Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-266-2005.pdf
PDF · 129.66 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/266/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Ivanou Štiftovou v právnej veci žalobcu: KOPOS spol. s. r. o. , Belehradská 1, Bratislava, zastúpenému: JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom, Strojnícka 8, Bratislava, proti žalovanému: Ružinovský domov seniorov, Sklenárova 14, Bratislava, zastúpenému: splnomocneným zástupcom J.. I. E., T. X, P., o zaplatenie 1.003.337,- Sk (33.304,68-eur) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.700,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 18.01.2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcovi pomerná náhrada trov konania 65,78%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2005 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 1.003.337,- Sk (33.304,68-eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 25.11.2005 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako prenajímateľom nebytového priestoru uzavrel dňa 1.1.2002 zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru, časti objektu bývalých detských jaslí, ktorý sa nachádzal v P., na P. C. Č.T. X. Účelom nájmu bola činnosť žalobcu v rámci oprávnenia zapísaného v predmete činnosti obchodnej spoločnosti žalobcu v príslušnom Obchodnom registri, ktorý bol rozšírený Dodatkom č. 1 zo dňa 25.2.2003 k hlavnej zmluve a na základe súhlasu žalovaného zo dňa 14.2.2002 začal žalobca uskutočňovať v prenajatom priestore stavebné úpravy v súlade s účelom využitia tohto priestoru s predmetom jeho činnosti. Dňa 20.1.2004 žalobca podal žiadosť o vydanie rozhodnutia o zmene účelu využitia prenajatých priestorov, avšak starosta mestskej časti P. - I. mu súhlas neudelil. Na základe listu starostu Mestskej časti I. zo dňa 7.4.2004 bolo žalobcovi oznámené, že žalovaný prekročil svoje právomoci a neoprávnene bez predchádzajúceho súhlasu uzavrel Zmluvu o nájme nebytových priestorov vrátane jej Dodatku č. 1 a teda uvedené právne úkony považuje za neplatné. Týmto konaním žalobcovi vznikla škoda a na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej istiny, spočívajúce v uhradenom nájomnom za rok 2002, 2003 a 2004 a energiách ako i vyčíslených nákladoch na stavebné úpravy, ktoré žalobca v danom objekte vykonal.
2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca vykonal stavebné úpravy v prenajatom objekte v rozpore s uzavretou zmluvou, keďže tieto stavebné úpravy neboli schválené stavebným úradom a žalobca na ich vykonanie nemal stavebné povolenie. Žalovaný zároveň uviedol, že v období fakturácie žalovaných súm nebol držiteľom oprávnenia na prevádzkovanie reštauračných služieb, a preto fakturované sumy neuznáva čo do výšky i právneho základu.
3. Rozsudkom zo dňa 12.4.2007, č.k. 20C/266/2005-287 súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.003.275,40-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 25.11.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 249.346-Sk na účet právneho zástupcu žalobcu. Vo zvyšku žalobu zamietol.
4. Proti rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.003.275,40,Sk spolu s 9%- ným úrokom z omeškania od 25.11.2005 do zaplatenia, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne jeho zmeny tak, aby bol návrh zamietnutý. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného uznesením č.k. 8Co/292/2007-382 zo dňa 28.10.2011 rozsudok prvostupňového súdu č.k. 20C/266/2005-287 zo dňa 12.04.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne posúdil ako predbežnú otázku platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov tak, že túto vyhodnotil ako platnú, a preto možno konštatovať, že na jej základe vznikla žalovanému povinnosť odovzdať, resp. prenechať prenajatý priestor v takom stave, aby ho mohol užívať na dohodnutý účel a žalobcovi vzniklo právo predmet nájmu užívať v dohodnutom rozsahu a povinnosť uhrádzať náklady (§ 5 zák. č. 116/1990 Zb.). Súd prvého stupňa však založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení platnosti Dodatku č. 1 k zmluve, keď z obsahu spisu je zrejmé, že tento dodatok bol dňa 25.2.2003 uzatvorený v rozpore s účelom, na ktorý bol prenajatý priestor určený, čo možno dôvodiť zo skutočnosti, že dňa 20.1.2004 (resp. už skôr dňa 26.5.2003), teda až po uzatvorení Dodatku č.1 dňa 25.2.2003, žalobca žiadal o zmenu účelu nebytových priestorov na využitie integrovanej biliardovej herne s občerstvením, ktorej žiadosti však nebolo vyhovené. Súhlas so zmenou účelu užívania stavby podľa stavebného zákona nemožno v danej veci nahradiť stanoviskom starostu k podnikateľskej činnosti zo dňa 4.3.2003 (vydanom navyše po uzatvorení Dodatku č. 1), ktoré starosta vydáva pri výkone samosprávy v rámci usmerňovania ekonomickej činnosti v obci podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 25.2.2003, ktorým došlo k doplneniu predmetu nájmu, okrem iného aj o pohostinskú činnosť, prevádzkovanie biliardových stolov a nevýherných automatov, uzatvorený v rozpore s ust. § 3 ods. 2 vety prvej zákona č. 116/1990 Zb. v znení účinnom do 30.6.2004, je preto neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák., keďže účel nájmu v ňom dohodnutý je v rozpore so stavebným určením prenajatých priestorov.
5. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že v súvislosti s neplatnosťou dodatku č. 1 však na strane žalovaného nedošlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu tým, že žalobca platil nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom dohodnuté v zmluve o nájme, nakoľko žalobca mohol naďalej (po 1.3.2003) užívať prenajatý nebytový priestor na pôvodne dohodnutý účel v zmluve o nájme, a teda bol povinný aj platiť dohodnuté nájomné a náklady za dodávku služieb s nájmom spojených; v súvislosti s rozšírením účelu nájmu dodatkom č. 1 nebolo dohodnuté zvýšené nájomné, ktoré by bol žalovaný prijal od žalobcu na základe neplatného dodatku č.1, a ktoré by mu bol povinný vrátiť, resp. z neplatného dodatku č. 1 nedošlo ku žiadnemu takému vzájomnému plneniu, ktoré by si účastníci museli vrátiť (§ 457 Obč. zák.). Správne preto súd prvého stupňa konštatoval, že žalobcovi v tejto súvislosti nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko mal povinnosť uhrádzať nájomné na základe platne uzatvorenej zmluvy o nájme od 1.1.2002, nesprávne však vyhodnotil spôsob ukončenia zmluvy jej zrušením na základe odstúpenia žalovaného, pretože pre takýto právny záver nedáva obsah spisu žiaden podklad, keď v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že počas plynutia výpovednej lehoty došlo k ukončeniu zmluvy dohodou k 18.5.2005, dokedy povinnosť žalobcu, na ktorú sa v zmluve zaviazal, t.j. platiť nájomné a úhrady za služby, trvala bez ohľadu na to, ako nebytové priestory užíval (napr. tým, že ich v rokoch 2002-2003 rekonštruoval), resp. rozhodol sa ich nevyužívať.
6. Krajský súd napokon poukázal na to, že v konaní bolo nesporným, že žalovaný pred uzatvorením dodatku č. 1 dal žalobcovi listom zo dňa 14.2.2002 súhlas k vykonaniu stavebných úprav v prenajatom objekte podľa priloženého výkresu na jeho vlastné náklady (č.l. 12, č.l. 130, č.l.131, čl.132). Pokiaľ teda v danom prípade dal žalovaný ako prenajímateľ žalobcovi súhlas so zmenou prenajatých priestorov, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, vzniklo žalobcovi ako nájomcovi podľa ust. § 667 ods. 1 Obč. zák. právo požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že prenajímateľ je povinný nájomcovi vydať bezdôvodné obohatenie v takom rozsahu, v akom sa zhodnotil predmet nájmu ku dňu jeho skončenia, ale len takými zmenami uskutočnenými nájomcom, k vykonaniu ktorých mal od prenajímateľa súhlas, a len vo výške celkového zhodnotenia predmetu nájmu ku dňu jeho ukončenia, teda s prihliadnutím aj na ďalšie opotrebovanie
vykonaných zmien ich užívaním; uvedené zhodnotenie teda nezodpovedá výške vynaložených investícií na práce a materiál v súvislosti s vykonanou zmenou. Súd prvého stupňa v tomto smere nesprávne postupoval, keď nezisťoval, na vykonanie akých zmien dal žalovaný žalobcovi súhlas (na aké stavebné úpravy podľa priloženého výkresu), aké zmeny boli žalobcom vykonané v rozsahu tohto súhlasu (napr. búranie, stavanie priečok, omietky a pod.) a aké zmeny boli vykonané nad rozsah udeleného súhlasu (napr. vzduchotechnika), keď povolenie bolo dané na stavebné úpravy v súvislosti s účelom užívania predmetu nájmu dohodnutým v zmluve a nie v súvislosti s účelom dohodnutým v dodatku č. 1, ku dňu uzatvorenia ktorého dňa 25.2.2003, boli rekonštrukčné práce už ukončené; po skončení nájmu bol totiž žalobca ako nájomca povinný odovzdať nebytové priestory v zmysle povolených úprav a normálnej miery opotrebenia (čl. I, bod 2 zmluvy), teda bez nepovolených stavebných úprav, na ktoré nemal súhlas žalovaného, a ktoré bol povinný odstrániť v súvislosti s odovzdaním nebytového priestoru (§ 667 ods. 2 Obč. zák.), a preto na tieto nepovolené stavebné úpravy nemožno pri zisťovaní zhodnotenia predmetu nájmu prihliadať.
7. S poukazom na vyššie uvedené sa žalobca neopodstatnene v konaní dovoláva zaplatenia všetkých ním vynaložených (dodávateľsky aj svojpomocne) nákladov (investícií) z dôvodu, že nemohol prenajaté priestory užívať za účelom zriadenia bistra s hracími automatmi a biliardom, pre ktorý účel zmluvu o prenájme nebytových priestorov uzatvoril, nakoľko bol oprávnený vynaložiť náklady len na také stavebné úpravy, na ktoré mal súhlas žalovaný v súvislosti s dohodnutým účelom užívania predmetu nájmu, a teda nie na prispôsobenie nebytových priestorov účelu, ktorý bol až neskôr (po vynaložení nákladov) dohodnutý dodatkom č. 1 k zmluve a na ktorý nebytové priestory nemohli byť bez povolenia zmeny účelu využívané. Rovnako neopodstatnene žalobca odôvodňuje namontovanie vzduchotechniky z dôvodu, že nebytové priestory boli od samého začiatku prenajaté za účelom prevádzkovania bistra (č.l. 141). Ako už bolo vyššie uvedené žalobca si nemôže uplatňovať vynaloženie nákladov na také stavebné úpravy, ktoré súviseli so zariaďovaním si prenajatých priestorov na pohostinskú činnosť či prevádzkovanie biliardu a automatov
8. Z uvedených dôvodov preto nemôže obstáť právny názor súdu prvého stupňa, že dodatok č. 1 k zmluve o nebytových priestorov zo dňa 25.2.2003 je platným právnym úkonom a že výška všetkých investovaných nákladov predstavuje zhodnotenie predmetu nájmu, o ktoré sa odporca bezdôvodne na úkor navrhovateľa obohatil. Úlohou súdu prvého stupňa bude v konaní ustáliť charakter (druh) vykonaných stavebných prác a zistiť ich výšku podľa predložených účtovných dokladov, posúdiť ktoré práce boli vykonané so súhlasom žalovaného zo dňa 14.2.2002 a ktoré práce boli vykonané nad rozsah udeleného súhlasu (v tomto smere možno vychádzať aj zo zhodných tvrdení účastníkov), zistiť v akom stave boli nebytové priestory odovzdané žalobcom ku dňu ukončenia nájmu a či ním došlo k odstráneniu takých vecí, náklady na obstaranie ktorých žiada v zhodnotení zohľadniť a následne bude potrebné na tomto základe ustáliť výšku zhodnotenia prenajatých priestorov vynaložením nákladov na realizáciu povolených stavebných úprav, ktoré zostali súčasťou nebytového priestoru aj po skončení nájmu (neboli žalobcom odstránené), na posúdenie ktorej odbornej otázky bude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, pokiaľ pre objektívne zistenie výšky zhodnotenia nebude postačujúce vychádzať z listinných dôkazov predložených stranami sporu v odvolacom konaní (znalecké posudky č. 22/2011, č. 27/2011).
9. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesom právnych zástupcov, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to najmä: Zmluvou o nájme nebytových priestorov, Dodatkom č. 1 zo dňa 25.2.2003 k hlavnej zmluve, žiadosťou žalobcu zo dňa 26.9.2001 o prenajatie priestorov, žiadosťou o súhlas so stavebnými úpravami zo dňa 14.2.2002, stanoviskom Mestskej časti Bratislava - I. k podnikateľskej činnosti zo dňa 4.3.2003, žiadosťou o súhlas zmeny účelu využitia priestorov, listom starostu mestskej časti Bratislava - I. zo dňa 3.3.2004, číslo: T..XXXX/XXXX a zo dňa 7.4.2004, číslo: T.. XXXXX/XXXX, výpoveďou žalovaného z nájmu nebytových priestorov zo dňa 19.10.2004, dohodou o ukončení platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.5.2005 a odovzdávacím a preberacím protokolom zo dňa 18.5.2005, faktúrami číslo: N., faktúrou číslo: N., č. XXXX-XXX, ako aj ďalšími daňovými dokladmi, Štatútom Ružinovského domova seniorov, zmluvami o nájme uzavretými medzi žalovaným a spoločnosťou ARES spol. s r. o. výsluchom svedka S.. J. Q., znaleckým posudkom č. 22/2011 zo dňa 11.02.2011 ako i ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný stav veci:
10. Na základe Protokolu č. X/XX o zverení majetku hlavného mesta a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov správy mestskej časti Bratislava - I. zo dňa 2.1.1992 bol Mestskej časti Bratislava - I., zastúpenej starostom zverený majetok hlavného mesta a s ním súvisiacich práv a záväzkov - Detské jasle na P. C. Č. X L. P..
11. Uznesením č. 92/IV Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - I. boli detské jasle na P. C. Č.. X L. P. zrušené a prednostke Miestneho úradu bola uložená povinnosť zabezpečiť využitie daných priestorov pre zdravotnícke a sociálne účely.
12. Miestne zastupiteľstvo Bratislava - I. zriaďovacou listinou zo dňa 14.1.1997 zriadilo s účinnosťou od 1.1.1997 príspevkovú organizáciu na poskytovanie sociálnych služieb mestskej časti Bratislava - I.
- Domov - penzión pre dôchodcov.
13. Zriaďovacou listinou Mestskej časti Bratislava - I. zo dňa 1.1.2000 bol zriadený Ružinovský domov seniorov. Z účelu a predmetu činnosti zriaďovacej listiny vyplýva, že domov je kombinované zariadenie sociálnych služieb zmiešaného typu domov - penzión pre dôchodcov a domov pre dôchodcov.
14. Žalobca žiadosťou zo dňa 26.9.2001 doručenou Mestskej časti Bratislava - I. dňa 27.9.2001 požiadal o prenajatie priestorov o rozlohe 150m2 - 200m2, za účelom vybudovania kancelársko-obchodných priestorov a caffé - bistra v lokalite Bratislava - I.S..
15. Strany sporu uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov s účinnosťou od 1.1.2002 podľa zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov na dobu určitú. Predmetom tejto zmluvy bol nebytový priestor nachádzajúci sa v Bratislave, na P. C. Č. X v objekte bývalých detských jaslí o výmere 125 m2. Z obsahu čl. II zmluvy označeného ako predmet nájmu vyplýva, že účelom nájmu bolo vykonávanie bytových, občianskych a inžinierskych stavieb, sprostredkovanie obchodných činností a výkonu služieb, nákup a predaj tovarov.
16. Strany sporu uzavreli dňa 25.2.2003 Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, ktorým bol doplnený predmet (účel) nájmu o pohostinskú činnosť, prevádzkovanie biliardových stolov, prevádzkovanie nevýherných automatov, prenájom nebytových priestorov spojených s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, obstarávanie služieb spojených so správou bytového a nebytového fondu a reklamná a propagačná činnosť s účinnosťou od 1.3.2003.
17. Žalovaný písomne listom zo dňa 14.2.2002 oznámil žalobcovi, že so stavebnými úpravami v prenajatom objekte súhlasí s tým, že stavebné úpravy vykoná žalobca na vlastné náklady.
18. Mestská časť Bratislava - I. Stanoviskom k podnikateľskej činnosti zo dňa 4.3.2003, číslo: I.-X/ Mak udelila žalobcovi súhlas s podnikateľskou činnosťou a to poskytovaním pohostinských služieb, prevádzkovaním biliardových stolov a nevýherných priestorov v objekte bývalých detských jaslí na P. C. Č. X v Bratislave, ktoré mal žalobca v prenájme na základe uzavretej zmluvy.
19. Žalobca dňa 20.1.2004 požiadal Mestskú časť Bratislava - I. o udelenie súhlasu so zmenou účelu využitia priestorov (prenajatých) a z listu zo dňa 3.3.2004, číslo: T.. XXXX/XXXX súd zistil, že starosta mestskej časti Bratislava - I. žalobcovi súhlas neudelil, nakoľko daný objekt, ktorý je majetkom Hlavného mesta SR Bratislava bol do správy Mestskej časti Bratislava - I. zverený Protokolom o zverení majetku č. 4/92 zo dňa 2.1.1992 a Mestská časť Bratislava - I. zverila daný objekt príspevkovej organizácii - žalovanému, pričom v odovzdávacom protokole uložila povinnosť využívať daný objekt na zdravotnícke a sociálne účely a preto žalovaný pri uzavretí zmluvy o prenájme nebytových priestorov so žalobcom prekročil svoje právomoci pri nakladaní so zvereným majetkom.
20. Žalovaný dňa 19.10.2004 dal žalobcovi výpoveď z nájmu nebytového priestoru z dôvodu, že predmet nájmu je nutné vrátiť na pôvodný účel a dňa 18. 5. 2002 uzavreli strany sporu dohodu o skončení platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov s tým, že nájom sa končí dňom 18.5.2005.
21. Zo znaleckého posudku č. 22/2011 zo dňa 11.2.2011, vypracovaného na žiadosť žalovaného, Ing. Miloslavom Ilavským, PhD., súd zistil, že úlohou znalca bolo stanoviť hodnotu zhodnotenia časti stavby
- Detské jasle - P. C.., ktorú užívala na základe nájomnej zmluvy firma KOPOS, spol. s r.o. v období
od 1.1.2002 do 18.5.2005. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota zhodnotenia nehnuteľnosti k termínu odstúpenia od nájomnej zmluvy predstavuje 5.700,- eur.
22. Zo znaleckého posudku č. 27/2011 zo dňa 26.4.2011, vypracovaného na žiadosť žalobcu, Ústavom stavebnej ekonomiky s.r.o., súd zistil, že úlohou znalca bol odhad hodnoty rekonštrukčných stavebných prác na objekte Espresso s herňou na P. C. X v Bratislave. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že odhad hodnoty rekonštrukčných stavebných prác predstavuje 22.121-eur bez DPH.
23. Z výpovede právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že pokiaľ ide o technické zhodnotenie iba nebytového priestoru, ktorý žalobca užíval, toho sa týka suma 18.300-eur, uvedená v znaleckom posudku. V závere posudku znalec hovorí o výslednom všeobecnom zhodnotení nehnuteľnosti t.j. budovy ako celku, ktoré vyčíslil na sumu 5.700-eur. Suma 18.300-eur bola akceptovaná aj žalovaným.
24. Splnomocnený zástupca žalovaného k veci uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by došlo k dohode ohľadom sumy 18.300,-eur a zotrval na tom, že výška zhodnotenia nehnuteľnosti resp. nebytového priestoru, ktorý užíval žalobca je 5.700-eur tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Miloslavom Ilavským.
25. Podľa § 2 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (v znení účinnom do 30.06.2004) s priestormi uvedenými v odseku 1 nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia.
26. Podľa § 3 ods. 2 veta prvá zák. č. 116/1990 Zb. nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.
27. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
28. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 29. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu, po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
30. Podľa § 17 ods. 1 veta prvá zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave starosta je výkonným orgánom mestskej časti, zastupuje ju navonok.
31. Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zák. č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.
32. Podľa čl. 6 ods. 2 písm. d) Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy Mestská časť pri výkone samosprávnych funkcií miestneho významu najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v mestskej časti, v oblasti zverenej do pôsobnosti mestskej časti vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej činnosti a inej činnosti právnických a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území mestskej časti, ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v mestskej časti ako podklad pre rozhodovanie stavebného úradu.
33. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, (ďalej len "stavebný zákon"), účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.
34. Podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne stavebnom povolení. Zmeny v spôsobe užívania stavby, v jej prevádzkovom zariadení, v spôsobe alebo v podstatnom rozšírení výroby sú prípustné len po predchádzajúcom ohlásení stavebnému úradu, ktorý o nich rozhodne alebo nariadi nové kolaudačné konanie.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, súd viazaný právnym záverom vyjadreným v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná čo do sumy 5.700,-eur. V zostávajúcej časti, t.j. čo do zaplatenia istiny v sume 27.602,64,- eur pozostávajúcej z nároku na zaplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie rokov 2002 - 2004 uplatnených žalobcom v sume 12.173,90,-eur (366.751,-Sk) a sumy 15.428,74 Eur (464.806,22,-Sk) uplatnenej žalobcom titulom stavebných nákladov spojených s prestavbou predmetu nájmu, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
38. Subjektmi oprávnenými nakladať s nebytovými priestormi, ktorých zákon nazýva prenajímateľmi sú predovšetkým ich vlastníci. Postavenie prenajímateľa nebytového priestoru má i právnická osoba, ktorá k nebytovému priestoru v majetku obce vykonáva právo správy obecného majetku v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. V zmysle citovaného zákona sa pod správou obecného majetku rozumie oprávnenie majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním, jeho obsah je teda zhodný s obsahom vlastníckeho práva. Uvedeným je teda daná pasívna legitimácia žalovaného v tomto konaní i rozsah jeho právomocí pri uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov so žalobcom. Prenajímateľ je pri nájme nebytového priestoru viazaný účelom užívania nebytového priestoru (§ 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb.), ktorý je určený v kolaudačnom rozhodnutí alebo v stavebnom povolení ( § 85 ods. 1 zákona č.50/1976 Zb.). V prípade, ak by prenajímateľ prenechal nebytový priestor na užívanie inému v rozpore s účelom jeho užívania, vystavil by sa nebezpečenstvu, že nájomná zmluva uzavretá s nájomcom by pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka mohla byť vyhlásená za neplatnú. Zároveň užívanie stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím alebo stavebným povolením je stavebným zákonom sankcionované. Pri určení činnosti, ktorá sa môže v nebytovom priestore vykonávať - účel nájmu, je nutné vychádzať z charakteru miestnosti, ktorý má podľa rozhodnutia stavebného úradu. V danom prípade je nesporné, že žalobca už žiadosťou zo dňa 26.9.2001 o prenajatie nebytového priestoru v mestskej časti Bratislava - I. presne vymedzil účel, aký má ním požadovaný nebytový priestor spĺňať
- išlo o vybudovanie kancelársko - obchodných priestorov a caffé - bistra. V tejto súvislosti nebolo sporným, že predmet nájmu (objekt bývalých detských jaslí) bol nebytovým priestorom v zmysle ust. § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb., že bol podľa ust. § 3 ods. 2 veta druhá zák.č. 116/1990 Zb. v znení účinnom do 30.6.2004 daný súhlas obce (mestskej časti), čo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok S.. Q., bývalý riaditeľ odporcu a nebolo ani namietané, že by predmet nájmu dojednaný v článku II. zmluvy bol v rozpore so stavebným účelom (§ 3 ods. 2 veta prvá zák.č. 116/1990 Zb. v znení účinnom do 30.6.2004). Neplatnosť zmluvy nevyplýva ani z porušenia ust. § 7a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účinného od 1.1.2002, nakoľko zákonná povinnosť zachovania účelového určenia majetku obce sa v zmysle uvedeného ustanovenia vzťahuje ku dňu jeho účinnosti 1.1.2002 na majetok, ktorý obec nadobudla podľa ust. § 2b ods. 1 zákona, účinného od 1.1.2002, pričom v tomto prípade Hl. mesto SR Bratislava nadobudlo tento prenajímaný majetok podľa § 2 zákona č. 138/1991 Zb. ku dňu jeho účinnosti 1.5.1991, ako to vyplýva aj z čl. I zmluvy o nájme nebytových priestorov.
39. Súd na základe vyššie uvedených skutočností vyhodnotil zmluvu o nájme nebytových priestorov ako platný právny úkon, na základe ktorého vznikla žalovanému povinnosť odovzdať predmet nájmu žalobcovi v takom stave. aby ho mohol užívať na dohodnutý účel a žalobcovi vzniklo právo predmet nájmu užívať v dohodnutom rozsahu.
40. Zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu ďalej vyplýva, že žalovaný ako prenajímateľ sa zaviazal povoliť žalobcovi rekonštrukciu prenajatých priestorov a z Dodatku č. 1 k zmluve vyplýva, že zmluvné strany účel nájmu ( označený ako predmet nájmu, avšak z obsahu vyplýva, že ide o účel nájmu) doplnili o pohostinskú činnosť a prevádzkovanie biliardových stolov a nevýherných automatov a pod.
41. Vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorého názorom je tunajší súd viazaný je zrejmé, že Dodatok č. 1 bol uzatvorený v rozpore s účelom, na ktorý bol prenajatý priestor určený, čo možno dôvodiť zo skutočnosti, že dňa 20.01.2004 (resp. skôr dňa 26.05.2003), teda až po uzatvorení Dodatku č. 1 25.02.2003, žalobca žiadal o zmenu účelu nebytových priestorov na využitie integrovanej biliardovej herne s občerstvením, ktorej žiadosti však nebolo vyhovené. Súhlas so zmenou účelu užívania stavby podľa stavebného zákona nemožno v danej veci nahradiť stanoviskom starostu k podnikateľskej činnosti zo dňa 04.03.2003, ktoré starosta vydáva pri výkone samosprávy v rámci usmerňovania ekonomickej činnosti obce podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Dodatok č. 1 k zmluve, ktorým došlo k doplneniu predmetu nájmu o. i. aj o pohostinskú činnosť, prevádzkovanie biliardových stolov a nevýherných automatov, bol uzatvorený v rozpore s ust. § 3 ods. 2 vety prvej zákona č. 116/1990 Zb. v znení účinnom do 30.06.2004, je preto neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, keďže účel nájmu v ňom dohodnutý je v rozpore so stavebným určením prenajatých priestorov. V súvislosti s neplatnosťou Dodatku č. 1 však na strane žalovaného nedošlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu tým, že žalobca platil nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom dohodnuté v zmluve o nájme, nakoľko žalobca mohol naďalej (po 1.3.2003) užívať prenajatý nebytový priestor na pôvodne dohodnutý účel v zmluve o nájme, a teda bol povinný aj platiť dohodnuté nájomné a náklady za dodávku služieb s nájmom spojených; v súvislosti s rozšírením účelu nájmu Dodatkom č. 1 nebolo dohodnuté zvýšené nájomné, ktoré by bol žalovaný prijal od žalobcu na základe neplatného Dodatku č.1, a ktoré by mu bol povinný vrátiť, resp. z neplatného Dodatku č. 1 nedošlo ku žiadnemu takému vzájomnému plneniu, ktoré by si účastníci museli vrátiť (§ 457 Obč. zák.). Žalobcovi v tejto súvislosti nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko mal povinnosť uhrádzať nájomné na základe platne uzatvorenej zmluvy o nájme od 1.1.2002, pričom medzi stranami nebolo sporné, že počas plynutia výpovednej lehoty došlo k ukončeniu zmluvy dohodou k 18.5.2005, dokedy povinnosť žalobcu, na ktorú sa v zmluve zaviazal, t.j. platiť nájomné a úhrady za služby, trvala bez ohľadu na to, ako nebytové priestory užíval (napr. tým, že ich v rokoch 2002-2003 rekonštruoval), resp. rozhodol sa ich nevyužívať. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu žalobcu, v časti nároku na zaplatenie úhrad za spotrebované energie a nájomné za roky 2002 - 2004 vo výške 366.751,-Sk (12.173,90,-eur) ako nedôvodnú zamietol.
42. V konaní bolo nesporným, že žalovaný pred uzatvorením Dodatku č. 1 dal žalobcovi listom zo dňa 14.2.2002 súhlas k vykonaniu stavebných úprav v prenajatom objekte podľa priloženého výkresu na jeho vlastné náklady. Pokiaľ teda v danom prípade dal žalovaný ako prenajímateľ žalobcovi súhlas so zmenou prenajatých priestorov ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, vzniklo žalobcovi ako nájomcovi podľa ust. § 667 ods. 1 Obč. zák. právo požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že prenajímateľ je povinný nájomcovi vydať bezdôvodné obohatenie v takom rozsahu, v akom sa zhodnotil predmet nájmu ku dňu jeho skončenia, ale len s takými zmenami uskutočnenými nájomcom, k vykonaniu ktorých mal od prenajímateľa súhlas a len vo výške celkového zhodnotenia predmetu nájmu ku dňu jeho ukončenia, teda s prihliadnutím aj na ďalšie opotrebovanie vykonaných zmien ich užívaním; uvedené zhodnotenie teda nezodpovedá výške vynaložených investícií na práce a materiál v súvislosti s vykonanou zmenou.
43. S poukazom na vyššie uvedené sa preto žalobca neopodstatnene v konaní dovolával zaplatenia všetkých ním vynaložených (dodávateľsky aj svojpomocne) nákladov (investícií) z dôvodu, že nemohol prenajaté priestory užívať za účelom zriadenia bistra s hracími automatmi a biliardom, pre ktorý účel zmluvu o prenájme nebytových priestorov uzatvoril, nakoľko bol oprávnený vynaložiť náklady len na také stavebné úpravy, na ktoré mal súhlas žalovaného v súvislosti s dohodnutým účelom užívania predmetu nájmu, a teda nie na prispôsobenie nebytových priestorov účelu, ktorý bol až neskôr (po vynaložení nákladov) dohodnutý Dodatkom č. 1 k zmluve a na ktorý nebytové priestory nemohli byť bez povolenia zmeny účelu využívané. Žalobca si nemôže uplatňovať vynaloženie nákladov na také stavebné úpravy, ktoré súviseli so zariaďovaním si prenajatých priestorov na pohostinskú činnosť či prevádzkovanie biliardu a automatov.
44. Zo znaleckého posudku č. 22/2011 vypracovaného Ing. Miloslavom Ilavským, PhD., mal súd za preukázané, že všeobecná hodnota zhodnotenia časti nehnuteľnosti, ktorú žalobca užíval bola k termínu ukončenia nájmu 5.700-eur. Pri výpočte znalec vychádzal z doby trvania nájmu od 01.01.2002 do 18.05.2005, ktorá nebola medzi stranami sporu sporná. Nakoľko výšku bezdôvodného obohatenia v sume 5.700-eur nenamietal ani žalovaný, súd mal za to, že táto suma nebola medzi stranami sporná. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že prenajímateľ môže od nájomcu požadovať len bezdôvodné obohatenie vo výške celkového zhodnotenia predmetu nájmu ku dňu jeho ukončenia, teda s prihliadnutím aj na ďalšie opotrebovanie vykonaných zmien ich užívaním; uvedené zhodnotenie teda nezodpovedá výške vynaložených investícií na práce a materiál v súvislosti s vykonanou zmenou, ktoré si žalobca vyčíslil na sumu 636.586,-Sk (21.130,80,-Eur). Investície žalobcu nemajú žiadny dopad na všeobecné zhodnotenie nehnuteľnosti a teda súd nemohol vyhovieť jeho žalobe v plnom rozsahu a priznať žalobcovi sumu, ktorú požadoval. Z toho dôvodu, súd na znalecký posudok č. 27/2011 vypracovaný Ústavom stavebnej ekonomiky s.r.o., predložený žalobcom neprihliadal, nakoľko tento preukazoval len odhad hodnoty rekonštrukčných stavebných prác, nie celkové zhodnotenie predmetu nájmu ku dňu jeho ukončenia.
45. Tvrdenie žalobcu, že závery znaleckého posudku hovoria o výslednom zhodnotení nehnuteľnosti, t.j. budovy ako celku a výška zhodnotenia prenajatého priestoru predstavuje 18.300,-eur, z obsahu znaleckého posudku nevyplýva, nakoľko účelom vypracovania znaleckého posudku bolo stanovenie hodnoty zhodnotenia časti stavby, ktorú žalobca užíval na základe nájomnej zmluvy v období od 1.1.2002 do 18.5.2005.
46. Koncentrácia konania predstavuje účinný a efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov. Nakoľko žalobca nenavrhol súdu vykonanie žiadnych ďalších dôkazov, ktoré by preukazovali výšku ním požadovaného plnenia predstavujúceho zhodnotenie predmetu nájmu, keď v zmysle ust. § 154 C.s.p. je povinnosťou strán sporu predkladať prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko výšku zhodnotenia prenajatých priestorov ku dňu ukončenia nájmu mal preukázanú znaleckým posudkom Ing. Miloslava Ilavského a v tejto výške považoval nárok žalobcu za nesporný a teda žalobcom preukázaný. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol.
47. Len pre úplnosť treba uviesť, že argument žalovaného, že žalobca nemal stavebné povolenie na uskutočnené práce v prenajatom priestore je irelevantný, nakoľko žalobca ako užívateľ nebytového priestoru by nemohol byť účastníkom stavebného konania z dôvodu, že stavebné povolenie nemôže meniť vzťah medzi ním a vlastníkom stavby založený zmluvou, t.j. nebolo jeho právnou povinnosťou ako tvrdí žalovaný žiadať o vydanie stavebného povolenia na uskutočňovanú rekonštrukciu, nakoľko toto právo patrí iba vlastníkovi stavby - nehnuteľnosti. Žalobca ako užívateľ nebytového priestoru nemohol byť ani účastníkom v konaní o zmene v spôsobe užívania stavby, pričom je však nutné poukázať na skutočnosť, že v danom prípade nešlo o zmenu v užívaní stavby ale iba o stavebné úpravy v danom priestore a ak by aj išlo o zmenu v užívaní stavby, o rozhodnutie o zmene v užívaní môže požiadať iba vlastník stavby, ktorý ako jediný môže byť aktívne vecne legitimovaný ako stavebník v stavebnom konaní.
48. Žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal tiež na zaplatenie úroku z omeškania. Keďže splatnosť pohľadávky pri bezdôvodnom obohatení nie je explicitne zákonom stanovená a medzi stranami nebola dohodnutá, za deň splatnosti sa považuje deň, ktorý nasleduje potom, ako bol dlžník na plnenie veriteľom vyzvaný (§ 563 Obč. zákonníka). Nakoľko žalobca súdu nepreukázal, že pred podaním žaloby žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, k omeškaniu žalovaného došlo v deň, ktorý nasledoval potom, ako bol žalovanému doručený návrh na začatie konania, t.j. od 18.01.2006. Výška úroku z omeškania žalobcovi prináleží podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., účinných v čase omeškania, teda vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS. V zostávajúcej časti úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
49. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 1.003.337,- Sk (33.304,68-eur). Súd priznal žalobcovi sumu 5.700-eur. Žalobca mal teda úspech v časti 17,11 %, čo predstavuje jeho neúspech v časti 82,89%. (100% - 17,11 %) a jeho celkový neúspech v konaní vo výške 65,78 % (82,89% - 17,11 %). Neúspech žalobcu v konaní zároveň predstavuje úspech žalovaného v konaní, ktorému prináleží pomerná časť náhrady trov konania vo výške 65,78 %.
50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.