Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-5-2022.pdf
PDF · 107.07 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v spore žalobcu O.. H. C., nar.: XX. XX. XXXX, bytom obec P., zastúpeného advokátkou JUDr. Karína Uhrínová, so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, IČO: 37 949 098, proti žalovanej L. C., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, P., zastúpenej advokátskou kanceláriou BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, o určenie, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením konajúceho súdu po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalovaná sa v procesnom postavení žalobkyne, v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16C/67/2020, žalobou doručenou súdu dňa 14. 12. 2020 domáhala, aby súd uložil žalobcovi v procesnom postavení žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti označené v návrhu.
2. Žalobca v procesnom postavení žalovaného v jeho vyjadrení k predmetnému návrhu žalovanej v procesnom postavení žalobkyne uviedol, že žiada, aby súd žalobu o vypratanie zamietol a vzhľadom na skutočnosť, že spochybnil platnosť Dohody o vyporiadaní BSM žiadal, aby súd určil, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1/2 k celku nehnuteľností označených v návrhu.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podaním zo dňa 16. 11. 2021 vzala žalobu o vypratanie nehnuteľnosti späť, nakoľko žalovaný po začatí súdneho konania tieto vypratal, pričom žalovaný podaním doručeným súdu dňa 03. 01. 2022 oznámil, že naďalej trvá na svojom návrhu, aby súd určil že so žalobkyňou sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1/2 k celku nehnuteľností vedených Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, pre obec a katastrálne územie P., vedené na LV č. XXX, a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele C-KN č. XXXX/XX a parcely registra „C“ č. XXXX/ XX o výmere 128 m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX o výmere 110 m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX o výmere 1234 m2, trvalý trávnatý porast, súd v záujme hospodárnosti konania postupoval tak, že Uznesením sp. zn. 16C/67/2020-107 vydaným dňa 11. 01. 2022 návrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie, a to konkrétne konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16C/5/2022.
4. Predmetným pôvodným vzájomným návrhom sa teda v tomto súdnom konaní žalobca domáha, aby súd určil, že spolu so žalovanou sú rovnodielnymi podielovými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu a dotknutých pozemkov. Žalobca totiž tvrdí, že vôľu byť viazaný Dohodou o vyporiadaní BSM v
čase jej podpisu neprejavila ani jedna strana, keď žalobca a žalovaná naďalej po jej uzavretí hospodárili spoločne tak, ako keby k zrušeniu a vyporiadaniu BSM nedošlo. Uzavretie Dohody o vyporiadaní BSM a jej dodatky žalobca považuje len za čisto formálne, kde jediný záujem na takomto výlučne len formálnom vysporiadaní súdom zrušeného BSM strán konania počas ich manželstva bol záujem oboch strán konania na ochrane spoločného majetku pred možným exekučným konaním. V danom čase totiž začalo na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 34Cb/18/2004 voči žalobcovi prebiehať súdne konanie iniciované jeho obchodným partnerom o zaplatenie 24.427,93 Eur s príslušenstvom, a toto konanie bolo ukončené až v roku 2017, ktoré konanie v prípade neúspechu žalobcu mohlo mať priamy vplyv na spoločný majetok žalobcu a žalovanej, žalobca tak Dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 11. 04. 2005 vrátane jej dodatkov považuje za absolútne neplatný právny úkon, práve v dôsledku absencie náležitosti vôle a má za to, že nakoľko k vyporiadaniu BSM nedošlo v lehote 3 rokov od jeho zrušenia súdom, stali sa žalobca a žalovaná rovnodielnymi podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Keďže žalobca tvrdí, že je podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností ako výlučné vlastníctvo žalovanej, má žalobca za to, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako sa ho v tomto konaní pred súdom domáha.
5. K tvrdeniam žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá v celom rozsahu namieta akúkoľvek absenciu náležitosti vôle uzavrieť predmetnú Dohodu o vyporiadaní BSM vrátane jej dodatkov, pričom dohodu považuje za platnú v celom jej rozsahu. Žalovaná má za to, že zo všetkých okolností, ktoré tu boli v čase uzatváranie danej dohody a aj následne zo správania strán sporu, že strany konania mali dôvod dohodu uzavrieť, pričom tento dôvod spočíval práve vo vzájomnej snahe o ochranu hnuteľných a nehnuteľných vecí v dohode obsiahnutých pred postihom zo strany veriteľa žalujúceho o zaplatenie žalobcu. Žalovaná zdôraznila, že strany konania si v plnom rozsahu uvedomovali, aké následky dohoda vyvolá, keď následne sa podľa toho aj správali, keď napríklad na žalovanú previedli aj pôvodne spoločný úver poskytnutý stranám konania zo Štátneho fondu rozvoja bývania na financovanie ich vtedy spoločného rodinného domu. Žalovaná taktiež nespochybnila, že nehnuteľnosti (t. j. rodinný dom a súvisiace pozemky) spoločne so žalobcom ako manželia užívali, avšak žalovaná ako výlučná vlastníčka a žalobca s užívacím právom odvodeným od jeho manželky, a to s tým, že žalobca nespochybňoval právny ani skutkový stav po celé roky. Avšak v čase, keď došlo k narušeniu vzájomných vzťahov strán konania vedúcich až k ich rozvodu a k tomu, že žalovaná sa súdnou cestou voči žalobcovi domáhala vypratania nehnuteľností, žalobca podľa názoru žalovanej účelovo inicioval toto súdne konanie. Žalovaná v rámci procesnej obrany vo vzťahu k platnosti Dohody o vyporiadaní BSM v znení jej dodatkov poukázala aj na zásadu pacta sunt servanda, zásadu vigilantintibus iura scripta sunt, ako aj na jej dobromyseľnosť, že vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam patrí už 17 rokov výlučne jej. Žalobu preto žiadala v celom rozsahu zamietnuť.
6. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 27. 07. 2022. Súd po vyvolaní veci zistil, že na pojednávanie sa dostavil žalobca, jeho právny zástupca a žalovaná a jej právny zástupca.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to Vyjadrením žalobcu zo dňa 19. 03. 2021 a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi (Vyjadrenie k Výzve na upustenie od neoprávneného užívania nehnuteľnosti zo dňa 28. 05. 2020 s podacími lístkami, Kúpna zmluva zo dňa 07. 07. 2003, Zmluva o poskytnutí podpory zo ŠFRB zo dňa 21. 05. 2004, Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 16. 01. 2006, Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/136/2004 zo dňa 24. 09. 2004, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 34Cb/18/2004 zo dňa 25. 10. 2017, Prehlásenie zo dňa 25. 07. 2018, Výpis z LV č. XXXX, Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 11. 04. 2005 v znení Dodatku č. 1 až č. 3), Vyjadrením žalovanej zo dňa 07. 05. 2021 a k nemu pripojenej Žiadosti o prevedenie úveru zo dňa 08. 03. 2005 a Späťvzatím žaloby zo dňa 16. 11. 2021.
8. Z uvedených listinných dôkazov, z obsahu celého spisového materiálu, z prednesu právneho zástupcu žalobcu, prednesu právneho zástupcu žalovanej, ako aj z výsluchu strán konania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
SKUTKOVÝ STAV:
9. Strany konania dňa 21. 05. 2004 uzavreli so Štátnym fondom rozvoja bývania Zmluvu o poskytnutí podpory z prostriedkov fondu, a to na účely výstavby rodinného domu, kde stranám konania bola titulom uvedenej Zmluvy poskytnutá podpora vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92 Eur), a to na dobu splatnosti
30 rokov, nakoľko na účely výstavby rodinného domu strany konania ako manželia uzavreli dňa 07. 02. 2003 s Obcou P. ako predávajúcim Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa pozemku s parc. č. XXXX/XX o výmere 1300 m2.
10. Z výpovedí strán konania súd zistil, že v roku 2004 si voči žalobcovi jeho obchodný partner Ján Knopp - EKOZ, IČO: 48 345 211, Masarykova 413, Domažlice, Česká republika uplatnil súdnou cestou pohľadávku vo výške 24.427,93 Eur s prísl., pričom Uznesením Krajského súdu v konaní 34Cb/18/2004 zo dňa 25.10.2017 bol schválený súdny zmier medzi žalobcom a jeho obchodným partnerom a uhradením dohodnutej sumy 17.500,- Eur bol dňom 25. 07. 2018 jeho záväzok uhradený, čo potvrdil obchodný partner žalobcu v Prehlásení datovanom dňom 25. 06. 2018.
11. Medzi stranami konania nebolo sporné, že práve z dôvodu obavy o možnú exekúciu na majetok patriaci do BSM (najmä rodinný dom s pozemkami), ktorá by mohla hroziť v prípade úspešnosti obchodného partnera žalobcu vo vyššie uvedom súdnom konaní, sa strany konania spoločne rozhodli ich bezpodielové spoločenstvo manželov zrušiť za trvania manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/136/2004-13 zo dňa 24. 09. 2004 tak súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo majetku žalobcu a žalovanej, a to ku dňu jeho právoplatnosti t. j. 12. 10. 2004. Po zrušení BSM k spoločnému majetku strany konania uzavreli dňa 11. 04. 2005 Dohodu o vyporiadaní BSM za trvania manželstva v znení Dodatkov č. 1, 2 a 3, obsahom ktorého vyporiadania okrem iného bolo aj dojednanie, že nehnuteľnosti, v súčasnosti evidované Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie P., vedené na LV č. XXX, a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele C-KN č. XXXX/XX a parciel registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 128 m2 zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX o výmere 110 m2 zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX o výmere 1234 m2 trvalý trávny porast, nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaná. Žalovaná zároveň na účely vyporiadania mala vyplatiť žalobcovi sumu 551.184,- Sk (18.295,96 Eur), pričom prevzatie finančných prostriedkov žalobcovi strany konania potvrdili svojim podpisom na predmetnej dohode.
12. Na základe návrhu žalovanej Obec P. vydala dňa 16. 01. 2006 Rozhodnutie č. Oc. Ú.-XXX/XXXX/PM, ktorým povolila užívanie stavby časti rodinného domu 1. N. P. postaveného na parcele CKN č. XXXX/XX.
13. Strany konania dňa 08. 03. 2005 z dôvodu zrušenia a následného vyporiadania ich BSM adresovali Štátnemu fondu rozvoja bývania žiadosť o prevedenie úveru na žalovanú, ktorej žiadosti bolo vyhovené.
14. Rovnako medzi stranami konania nebolo sporné, že predmetný rodinný dom spolu s príslušnými pozemkami strany konania ako manželia spoločne užívali, a to až do okamihu, kedy došlo k narušeniu ich vzájomných vzťahov, ktoré vyústilo do rozvratu ich manželstva, následkom čoho manželstvo strán konania bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 04. 2020, sp. zn. 37P/99/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 04. 2020.
15. Žalovaná sa v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16C/67/2020 domáhala žalobou zo dňa 11. 12. 2020 voči žalobcovi jeho vypratania z nehnuteľností, ktoré titulom Dohody o vyporiadaní BSM v znení jej dodatkov nadobudla do výlučného vlastníctva. Z dôvodu, že po začatí uvedeného súdneho konania žalobca vypratal predmetné nehnuteľnosti, odpadol predmet sporu medzi žalovanou a žalobcom, a preto žalovaná vzala žalobu o vypratanie v celom rozsahu späť, v dôsledku čoho Okresný súd Banská Bystrica Uznesením sp. zn. 16C/67/2020 zo dňa 25. 05. 2022 konanie zastavil.
16. Vzájomný návrh žalobcu predložený vo vyššie uvedenom súdnom konaní súd vylúčil na samostatné konanie vedené konajúcim súdom pod sp. zn. 16C/5/2022.
PRÁVNY STAV:
17. V zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
18. V zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. V zmysle ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
20. V zmysle ustanovenia § 149 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
21. V zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
PRÁVNE POSÚDENIE:
22. Predmetom tohto súdneho konania bol návrh žalobcu na určenie, že žalobca a žalovaná sú rovnodielnymi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to rodinného domu a príslušných pozemkov bližšie špecifikovaných v žalobnom návrhu. V súvislosti s takto formulovanou žalobou súd uvádza, že sa jedná o žalobu na určenie, či tu vlastnícke právo žalobcu (zodpovedajúce spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach o veľkosti 1/2 v pomere k celku) k dotknutým nehnuteľnostiam je, a teda sa jedná o pozitívnu určovaciu žalobu v zmysle ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, pričom v tomto konaní je nevyhnutné, aby žalobca preukázal naliehavý právny záujem na takomto určení súdom. K samotnej podmienke preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd uvádza, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. K skutkovým tvrdeniam, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe, a teda k tvrdeniam o tom, že v katastri nehnuteľností je ako výlučná vlastníčka dotknutých nehnuteľností evidovaná jedine žalovaná, súd uvádza, že nakoľko žalovaný tvrdí, že je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností, má žalobca na určení vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam nepochybne naliehavý právny záujem. Súd dáva taktiež do pozornosti, že to je aj samotná súdna prax, ktorá sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu, a preto je podľa záveru súdu naliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva daný vždy, ak zo zápisu v katastri nehnuteľností vyplýva, že tvrdené právo patrí len žalovanej, ako je to aj práve v tomto prípade, a teda v prípade evidencie nehnuteľností v katastri nehnuteľností, kde ako výlučná vlastníčka nehnuteľností je evidovaná výlučne žalovaná. Súd tak poukazom na vyššie uvedené mal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe zo strany žalobcu preukázaný.
23. Samotným dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáhal voči nehnuteľnostiam určenia jeho vlastníckeho práva, boli skutkové tvrdenia žalobcu, ktorými žalobca namieta a spochybňuje platnosť Dohody o vyporiadaní BSM a tvrdí, že ide o absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 37 ods. 1 OZ pre absenciu vôle zmluvných strán. Práve v uvedenej Dohode o vyporiadaní BSM sa totiž strany konania dohodli na tom, že predmetné nehnuteľnosti v rámci vyporiadania súdom zrušeného BSM strán konania nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaná, avšak žalobca v konaní namietal, že uzavretie danej dohody bolo len formálnym aktom, bez náležitej vážnej vôle strán dohody byť ňou aj viazaný, keď strany konania sa aj po uzavretí dohody naďalej k daným nehnuteľnostiam správali ako k spoločnému majetku.
24. Súd však právnym posúdením zisteného skutkového stavu veci nedospel k záveru o údajne spravodlivom a zákonnom priznaní ochrany tvrdeného vlastníckeho práva žalobcu. Súdu je nepochybne známa právna úprava týkajúca sa náležitosti právneho úkonu, jednou z ktorých je aj vážnosť vôle, kde právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. V konaní však nebolo sporné, aké dôvody strany konania viedli k tomu, aby ako zmluvné strany pristúpili k uzavretiu Dohody o vyporiadaní BSM, ktoré bolo zrušené súdom. Strany konania tak aj v konaní pred súdom zhodne uviedli, že Dohodu o vyporiadaní BSM uzavreli z dôvodu obavy o možnú exekúciu na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko žalobcovi z jeho podnikateľskej činnosti vznikli záväzky, ktoré následne už boli voči žalobcovi uplatňované zo strany veriteľa súdnou cestou, keď prípadný neúspech v takomto súdnom konaní mohol znamenať priamy postih spoločného majetku, a preto práve a výlučne v spoločnom záujme, strany konania pristúpili k ošetreniu ich majetkových
pomerov zabezpečením nedotknuteľnosti spoločného majetku zo strany veriteľov, a to práve spôsobom uzavretia predmetnej Dohody o vyporiadaní BSM. Súd preto považuje za nesporné, že strany konania mali vôľu uzavretím Dohody o vyporiadaní BSM vyvolať práve tie právne následky, ktoré právne predpisy s takýmto právnym úkonom spájajú, a teda zabezpečenie, aby dané nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej a v prípade neúspechu žalobcu v súdnom konaní, sa tak veriteľ žalobcu nemohol domáhať uspokojenia sa z uvedeného spoločného majetku strán konania.
25. Na základe zisteného nesporného skutkového stavu veci, že voči žalobcovi bolo na Krajskom súde v Banskej Bystrici v čase uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM vedené súdne konanie o zaplatenie peňažnej pohľadávky, považoval súd za logické, že strany konania uzavretím predmetnej dohody sledovali práve taký následok tohto právneho úkonu, ktorý tento právny úkon v majetkovej sfére oboch strán aj vyvolal. Inými slovami povedané, strany konania teda uzavretím Dohody o vyporiadaní BSM prejavili ich vážnu vôľu vyporiadať svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že dotknuté nehnuteľnosti nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaná, ktorá za to žalobcovi zaplatí peňažné prostriedky v určenej výške.
26. V súvislosti s vážnosťou vôle strán konania byť Dohodou o vyporiadaní BSM viazaní, svedčia podľa názoru súdu aj ďalšie právne kroky, ktoré nesporne strany konania následne spoločne vykonali. Súd tak upriamuje pozornosť príkladmo na nespornú skutočnosť, že strany konania po vyporiadaní ich BSM previedli tiež spoločný úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý bol vzatý na financovanie výstavby nehnuteľnosti na žalovanú, čo podľa názoru súdu jednoznačne preukazuje to, že aj následné kroky strán konania vychádzali z platne uzavretej Dohody o vyporiadaní ich BSM.
27. Súd poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebolo v konaní náležite preukázané, že svojim prejavom vôle uzavrieť Dohodu o vyporiadaní BSM žalobca nechcel spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva, ale práve naopak. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že uzavretie dotknutého právneho úkonu bolo zo strany strán konania ako zmluvných strán urobené slobodne, vážne a bez omylu, s cieľom vyvolania takých právnych následkov, ktoré ochránia dovtedy spoločný majetok strán konania pred možnou exekúciou, čo zhodne uviedli obidve strany konania.
28. K tvrdeniam žalobcu spočívajúcim v tom, že sám nikdy nemal úmysel prísť o spoločný majetok resp. že nikdy nemal v úmysle, aby bol na základe Dohody o vyporiadaní BSM vylúčený z vlastníctva spoločného majetku, súd uvádza, že je možno posúdením týchto tvrdení žalobcu dospieť k záveru, že sa jedná o možnú vnútornú výhradu žalobcu pri uzatváraní Dohody o vyporiadaní BSM. Súd však zdôrazňuje, že vnútorná výhrada žalobcu pri vykonaní právneho úkonu - Dohody o vyporiadaní BSM nemá žiadny vplyv na právny vzťah založený týmto úkonom. Totiž na to, aby boli určité skutočnosti významné pre zistenie, že žalobca nerobil daný úkon vážne, muselo by ísť o také skutočnosti, ktoré by boli známe aj žalovanej ako druhej zmluvnej strane dohody. Z výsluchu žalovanej však jednoznačne vyplynulo, že jej nielenže vôľa žalobcu nebyť dohodou viazaný známa nebola, ale dokonca uviedla v celom rozsahu vyvracajúc tvrdenia žalobcu, že sa ako manželia na danej dohode spoločne dohodli, spoločne tak chceli ochrániť ich spoločný majetok, a to s tým, že nielenže si boli vedomí následkov, ktoré v ich majetkovej sfére daná Dohoda vyvolá, ale práveže o vyvolanie takýchto následkov mali obaja záujem, keď práve k nim smerovala aj vôľa každého jedného z nich dohodu uzavrieť.
29. Súd ešte dodáva, že vážnosť vôle žalobcu uzavrieť danú dohodu nie je možné posudzovať s odstupom času od jej samotného uzavretia optikou, či strany konania zostali žiť v manželstve a v spoločnej domácnosti v predmetnom rodinnom dome alebo nie, keď vážnosť vôle žalobcu prejavená pri uzatváraní dohody v roku 2005 nemôže byť týmto následne po viac ako 15 rokoch v žiadnom prípade determinovaná. Pripustením takéhoto výkladu by súd ad absurdum došiel k záveru, že každý by mohol rozporovať vážnosť jeho vôle pri takomto právnom úkone len poukazom na to, že s odstupom času sa jeho predstava o spoločnom manželskom živote nenaplnila.
30. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa údajného nevyplatenia vyrovnacieho podielu žalovanou v zmysle uzavretej Dohody o vyporiadaní BSM súd len poznamenáva, že predmetom tohto konania nebol peňažný nárok žalobcu voči žalovanej, a teda v prípade, ak žalobca tvrdí, že má voči žalovanej akúkoľvek peňažnú pohľadávku z titulu Dohody o vyporiadaní BSM, je výlučne na vôli žalobcu, či sa bude tvrdeného práva voči žalovanej domáhať aj súdnou cestou. Súd preto poukazom na samotný predmet tohto konania
nepovažoval za relevantné tvrdenia ohľadne toho, kto spoločnú domácnosť strán konania počas ich manželstva financoval, z akých finančných prostriedkov strany konania financovali dostavbu rodinného domu, ako ani tvrdenia o tom, kto sa akým spôsobom pričinil na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku. Súd má totiž za to, že vôľa strán konania uzavrieť danú dohodu od týchto tvrdení závisieť ani len nemohla, nakoľko to, ako sa strany konania k sebe správali po uzavretí dohody nepochybne nastalo až po uzavretí dohody, a teda na vážnosť vôle dohodu uzavrieť logicky ani vplyv mať nemohlo.
31. Súd taktiež pri prijímaní uvedeného právneho záveru zohľadnil aj tú skutočnosť, že prípadným vyhovením žalobnému návrhu žalobcu by nepochybne došlo k porušeniu zásady pacta sunt servanda a zásadou vigilantibus iura scripta sunt tak, ako na túto skutočnosť v rámci procesnej obrany poukázala žalovaná. Aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcom bol viac ako 15 rokov rešpektovaný právny stav vyvolaný Dohodou o vyporiadaní BSM, súd žalobný návrh žalobcu posúdil ako zjavne bezúspešné domáhanie sa práva, keď vážnosť vôle zmluvných strán podľa názoru súdu nemožno účinne spochybniť tým, že vzťahy medzi stranami dohody nezostali uplynutím času rovnako pevné a stabilné, ako tomu bolo v čase, keď strany konania dohodu uzatvárali.
32. Súd tak dospel k záveru, že absencia vážnosti vôle, či už žalobcu, alebo aj žalovanej pri uzatváraní Dohody o vyporiadaní BSM nebola zo strany žalobcu náležite preukázaná a zostala tak len v rovine tvrdení, bez unesenia dôkazného bremena, ktorým je žalobca v tomto konaní viazaný, čo malo v konečnom dôsledku za následok, že súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
TROVY KONANIA:
33. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. V danom prípade bolo predmetom konania určenie, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 0 % a úspech žalovanej predstavuje 100 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnej žalovanej, patrí žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené v II. výrokovej vete tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).