Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-1187-2015.pdf
PDF · 77.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/1187/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej, v právnej veci navrhovateľa Y. zastúpeného Y. proti odporcovi Y., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. júla 2015, č.k. 27C/252/2014 - 55, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany odporcu ako otca na navrhovateľa ako plnoletého syna zo 170,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne s účinnosťou od 03.10.2014, vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti voči odporcovi na sumu 250,- € mesačne, pretože od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k nárastu nákladov navrhovateľa najmä v súvislosti s nástupom na vysokú školu.
2. Na základe právneho posúdenia podľa § 62 a § 78 Zákona o rodine považoval súd prvej inštancie za významné, že k zvýšeniu nákladov navrhovateľa došlo už len v súvislosti s tým, že v súčasnej dobe je vekovo starší, bude mať 22 rokov a navštevuje 1. ročník vysokej školy, s čím sú nepochybne spojené zvýšené náklady. Navrhovateľ však tvrdené výdavky na doučovanie z matematiky a fyziky 30,- € mesačne (pôvodne v návrhu 50,- € mesačne), na školské pomôcky a literatúru na sumu 120,- € polročne (pôvodne v návrhu 30,- € mesačne) a na softvér pre technické kreslenie Calia V5 vo výške 300,- € ročne nijakým spôsobom ani na výzvu súdu nepreukázal, a preto na ne súd prihliadať nemohol. Náklady na stravu a drogériu v sume 240,- € mesačne síce navrhovateľ listinnými dôkazmi nepreukázal, avšak súd ich nemal za neprimerané vzhľadom na vek navrhovateľa s tým, že ide o zdravého človeka, bez zvýšených nákladov na lieky alebo špeciálnu stravu. Z tohto dôvodu na druhej strane nemohol ako odôvodnené potreby akceptovať náklady navrhovateľa na výživové doplnky, za ktoré len v marci 2015 zaplatil spolu sumu 35,40 €. Cestovné navrhovateľa MHD v sume 15,- € mesačne a jeho náklady na internet 13,- € mesačne odporca nerozporoval. Navrhovateľ v konaní pokladničnými dokladmi preukázal i sumu na ošatenie a obuv priemerne asi 30,- € mesačne, ktorú súd napokon nemal za neprimeranú jeho veku a potrebám. Náklady na telekomunikačné služby v sume priemerne 51,94 € mesačne ale súd za odôvodnené potreby navrhovateľa rozhodne nepovažoval, ide o neprimerane vysokú sumu, ktorej dôvodnosť vynaloženia navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal.
3. Pokiaľ sa jedná o pomery matky navrhovateľa, u tejto súd prvej inštancie nezistil žiadnu zásadnú zmenu, keď je stále zamestnaná vo P. a dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 482,87 €.
4. Na strane odporcu došlo podľa súdu prvej inštancie k určitej zmene jeho pomerov. Stále je zamestnaný vo P. a dosahuje v zásade rovnaký priemerný mesačný príjem ako pri predchádzajúcej úprave výživného vo výške 899,28 € (s výnimkou obdobia, keď bol vyslaný na mierovú misiu). Rovnako ako pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom má náklady na cestovné do práce 100,- € mesačne, ktoré navrhovateľ nerozporoval, je ubytovaný na ubytovni v B., za ktorú platí obdobnú cenu 5,85 € za 1 noc (oproti 5,29 € za noc). Taktiež vlastní 4-izbový byt, za ktorý platí rovnaké mesačné zálohy za užívanie bytu vo výške 203,48 € a splátky úveru na zabezpečenie tohto bytu v podstate totožnej výške 300,- € mesačne. Oproti predchádzajúcej úprave výživného platí rovnaké mesačné zálohové platby za plyn vo výške 10,- € a v podstate rovnaké mesačné zálohové platby za elektrinu 25,- € (oproti predchádzajúcim 27,62 € mesačne). Taktiež platí rovnaké poistné za životné investičné poistenie 25,54 €. Mesačné náklady za telekomunikačné služby uviedol vo výške 14,- € a za satelit 20,- € mesačne, ktoré ale nepreukázal. Mesačné náklady na šport - plávanie 14,- € a 21,- € fitnescentrum preukázal, avšak súd na ne nemohol prihliadať, nakoľko nejde o nevyhnutne vynaložené náklady odporcu. Súd prvej inštancie neprihliadal na výdavok odporcu na štúdium 445,- € ročne, pretože odporca je toho času riadne zamestnaný a v konaní nepreukázal nevyhnutnosť štúdia popri zamestnaní. Podľa súdu prvej inštancie nebolo tiež možné v plnom rozsahu prihliadať na výdavky spojené s bytom odporcu v O. ktoré tvoria zásadnú časť jeho výdavkov, pretože odporca má ubytovanie zabezpečené v mieste výkonu povolania na ubytovni v B. a štvorizbový byt v O. tak nepredstavuje nevyhnutný výdavok, ktorý by bolo možné uprednostniť pred platením výživného. Okrem toho by mohol odporca tento byt prenajať a tak si zabezpečiť ďalší príjem.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a považujúc pomer úspechu účastníkov v konaní za rovnaký, rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal ponechať výživné v pôvodnej výške 170,- € mesačne, teda zmeniť napadnutý rozsudok a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasil so zvýšením výživného, pretože oproti stavu v čase rozhodnutia o výživnom vo výške 170,- € mesačne sa jeho príjem nezvýšil, jeho finančné náklady sa neznížili a ani výdavky navrhovateľa sa nezvýšili. Príjem odporcu vo výške 900,- € a jeho výdavky vo výške 1000,- € mesačne zapríčinili záporný stav na bankovom účte, pretože výdavky prevyšujúce príjmy už nie je schopný pokrývať z peňazí, ktoré zarobil vo P. 2012 až 2013. Odporca poukázal tiež na to, že ako profesionálny vojak si nevyberá miesto výkonu štátnej služby, a preto nie svojou vinou platí cez pracovný týždeň ubytovňu a na voľný čas má ubytovanie riešené bytom, ktorý vlastní. Odporca vyjadril presvedčenie, že navrhovateľ by si mohol popri vysokej škole zarobiť aj brigádou, a ním uvedené výdavky považoval za zavádzajúce.
7. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl. CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387.
9. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov (ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na dieťa. Zmenu pomerov na strane navrhovateľa zakladá súd prvej inštancie v zásade na zmene štúdia zo strednej školy na vysokú. Táto okolnosť je rozhodovacou praxou všeobecne prijímaná za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti. Výdavky spojené so vzdelaním, na ktorom by mal mať aj otec prioritný záujem, sú natoľko zrejmou položkou, že na ne treba prihliadať aj pokiaľ nie sú dôsledne vyčíslené po jednotlivých položkách. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vyhodnotil zmenu na vyššiu formu štúdia ako objektívnu zmenu pomerov takého významu, že odôvodňuje zvýšenie výživného, rozhodol správne, keď k zvýšeniu výživného pristúpil. Súčasne výživné zvýšil v rozsahu 30,- € mesačne, ktorý je akceptovateľný a dôsledne sa zaoberal tak dôvodnosťou výdavkov deklarovaných navrhovateľom ako aj pomermi na strane odporcu. Z hľadiska zvýšenia výživného nie je dôvodná odvolacia námietka odporcu, že jeho výdavky presahujú jeho príjem. Keďže má výživné na dieťa prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 Zákona o rodine), sú pre posúdenie výdavkov povinnej osoby významné len tie výdavky, ktoré sú nevyhnutné na uspokojovanie životných potrieb. Vyššie výdavky ako príjmy by
preto boli dôvodom pre nezvýšenie výživného iba v prípade, ak by tento stav bol zapríčinený úhradou nevyhnutných výdavkov živobytia. V tomto smere je dôvodné odporcovi uznať potrebu zabezpečenia bývania aj mimo vojenskej ubytovne, a náklady na byt nemožno bez ďalšieho považovať u neho za neopodstatnené. Významný je však rozsah týchto nákladov a odvolací súd nenachádza dôvod považovať za opodstatnené výdavky odporcu na štvorizbový byt (jeho kúpu a prevádzku), keď jeho súčasným životným potrebám by mal postačovať aj menší, a teda menej nákladný byt. Náklady odporcu na byt, ktorý drží popri bývaní na ubytovni, sú preto dôvodné a pri rozhodovaní o výživnom na ne treba prihliadať, nie však v rozsahu cca 530,- € mesačne, ale v rozsahu podstatne nižšom. Najmä v tejto finančnej otázke vidí odvolací súd rezervu, ktorá napriek súčasnému stavu finančného hospodárenia odporcu umožňuje zvýšenie výživného z jeho strany.
10. Čo sa týka výdavkov odporcu na štúdium popri zamestnaní, tieto súd prvej inštancie nezohľadnil z dôvodu, že odporca nepreukázal ich nevyhnutnosť pre svoje súčasné zamestnanie, alebo pre zvýšenie príjmu. Na tom však nič nezmenilo ani odvolanie odporcu, v ktorom opäť nebol predložený dôkaz o uvedenej potrebe štúdia odporcu, ktorá by mohla mať za následok opodstatnenosť týchto výdavkov odporcu pri rozhodovaní o výživnom. Nepreukázanie opodstatnenosti nákladov na štúdium tak ostalo správnym záverom súdu prvej inštancie.
11. Vzhľadom na uvedené tak neboli dôvodné odvolacie námietky odporcu a odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil vrátane výroku o trovách správne založenom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Na podporu prijatých záverov odvolací súd uvádza, že vysokoškolské štúdium dieťaťa je pravidelne najvýznamnejšou finančnou záťažou rodiča v oblasti výdavkov na dieťa. Zároveň však možno sotva nájsť zmysluplnejší výdavok, ako do vzdelania dieťaťa.
12. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).