Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/29/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: MPL TRADING spol. s r.o., so sídlom Galvániho 8, Bratislava, IČO: 31 388 639, zastúpený advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728 , proti žalovanému: I.K. IZOL, s.r.o., so sídlom Volgogradská 8998/13, Prešov, IČO: 36 513 601, o zaplatenie 1.651,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/67/2014-41 zo dňa 28.10.2014, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.651,80 eur a 9 % ročný úrok z omeškania z uvedenej sumy od 11.11.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.239,64 eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku, za návrh vo výške 99,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.140,64 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.651,80 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 11.11.2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, a to z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar.

2. V uvedenej veci súd vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom, avšak proti tomuto podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho bol tento zo zákona zrušený. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný okrem iného uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby mal nejaký záväzok voči žalobcovi. Ak bola faktúra vystavená, prečo potom sa žalobca nedomáhal svojich finančných prostriedkov skôr, ale až po takej dlhej dobe, kým narástli úroky z omeškania.

3. Na základe vykonaného dokazovania, súd zistil skutkový stav, podľa ktorého na základe objednávky žalovaného, dodal žalobca žalovanému tovar - stavebný materiál. Prevzatie tovaru potvrdil žalovaný žalobcovi na dodacom liste. Kúpnu cenu za dodaný tovar vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 270113153 zo dňa 27.10.2010 na sumu 3.903,20 eur, splatnú 10.11.2010. Časť kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrou č. 270113153 žalovaný žalobcovi uhradil a doteraz neuhradený zostatok kúpnej ceny vyúčtovanej touto faktúrou predstavuje sumu 1.651,80 eur. Túto sumu doteraz žalovaný žalobcovi nezaplatil. Súd vec právne posúdil v zmysle § 409 ods. 1, 2, § 447, § 448 ods. 1, 2, § 323 ods. 1, 2, § 407 ods. 3, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ďlaej podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola konkludentným spôsobom uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému riadne a včas objednaný tovar, pričom jeho kúpnu cenu, resp. časť kúpnej ceny žalovaný žalobcovi doteraz neuhradil. Vykonaným dokazovaní bolo teda preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť z konkludentne uzatvorenej kúpnej zmluvy, keď žalobcovi doteraz neuhradil zostatok kúpnej ceny, vyúčtovanej faktúrou č. 270113153 vo výške 1.651,80 eur. Súd z tohto dôvodu žalobe o zaplatenie sumy 1.651,80 eur vyhovel. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, súd ho zaviazal v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka aj na zaplatenie príslušného zákonného 9 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 1.651,80 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky, t.j. od 11.11.2010. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby po 71,37 eur, k tomu 20 % DPH. Ďalej režijný paušál, cestovné náklady právneho zástupcu, náhradu za stratu času. Súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 1.239,64 eur.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že štatutárny orgán žalovaného sa nemohol dostaviť na pojednávanie dňa 28.10.2014 z dôvodu účasti na inom pojednávaní, v inom okrese. Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Štatutárny orgán žalovaného ako dôkaz svojej neprítomnosti na uvedenom pojednávaní priložil originál predvolanie na iné súdne pojednávanie v okrese Poprad.

5. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal ďalej na to, že žalovaný síce doručil súdu ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie, avšak túto kolíziu nepreukázal žiadnym dôkazom, takže má za to, že súd správne vyhodnotil jeho žiadosť o odročenie pojednávania ako účelovú. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 101 ods. 2 a ust. § 119 ods. 1 až 4 O.s.p.. Poznamenal, že otázka kolízie pojednávaní účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu, ako dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bola už opakovane riešená v judikatúre dovolacieho súdu, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR. Napríklad podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13.01.1999. Obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka, v tom istom termíne, na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Vzhľadom na uvedené ustanovenia, ako aj na skutočnosť, že spolu s ospravedlnením a so žiadosťou o odročenie, žalovaný nedoručil súdu kópiu predvolania, resp. iný dôkaz, ktorý by potvrdil jeho tvrdenie. Žalobca mal za to, že súd rozhodol správne. V opačnom prípade teda, ak by súd pojednávanie odročil, takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s platnými ustanoveniami O.s.p..

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v zmysle § 470 ods. 2 CSP, podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 01.07.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom, teda žalovanému vzniklo právo na prejednanie odvolania podľa doterajších právnych predpisov a niet žiadneho zákonného dôvodu pre dokončenie odvolacieho konania podľa nových právnych predpisov. Opierajúc sa o princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty, odvolací súd preto postupoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Naviac zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu, zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, je aj zákaz retroaktivity. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu

práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva nadobudnuté v minulosti.

7. Odvolací súd preto postupoval pri prejednaní odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p.. Prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Jediným odvolacím dôvodom bola tá skutočnosť, že súd vec prejednal napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu iného súdneho pojednávania, v inom okresnom meste. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie dňa 22.08.2014 s tým, že predvolanie na toto pojednávanie bolo žalovanému doručené 02.09.2014 a ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní bolo zaslané súdu 27.10.2014, teda deň pred pojednávaním nariadeným na deň 28.10.2014. V danom prípade bolo pojednávanie nariadené riadne, s dostatočným časovým predstihom pre žalovaného, aby si mohol zabezpečiť prípadne zastúpenie na pojednávaní, naviac, ak sa vychádza z toho, že ide o právnickú osobu, ktorá nepochybne má možnosť si takéto zastúpenie zabezpečiť. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Obdo/12/2013 rovnako neúčasť účastníka na pojednávaní, z dôvodu kolízie pojednávaní, nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod na odročenie pojednávania. Naviac žalovaný so žiadosťou o odročenie pojednávania nedoložil žiaden doklad o tom, že je povinný zúčastniť sa iného súdneho pojednávania, takže súd prvej inštancie postupoval správne, ak vec v uvedený deň pojednávanie uskutočnil a vec prejednal.

8. Keďže v odvolaní iné odvolacie námietky uplatnené neboli, odvolací súd sa v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. zaoberal len uvedeným odvolacím dôvodom, keďže v zmysle uvedeného ustanovenia je dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliadal odvolací súd len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd však takéto vady konania pred súdom prvej inštancie nezistil.

9. Vyjadrenie žalobcu na odvolanie žalovaného tomuto doručené nebolo, avšak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR ČR z 16.02.2016, sp. zn. III. ÚS 1139/15, podľa ktorého ide o prípustný nedostatok doručenia vyjadrenia protistrany k replike. Nesplnením tejto požiadavky, však nie je, ak je meritom sporu právna kvalifikácia inak náležite zisteného skutkového stavu veci (právna otázka), ktorú nemohlo neposkytnutie možnosti k tzv. replike ovplyvniť, lebo súd na základe vyjadrenia protistrany nedospel k inému záveru o zistenom skutkovom stave v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., ani k potrebe jeho iného právneho hodnotenia.

10. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p., rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

11. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .