Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-155-2014.pdf
PDF · 179.57 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/155/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobkyne : Q. S., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, O., štátne občianstvo SR zastúpenej JUDr. Pavlom Tornošom, advokátom so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, proti žalovanému: X.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, O., štátne občianstvo SR o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
Súd vyporiadava zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo nasledovne: I. Z vecí patriacich do masy BSM bývalých manželov sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného X.. X. S., nar. XX.XX.XXXX:
- stavba súpisné číslo XXXX, garáž - V. T.. na parcele registra „C“ č. 9225/243, samostatne stojaca garáž, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. K., obec BA - m.č. Ružinov, okres Bratislava II, v hodnote 7 000 Euro.
- záhradná chatka B-6 v k.ú. W., postavená na pozemku parc. č. 5664/55, k.ú. W., záhradkárska osada Lintávy, podľa kolaudačného rozhodnutia č.j.: SOÚ-117/2004/Šm zo dňa 16.04.2004, v hodnote 38 000 Euro.
- osobné motorové vozidlo značky Kia Rio, EČV: BA906KV, v hodnote 2 700 Euro.
II. Z vecí patriacich do masy BSM bývalých manželov sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne Q. S., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX byt č. 17, na 4. poschodí, vchod č. 108 bytového domu nachádzajúceho sa na Š. T. B. O., súpisné číslo XXXX na pozemku registra „ C“, par. č. 21310/2 a par. č. 21310/4 a par. č. 21310/5 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 4034/150144, všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. K. Q., obec BA - m.č. Nové Mesto, okres Bratislava III, v hodnote 120 000 Euro.
III. Žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 34.975 Euro v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.11.2014 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktoré vzniklo uzatvorením manželstva žalobkyne a žalovaného dňa 12.09.1970 a zaniklo rozvodom ich manželstva dňa 22.11.2013 (rozsudok OS Bratislava III , sp. zn. 38P/138/2012, z 11.04.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k.11CoP/403/2013-79 zo dňa 15.10.2013). Počas manželstva manželia nadobudli majetok, ktorý navrhovala žalobkyňa vyporiadať alternatívne tak, že ad a) do výlučného vlastníctva žalovaného prikázať byt č. 17 na Š. T. Č.. XXX B. O., samostatne stojacu garáž na V.W. T. B. O. a záhradnú chatku v Stupave, záhradkárska osada Lintávy, všetky nehnuteľnosti v celkovej hodnote 165.000 Euro, ďalej motorové vozidlo zn. Kia Rio v zostatkovej hodnote 2.700 Euro
a žalovanému uložiť povinnosť vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 83.850 Euro a nahradiť trovy súdneho konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; alebo navrhovala žalobkyňa ad b) do výlučného vlastníctva žalovaného prikázať samostatne stojacu garáž na V. T. B. O. a záhradnú chatku v Stupave, záhradkárska osada Lintávy, v celkovej hodnote 47.700 Euro a motorové vozidlo zn. Kia Rio v zostatkovej hodnote 2.700 Euro a do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázať byt č. 17 na Š. T. Č.. XXX B. O. v hodnote 120.000 Euro a zároveň žalobkyni uložiť povinnosť žalovanému vyplatiť na vyrovnanie podielu sumu 36.150 Euro do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Hodnotu uvedeného nehnuteľného majetku, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stanovila žalobkyňa vo výške zodpovedajúcou trhovej cene obdobných nehnuteľností a hodnotu motorového vozidla, stanovila s prihliadnutím na čas nadobudnutia, dobu užívania ako aj jeho morálne opotrebenie ku dňu zániku manželstva v sume 2.700 Euro. Tiež uviedla, že žiadny z manželov nevynaložil na spoločný majetok prostriedky zo svojho výlučného majetku, a ani na výlučný majetok toho-ktorého manžela, neboli použité prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V čase podania žaloby špecifikovaný hnuteľný aj nehnuteľný majetok užíval výlučne žalovaný. Žalobu odôvodnila žalobkyňa ďalej tým, že pred podaním žaloby žalobkyňa doručila žalovanému písomný návrh na vyporiadanie BSM, v ktorom navrhla alternatívne vyporiadanie majetku patriaceho do BSM, podľa stavu ako kto majetok užíva, na ktorý žalovaný nereagoval avšak zaslal žalobkyni návrh „Dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX“, ktorý žalobkyňa neakceptovala.
2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 23.03.2015, spolu s poučením o jeho procesných právach a povinnostiach a s výzvou na vyjadrenie sa, v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
3. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, predloženými listinami - rozsudkom OS Bratislava III, č. k. 38P/138/2012-55 z 11.04.2013, rozsudkom KS Bratislava č. k.11CoP/403/2013-79 zo dňa 15.10.2013, výpisom s LV č. XXXX, k ú. K. Q., obec: BA - m. č. Nové Mesto, výpisom s LV č. XXXX, k. ú. K., obec: BA - m. č. Ružinov, kolaudačným rozhodnutím č.j. SOÚ-117/2004/Šm zo dňa 16.04.2004, oznámením k ohláseniu drobnej stavby z 13.08.2009, návrhom žalobkyne na uzavretie mimosúdnej dohody o vyporiadaní majetku v BSM z 13.08.2014, cenami nehnuteľností podľa ponuky realitných kancelárií z internetových stránok, návrhom žalovaného na uzavretie dohody podielových spoluvlastníkov o prevedení práva bývania podľa § 123 OZ z 10.09.2014, návrhom žalovaného na uzavretie dohody podielových spoluvlastníkov o výkone užívacích práv podľa § 123 OZ z 23.06.2015, potvrdením Ľudovej banky z 20.08.2007, prehľadom ročného rozpočtu žalovaného od septembra 2006, zápisnicou z domovej schôdze vlastníkov bytov domu z 15.04.2015, fotokópiou časti vkladnej knižky vedenej u SŠTS, účtovnými dokladmi rozhodnutím o vyrubení notárskych poplatkov č. R III.304/72-4, zmluvou č. 130/72 o poskytnutí bezúročnej podmienene nenávratnej pôžičke z 05.07.1972, kúpnou zmluvou o prevode garážového boxu na Bagarovej ulici 1/A v Bratislave V-822/2000, sprievodný list z KÚ v Bratislave z 23.08.2005, žiadosťou žalovaného z 07.12.2009 o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov SAK, časťou stavebného denníka z 09/1972 až 11/1972, fotodokumentáciou o výstavbe záhradnej chatky z 2008 až 2009, rozhodnutím o pridelení bytu z 21.04.1980, kúpnou zmluvou z 18.09.1980, oznámením žalovaného pre Novbyt, sro z 12.11.2013, mesačným zálohovým predpisom platným od 01.04.2014, rozpisom nedoplatkov k 31.03.2015 NOVBYT, s.ro., rozpisom úhrad za služby spojené s užívaním bytu strán, príjmovými pokladničnými dokladmi PP 111439 z 15.12.2011, OO 130948 z 23.09.2013 a PP 150308 z 03.07.2015, písomnými prehláseniami Ľ. U. z 19.06.2016 a S. V. z 20.06.2016, na základe ktorého mal za preukázané nasledovné skutkové zistenia rozhodné pre posúdenie veci:
4. V konaní nebolo sporné, že manželstvo žalobkyne a žalovaného, ktoré uzatvorili dňa 12.09.1970 v Leviciach a z ktorého s narodila t. č. už plnoletá dcéra Q. Š., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/138/2012-55 z 11.04.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 11CoP/403/2013-79 zo dňa 15.10.2013, na základe čoho rozsudok o rozvode manželstva strán nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2013, ktorým dňom došlo podľa § 148 ods. 1 Obč. Z. k zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného.
5. Rovnako nebolo sporné, že za trvania manželstva manželia nadobudli nehnuteľnosti :
- dvojizbový byt č. 17 na 4. poschodí bytového domu B. O., Š. Č. XXX, súp. č. XXXX, postavenom na pozemku CKN par. č. 21310/2 a CKN parc. č. 21310/4 a CKN par. č. 21310/5 s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo výške 4034/150144, všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. K. Q., obec: BA - m.č. Nové Mesto, okres: Bratislava III.
- samostatne stojacu garáž B. O. na V. T. súp. č. XXXX, postavenú na parcele CKN 9225/243 a zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. K., obec: BA - m.č. Ružinov, okres: Bratislava II.
- záhradnú chatku B-6 postavenú na pozemku par. č. 5664/55, k. ú. W., záhradkárska osada Lintávy, podľa kolaudačného rozhodnutia č. j. SOÚ-117/2004/Šm zo dňa 16.04.2004; a hnuteľné veci:
- osobné motorové vozidlo zn. Kia Rio, EČV - BA906 KV.
6. Sporným bolo, či do všetky uvedené veci patria do masy BSM s čiastočne spornou bola ich hodnota. Žalovaný namietal, že garáž a osobné motorové vozidlo do BSM nepatrí, nakoľko garáž na V. T. B. O. kúpila v roku 2005 advokátska kancelária žalovaného za peniaze (250.000,-Sk) získané predajom garáže v Dúbravke v roku 2000, patriacej advokátskej kancelárii žalovaného. V roku 2009 bol žalovaný vyčiarknutý zo zoznamu advokátov a hoci nebola uskutočnená formálna likvidácia majetku jeho kancelárie, podľa názoru žalovaného garáž a auto nepatria do spoločného majetku, nakoľko ide o veci výkonu povolania len jedného z manželov, poukazujúc na § 143 OZ. Žalovaný ďalej namietal hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností, pričom všeobecnú hodnotu bytu stanovil na 110.000 Euro a chaty najskôr tak, ako uviedla žalobkyňa (38.000 Euro) a neskôr v priebehu konania, v rámci svojho návrhu pri vyporiadaní BSM prikázať chatu do výlučného vlastníctva žalobkyne uviedol, že chata má hodnotu nie menšiu ako 65.000 Euro. Spornými boli aj skutkové okolnosti ohľadom pričinenia sa o nadobudnutie spoločného majetku, ktorý je predmetom vyporiadania a čiastočne aj okolnosti užívania, najmä vyporiadavaných nehnuteľností. Napokon sporným bol aj spôsob vyporiadania ohľadom prikázania vecí tvoriacich masu vyporiadaného BSM a aj výška podielov, nakoľko žalovaný namietal uplatnenie zákonného princípu rovnosti podielov a žiadal s prihliadnutím na ním uvádzané dôvody (nerovnaký podiel na nadobudnutí a udržaní BSM), vyporiadať majetok zo zaniknutého BSM v pomere 60% ku 40 % v prospech žalovaného (resp. 3/5 ku 2/5 ).
7. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že po rozvode so žalovaným v roku 2013, bola situácia pre časté hádky natoľko neúnosná, že žalobkyňa bola nútená zo spoločného bytu na Š. T. B. O., v ktorom do tej doby bývali so žalovaným, odsťahovať sa do podnájmu. Od októbra 2015 sa však musela žalobkyňa vrátila bývať naspäť do bytu, nakoľko jej prišlo oznámenie o tom, že budú spolu so žalovaným z bytu vyprataný, pre vysoký nedoplatok na platbách spojených s užívaním tohto bytu a ktorý neuhrádzania platieb od roku 2011 bol v tom čase vo výške 3.500 Euro. Nedoplatok vznikol na základe toho, že v roku 2011 žalobkyňa, ktorá dovtedy platila aj úhrady za byt prestala pracovať a ako dôchodkyňa už nebola schopná platiť aj náklady na bývanie a aj udržiavať kuchyňu a ostatné výdavky domácnosti. Tieto platby nebol ochotný platiť ani žalovaný, vznikol nedoplatok. Žalobkyňa uviedla, že v čase keď bola odsťahovaná v podnájme, platby spojené s užívaním bytu neuhrádzala, nakoľko si platila náklady na podnájom vo výške 200 Euro. Túto situáciu sa žalobkyňa snažila riešiť pôžičkou vo výške 1.500 Euro, ktorú si vzala v najvyššej možnej sume, akú jej mohla banka poskytnúť a ktorú použila na úhradu vzniknutého nedoplatku. Taktiež sa so správcom (NOVBYT, s.r.o.) dohodla na splátkovom kalendári a to tak, že žalobkyňa bude mesačne hradiť polovicu mesačných preddavkových platieb s tým, že druhú časť dlhu (nedoplatku), ako aj druhú polovicu mesačných platieb spojených s užívaním bytu, by mal uhradiť žalovaný. Práve táto situácia aj núti žalobkyňu sa po rozvode so žalovaným majetkovo vysporiadať, nakoľko žalovaný riadne neuhrádzal platby za bývanie, pričom od žalobkyne požadoval a jeho návrhy na dohodu smerujú k tomu aby mu mesačne platila sumu 250 Euro s tým, že on bude potom uhrádzať platby za byt. Žalobkyňa na takýto návrh nechcela pristúpiť práve z obavy, že žalovaný by úhrady neplatil. Ohľadom užívania spoločného bytu žalobkyňa uviedla, že od októbra 2015, kedy sa vrátila bývať do bytu až doposiaľ ho nemôže využívať v plnom rozsahu, pretože sa jedná o 2 izbový byt, kde je spálňa, obývačka a ďalej samostatná kuchyňa, komora, kúpeľňa a záchod. Žalobkyňa obýva malú miestnosť
- komoru (2 x 1,5 m), kde si svieti jedným 40 W svietidlom a žalovaný užíva takmer celý zvyšok bytu, pretože má svoje veci v spálni (4x3m), ktorú si zamyká a zamyká si v nej aj ovládač od televízora, z ktorého dôvodu žalobkyňa nemôže pozerať TV, ktorý je v obývačke (4x5m) a ktorý využíva jedine žalovaný, nakoľko sa cez deň v nej zdržiava. Žalobkyňa nemôže preto spálňu a ani obývačku užívať a má do nich zákaz vstupu. V kuchyni je na sporáku vypnutý plyn, z dôvodu neuhradených platieb, takže nie je možné ani v nej variť, pričom žalovaný si z chaty priniesol elektrický sporák, na ktorom si sám pre seba varí. Umýva a sprchuje sa studenou vodou a občas, keď žalovaný zapne pre seba ohrievač na teplú vodu, to využije aj žalobkyňa. Prevažne sa okrem prespania zdržiava mimo bytu u príbuzných
a priateľov. Nakoľko za danej situácie väčšinu elektriky spotrebováva žalovaný, mal by aj platiť platby za elektriku, avšak či ich v skutočnosti uhrádza, to žalobkyňa uviesť nevedela. Žalobkyňa uviedla, že uhrádza polovicu nájomného vo výške 83 € mesačne + 126 € mesačne za nedoplatok nájmu, Žalobkyňa v súvislosti so svojim zdravotným stavom uviedla, že nakoľko uvedený byt sa nachádza na 4. poschodí v dome bez výťahu, je pravdou, že pre ňu nie je vhodným, ale pomalým tempom zvládne vyjsť aj na 4 poschodie, avšak na jej zdravotný stav omnoho negatívnejšie pôsobí to, že doposiaľ nemá vyriešené so žalovaným majetkové vzťahy a možnosť samostatného bývania. Uviedla, že so žalovaným sa v tomto smere nedá žiadnym spôsobom dohodnúť, nakoľko sa vyjadril, že ho nikto o byt nepripraví, zostane v ňom ostať bývať a preto odmieta čo i len uvažovať o predaji predmetného bytu aby takýmto spôsobom majetkovú situáciu riešiť. Zároveň žalovaný chce užívať aj chatu v Stupave a všetok ostatný majetok. Pokiaľ je však v byte niečo pokazené (napr. záchod), tak žalovaný žiada od žalobkyne peniaze za opravu a keď mu ich nedala, tak záchod neopravil a takto pristupuje aj k ostatným záležitostiam týkajúcich sa bytu. Preto žalobkyňa v prípade vyporiadania BSM v zmysle návrhu prikázaním bytu do jej vlastníctva, chce byt predať a z výťažku z predaja vyplatiť žalovanému sumu na vyrovnanie podielu a sama si zabezpečiť vhodné bývanie. Ku dňu zániku manželstva žalobkyňa uhrádzala mesačné splátkami vo výške 85 Euro z titulu pôžičky vo výške 2.000 Euro, ktorú si vzala v banke na zdravotné účely a po zániku manželstva si v marci 2015 vzala ďalšiu pôžičku v sume 1.600 Euro na úhradu vyššie uvedených nedoplatkov spojených s užívaním bytu s tým, že spolu v súčasnosti uhrádza uvedené pôžičky jednou sumou v splátkach po 126 Euro mesačne. Žalobkyňa uviedla, že daný stav je pre ňu neúnosný aj vzhľadom na jej zdravotný stav, nakoľko v roku 2008 jej bol implantovaný kardiostimulátor. Ani vtedy žalovaný na tento jej vážny zdravotný stav neprihliadal a nebol ochotný vymeniť ich byt, ktorý je na 4. poschodí bez výťahu a ani po rozvode manželstva, nemá záujem spoločný majetok vyporiadať a žalobkyňa už naďalej nevládze znášať takúto situáciu. V súvislosti s uvedenými zdravotnými problémami a opravou chrupu jej vznikli aj ďalšie výdavky vo výške 950 Euro, na úhradu ktorých si vzala pôžičku, ktorú spláca. Uviedla, že motorové vozidlo zn. Kia Rio, zakúpené v roku 2008 užíva výlučne žalovaný pre svoje potreby a žalobkyňa v ňom sedela možno 5 krát, pričom ani keď prosila žalovaného, aby zaviezol na záhradu a chatu v Stupave (záhradkárska osada Lintávy), nakoľko je to do kopca, žalovaný k tomu nebol ochotný. Rovnako tak aj uvedenú chatu užíva predovšetkým žalovaný, pretože žalobkyňa bola odkázaná vždy práve na to, aby ju tam zaviezol žalovaný autom, čo bolo sporadicky. Ide o murovanú stavbu, plne vybavenú kuchyňou, ústredným kúrením, je v nej krb a v podstate ide o menší dom, v ktorom sa dá celoročne bývať. K okolnostiam nadobudnutia majetku počas manželstva žalobkyňa uviedla, že so žalovaným v cca roku 1975 spoločne začali stavať rodinný dvoj dom v Leviciach, pričom obaja pracovali po večeroch a víkendoch na stavbe a namietala tvrdenia žalovaného, že iba on sám celé dni a večery pracoval na dome ako nepravdivé. V tom čase sa rodičia žalobkyne starali o ich štvorročnú dcérku. Popri rôznych prácach na stavbe (často aj mužských) aj zabezpečovala a financovala zo svojich prostriedkov stravu pre robotníkov a vozila ju cca 2 km na detskom kočíku na stavbu. Rovnako aj pri prácach (aj ťažších stavebných) na výstavbe chaty v záhradkárskej osade Lintávy v Stupave, žalobkyňa pomáhala a žalobca do prác dokonca zapájal aj ich v tom čase asi 10 ročnú dcéru. Počas manželstva si žalovaný zo spoločných finančných prostriedkov kúpil si motorku (Jawa) za 22.000 Sk, ktorú mu ukradli avšak keď sa v súčasnosti (po rozvode) pokazil v byte splachovač na WC, nútil dať žalobkyňu 20 Euro na jeho opravu a jeho vkladom bola jeho práca pri oprave; rovnako50 Euro keď sa pokazil ohrievač na teplú vodu, ktorú ani nevyužíva. Uviedla, že žalovaný má prostriedky na to aby chodil každý rok na liečenie, pričom žalobkyňa po piatich operáciách, si nemôže z finančných dôvodov liečenie dovoliť.
8. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo 22.11.2013 a už v roku 2016 (pokiaľ by nebola podaná predmetná žaloba), by nastali účinky zákonnej domnienky, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké v zmysle § 149 ods. 4 OZ a preto požadoval, aby súd v zmysle smernice § 150 OZ rozhodol s prihliadnutím na tento fakt. Uviedol, že preferuje zmierlivé vyriešenie veci a predložil návrh vyporiadania, pri ktorom by sa vychádzalo z nerovnosti podielov, z dôvodu zohľadnenia prínosu žalovaného na nadobudnutí spoločného majetku spočívajúceho v tom ad a) čo vynaložil spoluvlastník zo svojho výhradného majetku na spoločný majetok a ad b) ako sa spoluvlastník zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetkových hodnôt patriacich do spoločného majetku. V rámci konania predložil viaceré návrhy dohôd, ktoré predkladal žalobkyni, ktorá ich neakceptovala (návrh na uzavretie dohody podielových spoluvlastníkov o prevedení práva bývania podľa § 123 OZ z 10.09.2014 a z 23.06.2015). Napokon predložil návrh dohody (podanie z 08.02.2016), podľa ktorej by upravil:
- Vlastníctvo tak, že spoluvlastníčka (žalobkyňa) je výhradnou vlastníčkou nehnuteľností - chaty a trvalých porastov na pozemku záhrady č. 62 v záhradkárskej osade Lintávy k. ú. W.. V žalobe spoluvlastníčka uvádza jej hodnotu ako 38.000 Euro čiže 1,15 mil. Sk. Súčasná hodnota (anglicky Present Value - PV), pri dobrom hospodárení s predajom získanej sumy znamená mesačný peňažný príjem spoluvlastníčky viac ako 300 Euro mesačne na 15 rokov (180 mesiacov) pri úrokovej miere 2.5%.
- Užívacie právo k časti bytu a k chate tak, že spoluvlastníčka má právo užívania k časti bytu (teraz kuchyňa a priľahlá izbička spálne) a spoluvlastník (žalovaný) má právo užívania k chate a trvalým porastom na pozemku záhrady č. 62 v záhradkárskej osade Lintávy k. ú. W.. Právo zaniká výpoveďou za podmienok ako výpoveď nájmu k bytu a k poľnohospodárskemu pozemku (§ 677 OZ). Prvýkrát možno právo vypovedať v roku 2020. Žalovaný k hodnote vyporiadavaných vecí tvoriacich masu BSM uviedol, že byt na Š. T. B. O. má hodnotu 110.000 Euro a chata v záhradkárskej osade Lintávy tak, ako uviedla žalobkyňa, 38.000 Euro. K hodnote garáže na V. T. B. O. a auta zn. Kia Rio sa žalovaný nevyjadril, nakoľko podľa jeho názoru tieto nepatria do masy BSM i keď boli nadobudnuté za trvania manželstva, nakoľko ich vyžíval pri výkone povolania advokáta a boli kúpené z majetku jeho advokátskej kancelárie. V rámci konania žalovaný predniesol taký procesný návrh, podľa ktorého by súd mohol medzitýmnym rozsudkom určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim masu BSM, pričom v inom konaní prebieha spor ohľadom nedoplatkov za mesačné úhrady spojené s užívaním bytu na Š., na základe žaloby správcu spoločnosti NOVBYT, s.r.o., v ktorom sú obaja bývalí manželia v postavení žalovaných a to z dôvodu, že k 31.03.2015 vznikol na platbách nedoplatok vo výške 2.637 Euro a tento byt sa mal dražiť. Žalobkyňa mala so správcom dohodu o úhrade nedoplatku, na jeho úhradu si vzala pôžičku, pričom žalovanému ani nepovedala za aký úrok. Žalobca uviedol, že uhrádzal všetky ďalšie náklady týkajúce sa elektriny, plynu, dane a pod. podľa ročného rozpisu, ktorý si vytvoril vo forme grafu na rok 2016 a podľa ktorého žalovaný rozpísal, ktoré platby, kedy a v akej výške mala žalobkyňa a ktoré mal uhrádzať žalovaný. Napokon žalovaný podaním z 01.07.2016 navrhol vyporiadať spoluvlastníctvo v súlade s jeho právnym záujmom na ochranu obydlia tak, že I. Spoluvlastník (žalovaný) preberá do svojho výhradného vlastníctva byt č. 17 na Š. T.. Č. XXX B. O., bez povinnosti vyplatenia akejkoľvek peňažnej sumy spoluvlastníčke (žalovanej). II. Spoluvlastníčka preberá do výhradného vlastníctva chatu, ktorá je predmetom sporu s tým, že v konečnom rozsudku bude rozhodnuté o výške povinnosti spoluvlastníčky zaplatiť spoluvlastníkovi súdom ustálenú peňažnú sumu na vyrovnanie hodnoty nadobudnutých podielov BSM. III. Od právoplatnosti vyporiadania BSM do 31.12.2020 má spoluvlastník právo užívať chatu za náhradu 30 € mesačne a do toho istého času má spoluvlastníčka právo užívať časť bytu (teraz kuchyňa a priľahlá izbička), za náhradu 200 € mesačne. Náhrady sa zvyšujú pomerom 3/17 zo sumy zvýšenia zálohových platieb správcovi bytu v čase vyporiadania BSM. Žalovaný k užívaniu predmetných vecí v BSM uviedol, že v byte býva spoločne so žalobkyňou, pričom žalobca užíva výlučne spálňu a žalovaná užíva kuchyňu so slúžkovskou izbou (komoru). K užívaniu obývačka (prechodovej izby) sa nevedel nevyjadriť. Chatu záhradkárskej osade Lintávy, k. ú. W., žalovaný uviedol, že užíva spoločne so žalobkyňou a to tým spôsobom, že žalovaný tam chodím 4 krát do týždňa a žalobkyňa len veľmi málo, napr. keď je úroda čerešní a to príde aj MHD z Bratislavy alebo so známymi v aute. Garáž je v súčasnej dobe prakticky využívaná len na garážovanie auta, ktoré je nepojazdné. Žalovaný ďalej tvrdil, že na nadobudnutí vyporiadavaného majetku sa pričinil predovšetkým sám a to tým, že výlučne sám vyprojektoval, manažoval, remeselníckou prácou vybudoval a zabezpečoval výstavbu rodinného domu v Leviciach (trojpodlažnej mestskej vily), z predaja ktorého bol čistý výnos v tom čase 300.000,- Sk a predajom ktorého získali ako manželia prostriedky na kúpu vyporiadavaného bytu v O. na Š. T.. Žalovaný uviedol, že sám uhrádzal náklady remeselníkov, denne 8 rokov (1972 až 1980) svojpomocne sa podieľal na prácach (30 hodín týždenne) a výlučne z jeho oddeleného majetku bolo na výstavbu investovaných 60.000 Kčs, ktoré dostal dňa 21.03.1972 darom od svojho strýka žijúceho v USA, čo vyčíslil ako 23 %-tný podiel na následne získanom výnose z predaja domu v Leviciach (a svoj vnos do BSM). Uviedol, že okrem toho bola bývalým manželom na výstavbu domu poskytnutá aj štátna nenávratná podpora vo výške 45.000,- Sk, podmienená tým, že nehnuteľnosť nebolo možné predať po dobu 10 rokov, čo nesplnili a túto sumu z predajnej ceny vrátili a ďalej pôžička z banky vo výške 120.000,- Sk, ktorú rovnako splatili priamo z kúpnej ceny pri predaji uvedenej nehnuteľnosti. Zároveň uviedol, že bolo potrebné, aby sa jednalo o dvojdom a preto formálne boli spoluvlastníkmi aj manželkini rodičia, ktorí sa však reálne na výstavbe domu nepodieľali. Pozemok bol v tom čase vo vlastníctve štátu a právo
osobného užívania prináležalo v tom čase otcovi žalobkyne, ktorý bol komunistickým funkcionárom a práve vďaka jeho protekcii dostali pozemok s manželkou na výstavbu rodinného domu. Svoje tvrdenia ohľadom finančného daru 60.000 Kčs od strýka V. S. z USA, použitých na výstavbu domu, žalovaný preukazoval potvrdením o pôžičke týkajúce sa iných príbuzných a z ktorého je zrejmé, že menovaný strýko žalovaného žil dlhodobo v USA a ďalej vlastným prepočtom nákladov na výstavbu domu v Leviciach, keď je zrejmé, že na vyplatenie robotníkov a materiálu pri stavbe bolo potrebné disponovať hotovosťou a príjmami v danom čase. Už len fakt, že bývali manželia boli v tom čase mladí manželia ani jeden nemali žiadnu hotovosť preukazuje, že v skutočnosti žalovaný obdržal uvedený finančný dar od strýka z USA a použil ho na úhradu pri stavbe domu. Žalovaný uviedol ďalšie tvrdenia ohľadom svojho dobrého hospodárenia, investovania a rôznych transakcií ( v r. 1991 do Poľnobanky, resp. v r. 1994 londýnskej banky European bank for reconstrukction and developmnet, ktoré následne predal za 500 tis. a 170 tis. Sk), vyčíslených v tzv. investičnej hodnote a ktoré realizoval po dobu manželstva, pričom k reálnej možnosti vyplatenia žalobkyni sumy na vyrovnanie jej podielu sa vyjadril len poukázaním na svoje návrhy týkajúce sa užívania majetku bývalých manželov v podielovom spoluvlastníctve. Uviedol, že sám nedisponuje žiadnymi prostriedkami na vyrovnanie podielu pokiaľ by boli nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva a takýmto spôsobom ani nemá záujem majetok v BSM vyporiadať, poukazujúc na návrhy na dohodu o užívaní predmetných nehnuteľností podľa jeho vyjadrenia v podielovom spoluvlastníctve. Neskôr uviedol, že príslušnú sumu na vyrovnanie podielov, cca 25.000 Euro môže získať predajom chaty, ktorá má takú hodnotu. Uvedené skutočnosti žalovaný zhrnul do záverečného stanoviska, návrhu na vyporiadanie spoluvlastníctva podaním z 01.07.2016, s výpočtom vyporiadania majetku v BSM, s uplatnením nerovnakých podielov (3/5 ku 2/5) a vychádzajúc z hodnoty majetku nasledovne: ak všeobecná hodnota bytu je 110.000 Euro a chaty nie menej ako 65.000 Euro, tzn. spolu 175.000 Euro, tak po zohľadnení daru 60.000 Euro (vnosu žalovaného do spoločného majetku), je celková hodnota majetku na vyporiadanie BSM 115.000 Euro. Potom prikázanie chaty do výlučného vlastníctva žalobkyne, s cenou nie menej ako 65.000 Euro, presahuje jej podiel na majetkovom vyrovnaní z BSM a potom je možné spoľahlivo rozhodnúť o základe sporu a tou sumou 25.000 Euro. Alternatívne žalovaný navrhol, že sumu, o ktorú kúpna cena chaty prekročí 45.000 Euro pri predaji žalovanou (kúpa nádeje v tzv. odvážnej, aleatórnej zmluve). Zo 115.000 Euro hodnoty BSM je podiel spoluvlastníka 3/5 čo je 69.000 Euro, zaokrúhlene 70.000 Euro a podiel žalovanej je 2/5, tzn. 46.000 Euro, zaokrúhlene 46.000 Euro a rozdiel 70.000 Euro - 45.000 Euro = 25.000 Euro v prospech žalovaného. Ďalej sa žalovaný v uvedenom záverečnom návrhu opätovne zaoberal rôznymi prepočtami nákladov (zväčša hypotetickými, porovnateľnými a pod.) za užívanie bytu, chaty, podnájmu, iných obdobných nehnuteľností atď. a prepočtami hodnôt v rokoch výstavby domu v Levicach (1972-1980), neskôr chaty (1988, 2008-2012), s čiastočným použitím niektorých znaleckých metód oceňovania nehnuteľností.
9. Právny zástupca žalobkyne k veci uviedol, že navrhuje, aby súd za daného stavu prihliadol aj na to, že žalovaný doposiaľ žiadnym spôsobom nereagoval na návrh žalobkyne na vyporiadanie BSM, pričom jeho snahu riešiť vyporiadanie BSM ako dohodu podielových spoluvlastníkov, žalobkyňa nemá záujem a ani nemôže akceptovať. Pôvodne právny zástupca žalobkyne navrhoval, vzhľadom na postoj žalovaného a jeho návrhy na vyporiadanie a tiež možnosti žalobkyne ohľadom vyplatenia vyrovnacieho podielu žalovanému v prípade, že by nadobudla s masy BSM do výlučného vlastníctva byt keď zistila, že nebude mať prostriedky na vyplatenie, aby súd zvážil možnosť predaja nehnuteľnosti súdom, ako spôsob vyporiadania BSM po zániku manželstva strán sporu. Napokon s ohľadom na predkladané návrhy žalovaného a jeho vyjadrenia, ako konečný návrh právny zástupca žalobkyne žiadal vyporiadať špecifikovaný majetok v BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne bude prikázaný byt č. 17 na Š. B. O. v hodnote 120.000 Euro a s tým, že žalobkyni bude uložená povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 36.150 Euro a do výlučného vlastníctva žalovaného sa z majetku v BSM budú prikázané nehnuteľnosti - garáž v Bratislave v hodnote 7.000 Euro a záhradná chatka v osade Lintávy, v hodnote 47.700 Euro a motorové vozidlo KIA RIO - BA 906KV v hodnote 2.700 Euro. Uvedené vyporiadanie považuje za vhodné aj z dôvodu, že žalobkyňa nemá žiadnym spôsobom zabezpečené bývanie, pričom žalovaný sa aj v minulosti a aj v súčasnej dobe sa často zdržiava a býva na chate v osade Lintávy, ktorá je celoročne obývateľná a takýmto spôsobom by bolo vyriešené bývanie oboch bývalých manželov. Úhradu sumy na vyrovnanie podielu žalovaného, vzhľadom na majetkové pomery oboch strán, navrhoval právny zástupca umožniť žalobkyni platiť v primeraných splátkach, nakoľko hotovosťou žalobkyňa nedisponuje.
Namietal započítanie finančných prostriedkov vo výške 60.000 Kčs, ktoré mali byť poskytnuté žalovanému od strýka z USA na výstavbu domu v Leviciach v roku 1977, ako výlučného majetku ktorý bol použitý na spoločný majetok, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by dostal dar v uvedenej sume a pokiaľ aj áno, že táto suma bola za trvania manželstva darovaná výlučne jemu a nie obom manželom a napokon ani z ničoho nevyplýva, že tieto finančné prostriedky boli použité na spoločný majetok, konkrétne na výstavbu domu v Leviciach. Takéto tvrdenia žalovaného nevyplývajú ani z predloženej časti stavebného denníka ani z predloženej listiny - písomného potvrdenia z 30.07.1968, pričom obdržanie uvedeného finančného daru žalobkyňa namietala ako nepravdivé. Právny zástupca žalobkyne napokon namietal aj použitie analógie žalovaným pri eventuálnom započítaní 60.000 Kčs v tom, že uvedená suma je v súčasnosti ekvivalentom sumy 60.000 Euro, ktorú žiadal žalovaný započítať ako svoj vnos na spoločný majetok, ktoré je v rozpore so zákonom. Rovnako namietal ako nedôvodný návrh žalovaného zohľadniť uvedený finančný dar ako osobnú účasť žalovaného (vklad) pri nadobudnutí spoločného majetku pri vyporiadaní, a to pomerom 60 % ku 40 % v prospech žalovaného (resp. 3/5 ku 2/5), navyše ani nesúhlasí s takýmto tvrdením odporcu, že sa žalovaný pričinil o nadobudnutie a udržanie veci do BSM v uvedenom pomere Takéto tvrdenie je nepravdivé a žalovaný ho ani dôkazne nepreukázal. Preto žiadal aby súd vychádzal zo zásady, že každý z manželov sa pričinil o nadobudnutie a udržanie veci v BSM v rovnakej miere (50/50) s poukazom na štandardnú judikatúru. Ohľadom sumy 300,000,- Kčs ako výnos s predaja rodinného domu postavaného v Leviciach počas manželstva uviedol, že táto suma bola použitá na nadobudnutie ďalších nehnuteľností v bezpodielovoim spoluvlastníctve manželov pri presťahovaní z Levíc do Bratislavy. Tvrdeniam žalovaného, že špecifikovaná garáž a auto nepatria do masy BSM, právny zástupca žalobkyne namietal ako nedôvodné, poukazujúc na ustálenú judikatúru v zmysle ktorej je nesporné, že predmetné veci patria do masy BSM. K hodnote vyporiadavaných nehnuteľností právny zástupca uviedol, že cenu bytu na Š. B. O. a záhradnej chatky v osade Lintávy, k.ú. W., uvedenú v žalobe žalovaný v zásade potvrdil a cenu garáže a motorového vozidla nesporoval. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalovaného na vyporiadanie BSM tak, že žalobkyni bude prikázaná chata v Lintávach, nakoľko tento návrh je v rozpore so skutkovým stavom. Žalobkyňa užíva predmetnú chatu len občasne, naopak žalovaný ju užíva takmer celoročne. Pokiaľ ide o finančnú situáciu strán sporu, je u oboch bývalých manželov približne rovnaká, nakoľko bývalý manželia ku dňu zániku manželstva nedisponovali žiadnym ďalším majetkom ani hotovosťou na účte alebo vkladnej knižke. Preto právny zástupca žalobkyne žiadal, aby súd pri rozhodovaní ohľadom prikázania jednotlivých nehnuteľností z masy BSM prihliadol najmä na skutočnosť, kto ktorú nehnuteľnosť užíva vo väčšom rozsahu. Preto navrhoval aby súd žalovanému prikázal predmetnú chatu v záhradkárskej osade Lintávy (k.ú. W.) a žalobkyni byt na Š. B. O.. Spôsob vyporiadania, navrhnutý žalovaným je neurčitý, nevykonateľný, pričom v rámci vyporiadania BSM žalovaný navrhuje zriadiť vecné bremeno, pričom pri vyporiadaní majetku po zániku BSM prikázaním nehnuteľnosti, tomu ktorému zo strán sporu, nie je daný žiadny dôvod na zriadenie vecného bremena. Poukázal aj na aktuálny zdravotný stav žalobkyne, ktorý sa zhoršuje aj vzhľadom na pretrvávajúci spor a stále nevysporiadané BSM a aj to, že sú žalobkyňa a žalovaný nútení bývať spoločne. Súčasná situácia žalobkyne je aj z hľadiska jej zdravotného stavu pre ňu neúnosná. Ani jeden z bývalých manželov nemajú v hotovosti prostriedky na vyplatenie vyrovnania podielu a ani možnosť si tieto prostriedky požičať, obaja sú na tom finančne rovnako a preto žiada aby súd prihliadol pri rozhodovaní aj na to, aby mali obaja možnosť ďalej v nehnuteľnostiach bývať, resp. mali zabezpečené bývanie. V prípade, že by súd prikázal do výlučného vlastníctva obe nehnuteľnosti iba jednému z bývalých manželov reálne hrozí, že druhý z manželov by nemal zabezpečené bývanie a ani by mu reálne nebola včas vyplatená suma na vyrovnanie podielu, keďže obaja môžu získať prostriedky iba predajom jednej prípadne oboch nehnuteľností. Aj z dôvodu, že žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav v uvedenom byte nemôže bývať a ho užívať, má záujem byt predať a z výnosu si zabezpečiť vhodné bývanie a vyplatiť vyrovanie podielu žalovaného, na rozdiel žalovaného, ktorý svojimi návrhmi prezentuje záujem naďalej užívať celý majetok zo zaniknutého BSM. Preto právny zástupca žalobkyne žiadal prihliadať na takýto postoj žalovaného pri vyporiadaní BSM a prikázať byt do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatenia vyrovnacieho podielu žalovanému. Zároveň žiadal, aby súd zohľadnil pri vyporiadaní uhradenie časti nedoplatku titulom neuhrádzaných platieb správcovi NOVBYT, s.r.o., ktoré vznikli za trvania manželstva strán sporu súvislosti s užívaním bytu a splátky ktoré uhradila žalobkyňa na tieto spoločné záväzky, navrhoval započítať do vyrovnacieho podielu. V súvislosti s užívaním chaty a s tým súvisiacimi nákladmi za elektriku, vodu a dane, právny
zástupca žalobkyne poukazoval na to, že žalobkyňa chatu dlhodobo vôbec neužíva a z toho dôvodu ani neuhrádzala uvedené náklady.
10. Z rozsudku OS Bratislava III, č. k. 38P/138/2012-55 z 11.04.2013, v spojení s rozsudkom KS Bratislava č. k.11CoP/403/2013-79 zo dňa 15.10.2013 mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo dňa 12.09.1970, ktoré zaniklo právoplatným rozhodnutím súdu o jeho rozvode dňa 22.11.2013.
11. Z výpisu z LV č. XXXX, vedenom správou katastra pre okres Bratislava III., obec BA-m.č. Nové mesto, k ú. K. Q., mal súd preukázané, že na základe Zámennej zmluvy V-2425/00 z 09.08.2001, sa stali strany sporu ako manželia vlastníkmi bytu č. 17 na 4. posch. bytového domu v O., T.. Š. Č.. XXX, súpisné číslo 3558, postavenom na pozemku registra „C“ parc. č. 21310/2, 21310/4, 21310/5 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 4034/150144.
12. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, vedenom správou katastra pre okres Bratislava II., obec BA-m.č. Ružinov, k ú. K., mal súd preukázané, že na základe Kúpnej zmluvy V-7890/05 zo dňa 13.01.2006, sa stali strany sporu ako manželia vlastníkmi samostatne stojacej garáže v O., V. T.., súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele registra „C“ č. 9225/243.
13. Z oznámenia primátora mesta Stupava k ohláseniu drobnej stavby z 13.08.2009 (prestavba záhradnej chatky na pozemku parc. č. 566/55 v k. ú. W.) a kolaudačného rozhodnutia č. j. SOÚ-117/2004/ Šm zo dňa 16.04.2004, právoplatného dňa 05.05.2004 mal súd preukázané, že stranám sporu ako manželom a stavebníkom bolo povolené užívanie stavby : Záhradná chatka B-6 na pozemku parc. č. 5664/55 k. ú. W., záhradkárska osada Lintávy, ktorá je samostatne stojacou, podpivničenoiu, prízemnou s podkrovím so sedlovou strechou a celkovou plochou stavby 17 m2, postavená na základe stavebného povolenia č. VOB 436/88-248 vydaným Odborom výstavby, obchodu a MH pri MNV Stupava dňa 02.03.1998. Žalovaný tiež predložil vlastnú fotodokumentáciu o výstavbe uvedenej záhradnej chaty z r. 2008 až 2009.
14. Zo zápisnice z domovej schôdze vlastníkov bytov domu na Š. Č.. XXX z 15.04.2015, bod č. 4 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný mali na byte (č. 17) pohľadávku viac ako 2.000 Euro s tým, že vlastníci bytov sa uzniesli, že pokiaľ nebude pohľadávky uhradená do 31.08.2015 súhlasia s vykonaním dražby bytu.
15. Zo zoznamu nedoplatkov vystaveného správcom NOVBYT, s.r.o., Hálkova 11, Bratislava dňa 13.04.2015 mal súd preukázané, že nedoplatok na preddavkových platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a za služby v súvislosti s užívaním bytu v dome na Š. Č.. XXX vo vlastníctve strán, bol k 31.03.2015 vo výške 2.637,72 Euro.
16. Z preložených príjmových pokladničných dokladov č. PP111439 z 15.12.2011, č. PP130948 z 23.09.2013 a č. PP150308 z 03.07.2015 mal súd preukázané, že žalobkyňa uhradila v prospech správcu nedoplatky za 08-11/2011 v sume 557,69 Euro dňa 15.12.2011 a po zániku manželstva nedoplatok v sume 800 Euro dňa 23.09.2013 a v sume 1.550 Euro dňa 03.07.2015.
17. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.1980 mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný ako manželia (predávajúci 1./) a rodičia žalobkyne (predávajúci 2./) predali rozostavanú domovú nehnuteľnosť s príslušenstvom v Leviciach za kúpnu cenu 486.507,- Kčs, z ktorej časť v sume 121.500,- Kčs bola poukázaná na účet stavebnej pôžičky predávajúcich 1./ v SLŠS, pobočka Levice a časť v sume 311.007,- Kčs na vkladnú knižku na mená predávajúcich 1./ v SLŠS, pobočka Bratislava so súhlasom predávajúcich 2./ a zvyšok v sume 54.000,- Kčs na vkladnú knižku na mená predávajúcich 2./ v SLŠS, pobočka Levice.
18. Podľa zmluvy č. 130/72 z 05.07.1972 vyplývalo, že na výstavbu rodinného domu bola za trvania manželstva žalovanému poskytnutá bezúročnej podmienene nenávratná pôžička vo výške 35.000,- Kčs.
19. Podľa rozhodnutia bývalého MNV HM Bratislava o pridelení bytu z 21.04.1980, č. j. Byt/254/7-1248/1980 ZPB:519/1979, bol za trvania manželstva pridelený žalovanému 3 izbový byt s prísl. v O. na O. T.. Č.. XX.
20. Z predloženej fotokópie časti vkladnej knižky vedenej u SLŠS vyplývalo, že po poslednom výbere dňa 06.03.1991 bol zostatok na VK 20,- Kčs.
21. Z písomných prehlásení Ľ. U. z 19.06.2016 (suseda v Leviciach) a S. V. (sestra žalobkyne) z 20.06.2016 vyplývalo, že žalobkyňa osobne vykonávala rôzne stavebné práce pri výstavbe rodinného domu v Leviciach a na stavbe pracovali aj rodičia žalobkyne a sestra žalobkyne s manželom.
22. Zo predloženej žiadosti žalovaného z 07.12.2009 adresovanej SAK vyplýva, že požiadal o vyčiarknutie zo zoznamu advokátov.
23. Z predloženej inzercie viacerých realitných kancelárií vyplývalo, že cena obdobných 2-izbových bytov (64 m2) na Š. T. B. O. je cca od 117.000 Euro do 142.000 Euro; cena garáže na V. T. B. O. je cca 7.500 Euro a chaty v záhradkárskej oblasti v k.ú. W. je cca 37.000 až 37.600 Euro.
24. Podľa § 143 Občianskeho zákonnníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 25. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonnníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 26. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonnníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 27. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonnníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 28. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonnníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov podaný od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci v bezpodielovom spoluvlastníctve pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 29. Podľa § 150 Občianskeho zákonnníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 30. Citované zákonné ustanovenia vytvárajú právny rámec usporiadania vzájomných majetkových vzťahov medzi manželmi. Ide o formu majetkového spoločenstva, ktorej existencia je zásadne viazaná na trvanie manželstva. S uzavretím manželstva sú zo zákona spojené významné právne dôsledky v oblasti statusových aj majetkových práv manželov. Majetkové vzťahy medzi manželmi podliehajú zvláštnemu právnemu režimu vzhľadom na účel a funkciu manželstva a spoločenský záujem. Trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je viazané na dobu trvania manželstva a jeho zánikom zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a vykoná sa jeho vyporiadanie (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“).
31. Základnou zásadou vyporiadania je podľa § 150 OZ zásada rovnosti podielov (princíp parity), v zmysle ktorej podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Od rovnomerného stanovenia podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možné sa odchýliť a podiely manželov na spoločnom majetku určiť v rozdielnom pomere, avšak len výnimočne, pričom vyporiadanie majetkového spoločenstva medzi manželmi musí byť v súlade so zásadou spravodlivosti a princípom dobrých mravov (§ 3 OZ).
32. Odklon od rovnosti podielov a uplatnenie disparity, musí byť odôvodnený individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu v súlade s § 150 <aspi://module='aspi'&link='40/1964%20Zb.%2523P150'&ucin- k-dni='%205.11.2014'> OZ, ktoré ako norma s relatívne neurčitou hypotézou, prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností a zistené konkrétne skutkové okolnosti úvahou súdu premietol do rozsahu, ktorým princíp rovnosti podielov modifikuje a na základe toho určil výšku podielov každého z bývalých manželov. Táto úvaha však nemôže byť ľubovoľná a súd pri nej musí dôsledne prihliadať ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu a určenie výšky (veľkosti) podielov oprieť a odôvodniť preukázanými skutkovými zisteniami, pričom relevantné sú predovšetkým okolnosti uvedené v § 150 <aspi://module='aspi'&link='40/1964%20Zb.%2523P150'&ucin-k-dni='%205.11.2014'> OZ (demonštratívny výpočet), ale aj ďalšie relevantné okolnosti, najmä týkajúce sa vzájomných práv a povinností manželov vyplývajúcich z § 18 a nasl. <aspi://module='aspi'&link='36/2005%20Z.z. %2523P18'&ucin-k-dni='%205.11.2014'>Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a ďalej sa zohľadňujú predovšetkým 1. potreby maloletých detí, 2. zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, 3. starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, 4. negatívne okolnosti v manželstve, 5. príp. ďalšie významné okolnosti. Odôvodnenie uplatnenia disparity podielov môže byť odôvodnené vyššou mierou zásluhovosti jedného z manželov na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku a ako zdôrazňuje súdna prax: "Výnimočné priznanie podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno odôvodniť väčšími zásluhami na vytvorení majetku, ak jeden z manželov k tomu mal lepšie predpoklady vzhľadom k svojmu vzdelaniu, schopnostiam, profesii, zdraviu a pod. než druhý manžel, ktorému nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje schopnosti a možnosti." (rozhodnutie NS ČSSR publikované v Zborníku IV z r. 1986, str. 499). Na uvedené závery nadviazala aj aktuálna judikatúra, keď NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 22 Cdo 656/2010 zo dňa 26.01.2012 konštatoval: "Pokiaľ sa jeden z manželov počas manželstva staral o deti a obstarával spoločnú domácnosť, nemožno znižovať jeho zásadne rovnaký podiel na vyporiadavanom spoločnom majetku manželov s argumentáciou, že sa o nadobudnutie spoločného majetku nepričinil svojím zárobkom." Zároveň treba uviesť, že odklon od princípu rovnosti podielov je namieste iba v prípade, ak "je daná zjavná nerovnomernosť pričinenia" a zároveň zistenie, že "ten, koho podiel na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti bol menší, nevyužíval svoje schopnosti a možnosti“, resp. ak "zvýšené úsilie" jedného z manželov malo za následok nadobudnutie a udržanie majetku "značnej hodnoty". Pracovné úspechy dosiahnuté jedným z manželov sú častokrát práve výsledkom morálnej podpory druhého manžela, ktorý tomuto manželovi vytváral potrebné zázemie, zabezpečoval starostlivosť o rodinu a domácnosť, často bez pomoci partnera a na úkor svojho vlastného uplatnenia a preto uplatnenie nerovnomerného určenia podielov v týchto prípadoch, by bolo zjavne v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov a princípom dobrých mravov. Uplatnenie disparity pri vyporiadaní by mohlo založiť to, že jeden z manželov nepracoval, hoci by pracovať mohol, najmä v prípadoch, keď sa práci vyhýbal. Súd v tomto smere poukazuje napr. rozhodnutia NS ČR v sp. zn. 22 Cdo 3131/2011 zo dňa 17.04.2013, sp. zn. 22 Cdo 2150/2011 zo dňa 25.03.2013). V každom prípade je vždy zdôraznená potrebu prísneho individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu z mnohých do úvahy prichádzajúcich hľadísk. Ďalším významných hľadiskom pre úvahu o odklone od princípu rovnosti podielov, je zabezpečovanie starostlivosti o rodinu, deti a spoločnú domácnosť každým z manželov, ktorá môže byť uspokojovaná rôznymi spôsobmi. Tak, ako zabezpečovanie hmotných potrieb rodiny zárobkovou činnosťou, príp. zabezpečovanie financií pre rodinu investovaním jedným z manželov plne kompenzuje zabezpečovanie osobnej starostlivosti o rodinu druhým z nich a naopak. Odklon od zásady parity a stanovenie nerovnakej výšky podielov je namieste zásadne iba v prípade zjavnej nerovnomernosti účasti každého z manželov na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť, hoci realizovanú rôznymi spôsobmi, pričom relevantná je iba miera zabezpečovania starostlivosti počas trvania manželstva a nemožno prihliadať k starostlivosti o rodinu a domácnosť, ktorá medzičasom zanikla. Hľadisko starostlivosti o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti úzko súvisí s hľadiskom zásluhovosti na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku a ako bolo uvedené, vyššiu mieru zásluh jedného z manželov na nadobudnutí spoločného majetku spravidla vyvažuje osobná starostlivosť druhého manžela o rodinu a zásadne len vo výnimočných prípadoch mimoriadnych zásluh jedného z manželov tomu môže byť inak a bude namieste rozhodnúť o disparite podielov. Obdobne, ak jeden z manželov svoje povinnosti týkajúce sa rodiny a spoločného majetku bez prijateľného dôvodu z hľadiska dobrých mravov zanedbával.
33. Nakoľko pod vyporiadaním sa rozumie komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými manželmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva a pokiaľ nie je daný dôvod k odklonu od princípu parity platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Pritom obdobne, ako pri vyporiadaní aktív majetku, aj pri vyporadaní spoločných dlhov a záväzkov, je potrebné vychádzať zásadne z hľadísk uvedených v § 150 <aspi://module='aspi'&link='40/1964%20Zb.%2523P150'&ucin-k-dni='%205.11.2014'> OZ.
34. Súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vychádzal z vyššie uvedených zásad vyplývajúcich z § 150 Občianskeho zákona s uplatnením zákonného princípu rovnosti podielov oboch manželov. Súd nezistil a nemal preukázané žiadne významné dôvody, resp. okolnosti odôvodňujúce uplatnenie disparity podielov. Tvrdenia žalovaného o jeho väčších zásluhách na vytvorení majetku, zvýšenom úsilí, resp. tvrdení, že len sám sa podieľal na výstavbe rodinného domu v Leviciach, ako aj o použití svojho výlučného majetku získaného ako finančný dar 60.000,- Kčs, na spoločný majetok, predovšetkým nepreukázal a ostali spornými. Navyše v súvislosti s ďalšími skutkovými zisteniami a to, že výstavbu rodinného domu v Leviciach mohli bývalí manželia realizovať práve v dôsledku toho, že na výstavbu rodinného domu „dostali“ do užívania ako manželia pozemok vďaka „protekcii“ otca žalobkyne, ktorý bol v tom čase komunistickým funkcionárom, pričom spoluvlastníkmi rozostaveného domu boli aj rodičia žalobkyne (podľa žalovaného len formálne, avšak zároveň podľa jeho tvrdenia pre výstavbu bolo potrebné, aby išlo o dvojdom) možno konštatovať, že pričinenie sa žalovaného na vyprojektovaní, menežovaní a aj osobnom výkone remeselníckych prác a tým zabezpečení výstavby rodinného domu v Leviciach, bolo zo strany žalobkyne kompenzované jednak pričinením sa o možnosť vôbec začať výstavbu rodinného domu za pomoci v tom čase vplyvného otca žalobkyne a jednak výkonom stavebných prác a starostlivosťou o rodinu a maloletú dcéru, rovnako za pomoci svojich rodičov (príp. sestry s mužom), čo v konaní nebolo sporným. Navyše z predaja uvedeného rozostavaného domu mali strany ako manželia zisk 311.007,- Kčs (+121.500,- Kčs na úhradu stavebnej pôžičky) a rodičia žalobkyne ako spoluvlastníci v rovnakom podiele iba zisk 54.000,- Kčs. Naopak, spornou bola existencia finančných daru žalovanému jeho strýkom v sume 60.000,- Kčs, z ktorých mal žalovaný uhrádzať denne 8 rokov náklady remeselníkov, čo preukazoval žalovaný potvrdením o pôžičke z 30.07.1968, ktorú poskytli V. a Q. S., bytom NY, USA osobe W. W., z čoho vyplýva nanajvýš to, že strýko žalovaného žil v uvedenom čase v USA. Rovnako ako nepreukázané a žalobkyňou sporované boli tvrdenia žalovaného ohľadom dobrého hospodárenia, investovania a transakcií, vyčíslených v tzv. investičnej hodnote, ktoré realizoval po dobu manželstva a ktoré vyjadrené v percentách žiadal zohľadniť pri vyporiadaní v jeho prospech, keď sám žalovaný, v rozpore s týmito tvrdeniami zároveň uviedol, že nedisponuje žiadnymi prostriedkami na vyrovnanie podielu, pokiaľ by boli nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Ako neopodstatnené, ničím nepodložené a iba účelové vyhodnotil súd aj výpočty hodnoty vyporiadavaného bytu vo výške 110.000 Euro a chaty nie menej ako 65.000 Euro, ktoré žalovaný predložil v súvislosti s jedným z návrhov, podľa ktorého žiadal pri vyporiadaní do svojho výlučného vlastníctva prikázať byt, ktorého hodnotu oproti pôvodnému vyjadreniu znížil o 10.000 € a chatu do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej hodnotu zvýšil takmer na dvojnásobok (o 27.000 €), s uplatnením dispartity podielov 3/5 ku 2/5 v prospech žalovaného tak, že žalobkyňa zároveň bude povinná vyplatiť žalovanému na vyrovanie podielu sumu 25.000 Euro.
35. Čo sa týka jednej z navrhovaných alternatív vyporiadania BSM právnym zástupcom žalobkyne a to prikázaním predaja nehnuteľností tvoriacich masu BSM súd uvádza, že na rozdiel podielového spoluvlastníctva (§ 142 OZ), nemôže súd už zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadavať prikázaním predaja veci (nehnuteľností), s ohľadom na kogentné ustanovenie § 150 OZ, pričom v prípade včas podaného návrhu na vyporiadanie BSM (do troch rokov od zániku BSM), alebo ak nedošlo v tejto lehote k vyporiadaniu dohodou, nemožno ani uplatniť zákonnú domnienku v zmysle § 149 ods. 4 OZ, podľa ktorej nehnuteľnosti prechádzajú do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, ktoré na návrh môže súd zrušiť a vyporiadať aj prikázaním ich predaja, tzn. spôsobom vyporiadania predpokladaným zákonom (§ 142 ods.1 OZ).
36. Z rovnakých právnych dôvodov nemohol súd akceptovať a prihliadať na návrhy žalovaného predkladané v rámci konania, pri ktorých žalovaný vychádzal z predpokladu, že „ak by nebola podaný predmetný návrh“ (avšak podaný bol) a ani nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, tak podľa § 149 ods. 4 OZ platí, že veci zo zaniknutého bezpodielovom spoluvlastníctva, sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. V danom prípade, vzhľadom na včas podaný návrh na vyporiadanie BSM, táto zákonná domnienka nenastala a predmetom sporu je vyporiadanie majetku
strán bezpodielovom spoluvlastníctve. Preto vzhľadom na kogentné ustanovenie § 149 ods. 1 a 3 v spojení s § 150 OZ, nemožno postupovať pri vyporiadaní podľa § 141 a § 142 OZ upravujúcich zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Preto súd nemohol akceptovať návrhy žalobcu na vyporiadanie dohodou podielových spoluvlastníkov o prevedení práva bývania podľa § 123 OZ z 10.09.2014, resp. návrhom žalovaného na uzatvorenie dohody podielových spoluvlastníkov o výkone užívacích práv podľa § 123 OZ z 23.06.2015, pre rozpor so zákonom, keď ako bolo uvedené, v danom prípade nejde o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale o vyporiadanie už zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navyše, dohoda (zmluva) je dvojstranným právnym úkonom zmluvných strán a súd nemôže prejav vôle jednej strany uzatvoriť navrhovanú dohodu, nahradiť svojim rozhodnutím (vyjmúc zákonom stanovené prípady, o nahradenie prejavu vôle o aký prípad v danej veci nejde). Napokon obsah dohôd predkladaných žalovaným z hľadiska započítania a odklonenia sa od princípu rovnosti podielov v prospech žalovaného, nebol podporený ani žiadnymi relevantnými dôvodmi, nemajúc oporu ani preukázaných skutkových zisteniach.
37. Návrhy žalovaného obsahovali rôzne návrhy na dohodu ohľadom užívania vecí v podielovom spoluvlastníctve. Je pravdou, že súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, môže výnimočne prikázať vec do podielového spoluvlastníctva (napr. rozhodnutie NS SR, R 76/1970), avšak len výnimočne v odôvodnenom prípade, kedy práve tento spôsob vyporiadania je vzhľadom na dané okolnosti najvhodnejším spôsobom vyporiadania a slúži spravodlivému usporiadaniu vzťahov. V danom konaní o takýto prípad nejde, nakoľko neboli ani tvrdené a teda ani preukázané žiadne výnimočné dôvody pre takýto postup, práve naopak z výsluchu žalobkyne a predložených dokladov bolo zrejmé, že vzhľadom na vek a vážny zdravotný stav, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov týmto spôsobom, by neriešilo ani majetkovú situáciu bývalých manželov po ich rozvode a ani zabezpečenie bývania. Žalobkyňa práve z dôvodu, že spolužitie v jednom byte so žalovaným je pre ňu neznesiteľné a stres so spolužitia negatívne vplýva na jej vážny zdravotný stav po operácii srdca, vylučuje aby strany aj naďalej spoločne užívali uvedený byt a nie je to možné ani vzhľadom na veľkosť bytu a jeho usporiadanie. V konaní nebol preukázaný žiadny výnimočný dôvod prikázať uvedený byt do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov a za danej situácie, by takéto vyporiadanie vyvolalo iba ďalší súdny spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
38. Ohľadom masy BSM súd vychádzal z rozsahu vecí patriacich do BSM ako ich označila a navrhla vyporiadať žalobkyňa. Súd neprihliadol na námietky žalovaného, že osobné motorové vozidlo a garáž nepatrí do masy BSM, z dôvodu, že v čase ich kúpy žalovaný vykonával advokátsku činnosť a uvedené veci sú preto jeho oddeleným majetkom, keď nebolo v konaní sporným, že uvedené veci nadobudli bývalí manželia za trvania manželstva (garáž na základe Kúpnej zmluvy V-7890/05 zo dňa 13.01.2006, LV č. XXXX registra „C“, pre okres Bratislava II., obec BA-m.č. Ružinov, k ú. K.) a nebolo preukázané, že tieto veci slúžili výlučne na výkon povolania žalovanému. Naopak, v konaní nebolo sporným, že tak ako auto aj garáž využíval žalovaný pre súkromné potreby rodiny (napr. cesta na chatu a pod.). V prípade, že by išlo o veci slúžiace výlučne výkonu povolania žalovaného, potom by toto tvrdenie musel žalovaný aj preukázať, rovnako ako to, z akých prostriedkov boli veci zakúpené, napr. či neboli zakúpené z prostriedkov patriacich do BSM, kedy by žalovaný bol povinný nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na kúpu týchto vecí.
39. Hodnotu vyporiadavaných vecí súd stanovil, podľa ich stavu ku dňu zániku BSM a podľa ich hodnoty ku dňu vyporiadania rozhodnutím súdu, s prihliadnutím na vyjadrenia strán, keď s cenou bytu a chaty, tak ako ju uviedla v žalobe žalobkyňa, pôvodne žalovaný súhlasil a korešpondovala aj z cenami, za ktoré sú predávané obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite. Rovnako pri cene garáže a auta súd vychádzal z hodnoty vecí, ktorú uviedla žalobkyňa, nakoľko túto žalovaný ani nenamietal a zodpovedala cenám v čase vyporiadavania s ohľadom na stav veci ku dňu zániku BSM. Súd preto s ohľadom na majetkové a osobné pomery strán a preukázané skutkové okolnosti považoval za hospodárne a účelné, stanoviť hodnotu vecí podľa svojej úvahy a s prihliadnutím na tieto skutočnosti a hodnotu masy BSM ustálil spolu v sume 167.700 Euro, vychádzajúc z hodnoty:
- dvojizbového bytu B. O., Š. T.. v sume 120.000 Euro;
- samostatne stojacej garáže B. O. na V.Í. T. v sume 7.000 Euro;
- záhradnej chatky B-6 v záhradkárskej osade Lintávy, Stupava v sume 38.000 Euro;
- osobného motorového vozidla Kia Rio, EČV - BA906 KV v sume 2.700 Euro.
40. Nakoľko súd vychádzal z rovnakých podielov, tak podiel každého z bývalých manželov predstavoval hodnotu polovice masy BSM, tzn. sumu 83.850 Eur. 41. Preto s prihliadnutím ku všetkým uvedeným okolnostiam súd dospel k záveru, že nie je možné a spravodlivé odchýliť sa v danom prípade od zásady rovnosti podielov a pri rozhodovaní o vyporiadaní majetku zo zaniknutého bezpodielového vlastníctva strán prihliadol najmä na účelné využitie vecí, keď mal za preukázané, že špecifikovaný byt užívajú po rozvode manželstva obaja bývalý manželia a chatu v Lintávach, užíva takmer výlučne žalovaný, rovnako ako auto a garáž, pričom ani jeden nemá prostriedky na vyrovnanie podielu druhej strany. Žalobkyňa pôvodne podala alternatívny návrh v ktorým navrhovala aby všetky veci vrátane bytu boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanému alebo, aby bol byt prikázaný žalovanému a chata, garáž a auto do jej výlučného vlastníctva, vždy s povinnosťou žalovaného vyplatiť jej príslušný vyrovnací podiel. Vzhľadom však na vyjadrenia žalovaného a ním predkladané návrhy, z ktorých bolo zrejmé, že nemá záujem na vyporiadaní vecí z BSM rovnakými podielom a na vyplatení vyrovnania žalobkyni, napokon trvala na prikázaní bytu do jej výlučného vlastníctva s tým, že žalobkyňa vyplatí sumu na vyrovnanie podielu žalovanému. Žalovaný pritom počas celého konania deklaroval, že nie je ochotný, ba priam vylučuje možnosť predaja bytu za účelom vyriešenia majetkového vyrovnania, predkladal návrhy podľa ktorých by všetky veci zo zaniknutého BSM aj naďalej užívali obaja bývalí manželia, napokon prejavil nanajvýš ochotu na predaj chaty z majetku v BSM, keď garáž a auto považoval za svoj oddelený majetok. Predajom týchto vecí by však nezískal potrebnú sumu na vyrovnanie podielu žalovanej a prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva a za týchto okolností, by takéto vyporiadanie zrejme vyvolalo len ďalšie súdne konanie o nútený výkon, príp. aj vrátane predaja bytu. Žalobkyňa naopak počas celého konania vyjadrovala nepochybný záujem o konečné majetkové vyrovnanie, a to najmä s ohľadom na vek bývalých manželov (69 a 73 rokov) a jej vážny zdravotný stav po operácii srdca a pre ňu neúnosné ďalšie spolužitie so žalovaným. Predkladala žalovanému viaceré návrhy v zmysle § 150 OZ, z ktorých sa predaj bytu javí ako jediná reálna možnosť pre konečné usporiadanie majetkových pomerov strán po zániku ich manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Predajom bytu má žalobkyňa možnosť vyplatiť vyrovnací podiel žalovanému a zároveň si zabezpečiť vhodné bývanie (menší byt, resp. nájom...) a rovnako žalovaný má možnosť bývania v chate, ktorá je vhodná aj na celoročné bývanie alebo len do času, pokiaľ si jej predajom (príp. aj garáže, auta) a spolu s vyrovnacím podielom, môže zabezpečiť prostriedky na iné, pre seba vhodné bývanie. Preto súd prikázal uvedený byt na Š. B. O. do vlastníctva žalobkyne a ďalšie veci patriace do masy BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému, s povinnosťou vyplatiť žalovanému príslušnú sumu na vyrovnanie jeho podielu, keď vzhľadom na dané okolnosti to považoval za najvhodnejší spôsobom vyporiadania s ohľadom na spravodlivé usporiadanie majetkových vzťahov bývalých manželov po zániku BSM.
42. Na základe uvedeného, súd hodnotu masy BSM ustálil súd spolu v sume 167.700 Euro, a vychádzajúc z rovnakých podielov, tak podiel každého z bývalých manželov predstavoval sumu 83.850 Eur (hodnotu polovice masy BSM).
43. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného chatu v záhr. osade Lintávy, k.ú. W. v hodnote 38.000 Euro, samostatnú garáž na V. T.. B. O. v hodnote 7.000 Euro a OMV zn. Kia Rio v hodnote 2.700 Euro, tzn. spolu v hodnote 47.700 Euro a do výlučného vlastníctva žalobkyni dvojizbový byt v O. na Š. T.. v sume 120.000 Euro. Súd zohľadnil pri vyporiadaní, že žalobkyňa zo svojho majetku po zániku bezpodielového spoluvlastníctva uhradila dňa 23.09.2013 a dňa 03.07.2015 nedoplatok na platbách spojených s užívaním bytu spolu sumu 2.350 Euro a to v jednej polovici (išlo o spoločný nedoplatok), tzn. započítal sumu vo výške 1.175 Euro, ktorú odpočítal zo sumy vyrovnacieho podielu.
44. Výpočet hodnoty vyrovnacieho podielu je potom 120.000 € - 83.850 € = 36.150 € - 1.175 € = 34.975 €, ktorú sumu zároveň súd uložil žalobkyni zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu, a to do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, čím vytvoril priestor na možnosť zadovážiť si potrebné finančné prostriedky na vyrovnanie podielu.
45. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti v danom prípade a to predmet sporu (vyporiadanie BSM) a osobné a majetkové pomery strán rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.