Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-606-2015.pdf
PDF · 103.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/606/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej Q. P., K.. XX.XX.XXXX, S. V. XXX, o zaplatenie 754,16 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/277/2014-34 z 30.3.2015 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 43,72 eur istiny a ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 329,72 eur od 12.9.2012 do 21.11.2012, 279,72 eur od 22.11.2012 do 20.12.2012, 220,72 eur od 21.12.2012 do 21.2.2013, 102,72 eur od 22.2.2013 do 22.7.2013, 43,72 eur od 23.7.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a nepriznal žiadnemu z účastníkov ( teraz stranám) právo na náhradu trov konania.
2. V konaní sa oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil uvedené:
3. Z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky, uzavretej dňa X.X.XXXX, vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške kreditného limitu (úverového rámca) 320,00 eur, ktorý mala žalovaná splatiť mesačnými splátkami vo výške 4 % z dlžnej čiastky s termínom splatnosti mesačnej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 26,28 %, respektíve vo výške 11,88 % s odkazom na závislosť jej výšky od výšky vyčerpanej čiastky podľa Sadzobníka a priemernou hodnotou úrokovej miery pre kreditné karty 19,33 %. Poistenie výdavkov ani poistenie zneužitia karty neboli dohodnuté. Z Výpisu čerpania, splátok a úhrad k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaná v období od XX.X.XXXX P. X.XX.XXXX prostredníctvom kreditnej karty čerpala úver v celkovej výške 1 365,39 eur, pričom žalobcovi mesačnými splátkami v období od 23.2.2010 do 22.7.2013 uhradila celkovo sumu 1.321,67 eur, pričom k úhrade sumy vo výške 286,00 eur došlo až po zosplatnení. Ďalej z Výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že k 28.08.2012 došlo k zosplatneniu istiny. Dňa 21.11.2012 došlo k dopočtu ohľadom úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 040,15 eur za obdobie od 12.9.2012 do 21.11.2012 vo výške 17,45 eur, 20.12.2012 k dopočtu ohľadom úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 990,16 eur za obdobie od 22.11.2012 do 20.12.2012 vo výške 6,65 eur, 18.1.2013 k dopočtu ohľadom úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 931,16 eur za obdobie od 21.12.2012 do 18.1.2013 vo výške 6,25 eur, 21.2.2013 k dopočtu
ohľadom úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 872,16 eur za obdobie od 19.1.2013 do 21.2.2013 vo výške 6,90 eur, 22.7.2013 k dopočtu ohľadom úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 813,16 eur za obdobie od 22.2.2013 do 22.7.2013 vo výške 29,24 eur a 21.7.2014 zo sumy 754,16 eur za obdobie od 23.7.2013 do 21.7.2014 vo výške 65,63 eur. Podľa predloženého Výpisu čerpania, splátok a úhrad pohľadávka žalobcu vo výške 886,28 eur pozostávala ku dňu spísania žaloby z istiny 734,66 eur, úroku za hotovostné transakcie 19,50 eur a z úroku z omeškania vo výške 132,12 eur. Z listu z 28.8.2012 vyplýva, že v dôsledku omeškania žalovanej so splácaním úveru ju žalobca vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy, celkovej dlžnej čiastky k uvedenému dňu vo výške 1.053,64 eur, ktorej splatnosť bola určená 15. dňom od odoslania tejto výzvy. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu nedodržania ust. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to , že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ust. Obč. zák., ako aj zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1 prvej vety, ods. 5, § 54 ods. 1,2 Obč. zák., § 2, § 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ich znenie citoval), urobil záver, že Úverová zmluva zo X.X.XXXX uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou na základe uvedených zák. ust. a neriadi sa režimom Obch. zák., že je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované cit. ust., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je totiž uvedená mesačná splátka, ktorej výška je stanovená vo výške 4 % z dlžnej čiastky s termínom splatnosti mesačnej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci, bez uvedenia počtu splátok, pričom z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž do Úverovej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Citoval úverové zmluvné podmienky, § 1 Hlavy 5 - Podmienky splácania úveru a konštatoval, že z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, že priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať, že vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Úverových zmluvných podmienkach je neurčité a nezrozumiteľné, že spotrebiteľka v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemala vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov považoval za neprijateľnú podmienku, ako kto má na mysli § 53 ods. 5 Obč. zák. Navyše poukázal na § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, okrem iných aj písm. i), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, o tom , z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaná úver čerpala, zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 365,39 eur, že žalovaná uhradila žalobcovi spolu 1 321,67 eur, žalobcovi priznal len plnenie, ktoré poskytol žalovanej, znížené o úhradu žalovanej 43,72 eur, a v prevyšujúcej časti žalobu v súlade s § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 52 a nasl. Obč. zák. zamietol. Pri úrokoch z omeškania dospel k záveru, že úroky z omeškania uplatnené žalobcom vo výške 8,75% ročne sú v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorých bol zákonný úrok z omeškania k prvému dňu omeškania žalovanej vo výške 8,75 % ročne. Dospel k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania so splatením celého úveru 12.9.2012, nakoľko z výzvy k splateniu celého úveru z 28.8.2012 vyplýva, že splatnosť celého dlhu nastáva 15. dňom od jej odoslania. Posledný deň na plnenie bol 11.9.2012, úroky z omeškania boli preto priznané od 12.9.2012, a to zo sumy istiny, na ktorú má žalobca nárok, pričom súd zároveň zohľadnil úhrady zo strany žalovanej, ku ktorým došlo po zosplatnení celého úveru vo výške 50,00 eur 21.11.2012, vo výške 59,00 eur 20.12.2012, vo výške 59,00 eur 18.1.2013, vo výške 59,00 eur 21.2.2013 a vo výške 59,00 eur 22.7.2013, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výrok o náhrade trov konania oprel o § 142 ods. 2 O.s.p., žalobca bol úspešný na 5 % v pomere k celku a žalovaná bola úspešná na 95 % v pomere k celku, v konečnom dôsledku nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov ( teraz strán sporu), keďže úspech žalovanej presiahol úspech žalobcu a žalovaná si v konaní náhradu trov neuplatnila.
4. Proti rozsudku podal žalobca včas odvolanie a to v rozsahu výroku rozhodnutia, ktorým mu spôsobil materiálnu ujmu, výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov (teraz strán sporu) právo na náhradu trov konania nepriznal a to z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods.
2 písm. d) O.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., t.j., že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
5. V odvolaní, o.i., uviedol, že v žalobnom návrhu poukázal na skutočnosť, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou X.X.XXXX Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“), žalovaná zároveň obdržala od žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť ÚZ aj Príručku pre držiteľa (ďalej len „Príručka“), ktorej súčasťou je Sadzobník poplatkov (ďalej len „Sadzobník“). ÚZ nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov ÚZ. Jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
- revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 1.310,- eur zo strany žalobcu žalovanej prostredníctvom úverovej karty. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovanej a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaná žalobcom vyzvaný listom z 28.8.2012 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v žalobe uplatnil vo výške 8,75% ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 12.9.2012 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Súd predmetnú žalobu čiastočne zamietol s poukazom na absenciu obsahových náležitostí a citoval: „je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov." Žalobca v tomto bode odvolania poukázal na nesprávne právne posúdenie veci súdom, ktoré spočíva v pochybení súdu pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných pre prípad. Poukázal na to, že revolvingový úver (ako hmotnoprávny úkon, ktorý je transformovaný do žalobného návrhu) je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je žalovanej poskytovaný k uspokojovaniu jej priebežných finančných potrieb a umožňuje jej čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť ai celý čerpaný uver jedinou splátkou (v tomto odseku žalobca zhrnul hospodársku kauzu tzv. otvoreného zmluvného vzťahu). Žalobca na podporu svojho tvrdenia, „že vzhľadom na charakter úveru nebolo možné vopred určiť sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovanej a tým sa menia aj relevantné údaje" ktoré je kľúčové s ohľadom na možnú aplikáciu právnej fikcie súdu prvého stupňa o „bezúročnosti" predmetného úveru. Citoval z dôvodovej správy k zák. č. 129/2010 Z.z. (tento zákon s ohľadom na totožný predmet právnej úpravy je možné za účelom výkladu práva vzťahovať aj k zákonu č. 258/2001 Z.z., k §1 ods. 2 , k § 10 zák. č. 129/2001 Z.z. (ekvivalent k§ 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z z. ). Ďalej poukázal na to, že v mesačných výpisoch informoval žalovanú o výške splátky, výške úroku a výške nevyčerpaného úverového zostatku. Konštatoval, že s ohľadom na uvedené, aj samotný zákonodarca svojím autentickým výkladom práva neglorifikuje údaje ako sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako súd prvej inštancie, ale dovoľuje, aby nebol uvedený v istých špecifických prípadoch (ktorých znaky sa pojmovo zhodujú s predmetným právnym úkonom), napr. aj zák. č. 258/2001 Z z. § 3 ods. 6, ktorý konštatuje, že pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet, povolené prečerpanie peňažných prostriedkov (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov (v podstate RPMN sa počíta na základe výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu, (táto informačná povinnosť nikdy nebola spochybnená zo strany žalovanej a ani zo strany súdu). Poukázal na to, že zákon č. 129/2010 Z. z. v mysle § 25 ods. 1 a ods. 2 pripúšťa istú mieru retroaktivity, čo pri svojom odôvodnení tohto odvolania čiastočne využije aj žalobca. (1) Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3 (kontokorentný úver), § 12, §14, §17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.6.2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú
a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver). Záverom žalobca uviedol, že s ohľadom na znenie § 853 ods. 1 Obč. zák. - občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie - neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v predmetnom právnom úkone nie je možne sankcionovať aplikáciou fikcie o „bezúročnosti", pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovanej, a tým sa aj menia údaje relevantné pre ich výpočet. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a rozhodnúť o náhrade trov konania v jeho prospech.
6. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8. Ani jeden so žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
9. V konaní nebola zistená žiadna vada uvedená v § 221 ods. 1 O. s. p. (teraz § 389 ods. 1 CSP), v dôsledku ktorej by bolo potrebné rozsudok zrušiť.
10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (teraz § 365 ods. 1 písm. f) CSP) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn., musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého spor posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas sporu najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas sporu najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 -§ 193 CSP.
11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas sporu najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas sporu najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191- §193 CSP.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
13. Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
14. K výhradám žalobcu, že predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2, 3 zák. o spotrebiteľských úveroch, účinného k dňu uzavretia zmluvy, je potrebné uviesť, že aj súdna prax sa v obdobných prípadoch zjednotila na právnom závere, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to rozčlenením jednotlivých súm, nielen výšku splátok a, ak uvedené náležitosti nemá, potom je potrebné považovať úver za bezúročný.
15. Ďalšie žalobcom uvádzané skutočnosti v odvolaní nemajú pre správne právne posúdenie veci právny význam.
16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Náhrada trov odvolacieho konania stranám nebola priznaná lebo žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).