Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu N. - Y., N..V..Q.., N. N. Y. U. XXXX/X, K., F.: XX XXX XXX, pr. zast. M. E. &. K., N..V..Q.., S. XXX/XX, K., proti žalovanej H. H.Á., J.. X.XX.XXXX, G. H. XXX/XX, N. G., štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s prísl., takto

rozhodol:

U r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.11.2013 podľa § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce žalovanej je neplatné.

Z a s t a v u j e konanie v časti žaloby o určenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) a § 68 ods. 2 a nasl., § 63 ods.4, § 63 ods.5 Zákonníka práce žalobcom.

Stranám a ďalším subjektom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobu v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 849,60 eur v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.1.2014 domáhal, aby určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatneného žalovanou dňa 19.11.2013 podľa § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, uložil žalovanej zaplatiť mu náhradu škody vo výške 849,60 eur a určil platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatneného žalobcom voči žalovanej. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že so žalovanou bola dňa 1.2.2008 uzavretá pracovná zmluva na výkon funkcie účtovníčka. Listom zo dňa 18.11.2013 doručeným žalobcovi dňa 19.11.2013 žalovaná skončila pracovný pomer okamžite s uvedením dôvodu nevyplatenia časti mzdy za mesiac september 2013. Nevyplatenú časť mzdy neuviedla. Žalovanej za mesiac september 2013 bola uhradená mzda v celom rozsahu, čo aj potvrdila. Žalovanú upozornil na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, vyzval ju k nástupu do práce a pretože výzvu nerešpektovala, sám s ňou ukončil pracovný pomer a požiadal ju o odovzdanie zverených predmetov. Uplatnenú náhradu škody odôvodnil zavinenou neplatnosťou právneho úkonu žalovanou. Podľa zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie vyčíslil celkovú škodu spôsobenú konaním žalovanej a to z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru 599,60 eur a z dôvodu úhrady faktúry vo výške 250,- eur. V písomnom podaní zo dňa 26.5.2014 poprel, aby sa voči žalovanej dopustil bezprávnych vyhrážok, spochybnil tvrdenia žalovanej týkajúce sa vykonávaných zrážok zo mzdy už od mesiaca august 2013, ktorú skutočnosť v liste o okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedla. Ku dňu skončenia pracovného pomeru žalovaná pripravila iba časť účtovných a mzdových dokladov, ktoré sa týkali jej osoby. Žalovaná sa sama odhlásila z príslušných úradov, pričom túto povinnosť mal zamestnávateľ. Konanie žalovanej kvalifikuje ako pripravené, čo je zrejmé z predložených dokladov, ktoré sú výhradne majetkom žalobcu, a to výplatné listiny miezd, potvrdenie o prevzatí výplatných lístkov. Žalovaná si právo na zaplatenie mzdového nároku uplatnila až po podaní

žaloby. Vzájomný návrh žalovanej navrhol vylúčiť na samostatné konanie. Ďalší konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že mzdová agenda nebola v jeho kompetencii. Uznal vyplatenie mzdy zamestnancom niekedy s určitým oneskorením, čo súviselo s neskoršími platbami dodávateľov. Nemal vedomosť, aby žalovanej mala byť vykonávaná nejaká zrážka zo mzdy vo výške 150,- eur. Ak by takáto zrážka bola vykonaná, existovali by k tomuto príslušné písomnosti. Rovnako uvedená skutočnosť by bola medzi zamestnancami známa. Z dôvodu zníženia rozsahu účtovnej agendy žalobca so žalovanou jednal o možnosti skrátenia pracovného úväzku, prípadne zmeny spôsobu výkonu účtovníctva tak, že žalovaná ho bude viesť ako živnostníčka. Žalovaná po 19.11.2013 neodovzdala účtovnú agendu, so žalobcom nekomunikovala, čím žalobcovi sťažila prácu. Mzdy v hotovosti vyplácala jeho manželka. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy a to pracovnú zmluvu, dodatok k pracovnej zmluve, oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, emailovú komunikáciu, evidenciu dochádzky, zápisnicu zo zasadnutia škodovej komisie, faktúry a žiadal vypočuť svedka. Štatutárny zástupca žalobcu Martina Hozová ako strana v konaní uviedla, že mzda žalovanej počas celej doby trvania pracovného pomeru nebola menená. Na základe dohody so žalovanou časť mzdy vo výške 200,- eur jej bola poukazovaná na účet a zostatok v hotovosti. Funkcia žalovanej zahŕňala mimo ekonómky aj vedenie mzdovej agendy. Mzdy za mesiac september žalovaná spracovala po ukončení práceneschopnosti asi 18-teho dňa mesiaca nasledujúceho. Prislúchala jej mzda vo výške 503,- eur netto. Suma 303,- eur jej bola vyplatená v hotovosti po návrate z práceneschopnosti, čo potvrdila podpísaním výplatnej pásky. Zrejme si nebola vedomá, že že žalobca si vyhotovil kópiu dokladu o odovzdaní podpísaných výplatných pások. Výplatné pásky vždy podpisoval konateľ ako posledný a súčasne vyhotovil kópiu dokladu. So žalovanou bola v dennom kontakte, no napriek tomu žalobcovi dňa 19.11.2013 bolo doručené písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru. V uvedený deň bola žalovaná v práci asi hodinu, kedy následne odišla. Listom zo dňa 13.12.2013 žalobca pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalovanou, ktorý jej bol doručený dňa 18.12.2013. Skončenie pracovného pomeru nebolo predmetom súdneho sporu. Súdu predložila kópie listín, potvrdenia o prevzatí výplatnej pásky a výplaty mzdy za mesiac september 2013. V písomnom podaní zo dňa 15.10.2014 žalobca zotrval na svojich tvrdeniach.

2.Žalovaná v písomnom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnila vzájomnou žalobou zaplatenie dlžnej mzdy v sume 1.722,46 eur. Žalobu pokladá za neopodstatnenú, vykonštruovanú, obsahujúcu nepravdivé informácie a klamstvá. Listom zo dňa 18.11.2013 so žalobcom ukončila pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia časti mzdy za mesiac september 2013 vo výške 150,- eur ani do 15 dní po splatnosti mzdy do 15.11.2013. Mzdy žalobca vyplácal po vzájomnej dohode so zamestnancami mesačne v hotovosti a na účet. Mzda v hotovosti sa vyplácala v kancelárii žalobcu v priebehu mesiaca nasledujúceho. A po úhrade celej mzdy každý zamestnanec spoločnosti prišiel do kancelárie účtovníčky podpísať výplatnú listinu miezd a prevzatie výplatných lístkov za daný mesiac. Každému z pracovníkov následne odovzdala výplatnú pásku. Po vyplatení mzdy všetkým zamestnancom vyhotovila súhrnnú výplatnú listinu, dopísala dátumy vyplatenia miezd za daný mesiac a zaúčtovala vyplatené mzdy do účtovníctva spoločnosti. Žalobca počas roku 2013 nedodržiaval výplatné termíny pre splatnosť mzdy. Časť mzdy za mesiac február 2013 jej uhradil až 8.4.2013, časť mzdy za mesiac marec 2013 jej poukázal na účet až 14.5.2013 a i. Časť mzdy za mesiac august 2013 vo výške 150,- eur jej v hotovosti nevyplatil, rovnako ako aj časť mzdy vo výške 150,- eur za mesiac september 2013. Časť mzdy za mesiac október vo výške 119,50 eur jej nebola vyplatená na účet a rovnako jej na účet nebola vyplatená časť mzdy za mesiac november 2013 vo výške 1.302,96 eur vrátane odstupného, nevyčerpanej preplatenej dovolenky. Celkom jej takto nebola uhradená mzda a náhrada mzdy vo výške 1.722,46 eur. Do ukončenia pracovného pomeru spracovala všetky mesačné výkazy za mesiac október 2013. Nezúčtované prípady ponechala na svojom pracovnom stole. Chod spoločnosti jej odchodom nebol žiadnym spôsobom ohrozený. Pre prípad spôsobenia škody mala uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu s vinkuláciou na zamestnávateľa. Sama sa odhlásila zo zdravotnej a sociálnej poisťovne, dňa 19.11.2014 zaevidovala svoju prítomnosť a odchod čipovou kartou. Všetky doklady ponechala na svojom pracovnom stole. Dňa 19.11.2013 po odchode zo spoločnosti sa s ňou telefonicky spojil žalobca a vyhrážal sa jej fyzickou likvidáciou. Z uvedeného dôvodu telefónne číslo žalobcu zablokovala. Dňom 20.11.2013 bola uznaná práceneschopnou. Poprela, aby žalobcovi v súvislosti s ukončením pracovného pomeru spôsobila škodu. Žalobca bol nútený zabezpečiť si účtovnú a ekonomickú agendu po ukončení jej pracovného pomeru, preto spoločnosť, ktorá vykonávala účtovnícke práce po jej ukončení pracovného pomeru mala právo na odmenu. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 15.7.2014 žalovaná zdôvodnila opätovne zákonnosť svojho postupu pri skončení pracovného pomeru. Poukázala na svoj lojálny vzťah k spoločnosti počas doby trvania pracovného pomeru. Na preukázanie svojich tvrdení predložila výpisy

z bankových účtov, výplatný lístok, výplatnú listinu miezd, potvrdenie o prevzatí výplatných lístkov za mesiace august až november 2013. Za mesiac november 2013 nepripravovala žiadne podklady pre mzdy ani vo vzťahu k jej osobe. Z poisťovne sa odhlásila. Druhýkrát sa už neodhlasovala a nemá vedomosť, kto to urobil, pretože nemala k dispozícii GRID kartu, ktorá je potrebná pre komunikáciu s poisťovňou. V mesiaci február 2014 sama požiadala poisťovňu o zrušenie GRID karty po zistení, že je stále v poisťovni prihlásená ako zamestnanec. Poprela, aby na výplatnej páske ako aj na potvrdení prevzatia výplatných lístkov sa nachádzal jej podpis. Za mesiac september 2013 jej mal žalobca vyplatiť v hotovosti časť mzdy vo výške 303,92 eur, ktorú sumu však svojvoľne znížil o 150,- eur. Vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že u žalobcu vykonávala prácu účtovníčky a vybavovala tiež personálnu a mzdovú agendu za dohodnutú mzdu 20.000,- Sk (663,88 eur). V organizácii platil termín splatnosti mzdy vždy do konca mesiaca nasledujúceho. Za mesiac september 2013 jej prináležala netto mzda vo výške 503,92 eur. Suma 200,- eur jej bola pripísaná na účet 30.10.2013 a po dni 20.10.2013 jej konateľka spoločnosti vyplatila suma 153,92 eur. Výplatnú listinu za mesiac september nepodpisovala. Tú by podpísala pri úhrade celej mzdy. Neuhradenie sumy 150,- eur jej konatelia zdôvodnili tým, že je lajdáčka. To súviselo s predchádzajúcim obdobím, kedy jej žalobcovia neuhrádzali celú mzdu s rovnakým zdôvodnením. Poprela, aby s ňou zamestnávateľ jednal o skrátenom úväzku. Fakticky účtovníctvo viedla za dve spoločnosti konateľov, hoci odmena jej bola vyplácaná iba za výkon práce jednej z nich. Od 19.11.2013 do mesiaca máj 2014 bola práceneschopnou. V tejto dobe jej bol doručený list žalobcu o skončení pracovného pomeru. Ako príčinu výkonu zrážky zo mzdy vodí v toS. , Ž. P. L. O. XX.X.XXXX I. K. Q.M. N. N. Poprad - Tatry z dôvodu nevrátenia konateľom nemohla zaúčtovať a vyhotoviť doklad o DPH. Po odovzdaní DPH faktúru žiadal konateľ stornovať s tým, že sa vyhotoví iný doklad. Daňový úrad následne nevyplatil žalobcovi nadmerný odpočet DPH v sume 2.874,- eur, ktorú sa žalobca rozhodol zraziť z jej mzdy. Takto jej nebola vyplatená časť mzdy za mesiace júl až október. O tom, že jej nie je vyplácaná celá mzda vedeli aj jej kolegovia.

3.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, ich vypočutím , vypočutím svedkyne S. Š., oboznámením listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy, dodatku k pracovnej zmluve, listov o okamžitom skončení pracovného pomeru, emailovej komunikácie, listov strán, účtovných dokladov, zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie, faktúr, výpisov z účtov, výplatných listín, výplatných lístkov, pracovného poriadku žalobcu, evidencie dochádzky žalovanej v mesiaci november, dohody o hmotnej zodpovednosti, znaleckého posudku znalkyne PhDr. Eriky Strakovej, zistil nasledovný skutkový stav:

4.Dňa 1.2.2008 strany uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej dňom 1.2.2008 žalovaná začala u žalobcu pracovať vo funkcii účtovníčky. Strany sa dohodli na mesačnej mzde 20.000,- Sk. Splatnosť mzdy bola dohodnutá v režime podľa ust. § 129 a § 130 ZP. Žalovaná uzavrela s poisťovňou H. K. zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania dňa 19.5.2009. Dňa 11.11.2013 strany uzavreli dodatok k pracovnej zmluve s úpravou výpovednej doby v prípade ukončenia pracovného pomeru. Listom zo dňa 18.11.2013 doručeným žalobcovi dňa 19.11.2013 žalovaná ukončila pracovný pomer okamžitým skončením s odkazom na ust. § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce s odôvodnením nevyplatenia časti mzdy za mesiac september 2013 a to ani do 15 dní po splatnosti mzdy. Listom zo dňa 19.11.2013 žalobca žalovanej oznámil, že mzda jej k uvedenému dňu za predchádzajúce obdobie bola riadne vyplatená, o čom svedčí ňou potvrdené tlačivo o prevzatí mzdy a uvedený doklad bude archivovaný. Elektronickou poštou dňa 21.11.2013 žalovaná žalobcovi oznámila svoju práceneschopnosť a oznámila spoločnosti miesta, kde sa nachádzajú účtovné doklady ako aj zverené predmety, pečiatky a i. Listom zo dňa 1.12.2013, žalovaná zotrvala na stanovisku skončiť pracovný pomer s tým, že jej povinnosťou žalobcu účtovné doklady archivovať. Prípadný nárok na náhradu škody a platnosť skončenia pracovného pomeru má žalobca právo uplatniť na súde. Listom zo dňa 13.12.2013 žalobca so žalovanou okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny pre opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného v mesiaci november 2013 v časti pracovnej doby a vedenie nevhodnej vnútornej korešpondencie, ktorá nesúvisela s výkonom jej pracovnej činnosti. Dňa 20.11.2013 bola vyhotovená zápisnica zo zasadnutia škodovej komisie žalobcu, podľa ktorej žalovaná neodovzdala zverené predmety a to čipovú kartu a i., všetko v hodnote 599,60 eur s tým, že škoda bude započítaná ku mzde za mesiace október a november 2013. Dňa 31.12.2013 spoločnosť X. &. N., N.. N. V..Q.. K. vyúčtovala žalobcovi sumu 250,- eur za vykonanie účtovníckych prác za mesiace október a november 2013. Z výpisov z účtu žalovanej za mesiace apríl až december vyplýva, že žalobca jej dňa 8.4.2013 poukázal na účet 200,- eur, 14.5. sumu 200,- , dňa 3.6. sumu 200,- eur, dňa 21.8. sumu 200,- eur, dňa 4.9. sumu 200,- eur, dňa 27.9. sumu 200,- eur, dňa 30.10. sumu 200,-

eur, dňa 29.11. sumu 200,- eur, dňa 31.12. sumu 200,- eur. Podľa výplatného lístka za mesiac august 2013 žalovanej bola priznaná netto mzda 527,61 eur. Podľa kópie výplatnej listiny miezd predloženej žalovanou za mesiac august 2013 pri údajoch žalovanej sa nenachádza žiadny podpis. Rovnako ani pri potvrdení prevzatia výplatných lístkov za daný mesiac. Podľa výplatného lístku za mesiac september 2013 žalovanej bola vyčíslená netto mzda 476,54 eur a náhrada príjmu za nemoc 27,38 eur. Na výplatnej listine miezd za mesiac september s uvedením výplaty pre žalovanú 303,92 eur sa nenachádza podpis žalovanej rovnako ani pri potvrdení prevzatia výplatných lístkov. Za mesiac október 2013 mala žalovaná vyčíslenú čistú mzdu 250,- eur a náhrada príjmu za nemoc 69,50 eur. Na kópiách dokladov- výplatná listina potvrdenia prevzatia výplatných lístkov sa nenachádza podpis žalovanej. Podľa výplatného lístku za mesiac november 2013 žalovanej bola vyčíslená mzda 1.502,96 eur. Podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalovaná bola uznaná práceneschopnou od 21.11.2013. Žalobcom predložené rozhodnutie Daňového úradu Poprad a Sociálnej poisťovne Poprad súd osobitne nevyhodnocoval ako nesúvisiace s vecou, rovnako ako faktúry predložené žalobcom vo vzťahu k spoločnostiam N., N..V..Q.., N. K., X., N..V..Q.., G..Q..P.., M..N.., I.Ú. X., M..N... Podľa kópií výplatných listín miezd za mesiac september 2013 a potvrdenia prevzatia výplatných lístkov za daný mesiac predložených žalobcom, žalovanej k danému mesiacu k výplate bola uvedená suma 303,92 eur. Doklady obsahujú podpisy celkom 7 osôb, medzi ktorými je uvedená aj žalovaná. Žalovaná bola oboznámená s pracovným poriadkom spoločnosti účinným od 7.1.2010. Podľa evidencie dochádzky, v mesiaci november 2013 žalovaná bola v práci od 6.30 hod. do 8.30 hod. s tým, že v počte 6 hodín jej bolo vykázané náhradné voľno. Dňa 1.2.2008 žalovaná uzavrela so žalobcom dohodu o hmotnej zodpovednosti k veciam, ktoré sa nachádzajú v prílohe dohody. Podľa správy spoločnosti O. K., M..N.., žalovaná je zamestnancom spoločnosti O., M..N.. G. podľa pracovnej zmluvy uzavretej dňa 4.6.2014. Podľa znaleckého posudku K..D. N. zo dňa 10.5.2016 podpisy žalovanej nachádzajúce sa na fotokópiach listín, výplatná listina miezd a potvrdenie prevzatia výplatných pások za mesiace august 2013 a september 2013 sa zhodujú s porovnávacími podpismi žalovanej. Sporné doklady podpísala žalovaná za predpokladu, že sa kópie sporných dokladov zhodujú s originálmi.

5.Svedkyňa S. Š. uviedla, že je majiteľkou súkromnej firmy s obchodným názvom X. &. N. s predmetom podnikania účtovníctvo. Dňa 20.11.2013 ju konateľ spoločnosti V. E. požiadal o spracovanie DPH vzhľadom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru účtovníčky. Po príchode ju žalobca oboznámil so situáciou a odovzdal jej kontaktné údaje na žalovanú. So žalovanou sa jej telefonicky nepodarilo spojiť. Po príchode jej neboli odovzdané všetky doklady k spracovaniu úlohy. Účtovníctvo nebolo zaevidované k dátumu 20.11.2013. Pri spracovávaní agendy nezistila nevyplatenú mzdu žalovanej. Pre organizáciu spracovala následne výplaty za mesiac november a december 2013, spätne prepočítala mzdy, pretože neboli správne vyčíslené. K dispozícii už mala výpočet mzdy žalovanej spolu s napočítaním odstupného, preplatenie dovolenky a pripravený prevodný príkaz. Žalovaná pripravila podklady pre mzdy zamestnancov za mesiac október 2013 a podklady pre vyplatenie svojej mzdy ku dňu 19.11.2013. K tomuto dňu sa odhlásila zo sociálnej poisťovne. Na pokyn žalobcu túto do sociálnej poisťovne späť prihlásila, no následne bola opätovne z poistenia odhlásená a to bez aktívnej účasti žalobcu. Po zmene prístupových hesiel žalovanú zamestnávateľ opätovne do sociálnej poisťovne prihlásil. Dňom 20.11.2013 sa žalovaná stala práceneschopnou. Výplatná listina miezd potvrdzuje, že pracovník prevzal výplatu v hotovosti. Tento doklad pracovník podpisuje v deň, kedy je mu vyplatená mzda. Potvrdenie prevzatia výplatnej pásky je dokladom o tom, že pracovník prevzal výplatný lístok, teda výplatnú pásku, z ktorej pracovník má vedomosť, aká mzda mu má byť vyplatená. Pripustila, že z uvedených dokladov by mali byť originály. Pri práci nenašla doklad, z ktorého by vyplývalo oprávnenie zamestnávateľa vykonávať zrážky. Údaje o mzde žalovanej za mesiac november 2013 sa nachádzali už v počítači a tieto boli aj vytlačené.

Podľa § 68 Z.p.

(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. (2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %252368'&ucin-k-dni='30.12.9999'> okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.

(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( § 166 ods. 1) <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523166'&ucin-k-dni='30.12.9999'> z dôvodov uvedených v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252368'&ucin-k-dni='30.12.9999'> skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 69 Z.p.

(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. (2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky. (3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. (4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 70 Z.p., okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Z.p., neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 129 Z.p.

(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. (2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky. (3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 130 Z.p.

(1) Vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis. (2) Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. (3) Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú. (4) Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom

pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak. (5) Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. (6) Zamestnanec môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť mzdu inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanoví osobitný predpis. (7) Zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou. (8) Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523131'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Podľa § 131 Z.p.

(1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. (2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523131'&ucin- k-dni='30.12.9999'> môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,

6.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno v preukázaní, že žalovanému bola mzda vyplácaná podľa dojednaných zmluvných podmienok, preto nebol naplnený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pre nevyplácanie mzdy. Za daný mesiac podľa výplatnej pásky jej mala byť vyplatená mzda a nemocenské všetko vo výške 503,92,- eur najneskôr do konca mesiaca október 2013. Žalobca preukázal, že stanovenú povinnosť si splnil poukázaním na účet žalovanej dňa 30.10. sumy 200,- eur a vyplatením hotovosti 303,92,- eur rovnako v mesiaci október 2013. . Vychádzajúc z tvrdení žalovanej zrážky z jej mzdy mali byť vykonávané už zo mzdy za mesiac august 2013 a aj v predchádzajúcom období jej časť mzdy bola vyplatená po zákonom stanovenej lehote. Pretože súd vychádza zo skutkových dôvodov uvedených v liste o rozviazaní pracovného pomeru, nemohol prihliadnuť pri posudzovaní žaloby k iným omeškaným platbám , ktoré sú zrejmé z výpisov z účtu žalovanej, ale iba k tvrdenému nevyplateniu časti mzdy za mesiac september 2013. Obrana žalovanej založená na tvrdenom nezákonnom vykonaní zrážky z jej mzdy spoločnosťou vo výške 150,- eur, kedy jej v hotovosti mala byť vyplatená iba čiastka 153,92,- eur a preto nepodpísala sporné dokumenty, preukázaná nebola. Z predložených listinných dôkazov a záverov znaleckého posudku vyplýva, že na dokladoch výplatná listina a potvrdenie o prevzatí výplatných lístkov za mesiac september 2013 za predpokladu, že sa kópie sporných dokladov zhodujú s originálmi, je podpis žalovanej. Existenciu

kópií sporných dokumentov a dôvod ich vyhotovenia ozrejmil žalobca už vo svojom liste zo dňa 19.11. 2013, preto súd nemal dôvod tento dokument pokladať za dodatočne vyhotovený, teda sporný. Súdu originály sporných dokumentov strany nepredložili a nevysvetlili, ako došlo k ich strate. Prístup k týmto dokumentom mal aj žalobca aj žalovaná. Kópie z uvedených dokumentov si vyhotovovali obe strany, žalobca po ich podpísaní všetkými pracovníkmi, žalovaná , ako je to zrejmé z kópií, ktoré predložila, v predchádzajúcom období v priebehu ich tvorby. Žalovaná z titulu funkcie mala originály dokumentov k dispozícií. Ak si chcela zabezpečiť relevantný dôkaz o tom, že výplatnú listinu miezd ani doklad o prevzatí výplatných pások nepodpísala pre nevyplatenie celej mzdy, ktoré si v podstate aj zabezpečila vyhotovením kópií výplatnej pásky, výplatnej listiny miezd a dokladu o prevzatí výplatných pások, logicky by tak urobila až po ich podpísaní konateľmi spoločnosti. Vykonanie zrážky poprel aj druhý konateľ spoločnosti. Žalovaná sa už počas trvania pracovného pomeru nedomáhala doplatenia nevyplatenej časti mzdy. Zaplatenie neuhradenej mzdy si uplatnila až vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 29.4. 2014, teda po doručení žaloby protistrany. Spolu s neštandartným konaním žalovanej, ktorá sa sama odhlásila zo sociálneho a zdravotného poistenia a vyhotovila mzdové podklady za svoju osobu za mesiac november 2013 ešte za trvania pracovného pomeru s už započítaním náhrady mzdy, súd neuveril jej obrane o nevyplatení časti mzdy, svojvoľných zrážkach vykonaných konateľkou spoločnosti bez vzájomnej dohody a v rozpore so zákonom.

7.V späťvzatej časti súd konanie zastavil podľa ust. § 145 CSP.

8. Náhradu trov konania súd stranám a ´dalším osobám nepriznal s poukazom na ust. § 255 a 256 CSP. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konania a v danom prípade by bolo jeho povinnosťou uhradiť trovy protistrane. Pretože v časti bol úspešným, je možné konštatovať, že každá zo strán mala porovnateľný úspech v konaní .

9.V časti uplatnenej žaloby na náhradu škody, za ktorú mala žalovaná zodpovedať ako hmotne zodpovedný pracovník a.i. súd túto vylúčil na samostatné konanie s odkazom na ustanovenie § 166

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Proti časti uznesenia o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.