Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-7-2015.pdf
PDF · 113.05 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky E.. Q. T. rod. R., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Q. Q., J. XXX/XX, t. č. bytom C. J. XXX, zastúpenej v konaní D.. E. E., advokátom so sídlom v F., Z. XXX/XX a manžela navrhovateľky H. T., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom Q. Q., J. XXX/XX, zastúpeného v konaní D.. O.. R. P., advokátkou so sídlom v Q., F.. Sv. I. XXXX/XXA, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému E. T., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov Q. T. rod. R. a H. T., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX s a r o z v á d z a .
Maloletý E. T., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Právo zastupovať maloletého E. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého E. sumou vo výške 130,- Eur mesačne, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Styk rodičov s maloletým E. s a n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom a úpravy pomerov k maloletému E. na čas po rozvode. Najprv žiadala maloletého E. zveriť do jej osobnej starostlivosti matky a jej manžela ako otca maloletého zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 150,-Eur mesačne k jej rukám a styk otca s maloletým upraviť neobmedzene. Potom na pojednávaní, s poukazom na vývoj situácie, kedy sa medzitým maloletý v auguste 2015 presťahoval k otcovi, žiadala zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v 2-týždňových intervaloch a v závere pojednávania, po výsluchu maloletého, už nakoniec súhlasila so zverením maloletého E. do osobnej starostlivosti oca a vzhľadom na vek maloletého, ktorý má XX rokov, už netrvala na súdnej úprave jej styku s maloletým a žiadala styk s maloletým neupravovať. Navrhovateľka nesúhlasila s jej manželom navrhovanou sumou jej vyživovacej povinnosti k maloletému v sume 150,-Eur mesačne a uviedla, že by súhlasila so sumou najviac 120,-Eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli dňa 6.6.1998, z ich manželstva pochádza maloletý E., ktorý sa narodil dňa 11.7.1999.
Uviedla, že manželstvo s manželom uzatvárali po ročnej známosti, spočiatku bolo ich manželstvo harmonické. Najprv spoločne bývali u matky jej manžela pri Nových W., po roku sa presťahovali k jej rodičom do C. J. a v roku XXXX sa presťahovali do ich spoločného bytu v Q. Q., čo bolo ich posledné spoločné bydlisko. Uviedla, že spočiatku bolo ich manželstvo dobré, ona sa starala o dieťa a manžel pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. K narušeniu ich vzťahov došlo, keď ona začala pracovať, najprv ako colná deklarantka, potom ako vychovávateľka v detskom domove. Uviedla, že manžel sa k nej začal neprimerane správať, hoci zarábala aj ona, vyčítal jej, že míňa jeho peniaze, stále ju kontroloval, vyhrážal sa jej, jeho žiarlivostné správanie sa stupňovalo, vyžadoval od nej dokladovanie všetkých výdavkov. Jeho afektívne neprimerané správanie a slovné urážanie vždy nejako pretrpela, lebo mala záujem udržať ich manželstvo kvôli synovi. Po ich presťahovaní sa v novembri 2012 do ich bytu v Q. Q. sa manželove správanie približne na rok ukľudnilo, ale 31.10.2013 on vyprovokoval žiarlivostnú scénu a vyhodil ju z bytu. Potom jej sľuboval, že všetko sa zmení a situácia sa nakrátko upokojila. V lete 2014, potom čo ona s jeho súhlasom umožnila jej kamarátke u nich nejaký čas bývať, sa situácia medzi nimi opäť zhoršila, nevhodne sa k nej začal správať, vykrikoval na ňu, vymýšľal si na ňu rôzne veci a situácia vyvrcholila 20.9.2014, kedy jej v aute vulgárne nadával, kričal na ňu a fyzicky ju napadol, pričom ona za jazdy vyskočila z auta. Po jej príchode domov jeho agresívne správanie pokračovalo, opäť ju fyzicky napadol, osočoval ju aj ich syna a vyhodil ich z bytu. Od toho času bývala aj so synom u jej rodičov v C. J.. V októbri 2014, kedy ona aj s bratom išla do bytu, sa manžel opäť správal agresívne, chcel napadnúť jej brata, ju odsotil a tak jej zlomil ruku. Navrhovateľka uviedla, že od toho septembra 2014 nežijú s manželom spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Manželstvo považuje za hlboko rozvrátené. Po prerušení ich spolužitia maloletý E. do augusta XXXX býval s ňou v dome jej rodičov v C. J., ona umožňovala styk otca so synom. Cez prázdniny v auguste 2015 bol maloletý s otcom na návšteve starej matky v F. W. a potom sa maloletý už nevrátil k nej, ale išiel bývať k otcovi do Q. Q.. Potvrdila, že odvtedy maloletý býva u svojho otca a s ňou sa vôbec nekontaktuje. Keď sa aj snažila telefonovať, manžel jej vždy vulgárne nadával a odkedy je maloletý u otca, nekomunikuje s ňou, nedvíha jej telefón s tým, aby mu dala pokoj. Doplnila, že naposledy bola osobne so synom v decembri 2015, kedy mu priniesla vianočný stromček. Syn jej povedal, aby mu dala pokoj, že on ju nepríde navštíviť a ona do bytu, v ktorom býva manžel nechodí. V čase zmeny bydliska sa jej syn vyjadril, že on nechce bývať v C. J., ale chce bývať v Q. Q., pričom mu bolo jedno s ktorým rodičom. Doplnila, že keď maloletý býval s ňou v C. J., na nič sa jej nesťažoval, bol tam spokojný, ona umožňovala styk otca so synom. Navrhovateľka sa domnieva, že maloletý je pod vplyvom svojho otca, bojí sa ho a chce sa mu zapáčiť, pretože jeho otec (manžel navrhovateľky) ju nenávidí a syn chce splniť jeho vôľu. Uviedla, že so synom už nie je vôbec v kontakte, nezhovárala sa s ním o ňou navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti. Priznala, že vec zatiaľ ani neriešila pomocou psychológa, bývanie v Q. Q. si ona nehľadala. Priznala, že v súčasnosti už ona má mimomanželskú známosť.
2. Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom manželstva, aj on považoval manželstvo za hlboko a trvalo rozvrátené. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.6.2015 najprv s poukazom na svoju pracovnú náplň súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Potom po zmene rodinnej situácie a presťahovaní maloletého E. k nemu zmenil zamestnanie a už nesúhlasil ani s navrhovateľkou navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou o maloletého a trval na zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti a úprave vyživovacej povinnosti matky k maloletému v sume 150,-Eur mesačne. Poukázal na to, že maloletý býva u neho a s matkou sa ani nestretáva. Bol ochotný sa dohodnúť na vyživovacej povinnosti matky k maloletému v sume minimálne 130,-Eur mesačne. Vzhľadom na vek maloletého tiež žiadal, aby sa styk s maloletým neupravoval. Zhodne uviedol, že manželstvo bolo spočiatku harmonické a fungovalo takmer bez problémov. Manžel navrhovateľky popieral dôvody rozvratu manželstva uvádzané navrhovateľkou. Uviedol, že vážnejší konflikt nastal až vtedy, keď navrhovateľka nasťahovala do ich bytu dievča, ktoré vyrastalo v zariadení, a táto si do ich bytu pozvala priateľa, s ktorým použila ich manželskú posteľ a oni sa do bytu nemohli dostať a vtedy začali medzi nimi konflikty, pretože jemu sa to nepáčilo. Uviedol, že navrhovateľka sa potom sama odsťahovala aj so synom k jej rodičom. Manžel navrhovateľky popieral svoje agresívne správanie. Potvrdil, že od septembra 2014 nežijú s navrhovateľkou spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť. Manžel navrhovateľky poukázal na to, že navrhovateľka zobrala z ich bytu všetko zariadenie bytu, zobrala peniaze zo spoločného účtu, vybrala synovi peniaze zo stavebného sporenia a pod. Manžel navrhovateľky ďalej uviedol, že maloletý sa v C. J. necítil dobre, ich spolužitie nebolo dobré, maloletý mal konflikt s bratom navrhovateľky, došlo medzi nimi aj k bitke a maloletý na neho dokonca podal aj trestné oznámenie. Vzhľadom na takéto zlé vzťahy medzi maloletým a rodinou navrhovateľky on v lete 2015 zmenil zamestnanie a v auguste 2015 sa syn nasťahoval k nemu a odvtedy maloletý býva u
neho. Doplnil, že syn je u neho spokojný, on s ním nemá žiadne výchovné problémy, zlepšil si školský prospech, maloletý teraz nechodí po krčmách, ako tomu bolo, keď bol v starostlivosti navrhovateľky. Manžel navrhovateľky uviedol, že maloletý sa nechce s matkou ani stretávať, vrátil jej telefón a nechce jej dať ani svoje súčasné telefónne číslo. Poprel, že by on manipuloval maloletého, poukázal na to, že ten už má XX rokov. Manžel navrhovateľky trval na zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti.
3. Kolízny opatrovník s poukazom na konečnú dohodu rodičov v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, súhlasil s touto rodičovskou dohodou, aj s ich dohodou, že styk sa nebude súdne upravovať. Keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode o výške vyživovacej povinnosti, odporučil určiť vyživovaciu povinnosť matky k maloletému v sume 130,-Eur mesačne, nakoľko matka sa s maloletým ani nestretáva a všetky výdavky maloletého hradí otec.
4. Maloletý E., ktorý má už XX rokov, bol vypočutý súdom na pojednávaní. Uviedol, že má vedomosť o prebiehajúcom rozvodovom konaní jeho rodičov. Nesúhlasil s tým, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a chce bývať s otcom. Uviedol, že po rozchode jeho rodičov, odišiel bývať s matkou, ale od augusta 2015 už býva s otcom a chce, aby to tak aj zostalo. Zhodne uviedol, že s matkou sa nestretáva, určite nechce u nej prespávať a nechce, aby bol jeho styk s matkou súdne pevne časovo upravený. Nebol ochotný sa zúčastniť žiadnych psychologických konzultácii. Uviedol, že kedysi býval s matkou, ale po tom jeho konflikte so strýkom sa ona postavila na stranu strýka a nie na jeho stranu.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletého E., oboznámil návrh z čl. 1, lekársku správu, potvrdenie o poslednom spol. bydlisku, SL, RL, lustrácie v SP, vyjadrenie manžela z čl. 17, potvrdenie o PnD, vyjadrenie z čl. 56, potvrdenie o príjme manžela, výplatné pásky, pracovnú zmluvu, hotovostný vklad, šeky, potvrdenie o príjme manžela, rozpis výdavkov navrhovateľky, potvrdenie o príjme navrhovateľky, zoznam bankových príkazov, obsah spisu sp.zn. XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 6.6.1998, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. U navrhovateľky sa jedná o jej prvé manželstvo, u jej manžela sa jedná o jeho druhé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva manželov pochádza maloletý syn E. nar. XX.X.XXXX.
7. Účastníci uzavreli manželstvo z lásky približne po 1-ročnej známosti. Z ich manželstva pochádza jedno dieťa, maloletý E.. Najprv bývali manželia u matky manžela navrhovateľky pri F. W., po roku sa presťahovali k rodičom navrhovateľky do Dolnej J. a v roku 2012 sa presťahovali do ich bytu v Q. Q.. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, narušenie vzťahov začala navrhovateľka pociťovať potom ako nastúpila do zamestnania, kedy sa k nej manžel začal neprimerane správať, kontrolovať ju, žiarliť, vyhrážať sa jej, agresívne sa správať. K definitívnemu rozvratu ich manželstva došlo v septembri 2014, kedy ju manžel aj so synom vyhodil z ich bytu. Manžel navrhovateľky tiež považuje manželstvo za hlboko a trvalo rozvrátené. On ich manželstvo považoval za bezproblémové až do septembra 2014, čomu predchádzalo, že navrhovateľka dovolila jednej chovankyni z detského domova u nich bývať, tá si k nim vodila svojho priateľa, používali ich posteľ a oni sa ani nemohli dostať do svojho bytu a museli čakať pred vlastným bytom. Nesúhlasil s tým, že navrhovateľka toto dopustila a vtedy začali hádky a rozvrat ich manželstva. Bolo zistené, že od septembra 2014 nežijú manželia spolu, kedy manžel vyhodil manželku aj so synom z ich bytu. Odvtedy manželia nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka už má v súčasnosti aj mimomanželskú známosť. Od prerušenia ich spolužitia maloletý E. najprv býval s matkou u jej rodičov v C. J., mal nezhody s rodinou navrhovateľky, najmä s jej bratom a od augusta 2015 doposiaľ maloletý býva s otcom a v súčasnosti sa s matkou vôbec nestretáva a nie je s ňou ani v žiadnom kontakte.
8. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :
9. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
13. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu oboch manželov, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľka poukazovala na nevhodné a agresívne správanie jej manžela, pričom narúšanie vzťahov začala pociťovať odvtedy čo sa zamestnala, kedy ju manžel začal kontrolovať, nadávať jej, nevhodne sa ku nej správať a vyvrcholilo to v septembri 2014, kedy definitívne prerušili spolužitie. Manžel navrhovateľky považoval ich manželstvo za bezproblémové až do septembra 2014, kedy nastal vážny rozvrat a ich manželstvo v súčasnosti hodnotí tiež ako hlboko a vážne rozvrátené, pričom za príčinu rozvratu považuje to, že navrhovateľka umožnila bývalej chovankyni detského domova konanie, s ktorým on nesúhlasil. Bolo preukázané, že od septembra 2014 manželia nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Od prerušenia spolužitia manželov ich syn E. najprv býval s matkou a od augusta 2015 býva s otcom. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva, obaja manželia súhlasili s rozvodom manželstva a nemali záujem na obnovení ich manželského spolužitia, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej náklonnosti.
14. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
15. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
16. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
20. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému E. na čas po rozvode.
21. V danej veci sa od podania návrhu v 01/2015 situácia ohľadom maloletého E. zmenila. Maloletý E. najprv od prerušenia spolužitia rodičov býval s matkou v dome u jej rodičov v C. J., mal nezhody s rodinou navrhovateľky, najmä s jej bratom a od augusta 2015 doposiaľ maloletý býva s otcom a v súčasnosti sa s matkou vôbec nestretáva a nie je s ňou ani v žiadnom kontakte. Matka sa domnieva, že maloletý je pod vplyvom svojho otca, ktorý sa k nej veľmi nevhodne správa, čo nie je vylúčené, ale matka vzťahové problémy so synom nezačala hneď riešiť a v súčasnosti maloletý, ktorý už má viac ako 17 rokov, matku odmieta, nechce s ňou komunikovať. Matka vedela, že maloletý nechce bývať v C. J., ale v Q. Q. a ani tento problém neriešila. Maloletý mal zlé vzťahy s rodinou matky, najmä s jej bratom, dokonca medzi nimi došlo aj k bitke a podaniu trestného oznámenia a maloletý vyčíta matke, že tá sa postavila na stranu svojho brata a nie na jeho stranu. Vplyvom všetkých týchto udalostí v súhrne pri rozpade rodiny, napätých vzťahov medzi rodičmi maloletého a následného vývoja vzťahov v celej aj širšej rodine, došlo k odcudzeniu maloletého od matky. Maloletý má v súčasnosti viac ako XX rokov, matku odmieta a nie je ochotný zúčastniť sa ani žiadnych psychologických konzultácii. Maloletý sa jednoznačne vyjadril, že chce bývať s otcom, so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasil, nesúhlasil ani so súdnou úpravou jeho styku s matkou.
22. Najprv sa rodičia nevedeli dohodnúť na otázke zverenia maloletého dieťaťa. Najprv matka žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti. Potom po presťahovaní maloletého k otcovi, napriek tomu, že s maloletým matka nie je už 3 roka v žiadnom kontakte, žiadala zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Nakoniec po výsluchu maloletého, ktorý odmietol striedavú osobnú starostlivosť a jednoznačne vyjadril vôľu byť zverený do osobnej starostlivosti otca, matka súhlasila so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca. Kolízny opatrovník s poukazom na konečnú dohodu rodičov v otázke zverenia, súhlasil s ich dohodou o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorá dohoda zodpovedá prejavenej vôli maloletého. Rodičia sa ale nevedeli dohodnúť na úprave vyživovacej povinnosti matky k maloletému, preto nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody.
23. S poukazom na súčasný faktický stav, prejavenú vôľu maloletého E., ktorý už má viac ako XX rokov a s poukazom na dohodu rodičov v otázke zverenia maloletého dieťaťa, rozhodol súd o zverení maloletého E. do osobnej starostlivosti otca. Súd tak rešpektoval dohodu rodičov a vôľu maloletého dieťaťa. Túto
dohodu rodičov a želanie maloletého rešpektoval i kolízny opatrovník. Nad rámec uvedeného však súd poznamenáva, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca ešte neznamená, že by ten bol lepším rodičom ako matka. Súd zobral do úvahy a akceptoval faktický stav, želanie maloletého dieťaťa, ktorý má viac ako 17 rokov a aktuálne narušené vzťahy maloletého s matkou, pričom dúfa, že časom maloletý pochopí dôležitosť udržiavania dobrých vzťahových väzieb, a že ich vzťah s matkou sa zlepší. Avšak to si vyžaduje vlastný vnútorný psychický proces, ktorý nemožno vyriešiť súdnym rozhodnutím.
24. Keďže rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave vyživovacej povinnosti matky k maloletému E., kedy otec navrhoval výživné na maloletého E. od matky dieťaťa v sume 150,-Eur mesačne, prípadne bol ochotný sa dohodnúť na výživnom minimálne 130,-Eur mesačne a matka zase nesúhlasila s požadovanou sumou výživného a nakoniec súhlasila so sumou najviac 120,-Eur mesačne, teda k dohode nedošlo, preto súd rozhodol o úprave vyživovacej povinnosti matky k maloletému tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a matku zaviazal prispievať na výživu mal. E. sumou 130,-Eur mesačne, ktorú sumu výživného odporúčal aj kolízny opatrovník.
25. Súd má za to, že určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého E. zodpovedajúcim jeho veku a schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Maloletý E. býva s otcom, má XX rokov a je žiakom X.. ročníka SPŠ v C. nad R.. Jeho cestovné výdavky predstavujú 30,-Eur mesačne, v škole sa skladajú na stužkovú po 50,-Eur ročne, ZRPŠ predstavuje 30,-Eur, má bežné výdavky v súvislosti so školou a pod. Otec mu platí mobil po 22,-Eur mesačne. Maloletý sa venuje elektrikárskym veciam a výdavky s tým spojené predstavujú cca 20,-Eur mesačne. Maloletý je zdravý.
26. Otec býva v spoločnej domácnosti len s maloletým E.. Bývajú v 3-izbovom byte, ktorý majú účastníci v BSM. Ich náklady bývania predstavujú cca 194,-eur mesačne a otec spláca úver po 225,-Eur mesačne. Otec maloletého je od 31.8.2016 zamestnaný u zamestnávateľa H. G. s.r.o. ako vodič nákladnej dopravy a podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa mal za 09/2016 mzdu 401,14 Eur a popri tom mal diéty 300,-Eur. Okrem maloletého E. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Okrem bytu, ktorý majú s matkou maloletého v BSM, otec iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
27. Matka maloletého býva v spoločnej domácnosti s jej rodičmi v ich rodinnom dome, na náklady bývania im neprispieva. Matka maloletého je zamestnaná ako vychovávateľka v detskom domove s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 09/2015 do 08/2016 vo výške 792,40 Eur. Okrem maloletého E. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. S otcom maloletého majú v BSM len ten byt, v ktorom býva manžel, ani ona iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Svoje výdavkové pomery rozpísala tak, že okrem bežných výdavkov jej cestovné výdavky predstavujú 50,-Eur, mobil 40,-Eur, internet 15,-Eur, životné poistenie 25,-Eur, úver 250,-Eur, životné poistenie maloletého 20,-Eur, stavebné sporenie 30,-Eur, splátka faktúry 45,-Eur.
28. S poukazom na vek maloletého, jeho odôvodnené potreby a príjmové pomery rodičov, zaviazal súd matku prispievať na výživu maloletého, ktorý je žiakom strednej školy, výživným v sume 130,- Eur mesačne, ktorú sumu odporučil aj kolízny opatrovník, a na ktorú sumu bol otec ochotný uzavrieť rodičovskú dohodu, a ohľadom ktorej sumy mal súd za to, že zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám. Uvedená suma zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a je súčasne v schopnostiach a možnostiach matky, ktorej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 792,40 Eur, a ktorá okrem maloletého E. nemá iné vyživovacie povinnosti.
29. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP)
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP). Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).