Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/66/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému X.. Q. O. stíhanému pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. októbra 2016 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného X.. Q. O., K.. X.X.XXXX B. B. K. I., I. O. Z. K. I., Q. XXX/XX, R.. B. K. I., V. V. G., W. G. U. G. R. R. V. Z. K. I.

pre skutok právne posudzovaný ako prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa XX.X.XXXX U. R. XX.XX Z.. v chirurgickej ambulancii v budove B. K. K. T. Q.. Y.. Š.K. B. B. K. I. zdravotnej sestre preukázal svoju príslušnosť k V. G. a žiadal službu konajúcu lekárku Q.. X. V., aby do lekárskej správy D. U. W., občana E. Y., ktorý bol zadržaný hliadkou R.Z. R. V. Z. K. I. pre podozrenie z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona uviedla nepravdivé údaje o zdravotnom stave zadržaného občana E. Y., že tento nie je schopný zo zdravotných dôvodov umiestnenia v cele policajného zaistenia a takýmto spôsobom by sa vyhol, aby tam bol skutočne umiestnený, čím ako príslušník V.Z. G. porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. f) zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a

spod obžaloby o s l o b o d z u j e, pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, že počas takmer jeho 14 ročnej praxe nikdy nebol disciplinárne riešený a nielen na pracovisku, ale aj súkromí a v susedstve má dobré vzťahy. Celú túto vec vníma ako akt s cieľom ublížiť mu a zdiskreditovať jeho osobu, čo sa takmer podarilo, keď bol prepustený zo štátnej služby príslušníka PZ, avšak na základe ním podaného rozkladu proti personálnemu rozkazu Ministra vnútra, jeho prepustenie bolo zrušené a naďalej je príslušníkom policajného zboru. Jeho konanie v tejto veci bolo nezištné, nikdy nechcel zastávať nezodpovedné konanie vodiča, v tomto prípade občana francúzskej národnosti a do nemocnice sa dostavil v duchu hesla pomáhať a chrániť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov Q.. X. V., A. P., U. W., X. B., Q.. X. O.Z., Š. Z., H.. V. F. U. X. W., V. G. R. B. W. K. Y., D. U.. W. U. Q.. Q. Z., spisom Okresného riaditeľstva

PZ, Okresný dopravný inšpektorát Č.:R.-XX/DI-B.-XXXX, listinami ohľadom hodnotenia obžalovaného a odznakom Medzinárodnej policajnej organizácie a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný uviedol, že dňa XX.X.XXXX zastával funkciu zástupcu riaditeľa R. R. V. W. B. Z. K. I.. Nemal žiaden vzťah k objasňovaniu a dokumentovaniu prečinu E. D.. Do vranovskej nemocnice sa dostavil na základe požiadania občana zo susednej obce pána X. B., ktorý ho požiadal, aby službu konajúcemu lekárovi ozrejmil zdravotné ťažkosti obvineného E.. Keď tam došiel, zaklopal na jedny z dverí, z ktorých vyšla pani W., zdravotná sestra, ktorú predtým poznal zo služobnej činnosti, bolo to okolo 7.00 hod.. Od tejto zdravotnej sestry sa dožadoval, aby mu umožnila rozhovor so službu konajúcim lekárom, ktorá mu uviedla, že Q.. Z. nie je na ambulancii, ale je na svojej izbe. Z toho usúdil, že prišiel do nemocnice neskoro a že vyšetrenie už bolo vykonané, no keď odchádzal z nemocnice, na parkovisku si všimol služobné auto polície, preto sa vrátil a vyhľadal Q.. Z. podľa menovky na dverách, ktorému vysvetlil dôvod jeho návštevy v zdravotníckom zariadení, a že teda v sprievode polície by mal byť obvinený E., v tom čase vodič, na posúdenie jeho zdravotného stavu na umiestnenie do CPZ, ktorému vysvetlil, že ho oslovil nádejný svokor obvineného E. a ten mi priblížil zdravotné ťažkosti, pre ktoré bol tento v minulosti liečený a hospitalizovaný. Q.. Z. mi povedal, že ho nikto neprivolal k žiadnemu prípadu, a že žiadneho vodiča nevyšetroval, ani nemá o tom vedomosť. Príslušnosť k policajnému zboru nepreukázal ani slovne, ani služobným preukazom príslušníka PZ. Predstavil sa mu iba svojim meno a priezviskom, možno titulom. Po tomto sa vrátil do vestibulu a opätovne zaklopal na tie isté dvere, otvorila opäť pani W., ktorej sa spýtal, či je na vyšetrení v sprievode polície vodič francúzskej národnosti, ktorá mu túto skutočnosť potvrdila, a požiadal ju o rozhovor so službu konajúcim lekárom. Ani zdravotnej sestre svoju príslušnosť k PZ nepreukázal ani slovne ani preukazom. Prišla pani Q.. V., službu konajúci lekár, ktorej sa spýtal či vyšetruje vodiča francúzskej národnosti v sprievode polície a či jej ten vodič alebo niekto iný uviedol zdravotné ťažkosti vodiča, pre ktoré bol liečený v minulosti. Pani doktorka mu uviedla, že ani vodič ani nikto iný jej takéto informácie neuviedol, a že v podstate je v závere vyšetrenia vodiča. Požiadal ju, aby zopakovala svoje vyšetrenie vodiča E. národnosti s ohľadom na informácie, ktoré jej povedal. Do nemocnice a rovnako tak do ambulancie, kde viedol rozhovor s pani doktorkou prišiel bez akýchkoľvek tlačív, pri sebe nemal žiadnu aktovku ani nič, kde by predmetné dokumenty mohol prechovávať. Poukázal na tú skutočnosť, že predmetné tlačivo, ktoré je rozhodujúce pre umiestnenie osoby do CPZ, a ktoré potvrdila pani doktorka už v sebe obsahovalo číslo vyšetrovacieho spisu, ktoré eviduje Okresný dopravný inšpektorát. Je nepochybné, že on ako príslušník policajného zboru a teda zástupca riaditeľa obvodného oddelenia nemohol ani nemal prístup k tomu, aby zistil konkrétne číslo vyšetrovacieho spisu, pod ktorým bol vedený spis vodiča E. národnosti. Pani doktorka odišla za pacientom k opakovanému vyšetreniu, vrátila sa späť po chvíli a skonštatovala, že už má napísanú lekársku správu a žiadne ťažkosti zdravotné u vodiča nezistila. Počas jeho rozhovoru s pani doktorkou sa do ambulancie dostavila iná zdravotná sestra, ktorá priniesla predmetné tlačivá s požiadavkou na pani doktorku, že tieto je potrebné vyplniť a podpísať. Pani doktorke počas ich rozhovoru nič neponúkal, nič nesľuboval, nič jej neprikazoval, nijakým spôsobom sa jej nevyhrážal, ani jej nepreukázal svoju príslušnosť v policajnom zbore. Tejto sa dodatočne predstavil U. X.. Q. O., ospravedlnil sa, že to neurobil hneď v úvode. Obsahom ich rozhovoru bola aj tá informácia, že jej stanovisko ako lekára môže mať vplyv na umiestnenie osoby do cely PZ, avšak toto jej stanovisko on žiadnym spôsobom nechcel ovplyvňovať, ani do jej kompetencií a rozhodnutí zasahovať. Na záver pani doktorka dodala, že ona je neurológ, ak si dobre spomína, teda že úplne z iného zdravotníckeho odboru, a že ak bol vodič E. národnosti v minulosti liečený pre zdravotné ťažkosti brušnej dutiny som uvádzal, tak na to je kompetentný iný lekár a uviedla pána Q.. Z.. Týmto sa ich rozhovor skončil, pani doktorka odišla a on tiež. Išiel opäť za Q.. Z. a tomu opätovne popísal vzniknutú situáciu s upresnením, že pani doktorka V. ho pre zdravotné ťažkosti vodiča E. národnosti odkázala práve na neho. Pán doktor oponoval, že teda nebol privolaný, a že to nepatrí do jeho „kompetencie“. Uviedol tiež, že ak by sa potvrdili zdravotné ťažkosti vodiča E. národnosti, tak tento by musel byť hospitalizovaný, s tým, že ak lekár rozhodne o hospitalizácii vodiča, on ako laik voči tomuto nebude žiadnym spôsobom namietať, že mu záleží mi na tom, aby sa zdravotným ťažkostiam vodiča E. národnosti venovala náležitá pozornosť. Po tomto od pána doktora odišiel, takisto pánovi doktorovi nič neponúkal, nesľuboval, nevyhrážal sa. Po tomto opäť prišiel do vestibulu, zaklopal na tieto isté dvere, otvorila pani W., ktorá mu oznámila, že pani Q.. V. už v ambulancii nie je. V tom si všimol, že na chodbe vedľa vestibulu stojí nadstrážmajster H.. F. a preto prišiel k nemu a u toho sa dotazoval po všeobecnej rovine, čo tam robí. Tento mu uviedol, že prišiel na lekárske vyšetrenie, resp. posúdenie zdravotného stavu vodiča E. K.árodnosti, ktorý počas jeho služby vykonal dychovú skúšku s výsledkom merania nad jedno promile, a teda je podozrivý zo spáchania prečinu. Kolegu F. sa pýtal, kde sa nachádza druhý člen hliadky, pretože ako zástupca riaditeľa mal vedomosť

o tom, že do služby sú spravidla velení dvaja policajti. Kolega F. mu odpovedal, že kolegyňa zostala na ODI vykonať administratívne úkony k dokumentovaniu prečinu. Počas rozhovoru s kolegom F. vyšiel z toalety vodič E. K.árodnosti, ktorého v tom čase videl prvýkrát, ktorému adresoval otázky, či si uvedomuje čo spáchal, že mohol niekomu ublížiť, či mu trebalo šoférovať a piť, išlo akoby o spôsob dohovárania. Počas tohto rozhovoru do vestibulu nemocnice vstúpili ďalší policajti, prvý nadporučík O., ktorý prišiel k nemu a bez akéhokoľvek vysvetľovania uviedol „si skončil, Ti to zrátam, idem volať inšpekciu, bol na Teba nasadený agent“. Na uvedené slová reagoval zmätene a to konkrétne slovami „to myslíš vážne“? a bol v domnienke, že mu V.. O. svoje slová vysvetlí, k tomu však nedošlo. Kolega O. niekomu telefonoval, nastúpil do vozidla a odišiel a on sa po tomto vracal do vestibulu nemocnice. S kolegom O. prišiel do nemocnice pán npor. Z., s ktorým nekomunikoval a potom čo odišiel z nemocnice pán O., tak odišiel za ním aj pán Z.. Ja som sa vracal do vestibulu, z ktorého už vychádzal kolega F. s vodičom E. národnosti. Počas návštevy vranovskej nemocnice mal oblečené modré rifle a koženkovú bundu svetlej farby. V ďalšom popísal kontaktovanie svojho nadriadeného a okolnosti ohľadom jeho trestného stíhania.

Svedkyňa Q.. X. V. uviedla, že dňa XX.X.XXXX vykonávala ústavnú pohotovostnú službu s tým, že táto jej ráno končí o 7,30 hod.. Skoro ráno pred týmto časom, nevie presne koľko mohlo byť hodín, k ním prišiel na vyšetrenie občan E. národnosti v doprovode policajta s výmenným lístkom z lekárskej služby prvej pomoci LSPP, ktorý bol odoslaný na neurologické vyšetrenie. Pacienta vyšetrila klasicky neurologicky a napísala lekársku správu, pričom patologicky alebo neurologický nález nezistila. V čase, keď už asi tlačila vyhotovenú správu, prišla za ňou zdravotná sestra z chirurgickej ambulancie pani W. a povedala jej tichším hlasom, že má prísť vedľa, že ju tam čaká ešte nejaký iný policajt a tak tam odišla. V tej miestnosti bol X.. O.. Presne si už nepamätá od slova do slova čo hovoril, predstavil sa jej, ale priezvisko si nezapamätala. Povedal niečo v tom zmysle, že na základe lekárskej správy môže byť nejaké konanie oddialené alebo odročené, ale že v podstate o nič nejde. Ona mu povedala, že pacienta vyšetrila, no nezistila žiadne také skutočnosti, ktoré by u pacienta bolo potrebné riešiť ďalej. Potom začal obžalovaný spomínať, že keby mal ten E. vredy a že má právo byť s pacientom sama, a že či by sa potom nedalo niečo napísať, aj keď nepoužil presne tieto slová, ale ona už mala správu napísanú. Napriek tomu, z obavy o to, aby prípadne pacient nezačal po jej odchode niečo udávať, tak ešte raz odišla za pacientom, bola tam aj sestrička pani P., opätovne sa spýtala pacienta či má nejaké ťažkosti, tento povedal, že nie, počula to aj sestrička. Bol tam vtedy aj policajt, ktorý predviedol pacienta, aj keď si pacienta zavolala do vedľajšej izby, tak ten policajt ho nespúšťal z očí a prišiel myslí za ním. Keď prišla za obžalovaným do miestnosti, kde ju zavolali, tak tento jej uviedol, že nechce, aby o tom vedel policajt, ktorý predviedol pacienta. Po opätovnom dotazovaní pacienta na prípadné ťažkosti sa vrátila do miestnosti, kde bol obžalovaný a povedala mu, že nič nezistila, že pacient nič neudáva. Obžalovaný opätovne začal uvádzať alebo spomínať vredy pacienta, na čo mu, keďže už toho mala aj dosť povedala, že vredy rieši chirurg. Ukončila s obžalovaným rozhovor a odišla preč dverami vedúcimi na neurologickú ambulanciu a následne išla na svoju lekársku izbu. Po tom, keď už odchádzala domov, prišiel za ňou na lekársku izbu ošetrovateľ z urgentného príjmu s papiermi, na ktorých mala potvrdiť, či pacient môže byť umiestnený do CPZ s tým, vyplnila ich a označila, že pacient môže byť umiestnený a ošetrovateľ sa pravdepodobne s týmito papiermi vrátil na urgentný príjem. Skutočnosť, že obžalovaný je policajt, vedela od sestričky, ktorá ju prišla zavolať, obžalovaný sa jej aj predstavoval tak ako to už uvádzala. Uviedla, že bola vypočutá aj dňa 10.5.2015, vypovedala pravdu a to čo si pamätala. Pre odstup času si presné detaily nepamätá. Ak vypovedal, že sa muž predstavil a povedal, že je policajt, tak to tak bolo a aj sestrička jej povedala, že je tam policajt, mala takú informáciu. Určite vedela, že hovorí s policajtom. Ohľadom preukazovania akýmkoľvek spôsobom obžalovaným uviedla, že tento sa jej nepreukazoval nejakým preukazom alebo iným spôsobom, povedať, že je niekto policajt, môže hocikto, ale žeby to mala overené tak to nie. Počas rozhovoru jej nič nesľuboval, nevyhrážal sa jej, neponúkal jej nič, správal sa milo a úctivo. Ak od nej žiadal, aby E. nebol umiestnený do CPZ, tak to áno, ale nebolo to ani pod nátlakom, ani za žiadneho sľubu, ani jej nič neponúkal. Na záver uviedla, že ona určite vedela, že rozprávala s policajtom, nepreukázal sa preukazom, ale dodatočne si spomenula, že jej to povedala aj sestrička.

Pri konfrontácii medzi obžalovaným a svedkyňou Q.. V. obžalovaný zotrval na tom, že sa jej predstavil ako P. Q. O. a svedkyňa uviedla, že to, že obžalovaný je policajt vedela. S odstupom času, v tomto momente si nepamätá či uviedol vtedy obžalovaný, že je policajt, ale keď to vtedy uvádzala, tak trvá na tej svojej výpovedi z prípravného konania.

Svedkyňa A. P. uviedla, že dňa 10.5.2015 sa jej o 6.00 hod. začala služba na urgentnom príjme vranovskej nemocnice. Okolo 6.30 hod. prišli dvaja policajti s pacientom na vyšetrenie, ktorý mal už

odporúčanie z LSPP. Zavolala Q.. V. a chcela nahodiť pacienta do systému, no vznikol tam problém, pretože pacient bol cudzí občan, preto išla poprosiť o pomoc sestričku pani W., ktorá bola na chirurgickej ambulancii, do ktorej bolo možné prejsť z urgentného príjmu. Medzitým prišla Q.. V., ona spolu s pani W. nahodili pacienta do systému a pani W. odišla na svoju ambulanciu. P. V. začala pacienta vyšetrovať, pýtala sa ho aké má ťažkosti a medzitým prišla do ambulancie naspäť pani W., nahla sa k pani doktorke, ktorá v tom čase písala na počítači a presne si už nepamätá, ale povedala doktorke niečo v tom zmysle, že má ísť na chirurgickú ambulanciu, že niekto chce s ňou hovoriť. Pani doktorka dopísala správu a odišla na chirurgickú ambulanciu. Keď sa doktorka vrátila, dovyšetrovala pacienta, dopísala papiere. Ony, sestry majú na starosti dať do poriadku tie papiere, čo zostáva u nich, čo pre políciu, čo pre pacienta, tak ona to začala robiť a pacient medzitým vyšiel vonku. Potom čo už boli tie papiere hotové, tak pacient začal ešte udávať, že ho bolí brucho, doktorka ho ešte raz vyšetrila. Povedala, že ak by mal ešte pacient bolesti alebo problém s bruchom, tak toto by mal už vyšetriť chirurg. Papiere neboli všetky hotové, asi tam chýbala pečiatka alebo nebolo niečo zaškrtnuté, tak potom zháňala ošetrovateľa, aby išiel za pani doktorkou na oddelenie, aby to urobila, išla na chirurgickú ambulanciu, kde bola pani W., nakoľko ošetrovateľ sa niekedy zdržiava na ich ambulancii, niekedy na chirurgickej. Ošetrovateľ tam nebol, tak ho volala, aby sa dostavil na chirurgickú ambulanciu kde ho čaká s papiermi. Ošetrovateľ s papiermi odišiel, potom sa vrátil. Keďže tieto už boli v poriadku tak ich odovzdala polícii. Policajti boli v uniforme ako vždy, keď prídu s pacientom ohľadom umiestnenia do CPZ. Na chirurgickej ambulancii, keď išla za pani W., bol tam aj nejaký mladý muž v rifliach a koženke, za akým účelom tam prišiel vtedy nemala vedomosť. Keď bola na chirurgickej ambulancii tak tam stál obžalovaný s pani doktorkou a o niečom sa rozprávali. Bolo to asi vtedy, keď tam išla s tými tlačivami.

Svedkyňa U. W. uviedla, že je zdravotnou sestrou na chirurgickej ambulancii vo vranovskej nemocnici a dňa 10.5.2015 o 6.00 hod. začala službu. Asi okolo 6.30 hod. prišla za ňou kolegyňa pani P. z neurologickej ambulancie, že majú na ambulancii cudzinca a že ho nemôže nahodiť do systému. Prišla k nej na ambulanciu, pomohla jej tohto pacienta nahodiť do systému a vrátila sa naspäť na svoju ambulanciu. Na neurologickej ambulancii myslí, že boli dvaja policajti aj ten pacient. Krátko na to ako sa vrátila do svojej ambulancie, tak zaklopal jej na dvere pán O., predstavil sa, že je policajt v civile, a že či by som nebola taká dobrá a nezavolala pani doktorku, že sa chce s ňou porozprávať. Vtedy ho videla prvýkrát, myslí, že nemal pri sebe žiadne veci. Išla na neurologickú ambulanciu za pani P. V. a povedala jej, že má na ambulancii policajta, ktorý sa s ňou chce porozprávať. Pani doktorka vtedy písala nález, naklonila sa k nej a povedala jej to, nevie či to niekto ešte počul a vrátila sa naspäť k sebe na ambulanciu. Po krátkom čase prišla pani doktorka k nej na ambulanciu a ona tam oboch nechala a odišla preč, vedľa na urgent. Porozprávali sa, ona pri tom nebola a potom pani doktorka išla naspäť na neurológiou a ona sa vrátila na svoju ambulanciu. Potom pracovala, na čo pán O. zaklopal ešte raz a chcel, aby opätovne zavolala pani doktorku, no povedala mu, že už je po službe, a že táto je už hore na oddelení. Ten cudzinec nakoniec na ich ambulancii nebol ošetrený, no prišla za ňou sestrička P. s tým, či nie je na ambulancii ošetrovateľ, nakoľko papiere asi neboli opečiatkované, ktoré vypisovala pani doktorka. Zavolali ošetrovateľa a ten s papiermi odišiel za pani doktorkou. Obžalovaný mal oblečenú svetlú koženku, ináč tomu veľmi nevenovala pozornosť, lebo na ambulancii stále niekto klope. Keď obžalovaný prišiel k nej na ambulanciu, predstavil sa a povedal, že je policajt v civile a či by nebola taká dobrá a nezavolala pani doktorku, ktorá po rozhovore s ním uviedla niečo v tom zmysle, že ona nič meniť nebude, no ináč tomu nevenovala pozornosť. Muž sa jej predstavil, povedal meno, že je policajt v civile, odchýlil si koženku a ukázal jej odznak ako majú policajti, bolo to také okrúhle, proste policajti sa tým preukazujú.

Počas konfrontácie medzi obžalovaným a svedkyňou U. W. svedkyňa zotrvala na tom, že obžalovaný sa jej predstavil, že je policajt a mal nejaký preukaz alebo niečo iné, ona to do ruky nebrala, predstavil sa jej a chcel hovoriť s pani doktorkou. Svedkyni bola predložená na nahliadnutie peňaženka obžalovaného tak ako ju súdu predložil na pojednávaní s tým, aby sa vyjadrila k tomu čo vníma a svedkyňa uviedla, že to čo opisovala, ten odznak alebo niečo čím policajti preukazujú príslušnosť, tak to mohlo byť toto. Jednalo sa o preukaz Organizácia - Medzinárodná policajná organizácia, pričom obžalovaný uviedol, že v peňaženke mal svoje vlastné poznámky.

Svedok X. B. uviedol, že dňa 10.5.2015 možno okolo piatej, šiestej ráno, keďže o štvrtej končila svadba, mu dcéra K. volala, že ich zastavili policajti, a že D., jej priateľ šoféroval opitý, takže ho zadržali. Povedala mu, že D. potrebuje nejaké lieky, tak predpokladal, že mu to volala preto, lebo ich D. nemal pri sebe. Keďže dcéra nevedela, kde jej priateľa D. odviezli, tak sa rozhodol vyhľadať otca obžalovaného, či by

prostredníctvom tohto nezistil, prípadne neporadil, kde D. môže byť. Išiel síce za otcom obžalovaného, no v mieste ich bydliska mu otvoril priamo pán Q. O. a preto už potom komunikoval ďalej s ním. Spýtal sa obžalovaného, či by mu nevedel pomôcť, zistiť kde D. je, lebo dcéra K. mu telefonovala, že síce volala na stanicu v Hanušovciach, no tam údajne D. nebol. Obžalovaný mu povedal, že skúsi zistiť kde je D., aby dcéra K. za ním mohla ísť. Vážil si to, lebo bol mimo služby, bol doma a chcel mu pomôcť. Odišiel domov s tým, že obžalovaný mu povedal, že keď niečo zistí, tak mu dá vedieť. Nevie presne po akom čase prišiel obžalovaný k ním domov a vonku na dvore mu povedal, že D. je v cele predbežného zadržania, čo on potom aj oznámil dcére K.. Poďakoval obžalovanému, ktorý následne odišiel domov. Dcéra potom už zabezpečovala veci ohľadom D., zabezpečila mu obed a myslí, že aj lieky. D. nenašla vo Vranove nad Topľou, ale niekde v Kajni. V to ráno, keď mu K. zavolala, povedala mu, že D. keď si vypije alebo je po nejakej žúrke v súvislosti s požitím alkoholu môže mať problémy, dokonca mu tvrdila, že asi aj záchvaty a to v súvislosti s bruchom alebo pankreácom, preto ho vlastne prosila o pomoc, že keď mu podajú lieky, tak mu tým vlastne pomôžu. Nespomína si či o tomto informoval aj obžalovaného, možno že aj hej, lebo mal vypité.

Svedok X. W. uviedol, že pracuje na operačnom odbore S. V. B. V. a v dňoch 9.5. až 10.5.2015 vykonával službu operačného dôstojníka. Niekedy nadránom 10.5.2015 mu hliadka z OO PZ Hanušovce nad Topľou oznámila, že zadržali vodiča pod vplyvom alkoholu a jednalo sa o vodiča cudzinca, E.. Na miesto vyslal kolegu pána Z. s tým, že tento mu následne oznámil, že v danom prípade sa jedná o podozrenie z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, nakoľko dotyčný vodič nafúkal viac ako jedno promile a požiadal ho, aby mu zabezpečil tlmočníka. Na prelome služieb, pričom končia o 7.30 hod., možno to bolo okolo siedmej, mu volal policajt O., že v nemocnici je nejaký policajt alebo bývalý policajt, ktorý sa snaží nejakým spôsobom ovplyvniť personál ohľadom umiestnenia zadržanej osoby do CPZ. Povedal mu, že ide do nemocnice a berie so sebou aj pána Z., na čo mu aj dal súhlas, čo bolo v jeho kompetencii, nakoľko policajt každé opustenie útvaru, ak tam nemá svojho nadriadeného hlási na operačné stredisko príslušnému operačnému dôstojníkovi. Potom mu O. opätovne volal z nemocnice, že je tam a že v nemocnici je obžalovaný. Toto uviedol kolegovi, ktorý ho striedal a odišiel preč, odovzdal službu. O. mu povedal niečo v tom zmysle, že bol telefonicky informovaný o tejto skutočnosti, nedával mu v súvislosti s týmto žiadne pokyny.

Svedok Š. Z. uviedol, že v inkriminovaný deň slúžil a bol zaradený do skupiny dopravných nehôd s tým, že služba mu končila o 7.30 hod., no nad ránom mu operačný dôstojník oznámil, že hliadka v Obci Vyšný Žipov zadržala vodiča, ktorý viedol osobné motorové vozidlo a nafúkal viac ako jedno promile, teda že sa môže jednať o prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Hliadka na mieste mu oznámila, že vodiča kontrolovali a pri dychovej skúške nadýchal nad jedno promile. Povedal im, aby vykonali všetky štandardné úkony, teda obmedzili vodiča na osobnej slobode a po vyhotovení všetkej dokumentácie potrebnej pre trestné konanie u vodiča predviedli na ODI. Tieto skutočnosti oznámil aj operačnému dôstojníkovi, ktorému potvrdil, že v danom prípade sa jedná o prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Hliadka mala vykonať so zadržaným úkony na OO PZ Hanušovce nad Topľou, on odišiel do kancelárie na ODI, kde si pripravoval podklady, ktoré bolo možné v tomto štádiu pripraviť. Keďže sa už blížil koniec služby, volal im kde sú a po príchode na ODI im dal tlačivo, aby išli so zadržaným na lekárske vyšetrenie, či môže byť umiestnený v CPZ. Riaditeľ B. rozhodol, že vec bude realizovať O.S., čo mu oznámil, tento z miestnosti odišiel preč, počul, že s niekým rozprával, ale nie obsah rozhovoru. Keď sa po nejakom čase O. vrátil, spýtal sa kde je zadržaný, na čo mu povedal, že na ošetrení, na čo mu O. povedal, že poď so mnou a uvidíš, že sa niečo deje ohľadom zadržanej osoby. Chcel ísť na LSP pri súde, no O. ho upozornil, že už to tu nie je, a že musia ísť na chirurgiu do Vranovskej nemocnice. Vystúpili z auta a išli do vestibulu. On sa trošku pozdržal vonku, kedy za ním prišiel O. a povedal nech ide dnu, že uvidí kto tu je. Keď prišiel do vestibulu, tak tam uvidel obžalovaného O., poznajú sa služobne, tak ho pozdravil a spýtal sa ho, čo sa deje, na čo O. povedal niečo v tom zmysle „si skončil“ a adresoval to obžalovanému a dodal niečo v tom zmysle, že obžalovaný ovplyvňuje zdravotnícky personál. V aute mu O. rozprával, že mala mu údajne volať lekárka, že prišiel nejaký policajt, ktorý mal presviedčať personál, aby zadržaný nebol dodaný do CPZ. Po príchode na oddelenie odovzdal O. službu a odišiel domov. Hliadke, ktorá išla so zadržaným na ošetrenie určite dal tlačivá, štandardne dáva dve tlačivá, nakoľko toľko je potrebné do spisu, takže dal skôr dve ako jedno, tieto obsahovali ČVS, on si to na tlačivá píše. Má zaužívané, že dáva aj pečiatky, ale nie je to povinnosť, dôležitá je pečiatka, ktorú dáva lekár. K denníku vyšetrovacích spisov, ktorý sa nachádza v budove ODI, majú prístup tí zamestnanci alebo ľudia, ktorí pracujú na ODI.

Svedok H.. V. F. uviedol, že je služobne zaradený na OO PZ Hanušovce nad Topľou a zo dňa 9.5. na 10.5. vykonával službu hliadky spolu s pani I.. V ranných hodinách v Obci Vyšný Žipov zastavili vodiča, ktorý sa podrobil dychovej skúške, ktorá bola pozitívna. Keďže im nefungovala tlačiareň prístroja

- Drägera tak informovali o tom operačného dôstojníka, tento vyslal nehodovkára, pána Z.. Keďže vodič nafúkal nad jedno promile a jednalo sa o podozrenie z trestného činu tak vodiča obmedzili ma osobnej slobode. Dohodli sa s pánom Z., ktorý mal túto vec realizovať, že predvedú osobu na ODI do Vranova nad Topľou s tým, že ešte išli na OO PZ Hanušovce pre potrebné pečiatky. Po príchode na ODI do Vranova nad Topľou, kolegyňa zostala spisovať papiere a on odišiel so zadržaným na ošetrenie, ktoré sa vykonáva kvôli tomu či osoba môže byť umiestnená do CPZ. So zadržaným išiel na pohotovosť, ktorá sa nachádza pri budove súdu, no tam sa lekárovi nepozdávali nejaké reflexy zadržaného tak ich poslal na urgentný príjem a to do nemocnice. Potom počkali za pani doktorkou, nevie jej meno, ktorá asi niekde bola, zadržaného štandardne vyšetrila, on bol prítomný pri tomto vyšetrení a jedna zdravotná sestra. Bola tam ešte aj zdravotná sestra asi z chirurgie, tá bola staršia. Počas toho ako doktorka vyšetrovala zadržaného, prišla tá staršia sestrička z chirurgie a potichu rozprávala doktorke, že niekto za ňou prišiel, a že má ísť s ňou na chirurgiu. On s tým cudzincom zadržaným čakali v ambulancii, kde bola aj tá mladšia zdravotná sestra, ktorá aj niekam odbiehala a bola to už dosť dlhá doba. Keďže ako už uviedol to trvalo dlhšie pýtal sa tej mladšej zdravotnej sestry, že to dlho trvá, na čo mu táto uviedla, že pani doktorka zabudla, že máme počkať, na čo sa opätovne pani doktorka vrátila, spýtala sa či môže hovoriť so zadržaným, na čo on jej odpovedal, že áno, ale v jeho prítomnosti. Lekárka zadržaného ešte raz vyšetrila a uviedla mu niečo v tom zmysle, že všetko je v poriadku. A povedala mu dovidenia a odišla, ale papiere mu zasa nedala. Preto to zasa povedal tej mladšej sestričke, ktorá sa mu zdá, že odbehla za doktorkou asi na chirurgické oddelenie, nakoľko tie oddelenia sú prepojené a sestrička sa vrátila s tým, že tie papiere onedlho budú. Počas toho celého bol aj so zadržaným na ambulancii urgentného príjmu, no keď už čakali na tie papiere tak zadržanému bolo zle. Spýtal sa sestričky, kde sú toalety a vyšiel s ním na chodbu. Ako vyšli na chodbu tak na chodbe zbadal vtedy jeho nadriadeného - obžalovaného, pozdravil sa mu, ten podišiel k nim, oboznámil ho s prípadom, medzitým vyšiel z toalety aj cudzinec - zadržaný, boli na chodbe asi päť minút. Obžalovaný sa ešte zadržaného spýtal či mu to bolo treba alebo niečo v tom zmysle. Vysvetlil obžalovanému, že zadržaný je na toalete, lebo má nejaké ťažkosti, na čo mi obžalovaný povedal, že ak je zadržanému zle, že to treba oznámiť doktorke. Nevie už či povedal vtedy obžalovanému, že lekárka tam už nie je, no vošiel so zadržaným dnu na urgentný príjem. Sestrička tá mladšia ich cez prechod zobrala na chirurgickú ambulanciu kde bola aj doktorka, stále tá istá doktorka, aj tá staršia sestrička, doktorke povedal, že zadržanému je zle, na čo mu ona povedala, aby počkali na chodbe, že nás zavolajú s tým, že povedala, že ona to vyšetriť nemôže, že musí prísť nejaký iný lekár. Vyšiel aj so zadržaným naspäť na chodbu, kde ešte stále bol obžalovaný, od ktorého si vypýtal číslo na pána Z., ktorého som chcel upovedomiť o tom čo sa deje a teda, že sú tam dlho, ale musia ešte čakať na iného lekára. Obžalovaný mu číslo poskytol, hneď volal V. Z., no v podstate keď mi dvihol hovor tak už ho zbadal na chodbe aj spolu s p. O.. Už nevie čo mu povedal Z. do telefónu, no keď prišli dnu tak Z. prišiel k nemu a O. začal hovoriť obžalovanému niečo v tom zmysle, že už Ťa máme, už si skončil, a povedal tiež O. niečo v tom zmysle, že bol na Teba - myslel obžalovaného nasadený agent. Pán Z. sa pýtal na papiere na čo som mu uviedol, že čakáme. Nevie potom či sám vošiel alebo mu to povedal pán Z., ale išiel na chirurgickú ambulanciu pre tie papiere s tým, aby mu ich vydali, že ich potrebujú a vtedy už tie papiere boli pripravené. Zobral som tie papiere a následne som ja spolu s p. Z. a zadržaným vyšli z budovy vonku a ja so zadržaným sme vozidlom odišli na ODI. P. O. s p. Z. išli na ďalšom vozidle. Počas toho ako nastupovali si všimol, že pán obžalovaný stál vonku na chodníku.

Svedok X. O. uviedol, že pamätá si, že sa jednalo o nedeľu nastupoval do služby, ktorá služba sa začína 7,30 hod., no v čase 6.05 ho kontaktoval operačný dôstojník či nepríde skôr, nakoľko je problém s realizovaním prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorého sa mal dopustiť občan E. národnosti. Do zamestnania prišiel včas pred 7.30 hod., kde sa nachádzal npor. Z. a policajtka z OO PZ Hanušovce nad Topľou. Prišiel teda do budovy ODI vo Vranove nad Topľou, na ulici. Dr. C. Daxnera. Tam mu npor. Z. oznámil, že má realizovať prípad, na čo on uviedol, že keď sa stal prípad počas jeho služby, má to realizovať on. Určitý časy sa rozprávali v miestnosti výjazdovej služby, následne odišiel na vrchné poschodie, aby sa prezliekol, kde asi po minúte, dvoch zvonila pevná linka, kde mu ženský hlas oznámil, že v budove nemocnice, na centrálnom príjme sa nachádza policajt alebo bývalý policajt, ktorý žiada od lekárky, aby vyznačila na tlačivo, že osoba E. nemôže byť umiestnená do CPZ. Zo svojho mobilného telefónu kontaktoval svojho operačného dôstojníka, ktorému uviedol, čo mu bolo oznámené s tým, že záver ich rozhovoru bol taký, že pôjde spolu s p. Z. do nemocnice a preveria, kto tam vlastne je a čo sa tam deje, čo aj vykonali. V nemocnici sa nachádzal E., policajt z Hanušoviec V.. F. v uniforme

a pán O.. Pán F. mal v ruke tlačivo, že osoba môže byť umiestnená do CPZ a toto mu aj odovzdal. Následne vonku kontaktoval operačného dôstojníka, že kto sa tam nachádza, kde mu oznámil, že ten policajt je obžalovaný a následne zobrali E. a išiel realizovať prípad. K Q.. V. uviedol, že ju pozná, asi pred štyroma rokmi bol na lekárskom ošetrení na neurologickom oddelení a jedenkrát bol po dopravnej nehode pre správu na neurologickom oddelení, na lôžkovej časti, kde mali ostrý konflikt, výmenu názorov a odišiel bez lekárskej správy. Ženský hlas v telefóne nepoznal, nevie kto volal na služobnú linku. Volané bolo do kancelárie, nevie presne ktorej, sú to spojené kancelárie, v budove ODI, na druhom poschodí budovy, na ľavej strane budovy s tým, že klapky v týchto kanceláriách sú XXXX U. XXXX. Čísla klapiek, ktoré uviedol, ktoré sú do kancelárii na ODI tak tieto asi pred troma rokmi dával Q.. J., ktorý slúži na chirurgickom oddelení Vranovskej nemocnice, tak tomuto tie klapky a ako aj klapku XXXX, ktorá je na miesto výjazdových skupín, napísal, pre prípad kontaktovania s nehodovkárom, aby nemuseli volať cez tiesňovú linku 158.

Pri konfrontácii svedkov Z. U. O. svedok Z. uviedol, že O. mu povedal, že volala, resp. že oznámila nejaká lekárka alebo zdravotný personál, že nejaká osoba, nejaký policajt chce manipulovať potvrdenie o umiestnení osoby do CPZ, o konkrétnom mene nehovoril. Svedok O. uviedol, že pripúšťa, že niečo také povedal, keďže predpokladal, že keď niekto oznamoval takú skutočnosť tak to musela byť osoba z tohto prostredia, nepadli však žiadne konkrétne mená.

Svedkyňa K. Y., ktorej výpoveď súd prečítal uviedla, že osobu obžalovaného nepozná, jej otec X. B. niekomu volal, chcel sa informovať o postupu po zadržaní jej priateľa D. W..

Svedok D. U. W. vypovedal, že nemal vedomosť, žeby niekto ovplyvňoval výsledok jeho lekárskeho vyšetrenia. Boli tam viacerí policajti aj muž v civilnom oblečení, mal na sebe niečo svetlé na vrchnej časti oblečenia.

Q.. Q. Z., ktorého výpoveď súd prečítal ako svedok uviedol, že dňa 10.5.2015 okolo 07.00 hod. ležal na lekárskej izbe, na dvere niekto zaklopal, bol to muž asi 35 ročný, oblečený v rifliach a svetlej koženkovej bunde, predstavil sa, no nepamätá si ako a povedal mu, že dole má pacienta, no on mu oponoval, že setra mu nedala vedieť. Povedal mu ďalej, že pacient nafúkal viac ako 1 promile a že nechcú, aby tento išiel do cely predbežného zadržania, chcel, aby napísal niečo, že nie je spôsobilý ísť do cely. On mu povedal, že musí mať pacienta oficiálne a že ak atestovaná lekárka napísala, že pacientovi nič nie je, tak mu s tým nepomôže. O chvíľu sa muž opäť vrátil, v podstate chcel to isté, povedal mu, že ak by z chirurgického hľadiska nebol schopný byť umiestnený v CPZ, mal by byť indikovaný príjem do nemocnice, no o tom by musel informovať primára alebo atestovaného lekára a že ak chce, môže počkať primára, chcel sa ho zbaviť. E. nevyšetroval, až v pondelok sa od Q.. V. dozvedel, že ona ho vyšetrovala. K obžalovanému uviedol, že tento sa mu predstavil, že je právnik, povedal to keď prišiel prvýkrát, no on bol rozospatý.

Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ SR, Okresný dopravný inšpektorát, ČVS: ORP-31/DI-VT-2015 súd zistil, že uznesením zo dňa 10.5.2015 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie osobe D. U. W. pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona pre skutok, ktorý spáchal dňa 10.5.2015 v čase okolo 04.15 hod.. Obvinený W. bol zadržaný a obmedzený na osobnej slobody tak ako to vyplýva zo zápisnice a v čase o 8.00 hod. bol vypočutý ako zadržaný- podozrivý za prítomnosti tlmočníka. Ako obvinený bol vypočutý dňa 10.5.2015 v čase o 18.00 hod., ako svedok bola vypočutá v uvedený deň v tejto veci aj Q.. P. I..

Q.. X. V. bola vypočutá už o 9.30 hod., pričom všetky výsluchy boli vykonané povereným príslušníkom npor. O.. Q.. V. ako svedok vo veci obv. W. uviedla, že dňa 10.5.2015 v ranných hodinách vykonala vyšetrenie obvineného osoby W. a vypísala potvrdenie, že môže byť umiestnený v CPZ, no zrazu sa vo vyšetrovní zjavil muž, ktorý uviedol, že je policajt a potrebuje oddialiť konanie daného E., v ruka mal čisté tlačivo o umiestenie do CPZ a žiadal, aby vypísala, že tento nemôže byť umiestnený v CPZ, no čo tomuto mužovi oznámila, že z jej hľadiska je všetko v poriadku, no on naliehal, či by predsa len niečo nemohla „najsť“ a žiadal ju, aby policajt, ktorý stal vonku, nepočul, čo od nej žiada.

Zo záznamu o skutku na úseku cestnej zo dňa 10.5.2015 vyplývajú skutočnosti týkajúce sa vedenia motorového vozidlá obvineným W. v uvedený deň v ranných hodinách. Podľa záznamu o dychovej skúške zo dňa 10.5.2015 D. U. W. hladina alkoholu v krvi vykazovala 0,78 mg/l.

Podľa správy neurologickej ambulancie Vranovskej nemocnice zo dňa 10.5.2015 táto mala bola vystavená Q.. X. V., neurológom o 6.56 hod. ohľadom zdravotného stavu D. U. W. so záverom neurologický nález je t.č.negatívny.

Vyjadrenie o možnosti umiestnenia osoby - D. W. v cele policajného zaistenia je v ľavom rohu opatrené pečiatkou OR PZ vo Vranove nad Topľou, Okresný dopravný inšpektorát s uvedením ČVS: R.-XX/DI-B.- XXXX s označením, že môže byť umiestnená v cele policajného zaistenia.

Podľa potvrdenia číslo U. XXXXXX obvinenému D. W. bol zadržný vodičský preukaz .

Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou pod sp. zn. 0T/19/2015 zo dňa 11.5.2015 bol obv. D. U. W. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 18 mesiacov.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol odsúdený, taktiež nemá záznam v registri priestupkov MV SR. Mesto Hanušovce nad Topľou oznámilo, že obžalovaný je ženatý, maloleté dieťa má diabetes. Otec je invalid, matka je tiež na dôchodku, má troch súrodencov, jeden je profesionálny vojak a dvaja pracujú na polícii. Rodia požíva dobrú povesť.

V zhodnotení služobnej činnosti obžalovaného riaditeľ OO PZ v Hanušovciach nad Topľou uviedol, že obžalovaný je príslušníkom PZ od 1.1.2003, od 1.3.2015 je zástupcom riaditeľa obvodného oddelenia. Jemu vyplývajúce úlohy zo služobnej činnosti plní bezodkladne, služobná disciplína je na dobrej úrovni, v dochádzke neboli zistené žiadne nedostatky, alkoholické nápoje požíva príležitostne, na pracovisku požitie zistené nebolo. Pravidlá služobnej zdvorilosti dodržiava ako vo vzťahu k nadriadeným aj podriadeným, aktívne sa podieľa na metodickej, riadiacej a kontrolnej činnosti, počas celého výkonu štátnej služby nebol disciplinárne riešený.

Rozhodnutím ministra vnútra č.p. S.-R.-XX/XXXX/OPK zo dňa 25.11.2015 bolo zrušené rozhodnutie, ktorým bol obžalovaný prepustený zo služobného pomeru.

Prokurátor v záverečnej reči poukázal na to, že súd vykonal výsluchy svedkov a tiež výsluch obžalovaného, pričom z vykonaných dôkazov podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že obžalovaný Q. O. spáchal skutok tak ako je uvedené v obžalobe zo dňa 8.12.2015. Bola naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a to tým, že obžalovaný prišiel do nemocnice, z výpovede svedkyne W.j vyplynulo, že sa predstavil, že je policajt a ukázal jej policajný odznak, samozrejme od laika nemôžme chcieť, aby rozpoznala či ide o skutočný preukaz príslušníka PZ alebo o preukaz Medzinárodnej organizácie policajtov. V ďalšom uviedol, že berie za preukázané to, že sa obžalovaný preukázal a aj konal ako policajt. Výsluchom najmä svedkyne V. bolo preukázané, že obžalovaný prišiel s úmyslom ovplyvniť skutočnosť, aby v zázname o umiestnení do cely policajného zaistenia bolo uvedené, že vtedy obvinený príslušník E. republiky nie je schopný byť umiestnený v takej cele. Svedkyňa V. odmietla zmeniť tento záznam. Je teda zrejmé, že u obžalovaného bola naplnená aj objektívna stránka žalovaného trestného činu, pretože podľa §48 ods. 3 písm. f) zák. č. 73/1998 ako policajt je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku strete dôležitého záujmu štátnej služby s osobitnými záujmami najmä zneužívať informácie zistené v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného. Bola naplnená aj subjektívna stránka, kde sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pretože obžalovaný ako policajt vedel o protiprávnosti svojho konania, napriek tomu sa takého konania chcel dopustiť a aj sa ho skutočne dopustil. Obrana obžalovaného spočívala v tom, že vystupoval ako súkromná osoba, že sa nepreukázal preukazom príslušníka PZ a teda, že nepreukázal svoju totožnosť k policajnému zboru. Nazdáva sa, že táto obrana bola vyvrátená výpoveďami svedkýň V. U. W.. Žiadal, aby súd obžalovaného uznal za vinného podľa obžaloby, t.j. že spáchal skutok uvedený v obžalobe, že tento skutok je prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný má dobré hodnotenie ako príslušník policajného zboru, aby mu súd uložil trest peňažný, pri dolnej hranici trestnej sadzby a tiež trest zákazu činnosti byť zamestnancom v štátnej správe.

Obžalovaný v záverečnej reči opätovne prehlásil, že sa necíti byť vinný zo spáchania žiadneho trestného činu. Poukázal na skutkovú podstatu prečinu, resp. na absenciu jej jednotlivých znakov a taktiež na rozpory a skutočnosti, ktoré boli ozrejmené na hlavnom pojednávaní. K skutkovej podstate trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa §326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uviedol, že vyžaduje sa špeciálny subjekt, to znamená verejný činiteľ, policajt podľa §128 ods. 1 Trestného zákona, pričom on dňa 10.5.2015 v čase okolo siedmej hodiny vo vranovskej nemocnici nebol verejným činiteľom. Ďalej uviedol, že toto jeho presvedčenie pramení z judikátov trestnoprávnej teórie a publikácii odborníkov, keďže na to, aby mohol verejný činiteľ spáchať trestný čin, vyžaduje sa aj podľa stanoviska Generálnej prokuratúry, aby bol tento trestný čin spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou, kde nesmie absentovať prvok moci a rozhodovania. Citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV/14/2012 a rozsudky NS SR sp. zn. 2To/11/2011, 5To/15/2010 a 2To/6/2015 a stanovisko Generálnej prokuratúry SR ako aj publikáciu autorov F. U. Č. s názvom Zodpovednosť verejných činiteľov. K subjektívnej stránke trestného uviedol, že nebolo v jeho úmysle privodiť inému neoprávnený prospech, ale informovať lekára o zdravotných ťažkostiach, pretože vodič francúzskej národnosti s najväčšou pravdepodobnosťou nevedel, že jeho zdravotné ťažkosti je potrebné pri vyšetrení uviesť. Domnieva sa, že absentuje povinný znak objektívnej stránky a to kauzálny nexus a to príčinný vzťah medzi konaním a následkom. K vykonanému dokazovaniu v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebolo dostatočne preukázané jeho preukázanie sa príslušnosťou k policajnému zboru. Takisto poukázal na to, že postup orgánov činných v trestnom konaní vnímal, resp. vníma ako tendenčný. K slovnému preukazovaniu jeho príslušnosti k policajného zboru uviedol, že toto sa na hlavnom pojednávaní vo výpovediach viacerých svedkov ukázalo ako zmätočné a jednotliví svedkovia sa odvolávali na ďalšieho svedka, svedkyňa W. si po svojom vysvetlila čo videla alebo možno to, čo jej niekto povedal, že videla, pričom má syna, ktorý je príslušníkom policajného zboru a teda podľa jeho úsudku v danom čase vedela ako vyzerá služobný preukaz príslušníka policajného zboru. Na záver uviedol, že celé to vníma ako akt pomsty voči nemu, ktorý si vysvetľuje ako dôsledok komplexnej kontroly v roku 2012, ktorá bola vykonaná z úrovne Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, na Okresnom riaditeľstve PZ vo Vranove nad Topľou, ktorej som bol členom, a ktorej výsledkom boli zistenia o pochybení viacerých policajtov. Z obvinenia bol šokovaný, pretože chcel iba pomôcť chorému človeku, pretože sa vcítil do jeho kože. Nebolo v jeho úmysle zasahovať do vyšetrovania. Je presvedčený o svojej nevine a o jeho dobrom úmysle a rovnako by sa zachoval v podobnej situácii, aby pomáhal a chránil, pretože si myslí, že aj naďalej budem čestným, statočným a disciplinovaným príslušníkom policajného zboru.

Podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Objektom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb.

Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby sa činu dopustil špeciálny subjekt, t.j. verejný činiteľ tak ako ho predpokladá ust. § 128 Trestného zákona, ktorým je mimo iných aj osoba v služobnom pomere.

Štátnu službu príslušníkov PZ upravuje zákon NR SR č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o štátnej službe“ ) , ktorý v § 1 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „štátna služba“).

Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže ( § 1 ods. 3 zákona o štátnej službe ).

V zmysle § 2 ods. 1, ods. 2 zákona o štátnej službe policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom

v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

V predmetnom ustanovení § 326 Trestného zákona je podmienkou pre postavenie v § uvedených osôb, že je to osoba, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá jej bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená a pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Teda pojem verejného činiteľa je v ustanovení § 326 Trestného zákona vymedzený tak, že musí ísť o osobu uvedenú v ustanovení § 128 ods. 1, musí sa podieľať na plnení úloh spoločnosti a štátu, musí pritom používať právomoc, ktorá jej bola zverená v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh a trestný čin musí byť spáchaný v súvislosti s touto právomocou a zodpovednosťou

Čo sa týka objektívnej stránky tohto trestného činu na naplnenie uvedenej skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby sa činu dopustil špeciálny subjekt jednou z troch foriem konania tak ako ich predpokladá ust. § 326 Tr. zák., pričom úmysel páchateľa musí zahŕňať aj úmysel spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Pod pojmom „v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“ sa rozumie akékoľvek neoprávnené majetkové alebo aj materiálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemali právo. Pojem „vykonávať svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonom“ je potrebné vykladať tak, že ide o obchádzanie zákona alebo iného právneho predpisu vydaného na základe zákona a pod pojmom „prekročí svoju právomoc“ sa rozumie konanie páchateľa, ktorý vykonáva činnosť, ktorá patrí do právomoci iného verejného činiteľa

Ak niektoré z týchto hľadísk nie je splnené, nejde o verejného činiteľa.

Právomoc je vo všeobecnosti definovaná ako súhrn oprávnení a povinností, ktoré zákon <https:// sk.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1kon> priznáva danému poverenému orgánu <https://sk.wikipedia.org/ wiki/Org%C3%A1n> na výkon jeho činnosti.

Podľa § 1 ods. 1 zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o Policajnom zbore“ ) Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

V zmysle § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.

Služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov ( § 8 ods. 3 Zákona o Policajnom zbore ).

Úlohy Policajného zboru sú vymedzené v ust. § 2 Zákona o Policajnom zbore.

Podľa samotného skutku, tak ako je uvedený v obžalobe, mal obžalovaný preukázať príslušnosť k policajnému zboru zdravotnej sestre, no obžaloba nekonkretizuje akým spôsobom a následne mal žiadať službukonajúcu lekárku Q.. V. o uvedenie nepravdivých údajov do správy o umiestnenie E. W., no ani v samotnom skutku nie je uvedené, žeby obžalovaný mal aj Q.. V. preukázať svoju príslušnosť k PZ a z tejto pozície ako verejný činiteľ žiadať od nej uvedenie nepravdivých údajov.

Ak by aj Q.. V. povedala sestrička W., že ju čaká policajt, to ešte nepreukazuje, že obžalovaný preukázal p. W. svoju príslušnosť, sám uviedol, že ju poznal už predtým zo služobnej činnosti a toto nezakladá podľa súdu tú skutočnosť, že obžalovaný pri rozhovore s Q.. V. konal ako policajt, sama Q.. V. uviedla,

že sa jej predstavil, no priezvisko si nezapamätala, po výzve na odstránenie rozporov s výpoveďou z prípravného konania, kde uviedla, že muž - obžalovaný sa predstavil a povedal, že je policajt, uviedla len toľko, že keď to tak vtedy povedala, tak to tak bolo, opätovne odkázala na informáciu o skutočnosti, že obžalovaný je policajt na sestričku ( V. W. ), ktorá jej to povedala. Sama však v závere svojej výpovede na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa jej preukazom nepreukazoval. Aj pri vykonanej konfrontácii odkázala na výpoveď z prípravného konania, no súd tu poukazuje aj na to, že aj v priebehu prípravného konania napriek tvrdeniu v prvotnej výpovedi, že obžalovaný jej povedal, že je policajt, tak pri svojej opätovnej výpovedi dňa 22.5.2015 uviedla, že nevie, či jej povedal a to, že je policajt, to ona už vedela.

Aj v konaní vedenom ohľadom W. E. W. pre prečin podľa § 289 Tr. zák., kde bola vypočutá ako svedok uviedla, že obžalovaný sa jej predstavil ako policajt, pričom tvrdila, že v tom čase mal mať obžalovaný v ruke čisté tlačivo o umiestnení osoby v CPZ, ktorá skutočnosť sa však v priebehu tohto konania nepotvrdila.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a rozpory vo výpovedi svedkyne už aj v priebehu prípravného konania má súd za to, že výpoveď vyznieva prinajmenšom rozporupulne a nedôveryhodne.

Tvrdenie svedkyne, že ona určite vedela, že hovorí s policajtom, však nepreukazuje, že obžalovaný konal, resp. komunikoval so svedkyňou ako policajt.

Čo sa týka svedkyne W., tak táto tvrdila, že obžalovaný sa jej predstavil, že je policajt, no preukazovanie ňou uvádzaným odznakom vyznieva taktiež rozporuplne, keď počas vykonávanej konfrontácie a aj následným predložením do súdneho spisu bolo zistené, že odznak, ktorý vnímala svedkyňa v dokladoch obžalovaného, bol odznakom Medzinárodnej organizácie policajtov.

Rovnako súd poukazuje na prvotné tvrdenia o tom, že obžalovaný mal disponovať tlačivom na účely umiestnenia do CPZ, pričom z neskorších výpovedi svedkov sa jednoznačne preukázalo, že takýmto tlačivom nielen v konkrétnom konaní obv. W. ale ani iným nedisponoval. Ako to uviedol svedok Z., predmetné tlačivo bolo opatrené aj číslom konania, pod ktorým bolo trestné stíhania vedené, o ktorom nemohol mať obžalovaný vedomosť, keďže toto sa prideľuje z denníka vyšetrovacích spisov a to policajtom vykonávajúcim vyšetrovanie.

Súd odmietol vykonanie dôkazu uložením dobrovoľného predloženia výpisov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke npor. O. U. Q.. V. zo dňa 10.5.2015 v čase od 6.00 hod. do 12.00 hod., nakoľko sa podľa súdu týkajú okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie v tom zmysle, ak by aj došlo prípadne ku komunikácii medzi svedkami O. U. V., táto samotná skutočnosť by nemohla mať vplyv na to, či konkrétne konanie obžalovaného naplnilo prípadne znaky akejkoľvek skutkovej podstaty niektorého z trestných činov, nielen žalovaného a už vonkoncom nie prípadné tvrdenia o akejsi pomste za zistenia zistené pri kontrole vykonanej obžalovaným ako kontrolným orgánom niektorého zo svedkov či prípadne tretích osôb.

Taktiež súd odmietol vykonanie dôkazu výsluchom svedka pána W. dôkazu a výsluchom plk. Q.. X. W., nakoľko mal za to, že skutočnosti ohľadom kontaktovania Inšpekčnej služby, postupu Inšpekčnej služby sú skôr vecou služobného postupu polície a teda skôr by mohli byť predmetom iného konania v rámci dodržiavania služobných predpisov ako aj iných predpisov, či už od operačného dôstojníka, riaditeľa OR PZ či ďalších príslušníkov PZ a teda, že ide o okolnosti nepodstatné pre toto rozhodnutie. .

Z hľadiska objektívnej stránky je potrebné, aby protiprávne konanie páchateľa v postavení verejného činiteľa spočívalo priamo vo vykonávaní jeho právomoci a to spôsobom, odporujúcim zákonu. Táto právomoc je zákonom daná orgánu verejnej moci, v štruktúre ktorého páchateľ pôsobí a ktorého právomoc ako verejný činiteľ vykonáva. Nepostačuje teda porušenie služobných povinností, pokiaľ k tomu porušeniu nedošlo v rámci výkonu právomoci, ktorá má prvky rozhodovania a moci, resp. rozhodovania vo sfére verejnej moci ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To 11/2011 zo dňa 27.3.2012 ).

Z vykonaného dokazovanie mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný počas toho ako sa dostavil do vranovskej nemocnice, kde bol v tom čase na posúdenie zdravotného stavu obvinený W.

v súvislosti s jeho umiestnením v cele policajného zaistenia na účely trestného stíhania pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v tzv. superrýchlom konaní, ktoré vykonávalo OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát a jeho poverený príslušník, nevystupoval obžalovaný ako policajt ale čo je ešte podstatnejšie pre posúdenie konania kladeného mu za vinu z pohľadu naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nevykonával, lebo mu nebola zverená a nevyplývala mu ani zo žiadneho ustanovenia zákona právomoc rozhodovať v danej veci.

Vo veci obv. D. W. bolo vykonávané skrátené vyšetrovanie, keďže sa jednalo o prečin a v zmysle § 202 ods. 2 Trestného poriadku skrátené vyšetrovanie o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, čo bol aj tento prípad, vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. c) až g), pritom policajtom sa v zmysle písm. c) rozumie poverený príslušník PZ.

Je nepochybné a obžaloba to ani netvrdila, že obžalovaný v predmetnom trestnom stíhaní obv. D. W. nevykonával vyšetrovanie, nemal v danej veci postavenie policajta tak ako to predpokladá a na účely vykonávaného vyšetrovania povereného príslušníka aj keď v tom čase bol príslušníkom Policajného zboru.

Aby obvinený mohol byť považovaný za verejného činiteľa ako špeciálny subjekt tak ako to predpokladá ust. § 326 Trestného zákona nepostačuje len tá samotná skutočnosť, že je v rozhodnom čase príslušníkom Policajného zboru a že sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktorými treba rozumieť výkon dôležitých verejných funkcií. Súčasne by musela byť splnená aj podmienky, že požíval pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená, ktorý prvok právomoci musí v sebe zahrňovať prvok moci a prvok rozhodovania následne vynútiteľného štátnou mocou.

Súd teda uzatvára, že ak sa aj verejný činiteľ dopustí trestného činu zneužívajúc na to svoje postavenie, zamestnanie, funkciu, nemusí sa dopustiť trestného činu verejných činiteľov. Pokiaľ totiž nespácha trestný čin v súvislosti s právomocou rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a takéto rozhodovanie neobsahuje prvok moci a prvok rozhodovania, jeho konanie nemôže byť kvalifikované ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, tak ako tomu bola aj v súvislosti s konaním obžalovaného.

Porušenie povinnosti obžalovaného ako príslušníka PZ tak ako mu bolo kladené za vinu v obžalobe spočívajúce v porušení ust. § 48 ods. 3 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe nie je kompetenčným ustanovením, ktoré by zakladalo právomoc obžalovaného a preto jeho porušenie nie je zneužívaním právomoci verejného činiteľa. Iné by to bolo v prípade vyššie uvedenom, teda ak by napr. vykonával spôsobom odporujúcim zákonom právomoc tam, kde mu zákon a to či už o Policajnom zbore, , prípadne iné všeobecne záväzné právne predpisy, túto priznávali a zverovali.

Pri závere o porušení povinnosti tak ako ho kvalifikovala obžaloba a teda povinnosti podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. by potom každé porušenie povinnosti policajta mohlo zakladať jeho prípadnú trestnú zodpovednosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.