od samého počiatku nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe vedel o sporoch predchádzajúceho vlastníka ohľadne užívania pozemkov a preto nehnuteľnosti nadobudol aj za veľmi výhodnú cenu, nemôže sa preto odvolávať na minulosť, kedy tieto pozemky boli užívané ako spoločný dvor, nakoľko v tom čase spoločný dvor užívali výlučne spoluvlastníci daných pozemkov, pričom žalobca ani jeho právny predchodca spoluvlastníkom pozemkov nikdy nebol.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v
rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá pôvodných účastníkov konania označuje ako strany sporu s tým, že namiesto navrhovateľa uvádza žalobca a na miesto odporcu uvádza žalovaný.
8. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné. Žalobca sa v súdenej veci domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez sporné pozemky dôvodiac, že ako vlastník stavby súp. č. 1661 nemôže si prístup k tejto stavbe zabezpečiť inak. Vychádzajúc z týchto tvrdení žalobcu, ako aj po vykonaní dokazovania, ktorým sa snažil žalobca preukázať opodstatnenosť svojho nároku okresný súd pri právnom posúdení veci správne aplikoval ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Správne, pri výklade tohto zákonného ustanovenia vychádzal z toho, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Takáto interpretácia uvedeného právneho predpisu je aj v súlade s tým, že vlastnícke právo ako najdôležitejšie a základné vecné právo je realizáciou jedného zo základných ľudských práv zabezpečených a chránených Ústavou SR obsahom ktorého je najmä právo vlastniť majetok. Obsahom tohto práva je neobmedzené panstvo nad vecou. Vlastnícke právo ako absolútne právo pôsobí voči všetkým subjektom, ktoré sú všeobecne zaviazané nerobiť nič, čo by oprávnený subjekt rušilo pri výkone jeho vlastníckeho práva. Vlastnícke právo je vo svojej podstate neobmedzené a obmedzenia vlastníckeho práva musia byť výslovne ustanovené v zákone. Okresný súd potom správne vychádzajúc z takejto interpretácie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka posudzoval existenciu prístupu k stavbe žalobcu iným spôsobom, než prechodom cez sporné nehnuteľnosti, pretože bolo jeho povinnosťou dbať na to, aby vlastník pozemku, cez ktorý by sa malo prechádzať bol obmedzený čo najmenej.
9. Na základe uvedeného preto nie je dôvodná námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci okresným súdom. Ten na prejednávanú vec použil správny právny predpis, ktorý následne aj správne interpretoval a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery.
10. Rovnako nie je namieste odvolacia námietka o nesprávne zistenom skutkovom stave veci. Žalobca v podanom žalobnom návrhu tvrdil, že nemá prístup k stavbe, ktorej je vlastníkom. Tvrdil, že z verejnej komunikácie je možný priamy vstup do prednej časti budovy, avšak do ubytovacej časti budovy a pivničných priestorov stavby sa môže dostať len cez priľahlý pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Ďalej na pojednávaní konanom dňa 04.11.2015 právny zástupca žalobcu uvádzal, že právni predchodcovia žalobcu využívali predmetné pozemky za účelom prechodu tak, ako to žiadal v žalobe. Navrhol, aby bola vykonaná ohliadka na mieste samom za účelom lepšej predstavy o pravdivosti jeho tvrdení týkajúcich sa nutnosti zriadenia žiadaného práva prechodu. Krajský súd zistil, že vo veci bol vykonaný dôkaz ohliadkou na mieste samom. Dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu vyplývajú z takto vykonaného dôkazu. Okresný súd na základe vykonanej ohliadky zistil, že do budovy patriacej žalobcovi sa vchádza z verejnej komunikácie do priestorov aktuálne slúžiacich ako predajňa s tým, že dôvod, pre ktorý nemôže prechádzať žalobca do ďalších častí budovy jeho právny zástupca označil práve existenciu tejto predajne, cez ktorú by bolo nutné prejsť do ďalších častí predmetnej stavby. Rovnako zistil, že do času, než bola vybudovaná v zadnej časti stavby bytová jednotka, tak sa cez tento priestor dalo vyjsť z budovy von cez dvere, ktoré aktuálne tiež boli zamurované.
11. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu vyplývajú z vykonaného dokazovania. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca má možnosť prístupu do uvedenej budovy z verejnej komunikácie, a to až do zadnej časti budovy, kde sa nachádza bytová jednotka. Žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie netvrdil, že prístupová cesta, ktorú žiada žalobou zriadiť je jediná možná prístupová cesta do suterénnej časti budovy, že prechod nie je možné docieliť ani stavebnými úpravami. Tieto tvrdenia uviedol až v rámci podaného odvolania. Na základe ním označených a predložených dôkazov v konaní pred okresným súdom žiadne takéto okolnosti zistené neboli. Dokonca nemožno konštatovať, že by tieto skutočnosti mohli byť preukázané priamo ohliadkou na mieste samom. Naopak touto ohliadkou zistil okresný súd možnosť prístupu k stavbe žalobcu práve spôsobom, pre ktorý nie je potrebné zaťažovať vecným bremenom priľahlé pozemky patriace žalovaným. V tejto súvislosti nie je namieste ani námietka žalobcu, že okresný súd neprihliadal na rozhodnutie mesta Dolný Kubín zo dňa 28.07.2003, ktorým bola povolená stavba
- dom č. súp. XXXX/XX. Súd je oprávnený, nie povinný, vykonať všetky dôkazy, ktoré na preukázanie svojich tvrdení označia strany sporu. Súd vykoná len tie dôkazy, ktoré považuje za významné pre rozhodnutie o veci. Je pravdou, že žalobca predložil súdu rozhodnutie Mesta Dolný Kubín o povolení vstupu do stavby len cez spoločný dvor. Mesto konštatovalo, že námietky týkajúce sa užívania spoločného dvora majú občiansko-právny charakter a riešenie je možné súdnou cestou. Okresný súd v prejednávanej veci riešil situáciu práva nevyhnutnej cesty k stavbe, ak si vlastník stavby nemôže túto cestu zabezpečiť inak. Ide tu o možný prístup k celej stavbe, nielen k jej časti. Okresný súd ustálil, že prístup k stavbe dom súp. č. XXXX z verejnej komunikácie existuje a vychádzal z toho, že právo cesty je možné zriadiť iba vtedy, ak nemožno zabezpečiť prístup k stavbe iným spôsobom , pričom nie je dôležité, na aké účely stavba slúži. Krajský súd rovnako ako okresný súd zastáva názor, že iba skutočnosť funkčného rozčlenenia uvedenej stavby a spôsob jej využívania nie je dôvodom pre zriadenie práva vecného bremena a obmedzenie vlastníckeho práva tretej osoby v prospech vlastníka stavby.
12. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi. O výške týchto trov v zmysle § 262 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí vo veci ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)