Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_13C-225-2014.pdf
PDF · 68.78 KB
Case nature
Subarea
13C/225/2014
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, P.O.BOX 41 proti žalovanej V. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. nad U., F. XXX/XX za účasti intervenienta Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie7, IČO: 42 362 962, zastúpené JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13 o zaplatenie 934,70€ s prísl. takto
rozhodol:
I. Konanie s a z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi s a po právoplatnosti tohto uznesenia v r a c i a súdny poplatok za žalobu v sume 49,3€ cestou Slovenskej pošty, a.s. Oddelenie inšpekcie, Námestie republiky č.10, Nové Zámky.
III. Žalovanej s a p r i z n á v a náhrada trov konania 100%.
IV. Intervenientovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 13. 08. 2014 domáhal zaplatenia sumy 934,7 € s prísl. titulom neuhradeného revolvingového úveru.
2. Pred prvým pojednávaním, dňa 05. 10. 2016, vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu.
3. Podľa § 145 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. V dôsledku späťvzatia žaloby súd konanie zastavil. O vrátení zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 56€ súd rozhodol podľa ust. § 11 ods.3,4,6 zák.č. 71/1992 Z.z o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70€, ak sa konanie zastavilo.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby, pre premlčanie pohľadávky.
7. O náhrade trov konania intervenienta, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa § 257 CSP a trovy konania mu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu je známe, že vedľajší účastník zastúpený advokátom vstupuje hromadne do porovnateľných spotrebiteľských vecí a nielen žalobkyne, bez toho, aby poznal obsah sporu a žiada o doručenie žaloby s prílohami. V písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania, poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky, neprimerane vysoké úroky a chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka ( intervenienta ) advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší účastník (od účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. od 1.7.2016 intervenient) by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach. Treba poukázať naj na tú skutočnosť, že na premlčanie súd prihliada ex offo na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.) , ktorým došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Podľa ustálenej judikatúry nejde o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu. Súd teda musí na premlčanie prihliadnuť ex offo a to aj v konaniach, začatých pre účinnosťou tejto novely. Neprijateľné zmluvné podmienky je súd povinný taktiež skúmať z úradnej povinnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku II. odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu v časti výroku I a III, IV možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená rozhodnutím splnená, možno sa domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.