Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-211-2013.pdf
PDF · 121.11 KB
No categories available
11C/211/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: T. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. X., P.Í. XX, zastúpená: JUDr. Radim Komka, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 27 p r o t i žalovaným: 1. JUDr. Konštantín Vaľo, advokát so sídlom Prešov, Konštantínova 3, IČO: 37786741 a 2. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, Prešov, IČO: 36868434, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 1.rade: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, o zaplatenie 2.042,96 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný v 1.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 625,87 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne od 20.11.2013 do zaplatenia a žalovaný v 2.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.327,6 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne od 20.11.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti a protižalobu z a m i e t a.
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania o jej žalobe v rozsahu 91,2% a o protižalobe v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 9.8.2013 sa domáhala voči obom žalovaným solidárne náhrady škody vo výške 713,69 Eur a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1329,27 Eur vrátane úrokov z omeškania 5,5% ročne za obdobie od 1.8.2013 do zaplatenia. Nárok uplatnila titulom náhrady škody predstavujúcej sumu 713,69 Eur, ktorú bola zaviazaná nahradiť ako trovy konania žalovanému Mestu Prešov v konaní vedenom na tomto súde o jej nároku pod sp. zn. 11C/321/2008, pričom v tejto súvislosti poukázala na nekvalifikovanú právnu pomoc zo strany žalovaného v 1.rade ako jej vtedajšieho advokáta. Uviedla, že o ničom ju nepoučil a uplatnil nároky voči Mestu Prešov a čiastočne aj voči Prešovskej univerzite hoci boli už premlčané. Navyše nereagoval na výzvu súdu a nepredložil doklady preukazujúce dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p., čo malo za následok, že súd priznal náhradu trov konania žalovanému Mestu Prešov vo výške 713,69 Eur.
2. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vysvetlila tým, že s advokátom mala dohodnutú podielovú odmenu vo výške 20% z hodnoty veci a keďže jej bola prisúdená istina vo výške 4.472,55 Eur, nárok na odmenu predstavuje 894,51 Eur. Žalovaným pritom zaplatila preddavky na odmenu vo výške 2.223,78 Eur, preto žalovaní sa obohatili o sumu 1.329,27 Eur.
3. Žalovaný v 2.rade podal dňa 21.1.2014 vzájomný návrh, v ktorom sa vyjadril aj k žalobe. Uviedol, že žalovaný v 1.rade už právne neexistuje, jeho právnym nástupcom sa stal žalovaný v 2.rade v dôsledku jeho transformácie na obchodnú spoločnosť. Poprel, že by porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu zo
zákona o advokácii. Žalobkyňu dôkladne poučil o právach a povinnostiach vrátane úspešnosti v danom konaní. Preto aj s ňou uzavrel zmluvu o právnej pomoci, keď vzhľadom na riziko uplatneného nároku bola dohodnutá podielová odmena vo výške 20% z vymoženej pohľadávky. Uviedol aj to, že moment, od kedy začala plynúť premlčacia lehota bol stanovený až v znaleckom posudku MUDr. Petra Sopku z 28.9.2009 a po jeho neskoršom výsluchu.
4. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že nereagoval na výzvu súdu na predloženie dokladov odôvodňujúcich postup podľa § 150 O.s.p. uviedol, že výzvu súdu doručenú 18.2.2010 ihneď odovzdal žalobkyni, avšak práve ona na ňu nereagovala. Tvrdil, že ani odvolací súd nevidel dôvod na aplikáciu § 150 O.s.p. v prospech žalobkyne, pretože v dôsledku skutočnosti, že býva s rodičmi, ktorí vlastnia rodinný dom, je viac ako pravdepodobné, že by odvolací súd ani nepoužil § 150 O.s.p. Vzniesol tiež námietku premlčania, pôvodne len ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, neskôr aj vo vzťahu k nároku na náhradu škody.
5. Vzájomným návrhom žalovaný v 2.rade žiadal, aby žalobkyňa mu bola zaviazaná zaplatiť 422,17 Eur, nakoľko má voči nemu dlh titulom jeho odmeny za jej zastupovanie vo veci tohto súdu 28C/362/08, ktorú vyčíslil na 1.681,19 Eur. Poukázal však na to, že jeho podielová odmena na zastupovanie vo veci 11C/321/2008 predstavovala 1130,73 Eur vzhľadom na to, že žalobkyni bola vyplatená suma v celkovej výške 5653,67 Eur (okrem istiny 4472,55 Eur aj úroky z omeškania 1181,12 Eur), takže 20% počítal zo sumy 5653,67 Eur. Uviedol teda, že jeho odmena činí 2.811,92 Eur za obe konania 11C/321/2008 a 28C/362/2008 (1.681,19 + 1.130,73), žalobkyňa mu zaplatila 165,97 Eur + 2.223,73 Eur a teda rozdiel je 422,17 Eur, ktoré mu má doplatiť.
6. Do konania vstúpil ako intervenient na strane žalovaného v 1.rade KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., vzhľadom na to, že žalovaný v 1.rade mal v relevantnom čase uzatvorenú s ňou poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti. Preto vstúpil do konania len ohľadom nároku na náhradu škody vo výške 713,69 Eur, keďže len tento nárok by bol teoreticky krytý spomínaným poistením. Daný nárok však intervenient považoval za neopodstatnený, nakoľko nie je daná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a výkonom advokátskej činnosti žalovaného. Tvrdil, že žalovaný informoval žalobkyňu o tom, že uplatnený nárok je rizikový a že žalobu voči Mestu Prešov rozšíril na jej pokyn a až po vykonanom znaleckom dokazovaní, kedy bolo zjavné, že nárok je premlčaný, zobral žalobu späť. Uviedol aj to, že žalovaný požiadal súd o aplikáciu § 150 O.s.p., čo napokon zohľadnil odvolací súd, keď znížil nárok na náhradu trov konania žalovaného Mesta Prešov z 1.177,38 Eur na 713,69 Eur.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výzvou zo dňa 24.7.2013 s podacím lístkom, výpismi z účtu žalobkyne, poštovým ústrižkom zo dňa 26.8.2010, výpisom z obchodného registra žalovaného v 2.rade, zmluvou o poskytovaní právnych a poradenských služieb a právnej pomoci zo dňa 29.4.2008, písomnými vyjadreniami strán a intervenienta, spismi tohto súdu 11C/321/2008, 28C/362/2008, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
8. Na tunajšom súde bolo vedené pod sp. zn. 11C/321/2008 konanie na základe žaloby žalobkyne podanej jej vtedajším právnym zástupcom - žalovaným v 1.rade dňa 15.5.2008. Uplatnený nárok bol na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj ďalších liečebných nákladov vo výške 263.267 Sk a to v dôsledku pádu žalobkyne na zľadovatenom chodníku. Žaloba bola podaná voči Prešovskej univerzite ako vlastníkovi priľahlej nehnuteľnosti. Plnomocenstvo žalobkyňa podpísala žalovanému v 1.rade dňa 29.4.2008. Ako príloha žaloby bol aj lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný 25.4.2008, v ktorom však bolo uvedené, že liečenie žalobkyne bolo ukončené 8.10.2005.
9. Žalovaná Prešovská univerzita vo svojom vyjadrení k žalobe vôbec nespochybňovala svoju pasívnu legitimáciu v danom spore, ale poukázala len na nepreukázanie miesta úrazu žalobkyne, keďže v lekárskom posudku bolo uvedené, že sa „pošmykla v centre“.
10. Podaním zo dňa 1.12.2008 žalovaný v 1.rade ako advokát žalobkyne čiastočne zobral žalobu späť o sumu 26.327 Sk (neskôr ďalším podaním uviedol, že išlo o nesprávnu sumu) a domáhal sa len titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zaplatenia sumy 254.660 Sk (8.453,16 Eur) a zároveň tým istým podaním rozšíril žalobu aj voči Mestu Prešov ako vlastníkovi chodníka.
11. Na vysvetlenie tohto časového sklzu, teda dôvodu, prečo žalovaný v 1.rade uplatnil nárok voči Mestu Prešov až po 7 mesiacoch od podania žaloby voči Prešovskej univerzite žalovaný v 1.rade uvádzal, že zisťoval kto je vlastníkom pozemku, kde došlo k úrazu žalobkyne, čo však súd považuje za neopodstatnený a ničím nepodložený postup advokáta. Zisťovanie vlastníctva pozemku v tomto spore bolo úplne irelevantné, a keďže išlo o chodník nachádzajúci sa v centre mesta je nesporné, že jeho vlastníkom je Mesto Prešov. Uvedené vysvetlenie žalovaným v 1.rade súd teda vyhodnotil ako nepravdivé podobne ako aj jeho tvrdenie o tom, že k tomuto postupu mu dala pokyn samotná jeho klientka, ktorá to vo svojej výpovedi jednoznačne poprela a súd nemal dôvod jej výpovedi neveriť, vzhľadom na už spomínané zistené nepravdivé tvrdenie žalovaného v 1.rade. Ten totiž uviedol, že žalobkyni zaslal list, ktorým rozšíril žalobu voči Mestu Prešov v ten istý deň ako aj tento procesný úkon doručil súdu. Znamená to, že nemohol mať od svojej klientky daný vopred súhlas k takémuto postupu.
12. Zo spisu 11C/321/2008 vyplýva aj to, že hneď vo svojom prvom vyjadrení Mesto Prešov po tom, čo súd pripustil jeho vstup do konania, namietalo premlčanie nároku a tiež nedostatok svojej pasívnej legitimácie v spore s tým, že neporušilo žiadnu právnu povinnosť súvisiacu s úrazom žalobkyne.
13. Vzhľadom na námietku premlčania žalovaný v 1.rade v konaní 11C/321/2008 navrhol pribratie znalca z odboru zdravotníctva na ustálenie zdravotného stavu žalobkyne za účelom vypracovania lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, pričom znalec MUDr. Peter Sopko uviedol, že pre účely bolestného bol zdravotný stav ustálený v septembri 2005 a pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia v júli 2006. Následne žalovaný v 1.rade v mene žalobkyne zobral žalobu voči žalovanému v 2.rade teda Mestu Prešov späť. Požiadal o nepriznanie náhrady trov konania žalovanému Mestu Prešov s poukazom na § 150 O.s.p., žiadne doklady preukazujúce pomery žalobkyne však nepredložil. Keďže nereagoval ani na výzvu súdu uznesením č.k. 11C/321/2008-190 zo dňa 9.3.2010 súd zastavil konanie voči žalovanému v 2.rade a žalobkyňu zaviazal nahradiť mu trovy konania vo výške 1.177,38 Eur. Voči uzneseniu sa žalobkyňa odvolala, predložené boli aj doklady preukazujúce jej pomery a preto odvolací súd uznesením 1Co 61/2010 zo dňa 13.7.2010 zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania tak, že zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania žalovanému v 2.rade len vo výške 713,69 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie sa stalo právoplatným 27.8.2010. Súd v tejto súvislosti pripomína, že žalovaný v 2.rade si neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
14. Rozsudkom č.k, 11C/321/2008/-282 zo dňa 25.5.2011 súd zaviazal žalovanú Prešovskú univerzitu na zaplatenie sumy 4.472,55 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne od 10.5.2008 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti z dôvodu premlčania zamietol. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.11.2011, keďže bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 6Co 147/2011 zo dňa 11.10.2011.
15. Žalobkyňa postupne splácala žalovanému Mestu Prešov priznané trovy konania a to v celej výške 713,69 Eur, ktoré uhrádzala postupne v mesačných splátkach po 10 alebo 20 Eur nasledovne: 26.8.2010, 19.9.2010, 15.10.2010, 15.11.2010, 15.12.2010, 15.1.2011, 15.2.2011, 15.3.2011, 15.4.2011 a 15.5.2011 po 10 Eur mesačne. Neskôr, a to od 18.7.2012 do 15.7.2013, mesačne platila po 20 Eur a od 15.8.2013 do 15.6.2016 po 10 Eur mesačne a poslednú platbu poukázala 9.9.2016 vo výške 3,69 Eur (doklady na č.l. 14, 182-183, 201).
16. Zmluvu o právnej pomoci uzavrela žalobkyňa so žalovaným v 1.rade dňa 29.4.2008. Jej predmetom bolo poskytnutie právnej pomoci pri vymáhaní nároku na náhradu škody voči Prešovskej univerzite a poistného plnenia voči Allianz - Slovenskej poisťovni a.s. Odmena bola dohodnutá v čl. V. tak, že činí 20% z hodnoty veci (§ 7 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) v každej uplatnenej právnej veci osobitne.
17. V bode 2 čl. V. sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť preddavok 5.000 Sk a mesačné splátky po 1.000 Sk s tým, že posledná splátka dohodnutej odmeny je splatná najneskôr v deň právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým budú dlžníci zaviazaní zaplatiť klientke prisúdené sumy s príslušným úrokom z omeškania vrátane trov právneho zastúpenia.
18. V čl. IX. sa uvádza, že advokát zodpovedá klientke za škodu, ktorú jej spôsobil pri poskytovaní právnej pomoci.
19. Žalobkyňa skutočne uhradila pri podpise zmluvy o právnej pomoci (č.l. 58) žalovanému v 1.rade 5.000 Sk (165,97 Eur) a následne mu poukazovala splátky od 15.5.2008 do 15.6.2013 po 33,19 Eur celkovo vo výške 2.057,81 Eur. Do 15.2.2010 ich poukazovala na číslo účtu 26321406/900, pričom žalovaný v 1.rade uviedol, že sa jednalo o jeho číslo účtu a potom na účet č. 505212922/900 patriace žalovanému v 2.rade (výpoveď žalovaného v 1.rade na č.l. 184).
20. Žalovaný v 2.rade bol zapísaný do obchodného registra až dňa 4.6.2010. Hoci tvrdil, že žalobkyňu nikdy právne nezastupoval, jeho tvrdenie opäť nie je pravdivé, keďže na základe výzvy súdu predložil plnomocenstvo od žalobkyne zo dňa 20.10.2010, ktorým poverila žalobkyňa práve žalovaného v 2.rade na jej zastupovanie vo veci 11C/321/2008 (č.l. 169).
21. Súd však zdôrazňuje, že táto plná moc nebola predložená súdu v pôvodnom konaní 11C/321/2008, preto súd stále konal so žalovaným v 1.rade ako právnym zástupcom žalobkyne.
22. Žalovaný v 1.rade zastupoval žalobkyňu aj v spore 28C/362/2008 proti Allianz Slovenskej poisťovni a.s., kde žaloval o určenie neplatnosti odstúpenia od poistnej zmluvy a o úhradu poistného plnenia vo výške 45.000 Sk. Rozsudkom č.k. 28C/362/2008-240 zo dňa 31.1.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 16Co 102/2011 zo dňa 13.10.2011 bola však žaloba zamietnutá s poukazom na § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže súd dospel k záveru, že poisťovňa dôvodne odstúpila od poistnej zmluvy.
23. Žalobkyňa vyzvala žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody a vydania bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 24.7.2013, ktorý zaslala doporučene, avšak žiadna odpoveď zo strany žalovaných na túto jej výzvu jej nedošla. Žalovaní pritom spochybnili, že by im táto výzva bola doručená a žalobkyňa žiadne návrhy na dokazovanie v tomto smere nemala.
24. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
25. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
27. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
30. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
32. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
33. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
34. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
35. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení účinnom v roku 2008, kedy bola poskytnutá právna služba žalovaným v 1.rade advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
36. Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
37. Podľa § 26 ods. 1 citovaného zákona advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
38. Podľa § 26 ods. 3 citovaného zákona každý advokát samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb okrem prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči svojim zamestnancom a iným osobám zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a nerozdielne.
39. Podľa § 26 ods. 4 citovaného zákona advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
40. V danom prípade žalobkyňa si uplatnila dva nároky. Prvý nárok sa týkal náhrady škody spojenej s výkonom advokácie. Výkon advokácie je potrebné rozumieť predovšetkým odbornú činnosť advokáta vykonávanú so súhlasom a v prospech klienta. V prípade zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s poskytovaním právnych služieb sú subjekty zodpovednostného právneho vzťahu advokát - škodca a klient - poškodený. Zákon o advokácii nevyžaduje pre vznik právnej zodpovednosti advokáta za škodu existenciu subjektívneho prvku na jeho strane, pretože stanovený je objektívny princíp. Jediným liberačným dôvodom je dôvod uvedený v § 26 ods. 4 zákona o advokácii, avšak v tomto prípade žalovaný v 1.rade ho ani netvrdil. Základným predpokladom tohto zodpovednostného vzťahu je nesprávne poskytnutie právnych služieb klientovi, vznik škody klientovi ako majetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi pochybením advokáta a vznikom škody.
41.Jednou z povinností advokáta je aj povinnosť svedomito chrániť práva o oprávnené záujmy klienta. Svedomitý nie je taký výkon advokácie, ktorý nezohľadňuje reálny stav veci alebo tento stav nedoceňuje. Právnu službu žalobkyni v konaní 11C /321/2008 poskytoval len žalovaný v 1.rade. Súd mal za preukázané, že žalobu v spomínanom spore proti Mestu Prešov podal oneskorene a dôvod prečo tak urobil hodnoverne nevysvetlil. Navyše podľa súdu Mesto Prešov ani nebolo zodpovedným subjektom za vzniknutú škodu žalobkyni, ku ktorej došlo pri jej páde na zasneženom chodníku, keďže v takomto prípade platí osobitný právny predpis a to konkrétne § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Súd tento predpis citoval aj v už spomínanom rozsudku č.k. 11C/321/2008-282, v zmysle neho závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou so povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
42. Súd teda mal za preukázané, že žalovaný v 1.rade rozšíril žalobu voči Mestu Prešov ako nesprávnemu subjektu a navyše oneskorene svojvoľne bez toho, že by k tomu postupu mu dala žalobkyňa pokyn. Žalobkyňa toto jeho tvrdenie totiž výslovne poprela a súd ho vyhodnotil, pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného v 1.rade ako nevierohodné vzhľadom na už uvedené dôvody v predchádzajúcej
časti rozsudku. Dôkazné bremeno bolo na žalovanom v 1.rade, aby nepochybne preukázal to, že postupoval v súlade s pokynom klientky a z toho dôvodu žalovaný v 1.rade mal tento súhlas zabezpečiť písomnou formou. Aj keď žiaden právny predpis mu to však neukladá, práve v takomto prípade spornosti je v záujme advokáta, aby postupoval daným spôsobom.
43. Navyše v danom prípade žalovaný v 1.rade napriek tomu, že už v čase podania žaloby voči Prešovskej univerzite mal k dispozícii lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorého bolo zrejmé, že liečba žalobkyne bola v dôsledku úrazu u nej ukončená ešte 8.10.2005, žalobu voči Mestu Prešov rozšíril až 1.12.2008, kedy musel predpokladať, že nárok je už premlčaný pre uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Vyhováranie sa na ustálenie momentu plynutia premlčacej lehoty znaleckým posudkom je neopodstatnené, znalecké dokazovanie malo význam pre žalovanú Prešovskú univerzitu, voči ktorej žaloba bola podaná ešte 15.5.2008.
44. Je tiež nesporné, že žalovaný v 1.rade žalobkyňu neupozornil ani na spornosť pasívnej legitimácie Mesta Prešov, pretože ako sám uviedol vo svojej výpovedi mal ju upozorniť len na možné premlčanie, čo však súdu nepreukázal. Preto súd dospel k záveru o jeho nesprávnom poskytnutí právnej služby žalobkyni, v dôsledku ktorej jej vznikla škoda predstavujúca sumu 713,69 Eur, ktorú uhradila Mestu Prešov ako náhradu jeho trov konania.
45. Súd neprehliadol ani skutočnosť, že v spore 11C/211/2013 sa žalovaní mnohokrát vyjadrovali, či už vo forme vyjadrenia k žalobe, odvolania voči rozsudku, dovolania, niekoľkých dodatkov k dovolaniu a ani v jednom podaní žalovaný v 1.rade netvrdil, že by žalobkyňu upozornil na možnosť premlčania jej nároku voči Mestu Prešov. Prvýkrát to začal tvrdiť až potom, keď sa ho súd na túto okolnosť pýtal na pojednávaní. Pre súd je preto zarážajúci postoj žalovaného v 1.rade, keď je zjavné, že nepochopiteľne rozšíril žalobu voči Mestu Prešov v čase, keď nárok bol už evidentne premlčaný a napokon voči subjektu, ktorý nemal vecnú pasívnu legitimáciu v spore, že nedokáže si uznať svoje pochybenie a dokonca protižalobou uplatňuje nárok na odmenu, ktorá je však v rozpore s právnou úpravou. Zbytočne tak predlžuje súdne konanie a o tom svedčí aj jeho návrh na doplnenie ďalšieho dokazovania, ktorý jednak podal oneskorene, preto súd nestihol navrhnutých svedkov predvolať na pojednávanie, hoci predchádzajúce pojednávanie bolo ešte 4.5.2016 a návrh na predvolanie svedkov bol súdu predložený až 30.9.2016. Vzhľadom na už prijaté právne závery súd nepovažoval za potrebné vypočuť svedkov JUDr. Dominika Vaľu, Ing. Kandalovú, matku žalobkyne Annu Štefčákovú za účelom zistenia, že žalovaný v 1.rade upozornil žalobkyňu na premlčanie a úplne nedôvodný bol návrh na vypočutie predchádzajúcich zástupcov žalobkyne Dr. Beserményho a JUDr. Jozefa Tomku, pretože aj keby žalobkyňa ich v minulosti splnomocnila na jej zastupovanie, nemá to absolútne žiadny vplyv na posúdenie zodpovednosti žalovaného v 1.rade v tomto spore. Z uvedených dôvodov súd preto nevyhovel návrhu žalovaných na výsluch spomínaných svedkov. Bolo by to nehospodárne, zbytočne by predlžilo toto súdne konanie a navýšilo jeho trovy.
46. K námietke premlčania súd uvádza, že čiastočne je dôvodná, ale to len vo vzťahu k nároku na náhradu škody. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula dva roky spätne od podania žaloby t.j. k 9.8.2011. Žalobkyni vznikla škoda až jednotlivými úhradami splátok náhrady trov konania (v tom momente vedela o škode a o škodcovi), teda premlčané sú jej splátky, ktoré zaplatila za obdobie od augusta 2010 do mája 2011, čo je 100 Eur (10 splátok po 10 Eur). V tejto časti súd preto žalobu zamietol. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia však premlčaný nie je. O bezdôvodnom obohatení žalovaných sa žalobkyňa najskôr mohla dozvedieť až doručením rozsudku odvolacieho súdu vo veci 11c/321/2008, pričom rozsudok bol vyhlásený 11.10.2011. Až v tom čase sa totiž ustálila výška priznaného nároku, z ktorého sa počítala odmena advokáta a žaloba bola nepochybne daná včas a to ešte 9.8.2013, teda pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
47. Druhý nárok žalobkyne je uplatnený titulom vydania bezdôvodného obohatenia za preplatenie odmeny za právnu službu, ako plnenie bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti musel súd predovšetkým ustáliť výšku tejto odmeny. Tá bola dohodnutá v písomnej zmluve o poskytnutí právnej pomoci vo výške 20% z hodnoty veci, čo korešponduje aj s právnou úpravou - § 7 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
48. Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolnosti prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Podľa § 7 ods. 2 citovanej
vyhlášky maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20% z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom.
49. Podľa § 8 ods. 1 citovanej vyhlášky advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci.
50. Podľa § 8 ods. 2 citovanej vyhlášky ak sa skončí konanie uvedené v § 7 len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny.
51. Podľa § 8 ods. 3 citovanej vyhlášky, ak nemal klient ani čiastočný úspech vo veci, advokát má právo požadovať od klienta iba náhradu hotových výdavkov.
52. Nepochybne za hodnotu veci, z ktorej sa stanovuje podielová odmena je potrebné považovať istinu, nie aj jej príslušenstvo. Výklad hodnoty veci, ktorá je predmetom súdneho konania je jednotný aj pri posudzovaní tarifnej výšky odmeny advokáta, ale aj pri posudzovaní výšky súdneho poplatku zo žaloby a ten istý výklad je potrebné použiť aj v tomto prípade. V konaní 11C/321/2008 však žalobkyňa mala len čiastočný úspech v podiele 52,90% (4.472 Eur : 8.453). 20% zo žalovanej sumy 8.453 Eur činí 1690 Eur. S poukazom na § 8 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. však žalovaný v 1.rade má nárok len na pomernú časť podielovej odmeny zodpovedajúcej pomeru 52,90%, čo je 894 Eur. Žalobkyňa však zaplatila odmenu úhrne vo výške 2.223,78 Eur (záloha 165,97 Eur a mesačné splátky 2.057,85 Eur). Odmenu tak preplatila o 1.329,78 Eur (2.223,78 -894). Na účet žalovaného v 1.rade pritom zaplatila 896,18 Eur a zvyšok na účet žalovaného v 2.rade. Žalovaný v 1.rade sa bezdôvodne obohatil len o sumu 2,18 Eur a žalovaný v 2.rade o sumu 1.327,6 Eur.
53. Súd bol toho názoru, že ide o delenú zodpovednosť žalovaných a nie solidárnu, ako to žalovala žalobkyňa, ale súd v tomto spore nie je viazaný jej žalobou. Jednoznačne za vzniknutú škodu zodpovedá výlučne žalovaný v 1.rade, ktorý poskytol žalobkyni právnu, avšak nie kvalifikovanú službu v súvislosti so žalobou voči Mestu Prešov a to dňa 1.12.2008, keďže žalovaný v 2.rade vznikol až neskôr a to v roku 2010.
54. Žalovaný v 2.rade vzájomným návrhom sa domáhal zaplatenia sumy 422,17 Eur od žalobkyne po započítaní ich vzájomných pohľadávok (uznal len preplatok žalobkyne na odmene vo výške rozdielu súm, ktoré mu zaplatila a výškou odmeny vo veci 11C/321/2008, ktorú vyčíslil na 1.130,73 Eur) a svoju pohľadávku na odmenu za zastupovanie v konaní 28C/362/2008 vyčíslil na 1681,19 Eur. Súd preto musel posúdiť výšku odmeny žalovaného v 1.rade v konaní 28C/362/08. Aj tá však bola dohodnutá tou istou zmluvou o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 29.4.2008. Opäť išlo o podielovú odmenu, avšak žalovaný v 2.rade si zrejme neuvedomil, že žalobkyňa bola v danom konaní neúspešná, jej žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a preto žalovaný má nárok len na náhradu hotových výdavkov a nie nárok na odmenu čo vyplýva z § 8 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Preto žalovaní nemajú z toho titulu žiadnu pohľadávku voči žalobkyni a preto súd protižalobu v celom rozsahu zamietol.
55. Súd dodáva, že aj keď v súčasnosti žalovaný v 1.rade už nepodniká ako fyzická osoba, ale ako spoločník v obchodnej spoločnosti neznamená to, že jeho zodpovednosť sa preniesla na žalovaného v 2.rade. Zo žiadneho právneho predpisu to nevyplýva. Žalovaný v 1.rade je stále advokát, zmenil len právnu formu vykonávania advokátskej činnosti. Žalobu o náhradu škody voči žalovanému v 2.rade súd preto zamietol pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie.
56. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
57. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
58. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
59. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
60. Žalovaní sa dostali do omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy, čo vyplýva z § 563 Občianskeho zákonníka. Aj keď žalobkyňa ich vyzvala k tomuto plneniu listom zo dňa 24.7.2013, nepreukázala, že by skutočne tento list bol žalovaným doručený, aj keď bol posielaný doporučene. Žalovaní totiž popreli, že by im táto výzva bola doručená a žalobkyňa nenavrhla ďalšie dokatovanie v tomto smere, preto súd považoval za preukázaný moment doručenia tejto výzvy až doručením žaloby obom žalovaným, k čomu došlo dňa 19.11.2013. Súd preto úroky z omeškania priznal až od nasledujúceho dňa a žalobu v prevyšujúcej časti, keďže žalobkyňa žiadala úroky z omeškania priznať od 1.8.2013 zamietol.
61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1,2 CSP. V konaní o žalobe žalobkyne mala žalobkyňa čiastočný úspech a to v pomere 95,6% a neúspech v pomere 4,4%, preto súd jej priznal v konaní náhradu trov konania v podiele 91,2%. V konaní o protižalobe žalovaného však bola plne úspešná a preto súd jej priznal náhradu trov daného konania v rozsahu 100%.
62. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 4 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.