Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-525-2015.pdf
PDF · 129.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/525/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Kradžičova 8, P.O.Box 205, Bratislava proti žalovanému X. G., nar. XX. X. XXXX, Š. XX, D., o zaplatenie 1128,59 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 9. 10. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1128,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 1. 9. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Z obsahu žaloby vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31 320 155 a žalovaným bola uzatvorená zmluva o bežnom účte, na základe ktorej právny predchodca žalobcu zriadil v prospech žalovaného bežný účet s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok, stanovených VÚB a.s.. Ich splnením VÚB a.s. poskytla žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 1128,59 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, VÚB a.s. vypovedala zmluvný vzťah listom zo dňa 13. 6. 2013, čím sa pohľadávka voči žalovanému vo forme povoleného prečerpania v výške 128,59 eur stala splatnou ku dňu účinnosti výpovede, t.j. ku dňu 31. 8. 2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola táto suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.
2. Tunajší súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 29. 10. 2015 č.k. XC/XXX/XXXX- XX, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 3. 5. 2016, pretože sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému.
3. Z podaní žalobcu, doručených súdu dňa 30. 5. 2016 a dňa 7. 7. 2016, vyplýva, že žalobca nedisponuje písomnou zmluvou, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie na účte s náležitosťami podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Úver bol žalovanému poskytnutý na základe jeho žiadosti, ktorá bola podpísaná žalovaným a poverenými pracovníkmi právneho predchodcu žalobcu. Má za to, že na daný úverový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o kontokorentnom úvere, nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Jedná sa tu o osobitnú formu úveru, kde nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny splátok. Pohľadávka z kontokorentného úveru je splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej
pohľadávke z účtu. Žalovaný prekročil výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného prečerpania. Z dôvodu, že došlo k porušeniu dohodnutých podmienok, právny predchodca žalobcu zmluvný vzťah ukončil. Čo sa týka debetného úroku, jeho výška bola žalovanému oznámená písomnou výveskou banky a táto výška v prípade nezaručeného kontokorentu je 16,9% ročne a v prípade nepovoleného prečerpania 25% ročne. Žalovaný poslednú debetnú operáciu na svojom účte vykonal dňa
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu pre viacerých majiteľov, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty, cenníkom VÚB a.s. občania, výveskami, žiadosťou o navýšenie kontokorentného úveru - flexidebetu + potvrdením o poskytnutí flexidebetu + oznámením o nastavení kontokorentného úveru, platobnou históriou, výpoveďou zmluvy + doručenkou, výpisom z bankovej knihy, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky + poštovým hárkom, predžalobnou výzvou a zistil tento skutkový stav.
5. Dňa 15. 6. 2005 medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 a majiteľmi účtu X. G. (žalovaný) a K. G. bola uzatvorená Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu pre viacerých majiteľov. Predmetom tejto zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu, doplnková služba Internet banking a možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu, t.j. okrem iného aj povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s..
6. Súčasť zmluvy tvorili Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty.
Podľa čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej len VOP), tieto Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty upravujú právne vzťahy medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a klientom, ktorého identifikačné údaje sú uvedené v príslušnej zmluve, ktorej sú tieto Podmienky súčasťou.
V zmysle článku 4.10 bod. 4.10.1 VOP, na základe bankou stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na bežnom účte klienta a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na účte, môže banka zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytne na dobu trvania Zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa prečerpanie zriaďuje. Povolené prečerpanie bude zriadené na bežnom účte najneskôr do 3bankových pracovných dní od rozhodnutia banky o súhlase s povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške a začiatku povoleného prečerpania banka bude klienta písomne informovať. Na povolené prečerpanie klient nemá právny nárok a banka nemá povinnosť mu ho zriadiť.
V zmysle článku 4.10 bod. 4.10.2 VOP, banka je oprávnená kedykoľvek jednostranne upraviť výšku povoleného prečerpania alebo má právo povolené prečerpanie kedykoľvek jednostranne zrušiť. O zmene výšky povoleného prečerpania alebo o jeho zrušení banka bude klienta písomne informovať.
Podľa článku 4.10 bod. 4.10.5 VOP, povolené prečerpanie je úročené úrokovou sadzbou pre povolený debet, ktorej výšku banka môže kedykoľvek jednostranne meniť a ktorú klientovi oznamuje zverejnením. Dňom vzniku debetného zostatku z dôvodu povoleného prečerpania banka klientovi účtuje úroky do dňa predchádzajúceho dňu úplného zaplatenia dlžnej čiastky zodpovedajúcej debetnému zostatku najviac do výšky povoleného prečerpania. Úroky sa počítajú zo skutočných denných debetných zostatkov na bežnom účte klienta a účtujú sa mesačne pozadu, na ťarchu bežného účtu. Pri úročení na účtoch fyzických osôb sa počíta mesiac za 30dní a rok za 360dní, pri právnických osobách sa počíta mesiac podľa skutočného počtu dní v mesiaci a rok za 360dní.
Podľa čl. 4.10, bod 4.10.7 VOP, v prípade ak povolené prečerpanie klient využíva, práva a povinnosti účastníkov zmluvy sa primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a týmito Podmienkami.
V zmysle článku 4.10 bod 4.10.8 VOP, po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa zaväzuje klient dodržiavať nasledovné povinnosti: a) zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku peňažné prostriedky
na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte; b) zaplatiť úroky z uskutočneného povoleného prečerpania; c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie peňažných prostriedkov na bežný účet; d) jedenkrát do roka dosiahnuť kreditný zostatok na bežnom účte. e) bez zbytočného odkladu písomne informovať banku, ak je voči klientovi vydaný exekučný príkaz alebo udalosť, ktorá by sa týkala exekučného konania, ak klient podal návrh na vyhlásenie konkurzu alebo bolo voči nemu začaté konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, ak je klient v likvidácii, ak klient poskytol zabezpečenie na záväzky tretích osôb, ak klient pristúpil k záväzku tretích osôb, ak klient má voči banke alebo tretej osobe záväzky s plnením ktorých je v omeškaní, ak klient je účastníkom súdneho sporu v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená jeho schopnosť splatiť pohľadávku banky z povoleného prečerpania a ak klient nesplní alebo inak poruší záväzok voči banke alebo tretím osobám ak by takéto nesplnenie alebo porušenie mohlo ohroziť schopnosť klienta splatiť pohľadávku banky.
7. Poplatky, ktoré mal žalovaný platiť, žalobca podložil Cenníkom VÚB, a.s. Občania a Výveskami.
8. Tlačivom - Žiadosť o navýšenie kontokorentného úveru - Flexidebetu zo dňa 10. 10. 2006 majitelia účtu požiadali o navýšenie vtedy aktuálneho limitu 26 000 Sk o 6000 Sk, t.j. na limit po navýšenie 34 000 Sk.
Potvrdením zo dňa 10. 10. 2006 banka potvrdila poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu majiteľom účtu vo výške 1128,59 eur (34 000 Sk) s tým, že za využívanie flexidebetu banka ku koncu kalendárneho mesiaca zúčtováva debetné úroky, výška úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v obchodných miestach banky.
Z listiny Oznámenie o nastavení kontokorentného úveru vyplýva pre žiadateľa - žalovaného, poskytnutie flexidebetu nezabezpečeného vo výške 1128,59 eur (34 000 Sk) s počiatočným dátumom 11. 10. 2006 a konečným dátumom 31. 12. 2099.
9. Z platobnej histórie a pohybov na účte vyplýva, že žalovaný posledné čerpanie finančných prostriedkov vykonal dňa 22. 4. 2010. Po tomto dátume na konto účtu žalovaného boli účtované len poplatky a úroky. Poslednú úhradu dlhu žalovaný vykonal dňa 22. 8. 2011.
10. Listom zo dňa 13. 6. 2013 Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 oznámila žalovanému vypovedanie Zmluvy o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude žalovanému výpoveď doručená. Podľa doručenky, žalovaný tento list prevzala dňa 18. 6. 2013.
11. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 9. 2014 ako aj Prílohy k tejto zmluve vyplýva, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola postúpená na žalobcu. Uvedená skutočnosť bola oznámená žalovanému listom zo dňa 6. 10. 2014, ku ktorému žalobca predložil poštový hárok.
12. Predžalobnou výzvou zo dňa 18. 9. 2015 žalobca vyzval žalovaého na úhradu dlžnej sumy vo výške 1492,44 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 167,52 eur.
13. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť.
14. Podľa ustanovenia §261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§476), zmluvy o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§591), zasielateľskej zmluvy (§601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§638), zmluvy o tichom spoločenstve (§673), zmluvy o otvorení akreditívu(§682), zmluvy o inkase (§692), zmluvy o bankovom uložení veci (§700), zmluvy o bežnom účte (§708) a zmluvy o vkladovom účte (§716).
Podľa ustanovenia §708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitejdoby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ustanovenia §708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Ako vyplýva z ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Ako vyplýva z ustanovenia §502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ustanovenia §503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa ustanovenia §504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia §506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa ustanovenia §25 ods. 1, 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa ustanovenia §3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Ako vyplýva z ustanovenia §4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ustanovenia §4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
15. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o bežnom účte ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 9. 6. 2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy(znenie účinné od 1.4.2004).
Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Spornú zmluvu je teda potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
16. Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ustanovenia §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ustanovenia §451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Ako vyplýva z ustanovenia §458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
V zmysle ustanovenia §100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžníkpremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať.
V zmysle ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ustanovenia §107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ako vyplýva z ustanovenia §111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
V zmysle ustanovenia §524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje aj Príloha - zoznam postupovaných pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca žiada priznať plnenie zo Zmluvy obežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, ktorú žalovaný pôvodne uzatvoril s VÚB, a.s., pričom išlo o zmluvu podľa §708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, resp. §269 ods. 2 Obchodného zákonníka v časti dohodnutých produktov a služieb flexiúčtu.
19. Žalobca odvíjal svoj nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré malo byť zmluve dojednané ako nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou (bod 4.10.1 VOP).
20. Svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Podľa zmluvy, banka poskytne klientovi povolené prečerpanie až po splnení kritérií stanovených bankou. Takéto dojednanie povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v zmysle §497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka je neplatným dojednaním s poukazom na §39 Občianskeho zákonníka, pretože je neurčité (§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
21. Zo zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na zriadenie povoleného prečerpania a toto je poskytnuté z vôle banky až jednostranným konaním. Nie sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere výška úveru, výška zmluvného úroku, súvisiacich poplatkov a podobne. Okrem toho je takéto dojednanie neplatné aj v zmysle §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pretože všetky podmienky poskytnutého prečerpania určuje jednostranne banka bez vôle dlžníka a bez naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy.
22. Predmetná zmluva z 15. 6. 2005 je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou právnym predchodcom žalobcu, v ktorej sú ním naformulované stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaná ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť, ale mala možnosť ich len prijať alebo neprijať.
23. Súd je teda toho názoru, že uzavretím zmluvy o bežnom účte zo dňa 15. 6. 2005, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Podľa §4 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
24. V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného úroku a ďalšie náležitosti podľa §4 zákona 258/2001 Z.z.. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovanou) v písomnej forme, obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci bežného účtu žalovaného, je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. V danej súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 11. 3. 2014, ako aj v napr. v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 8. 9. 2014 sp. zn. XC/XXX/XXXX.
25. Rovnako súd je toho názoru, že ani na základe Žiadosti o navýšenie kontokorentného úveru zo dňa 10. 10. 2006 nedošlo k platobnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Jedná sa len o žiadosť žalovaného, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle ustanovenia §4
zákona 258/2001 Z.z.. Na tejto skutočnosti nič nemení ani žalobcom predložené potvrdenie o poskytnutí flexidebetu a oznámenie o nastavení kontokorentného úveru. Ani jedna z týchto listín nenapĺňa ustanovenie §3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. že spotrebiteľ musí byť spotrebiteľ ešte pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
26. Žalobca v danom prípade nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k platnému uzavretiu určitej a zrozumiteľnej dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
27. Keďže súd vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu, nemôže žalobca ani v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné úroky. Žalobcovi vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle §451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka.
28. Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči žalovanej ako spotrebiteľke z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
29. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa podľa ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.
Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.
Ako je zrejmé z predloženého prehľadu transakcií na bežnom účte, žalovaný naposledy dňa 22. 4. 2010 uskutočnil čerpanie z účtu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi vznikol v predmetnej veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k poslednému bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného dňa 22. 4. 2010. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 23. 4. 2010 a uplynula najneskôr dňa 23. 4. 2013. Keďže žalobca podal na súd žalobu až dňa 9. 10. 2015, uplatnil nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na uvedené žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
30. Aj v prípade, ak by súd považoval plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z platného právneho úkonu, pohľadávku žalobcu by pokladal za premlčanú.
Podľa bodu 4.10.8 VOP, po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa žalovaný zaviazal na dosiahnutie kreditného zostatku na bežnom účte jedenkrát do roka. Keďže od 22. 8. 2011 nedošlo k žiadnym pohybom na účte žalovaného (žiadne výbery ani vklady), najneskôr od uvedeného dňa by plynula jednoročná lehota na dosiahnutie kreditného zostatku na účte žalovaného. Nakoľko po uplynutí tejto lehoty dňa 22. 8. 2012 nedošlo k navýšeniu finančných prostriedkov na účte žalovaného na kladné
hodnoty, teda žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol celú dlžnú sumu najneskôr od uvedeného dňa žiadať od žalovaného. Všeobecná trojročná premlčacia doba by tak začala plynúť odo dňa 23. 8. 2012 a uplynula by dňa 23. 8. 2015. Keďže žaloba bola na súde podaná až po uplynutí premlčacej doby dňa 9. 10. 2015, aj v tomto prípade by súd považoval nárok žalobcu za premlčaný. Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri O. X/XXXX).
V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov, na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Podľa vyššie cit. §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1Občianskeho zákonníka). Ustanovenie §54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník),ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie §54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie §54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku. Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy alebo jeho súčastí, ktoré je v rozpore s §54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie písm. l) Záverečných ustanovení zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 15. 6. 2005 v zásade nevylučuje použitie iných právnych predpisov ako Obchodného zákonníka, keďže sa v ňom uvádza, že právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v SR.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Súd žalobu žalobcu zamietol a teda žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto by mu patrila náhrada trov konania. Tento si však trovy konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.