Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-550-2015.pdf
PDF · 97.17 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/550/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Ferratum Bank Ltd., reg. č.: C 56251, Tagliaferro Business Centre, level 6, 14 High Street, Sliema SLM 1551, Maltská republika, zastúpený: slc partners s.r.o, IČO: 47 246 634, Hviezdoslavovo nám. 16, Bratislava, proti žalovanému: C. Y., nar. X.X.XXXX, J. XXX/X, B., o zaplatenie 600,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 327,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 327,00 € od 23..1.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.12.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 600,00 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 600,00 € od 13.9.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako pobočka zahraničnej banky poskytujúca rýchle pôžičky na základe sms žiadosti o pôžičku a odsúhlasenia zmluvných dokumentov zo strany žalovaného, t.j. zmluvy o pôžičke zo dňa 13.8.2013 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 350,00 €, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť úhradu za správu pôžičky vo výške 133,00 €, poplatok za každý konzultačný úkon sumu 35,00 € (tie boli uskutočnené 4), a teda celková dlžná suma pôžičky predstavovala 623,00 €, pričom pôžička bola splatná jednorazovo do 30 dní od vyplatenia žalovanému, t.j. do 12.9.2013. Ku dňu podania žaloby žalovaný dlží 600,00 €. Žalobca si uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne z dlžnej sumy 600,00 € od 13.9.2013 do zaplatenia a trovy konania. Dlžná suma 600,00 € sa skladá zo sumy 327,00 € istina, 133,00 € poplatok za správu a 140,00 € konzultačné poplatky.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Žaloba mu bola doručená s výzvou na vyjadrenie sa k nej dňa 4.5.2016.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Dňa 13.8.2013 uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o pôžičke to na základe sms žiadosti žalovaného. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému pôžičku vo výške 350,00 € a to prevodom na účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal predmetnú pôžičku splatiť do 30 dní (do 12.9.2013). Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti nevrátil, zaplatil len sumu 23,00 € dňa20.22.2014 (toto tvrdenie aj napriek riadne doručenej žalobe s výzvou na vyjadrenie nespochybnil).
7. Zistený skutkový stav súd právne posúdil: Podľa § 3 ods. 1 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé. Podľa § 12 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku povinnosťami dodávateľov a spotrebiteľov podľa tohto zákona nie sú dotknuté povinnosti dodávateľova spotrebiteľov podľa osobitných predpisov. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy (napr. Občiansky zákonník). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa § 517 ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis(2). Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná ku dňu 13.9.2013 bola vo výške 0,5%. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, zahraničná banka je úverová inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá je právnickou osobou so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá vykonáva bankové činnosti a ktorá má oprávnenie na výkon týchto činností udelené v štáte, v ktorom má sídlo. Podľa § 37 ods. 21 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy(24.10.2013) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
8. Žalobca je obchodnou spoločnosťou - zahraničnou bankou poskytujúcou pôžičky. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka ako aj § 2 písm. c/ a d/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvou spotrebiteľskou. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je dôvodný len čiastočne.
9. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ).Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
10. Žalobca sa voči žalovanému okrem istiny a konzultačných poplatkov uplatňuje aj nárok na zaplatenie poplatku za správu pôžičky vo výške 133,00 €. Žalobca sa domáha poplatku stanoveného jednostranne v Štandardných podmienkach, ktoré sa týkajú zákazníkov na Slovensku, kde pri pôžičke 350,00 € je poplatok 133,00 € pri lehote splatnosti 30 dní. Tu je nutné uviesť, že v čase uzavretia zmluvy zákon o bankách (§ 37 ods. 21) výslovne zakazoval (aj žalobcovi ako zahraničnej banke) požadovať od spotrebiteľa (žalovaného) úhradu poplatkov za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu. Na tom nič nemení to, že zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky bola označená ako zmluva o pôžičke a nie ako zmluva o úvere. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora v Nemecku (Bundesgerichtshof)č. k. AZ XI ZR 388/10 z 7.6.2011, ktorý rozhodol, že zmluvné podmienky vo všeobecných obchodných podmienkach banky, ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu poplatku za vedenie úverového účtu, podliehajú súdnej kontrole a sú podmienkami neprijateľnými. Vedenie úverového účtu nepredstavuje podľa Spolkového súdneho dvora samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Spotrebiteľ,
ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver, nie je navedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Vychádzajúc z bodov 5.2 a 5.4 Štandardných podmienok malo ísť o poplatok pevne stanovený, pričom jeho výška sa odvíjala od výšky pôžičky a jej splatnosti (určené v tabuľkách). Takto stanovený poplatok podľa názoru súdu nemá plniť funkciu úhrady výdavkov žalobcu (ako banky) v súvislosti so správou pôžičky, ale skôr sa javí ako odplata za jej poskytnutie. Súd totiž nevidí dôvod, pre ktorý by mal mať žalobca vyššie výdavky na správu pôžičiek poskytovaných vo vyššej sume ako v sume nižšej a to pri rovnakej splatnosti. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). Účastníci si nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za správu pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle§ 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy (cit. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/264/2014 zodňa 05.11.2014).
11. Žalobca si taktiež uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie konzultačných poplatkov vo výške 140,00 € (4 x 35,00 €), ktorý odôvodnil s poukazom na bod 5.5 Štandardných podmienok. Podľa jeho vyúčtovania malo ísť o 4 poplatky za upomienky (4 x 35,00 €). Pokiaľ ide o poplatky za upomienky, tak žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vykonanie takýchto úkonov (zaslanie upomienok). Navyše výšku náhrady za upomienky súd považuje za neprimeranú, pretože nezodpovedá výdavkom na vyhotovenie a zaslanie upomienky. Uvedené zmluvné ustanovenie (bod 5.5 Štandardných podmienok) oprávňuje žalobcu na vykonanie "konzultačných úkonov" aj bez podnetu zákazníka (spotrebiteľa) v prípade jeho omeškania a to v rozsahu minimálne 3 listov, 3 SMS a minimálne 8 konzultačných telefonických hovorov za každé obdobie 3 týždňov omeškania. Takéto úkony vykonávané jednostranne zo strany žalobcu bez podnetu žalovaného súd hodnotí ako umelé a neprimerané navyšovanie sankcií za omeškanie dlžníka (spotrebiteľa), ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto tento nárok nemohol priznať pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). V prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výška je určená vykonávacím predpisom (§ 517 ods. 2 OZ), čo nie je možné obchádzať poplatkami zakotvenými do formulárových zmlúv dodávateľom (veriteľom).
12. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peňažné prostriedky. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 350,00 € ako to vyplýva aj z potvrdenky transakcie z výpisu z účtu (č. l. 9), pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 12.9.2013 (do 30 dní) a žalovaný túto svoju povinnosť splnil len čiastočne, zaplatil 23,00 € dňa 20.2.2014. Preto súd žalobe vyhovel len v časti nevráteného skutočne poskytnutého plnenia, t.j. 327,00 € (350-23). Nároky na zaplatenie poplatku za správu pôžičky (133,00 €) a konzultačných poplatkov (140,00 €) sú na základe vyššie uvedeného nedôvodné, a preto súd v tejto prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
13. Žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti pôžičky (od 13.9.2013). Ku dňu 13.9.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,5 %, a preto súd viazaný žalobou žalobcovi priznáva úrok z omeškania vo výške 5,5 % (0,5% + 5%) zo sumy 327,00 € od 19.10.2013 do zaplatenia.
14. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že navrhovateľovi bola priznaná suma 327,00 € spolu s úrokom z omeškania 46,75 € ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 53% a žalovaný v 47%. Vzhľadom na pomer úspechu súd žiadnej zo strán v konaní nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).