Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/91/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: E. T., L.. X.X.XXXX, bytom E.O. Q. XXXX/XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 179,69 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 82,31 EUR a

- 5,75 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 3,42 EUR od 26.3.2013 do zaplatenia,

- 5,75 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 16,03 EUR od 26.4.2013 do zaplatenia,

- 5,50 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 38,09 EUR od 26.5.2013 do zaplatenia,

- 5,50 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 14,38 EUR od 26.6.2013 do zaplatenia,

- 5,50 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 10,39 EUR od 26.7.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.3.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 179,69 EUR, úroku z omeškania vo výške 5,75 % p.a. zo sumy 3,42 EUR od 26.03.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,75 % p.a. zo sumy 16,03 EUR od 26.4.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,50 % p.a. zo sumy 43,08 EUR od 26.5.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,50 % p.a. zo sumy 39,17 EUR od 26.6.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,50 % p.a. zo sumy 30,19 EUR od 26.7.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 47,80 EUR od 26.3.2014 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telecom a.s. Bratislava, ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila na žalobcu, okrem iných aj pohľadávku voči žalovanému, na základe zmluvy o pripojení poskytoval žalovanému verejné telekomunikačné služby, za ktoré mu žalovaný nezaplatil.

2. Žalovaný sa k žalobe napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami doručená dňa 2.7.2016, doposiaľ vôbec nevyjadril.

3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) zákona č. 160/2015 (Civilný sporový poriadok - , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Keďže v prejednávanej veci mal súd za splnené vyššie citované zákonné podmienky, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

4. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že strany sporu (podľa kontextu sa má na mysli aj právny predchodca žalobcu) uzavreli dňa 27.2.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého si strany sporu dohodli dobu viazanosti pre program „PROGRAM NAJ 200“ na 24 mesiacov. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

5. V zmysle bodu 2 dodatku sa účastník zaviazal, že po dobu 24 mesiacov (ďalej len „doba viazanosti“) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku (žalobcovi) vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinností zo strany účastníka. V zmysle bodu 1 písm. b) dodatku sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku T-mobile Slovensko a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), Cenníkom pre poskytovanie služieb podniku. V zmysle bodu 4 dodatku, v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.

6. Žalovaný neuhradil faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby a to, za obdobie od 8.2.2013 do 7.3.2013 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 3,42 EUR splatnú 25.3.2013, za obdobie od 8.3.2013 do 7.4.2013 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 16,03 EUR splatnú 25.4.2013, za obdobie od 8.4.2013 do 7.5.2013 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 43,08 EUR splatnú 25.5.2013 (z fakturovanej sumy predstavuje suma 4,99 EUR upomienku oneskorenej platby), za obdobie od 8.5.2013 do 7.6.2013 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 39,17 EUR (z fakturovanej sumy predstavuje suma 16,50 EUR + DPH iné poplatky a služby a suma 4,99 EUR upomienku oneskorenej platby) splatnú 25.6.2013, za obdobie od 8.6.2013 do 7.7.2013 faktúru č. 7307018281 vo výške 30,19 EUR (z fakturovanej sumy predstavuje suma 16,50 EUR + DPH iné poplatky a služby) splatnú 25.7.2013. Faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.2.2014 do 7.3.2014 žalobca vyfakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu, a to bez špecifikácie porušenia zmluvných povinností v sume 47,80 EUR splatnú do 25.3.2014.

7. Podľa § 43 ods. 1 písm. a zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., ďalej len , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

9. Podľa 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Podľa § 544 ods. 1 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

11. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým význam v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcom uplatnené nároky tak, ako ich mu vyfakturoval jednotlivými faktúrami, preto súd priznal žalobcovi sumu 82,31 EUR a to z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 3,42 EUR, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 16,03 EUR, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 38,09 EUR, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 14,38 EUR, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 10,39 EUR spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dní nasledujúcich po splatnosti jednotlivých faktúr. Čo sa týka faktúry č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.4.2013 do 7.5.2013, túto považoval za dôvodnú iba v časti o zaplatenie sumy 38,09 EUR (mesačné poplatky 9,9917 EUR, hlasové služby 20,5018 EUR, nehlasové služby 1,2477 EUR + 20 % DPH), z faktúry č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.6.2013 do 7.7.2013 považoval za dôvodnú iba časti o zaplatenie sumy 10,39 EUR (mesačné poplatky 8,6595 EUR + 20% DPH) a z faktúry č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.5.2013 do 7.6.2013 považoval za dôvodnú iba časti o zaplatenie sumy 14,38 EUR (mesačné poplatky 9,9917 EUR, nehlasové služby 1,9914 EUR + 20% DPH). Za nepreukázanú, teda nedôvodnú považoval sumu 4,99 EUR označenú vo faktúre č. XXXXXXXXXX ako upomienka

oneskorenej platby, ďalej sumu 4,99 EUR ako upomienku oneskorenej platby a sumu 16,50 EUR + DPH vo faktúre č. XXXXXXXXXX ako „iné poplatky a služby“, ktoré sú na druhej strane faktúry rozpísané ako obmedzenie služby - neplatenie a taktiež sumu 16,50 EUR + 20 % DPH označenú vo faktúre č. XXXXXXXXXX ako „iné poplatky a služby“, ktoré sú na druhej strane faktúry rozpísané ako prerušenie služby - neplatenie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetné konanie je sporové a preto je žalobca povinný uniesť nie len povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. Žalobca však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi vyúčtovaný poplatok v sume 16,50 EUR + DPH 20 % a upomienky oneskorenej platby po 4,99 EUR, teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti tohto nároku a zároveň nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku a oprávnenosť tejto časti uplatneného nároku. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že žalovanému bola nejakým spôsobom prerušená služba, resp. obmedzená služba a tiež nepreukázal to, z čoho pozostáva uplatnená suma 16,50 EUR + DPH, teda či sa má jednať o skutočne vynaložené náklady, teda napr. mzdové, režijné, resp. iné náklady, resp. čo tvorí uplatnený nárok, z čoho konkrétne pozostáva, a teda v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

14. V súvislosti s uplatnením nároku žalobcu z titulu zmluvnej pokuty vo výške 47,80 EUR, súd poukazuje na to, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11C/202/2011-61 zo dňa 13.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2012, bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka v obdobnej právnej veci týkajúca sa dodatku k zmluve o pripojení pod bodom 2.5, ktorá sa obsahovo zhoduje s dodatkom k zmluve o pripojení uzavretej medzi účastníkmi tohto konania pod bodom 4. Vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ, teda v danom prípade žalobca nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať a teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky. Vzhľadom na tieto dôvody, preto súd s poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1 žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 EUR zamietol, tak ako aj v časti nepriznanej sumy za služby.

15. Na doplnenie súd ešte uvádza, že neprijateľné zmluvné podmienky sú uvedené príkladmo v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, kde pod písm. k/ je uvedené, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej smernice Rady 93/13/EHS, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Potrebné je tiež poukázať na to, že osobitné normy § 52 a násl. OZ, ktoré regulujú spotrebiteľské vzťahy majú prednosť pred ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku. Aj z toho dôvodu súd nepristúpil k aplikácii moderačného ustanovenia v § 545a OZ.

16. Súd na záver dodáva, že podľa Čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.

17. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 179,69 Eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 82,31 Eur, t.j. v rozsahu 45,81 % a neúspech v rozsahu 54,19 % (97,38 Eur). V zmysle § 255 ods. 2 pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejší žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zároveň zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy konania vznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).