Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Cpr-2-2016.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cpr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v sporovej veci žalobkyne: C.. W. T., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 501 200 00, proti žalovanému: STREŠNÉ CENTRUM s.r.o., Vavrečka 311, IČO: 44 236 816, právne zastúpený JUDr. Anton Tabačák, Ph.D., advokát, Oravský Biely Potok, Hlavná 82, IČO: 42 221 919, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni C.. W. T. listom žalovaného STREŠNÉ CENTRUM, s. r. o. so sídlom Vavrečka 311, IČO: 44 236 816 zo dňa 25.02.2016 je n e p l a t n é .
II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou súdu dňa 17.03.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného jej listom žalovaného z 25.02.2016 a určenia, že pracovný pomer naďalej trvá.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že 19.02.2013 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a bola prijatá na pracovnú funkciu - výkon administratívnych prác podľa požiadaviek zamestnávateľa. Počas trvania materskej dovolenky jej bol doručený list zo dňa 11.01.2016 označený ako upozornenie, obsahom ktorého bolo oznámenie, že sa mala dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny a to takým spôsobom, že sa mala zdržiavať v zahraničí, resp. vo Švajčiarsku za účelom výkonu práce pre inú spoločnosť. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 15.01.2016 označeným ako „vyjadrenie“ odmietla pravdivosť a opodstatnenosť tvrdení žalovaného kladených jej za vinu a uviedla, že sa nedopustila akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k porušeniu ustanovení pracovnej zmluvy. Dňa 25.02.2016 bola žalobkyni adresovaná písomnosť označená ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“, kde ako dôvod malo byť uvedené - závažné opakované porušenie pracovnej disciplíny, pričom tento dôvod nebol bližšie špecifikovaný ani konkretizovaný. Takéto skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré podľa zákona musí obsahovať. Žalobkyni nebolo žiadnym spôsobom konkretizované, čo bolo konkrétnym dôvodom, pre ktorý s ňou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer a akým konaním sa mala dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa dňa 16.03.2016 adresovala žalovanému oznámenie o skutočnosti, že trvá na ďalšom zamestnávaní a je ochotná naďalej prácu vykonávať, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. K žalobe ako prostriedky procesného útoku predložila kópie listín - pracovnú zmluvu a okamžité skončenie pracovného pomeru.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril listom doručeným súdu dňa 11.05.2016, v ktorom nesúhlasil s podanou žalobou poukazujúc na to, že žalobkyňa ako zamestnanec žalovaného sa zaviazala podľa článku II pracovnej zmluvy, že bude okrem iného budovať dobré meno spoločnosti žalovaného, a že bude lojálna. Podpisom predmetnej zmluvy súhlasila so zákazom podnikania v predmete činnosti na vlastný alebo cudzí účel po dobu trvania pracovného pomeru a po jeho skončení len so súhlasom zamestnávateľa. Napriek tomu, žalobkyňa počas materskej dovolenky sprostredkovala prácu pre spoločnosť Texlon HSP, GmbH, so sídlom Hiresernriedstrasse. Žalobkyňa bola upozornená, že svojim postupom poškodzuje záujmy žalovaného a v prípade opakovania takého postupu môže dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru. Napriek dôrazným upozorneniam zo strany žalovaného žalobkyňa postupovala v rozpore so svojimi povinnosťami a konaním spôsobila žalovanému škodu a došlo k neoprávnenému použitiu a zneužitiu obchodného mena žalovaného. Na základe toho, žalovaný vyhodnotil konanie žalobkyne za závažné, že bolo nevyhnutné okamžite skončiť pracovný pomer.
4. Žalobkyňa vo výpovedi zotrvala na podanej žalobe nemajúc vedomosť o tom, že by porušila závažným spôsobom pracovnú disciplínu. U žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy uzavretej 19.02.2012 na dobu určitú a potom, zrejme dňa 19.02.2013 bola uzavretá zmluva na dobu neurčitú. Bola na materskej dovolenke, na ktorú nastúpila 6 týždňov pred plánovaným termínom pôrodu, dieťa sa narodilo 17.10.2015. Počas materskej dovolenky jej bolo zo strany žalovaného dňa 25.02.2016 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru doporučeným listom. Pracovala na pozícii administratívneho pracovníka a do obsahu jej pracovnej náplne patrili bežné administratívne práce, ako predprípravy pre účtovníctvo, telefonovanie a tiež účtovné záležitosti žalovaného. Zo strany právneho zástupcu žalovaného dostala upozornenie datované dňom 11.01.2016, s ktorým ale nesúhlasí, pre viacero nepravdivých tvrdení, nie si je vedomá, že by porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Nesprostredkovala žiadnu prácu pre spoločnosť Textlon HSP a ani sa nezdržiavala so zamestnancami žalovaného B. J. a C. H. v zahraničí - vo Švajčiarsku a ani pre túto spoločnosť nevykonávala prácu v 01/2015. Nepodnikala na vlastný ani na iný účet v rovnakom predmete podnikania ako žalovaný a ani nikto z jej rodinných blízkych. Manžel má živnosť - vlastní pneuservis v mieste bydliska. Adresu pod názvom a@b.c <mailto:a@b.c> používa jej rodina, lebo je to ich rodinná e- mailová adresa. Osobu C. J. z firmy Textlon osobne nestrela, resp. nebola s ním v osobnom kontakte. Nepamätala si vzhľadom na dátum 07.09.2015, či v tento deň komunikovala e-mailom ohľadne práce peterkurcina-petrex. Nevystupovala v mene G. T.-G. vo vzťahu k spoločnosti P. a nepamätala si na obsah e-mailu zo dňa 11.10.2015 a ani zo dňa 02.02.2016, ktorý mal byť adresovaný spoločnosti FVP p. D. T.. Spomenula si na telefonát konateľa žalovaného zo dňa 28.12.2015, kedy ju mal nie upozorniť, ale sa jej vyhrážať ohľadom porušenia pracovnej disciplíny. Skôr to bol psychický nátlak a možno bola vystrašená a chcela telefonát skončiť, a preto nevie, či sa konateľovi žalovaného ospravedlnila v tom smere, že ukončí sprostredkovanie práce.
5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu žiadal žalobu zamietnuť pridržiavajúc sa písomného vyjadrenia. Upriamoval pozornosť súdu na fakt, že žalobkyňa aj napriek tomu, že bola na materskej dovolenke opakovane oslovovala obchodných partnerov žalovaného a sprostredkovala prácu pre firmu jej manžela, pričom žalovaný disponuje dôkazmi vo forme e-mailovej komunikácie o tom, že bol obchodnými spoločnosťami dopytovaný od svojich obchodných partnerov z akého dôvodu ukončil svoju podnikateľskú činnosť a či sú pravdivé tvrdenia žalobkyne o tom, že spoločnosť jej manžela prevzala zákazky a zamestnancov po žalovanom. Žalobkyňa bola niekoľkokrát nielen telefonicky, ale aj písomne upozornená na neoprávnenosť jej konania, o čom svedčí aj predžalobná výzva posielaná 11.03.2016. Žalovaná porušila nielen ustanovenia pracovnej zmluvy ale aj zákonníka práce.
6. Okrem výsluchu strán/žalobkyne sa súd oboznámil s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu a to kópiou pracovnej zmluvy zo dňa 19.02.2013 - (čl.6), písomným upozornením žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu uskutočnené listom z 11.01.2016 - (čl.10), vyjadrením žalobkyne z 15.01.2016, okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 25.02.2016 - (čl. 13), oznámením zo dňa 16.03.2016 (čl.14), potvrdením Sociálnej poisťovne - (čl. 35) a preukazom poistenca dieťaťa Perla Kurčinová, zistil tento skutkový stav.
7. Pracovný pomer žalobkyne so žalovaným bol založený na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 19.02.2013 na dobu neurčitú a žalobkyňa bola zaradená na pozíciu pracovníka administratívnych prác s miestom výkonu práce na Slovensku a v prípade potreby aj v zahraničí na základe vyslania. Ku skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť okamžitým skončením pracovného pomeru dané
žalobkyni listom žalovaného zo dňa 25.02.2016, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalobkyne aj v tejto deň doručený. Žalobkyňa okamžité skončenia pracovného pomeru však najneskôr prevzala 16.03.2016 vychádzajúc z jej oznámenia adresovanom žalovanému, z obsahu ktorého vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.02.2016 považuje za neplatné a aby pracovný pomer trval aj naďalej. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobkyni ako zamestnankyni podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bolo „závažné opakované porušenie pracovnej disciplíny“ bez bližšej špecifikácie konania žalobkyne (čo konkrétne vykonala alebo opomenula vykonať), čo by malo zakladať závažné opakované porušenie pracovnej disciplíny. V okamžitom skončení pracovného pomeru skutkový popis jej konania, ktoré žalovaný ako zamestnávateľ posudzoval ako závažné, absentuje.
8. Ďalej bolo preukázané, že žalobkyni sa dňa 17.10.2015 narodila dcéra G. T., r.č. XXXXXX/XXXX, čo vyplýva z preukazu poistenca vystaveným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (predloženom na pojednávaní 13.09.2016), pričom z obsahu potvrdenia Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že v období od 28.08.2015 do 21.04.2016 bola žalobkyňa na materskej dovolenke a bola jej vyplácaná nemocenská dávka formou materského. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni počas jej materskej dovolenky a v tzv. ochrannej dobe, bolo doručené - dňa 25.02.2016, resp. najneskôr dňa 16.03.2016 okamžité skončenie pracovného pomeru.
9. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce - ďalej len „ZP“ zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
10. Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
11. Podľa § 68 ods. 3 ZP zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.
12. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
13. Vychádzajúc z ustáleného skutkového stavu a citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Z ustanovenia § 68 ods. 3 vyplýva, že zákonník práce zakotvuje zákaz okamžitého skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom vo vzťahu k osobitne chráneným pracovným kategóriám zamestnancov. Patrí medzi ne aj zamestnanec na materskej dovolenke. Dokazovaním bolo preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného z 25.02.2016 a doručené jej 25.02.2016, resp. najneskôr 16.03.2016, jej bolo dané v čase, keď bola žalobkyňa na materskej dovolenke, ktorá trvala od 28.08.2015 do 21.04.2016. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v dobe, kedy zákonník práce stanovuje zákaz okamžite skončiť pracovný pomer, a preto je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.
14. Odhliadnuc od uvedeného, nebola splnená ani ďalšia podmienka pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže v jeho obsahu absentuje skutkové vymedzenie dôvodu, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočnosti konaní žalobkyne zakladajúce závažné porušenie pracovnej disciplíny, a tým aj dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Aj z toho dôvodu je okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa 19.02.2016 neplatné. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
15. Len pre úplnosť súd dodáva, že nerozhodoval o určení, že pracovný pomer trvá, keďže dôsledkom právoplatného určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dochádza ku stavu, že pracovný pomer, pokiaľ nedôjde k jeho skončeniu iným zákonom stanoveným dôvodom, bude aj naďalej trvať. Za takejto situácie sa javí rozhodnutie o trvaní pracovného pomeru nadbytočné.
16. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mal vo veci plný úspech.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.