Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-233-2014.pdf
PDF · 71.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/233/2014
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci navrhovateľky: D. Š., nar. XX.XX.XXXX, T. D. D. Č.. XX proti dieťaťu: D. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany a mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, H., o späťvzatí návrhu v konaní o určenie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Konanie s a z a s t a v u j e.
II. Navrhovateľka má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom spísaným na Okresnom súde Piešťany dňa 11.07.2014 domáhala určenia otcovstva proti domnelému otcovi maloletej D. Š., nar. XX.XX.XXXX, Q. J. s odôvodnením, že v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavné styky iba s Q. J. a preto môže byť iba on otcom maloletej. Navrhovateľka sa zároveň domáhala aj zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného vo výške 100 eur mesačne a príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke vo výške 30 eur mesačne.
2. Uznesením č. 12C/233/2014-7 zo dňa 15.07.2014 bol návrh navrhovateľky na platenie príspevku na výživu a náhradu niektorých nákladov nevydatej matke vylúčený na samostatné konanie.
3. Podaním zo dňa 23.07.2015 navrhovateľka zobrala návrh na určenie otcovstva v celom rozsah späť, žiadala konanie zastaviť a vrátiť zaplatený súdny poplatok za návrh, ako aj poplatok za znalecké dokazovanie.
4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci už prebehlo prvé pojednávanie dňa 11.12.2014, súd bol povinný zisťovať stanovisko muža, ktorého otcovstvo má byť určené, ako aj stanovisko opatrovníka mal. dieťaťa. Q. J. sa k späťvzatiu návrhu nevyjadril. Opatrovník maloletej vo svojich písomných stanoviskách zo dňa 05.08.2015 a 08.03.2016 uviedol, že podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, má dieťa
právo poznať svojich rodičov a má právo na ich starostlivosť a podľa jeho názoru je v záujme maloletého dieťaťa, aby poznalo svojho biologického otca, vedelo kto ním je, aby sa tento mohol podieľať podľa svojich možností a schopností na jeho výchove a výžive, preto so späťvzatím návrhu nesúhlasil.
8. V rámci informatívneho výsluchu navrhovateľky konaného dňa 22.09.2016 súd zistil, že navrhovateľka sa k späťvzatiu návrhu rozhodla po tom, ako zvážila dôkladne okolnosti a celú situáciu hlavne s ohľadom na to, že muž ktorého označila za otca svojej dcéry za celú dobu odkedy sa dozvedel, že zostala tehotná, neprejavil záujem ani o ňu, ani o dieťa. Snažila sa s ním skontaktovať, ale bezvýsledne, neodpovedal ani na jej sms správy, a preto sa domnieva, že nemá absolútne žiadny záujem o maloletú, navyše už rok býva v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, s ktorým si rozumie, čakajú spolu dieťa a malol. D. si k nemu vytvorila silný citový vzťah, považuje ho za svojho otca, aj ho nazýva „tatík“ a taktiež i on má k nej hlboký a vrelý vzťah. Keďže očakávajú príchod spoločného dieťaťa, chcú spolu žiť ako rodina, pričom jej priateľ sa nebráni ani tomu, aby si malol. D. osvojil. Poukázala i na to, že celá priateľova rodina berie malol. D. ako svoju vlastnú, sú na seba naviazaní vzájomne. Priateľových rodičov oslovuje „babi“, „dede“. Preto na späťvzatí návrhu trvá.
11. Z uvedeného skutkového stavu súd ustálil, že navrhovateľka zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť jednak pre správanie domnelého otca maloletej, ale aj v dôsledku ďalších okolností, ktoré súdu vysvetlila v rámci informatívneho výsluchu. Napriek nesúhlasu opatrovníka maloletej a jeho tvrdeniu, že späťvzatie návrhu nie je v prospech maloletej, ktorá má právo poznať svojho biologického otca, ktorého navrhovateľka označila, súd dospel k záveru, že v danom prípade je v záujme maloletej, aby vyrastala v harmonickom vzťahu, ktorý jej poskytuje zázemie a zdravé rodinné prostredie. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, maloletá si s jej priateľom, s ktorým navyše čaká dieťa, vytvorila silné citové puto, ktoré sa umocňuje a rovnako si maloletá vytvára i citové väzby s rodinou priateľa navrhovateľky. Okrem uvedeného je potrebné poukázať i na to, že zo strany domnelého otca nebol prejavený čo i len najmenší záujem o maloleté dieťa. V rámci jeho výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 28.04.2015 uviedol, že dieťa s navrhovateľkou nechcel a pokiaľ by aj bol určený ako otec, nechce sa k dieťaťu priznávať, pretože k maloletej nemá vytvorený žiaden vzťah, ktorý si ani nechce budovať, ani nechce, aby maloletá vedela, že je jej otec v prípade, ak by bol určený za otca. Uviedol, že chce, aby mu navrhovateľka s danou vecou dala pokoj.
12. S poukazom na vyššie uvedené súd konanie zastavil, nakoľko dospel k záveru, že zastavenie tohto konania v žiadnom prípade nezasahuje do práv maloletej Barbory.
13. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Z uvedeného skutkového stavu súd ustálil, že navrhovateľka zobrala svoj návrh späť hlavne pre správanie muža, ktorého označila za otca maloletej Barbory, preto jej patrí náhrada trov konania v celom rozsahu.
16. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany vo dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.