Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-71-2016.pdf
PDF · 84.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci starostlivosti súdu o mal. O. V., nar. XX.XX.XXXX, a mal. M. V., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, deti rodičov - matky M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - G., A. I. XXX/XX a otca N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti Dolné z a m i e t a.
odôvodnenie:
(1) Otec maloletých sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2016 domáhal zrušenia výšky výživného, na ktorom sa dohodol s matkou maloletých. Pri prísľube výšky výživného si myslel a mal prisľúbený nástup do práce, čo sa však stále nestalo a zamestnávateľ to oddialil (otec je stále registrovaný ako uchádzač o zamestnanie) na neurčito, preto žiadal stanovenie minimálneho výživného až do obdobia, keď sa riadne zamestná a bude schopný uhrádzať výživné vyššej hodnoty.
(2) Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.
(3) Kolízny opatrovník odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v prospech maloletých detí.
(4) Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletých, matky maloletých, vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/48/2016 a zistil nasledovný skutkový stav.
(5) Otec na pojednávaní uviedol, že sa dohodol na určitom výživnom, keďže už mal toho plné zuby. V tej dobe bol nezamestnaný a veril, že bude mať príjem a dokáže to splácať tak, ako sa dohodli s matkou. Žiadosť o zníženie výživného podal, nakoľko nie je schopný v súčasnosti splácať výživné vo výške na akej sa s matkou dohodol a tiež aj kvôli tomu, že sa obáva skutočnosti, že matka maloletých by na neho podala trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Aj keď sa zamestnal od 19.09.2016 v spoločnosti MIPA SK s.r.o., jeho príjem mu nedovoľuje platiť výživné, na ktorom sa dohodli. V budúcnosti pri zlepšení finančných podmienok sa nebráni tomu, že by sa opäť dohodol na vyššom výživnom. Na otázku súdu, otec uviedol, že v súčasnosti žije u brata v Partizánskom, M. U. 11XX/XX, kde svojmu bratovi nič neplatí, ani neprispieva na energie. Jeho mesačné výdavky pozostávajú z výdavkov na stravu, ošatenie a výdavkov na deti. Pokiaľ uviedol, že sa obáva skutočnosti, že bude na neho podané trestné oznámenie, alebo bude matka po ňom dupať, tak zatiaľ sa tak nestalo. Dozvedel sa však, že matka o ňom hovorí, že výživné neplatí. On výživné platí tak, ako môžem a tiež deťom zakupuje veci, ak to potrebujú. Náplňou jeho práce je výroba múčnych a pekárenských výrobkov, pracuje na pozícií pracovník
vo výrobe. Má uzavretú zmluvu na dobu neurčitú so skúšobnou dobou na tri mesiace, pracuje na kratší pracovný pomer a to v rozsahu 10 hodín týždenne. To, či bude pracovať viac záleží od skutočnosti, či sa zvýši náplň práce. Iný príjem nemá. S deťmi je v pravidelnom kontakte. Verí, že sa situácia v spoločnosti zlepší od nového roka. V záverečnom návrhu žiadal určiť výživné vo výške 35 € mesačne na každé dieťa s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia.
(6) Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Odkedy bolo súdom určené výživné, otec výživné riadne neplnil, na deti neprispieval, avšak v auguste 2016, keď mali ísť deti do škôlky, tak im otec zakúpil oblečenie i obuv. Veci, ktoré otec zakúpil, mohli byť v hodnote 120 € na každé dieťa. Taktiež na zimu ich zabezpečil oblečením, a to topánkami a zimnými vetrovkami. Pokiaľ aj otec maloletým veci zakúpil, bolo to tak, že išli spolu na nákup, kde jej otec peniaze odovzdal pred deťmi. Pokiaľ aj niečo zvýšilo, zakúpili im ešte stoličky do izby ktoré potrebovali. Tiež uviedla, že sa zatiaľ na políciu, ani exekútora neobracala, nakoľko otec maloletým potreby naplnil tým, že im prispel na veci, ktoré potrebovali. V súčasnosti je stále vedená v evidencií uchádzačov o zamestnanie, avšak brigádne chodí do reštaurácie vo Veľkých Bieliciach Hoffer, a to podľa potreby na dve až tri hodiny tak, aby to neprekročilo sumu hmotnej núdze. V súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 20 €. Vzťah otca s maloletými hodnotí pozitívne, otec je s nimi v pravidelnom kontakte.
(7) Kolízny opatrovník maloletých zotrval na svojom písomnom vyjadrení a odporučil návrh otca zamietnuť, lebo zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.
(8) Maloleté deti sa narodili zo vzťahu M. K. a N. V., ktorý otcovstvo dobrovoľne doznal. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/48/2016-50 zo dňa 27.06.2016 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých sumou 60 € mesačne na každé dieťa od právoplatnosti rozhodnutia vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zároveň bol upravený aj styk otca s maloletými.
(9) Z výpovede matky ako i zo v spise zabezpečených listín súd zistil, že matka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Partizánske, a to od 19.05.2015 do súčasnosti. Poberá prídavky na deti vo výške 70,56 € mesačne a dávku v hmotnej núdzi od júna 2016, aktuálne vo výške 20 €. Podľa jej vlastného vyjadrenia brigádnicky vypomáha v reštaurácii Hoffer vo Veľkých Bieliciach podľa potreby na cca 2 až 3 hodiny denne.
(10) Z výpovede otca ako i zo v spise zabezpečených listín súd zistil, že otec bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie od 17.03.2015 až do 19.09.2016, kedy bol vyradený z evidencie z dôvodu nástupu do zamestnania do spoločnosti MIPA SK, s.r.o.. Z potvrdenia ÚPSVaR Partizánske súd zistil, že otec nepoberá na tunajšom úrade žiadne dávky ani príspevky. Z pracovnej zmluvy predloženej otcom uzavretej medzi zamestnávateľom MIPA SK s.r.o. a otcom maloletých vyplýva, že pracovný pomer vznikol od 19.09.2016, ide o pracovný pomer na dobu neurčitú so skúšobnou dobou na 3 mesiace, pracovnou pozíciou operátor výroby mlynských výrobkov. Mzda bola dohodnutá vo výške 2,328 € na hodinu s týždenným pracovným časom 10 hodín týždenne. Z potvrdenia o príjme otca spoločnosťou MIPA SK s.r.o. za mesiac september 2016 vyplýva, že otec dosiahol príjem 40,34 €.
(11) Maloletý O. je podľa vyjadrenia matky zdravý, maloletá M. navštevuje logopéda, inak je podľa vyjadrenia matky zdravá. Obe maloleté deti navštevujú Materskú školu vo Veľkých Kršteňanoch.
(12) Z podanej správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov súd okrem iného zistil, že matka s maloletými deťmi V., plnoletým synom N. K. a svojou matkou, býva v 4-izbovom rodinnom dome, kde svojej matke z finančných dôvodov na bývanie neprispieva. Má viacero pôžičiek v sume cca 500 €, platí daň z nehnuteľnosti v sume 56,41 € ročne, komunálny odpad v sume 87,10 € ročne.
(13) Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(14) Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(15) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(16) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(17) Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh otca na zníženie svojej vyživovacej povinnosti nie je dôvodný, nakoľko otec nepreukázal a ani z vykonaného dokazovania súd nezistil, že by v jeho prípade bol opodstatnený takýto postup. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom bola upravená v júni 2016, kedy rodičia na pojednávaní dňa 27.06.2016 uzavreli ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom (teda aj ohľadne výživného) rodičovskú dohodu. Od tohto času k žiadnej významnej zmene k horšiemu na strane otca nedošlo, ba práve naopak. Otec bol v čase uzavretia rodičovskej dohody vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, rovnako ako aj matka maloletých. Avšak od 19.09.2016 otec začal pracovať v spoločnosti MIPA SK s.r.o., pričom uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, v súčasnosti síce na skrátený pracovný čas, avšak, ako otec sám uviedol, očakáva zlepšenie situácie v dohľadnej dobe, a to od nového roku. Len samotná obava otca z toho, že by matka mohla podať na otca trestné oznámenie za neplnenie vyživovacej povinnosti, či skutočnosť, že bude o ňom hovoriť, že si neplní vyživovaciu povinnosť riadne, nie je postačujúca na to, aby súd jeho návrhu vyhovel. Súd tiež konštatuje, že v čase uzavretia rodičovskej dohody otec uvádzal, že mal náklady spojené s bývaním v sume 280 € mesačne, pričom už v tom čase žil u svojho brata v 3 izbovom byte. V súčasnosti, ako sám uviedol, naďalej žije u svojho brata, kde však svojmu bratovi nič neplatí, ani neprispieva na energie, čo je tiež zmena k lepšiemu. Na strane matky sa jej finančná situácia od posledného rozhodnutia podstatne nezmenila, naďalej je nezamestnaná a poberá rodinné prídavky a dávku v hmotnej núdzi, aktuálne vo výške 20 € mesačne. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
(18) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Nakoľko si účastníci trovy konania neuplatnili, súd o trovách účastníkov nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).