Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_21P-125-2013.pdf
PDF · 105.24 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/125/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky/manželky N. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. č. XX, zastúpenej B.. M. C., advokátkou AK, so sídlom C., E. č. XX, proti B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C., K. č. XX, zastúpeného B.. B.. E. M., O.., advokátom AK, so sídlom C., Južná trieda č. XX, za účasti maloletého B. K., nar. X.X.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky N. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a B. K., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev - v sobášnej matrike M. národného výboru v A., vo zväzku 8, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého B. K., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorú u s t a n o v u j e za jeho majetkovú opatrovníčku.
III. Zo strany otca u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 230,- EUR mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. U p r a v u j e styk otca s maloletým tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa so synom každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod.. Počas letných prázdnin má právo byť so synom počas prvého a druhého týždňa v júli a tretieho a štvrtého týždňa v auguste od pondelka od 9,00 hod. na začiatku do 20,00 hod. na konci stretnutia v nedeľu. Otec má právo byť so synom na Štedrý deň každý párny rok od 9,00 hod. do 20,00 hod. a v nepárnom roku na Silvestra od 9,00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 19,00 hod..
V. Matka je p o v i n n á dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bytom, kde je otec p o v i n n ý dieťa po ukončení stretnutia vrátiť.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 3.9.2013 požiadala navrhovateľka o rozvod jej manželstva a zároveň o úpravu práv a povinností k ich maloletému synovi. 2. K rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva dospela po dlhej a dôslednej úvahe.
3. Vo svojom návrhu uviedla, že ich vzťahy sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už neplní svoj účel a nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia.
4. Manžel s návrhom na rozvod nesúhlasil. V prípade, že by súd ich manželstvo rozviedol, žiadal dieťa zveriť do striedavej starostlivosti rodičov.
5. Procesný opatrovník odporučil zobrať do úvahy názor maloletého, ktorý je vo veku blízkom dospelosti.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
7. Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev - v sobášnej matrike M. národného výboru v A., vo zväzku 8, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
8. Z ich manželstva pochádzajú dvaja synovia, starší M., narodený X.X.XXXX už žije v K. a syn B. sa narodil X.X.XXXX.
9. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bol maloletý B. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 180,- EUR mesačne od 1.1.2016 do budúcnosti vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2016 do 31.5.2016 vo výške 796,26 EUR povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- EUR pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným. Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom neurčil.
10. Navrhovateľka vo svojom návrhu, ako aj na pojednávaniach opakovane predniesla, že je pevne rozhodnutá rozviesť sa s manželom, pretože ich ďalšie spolužitie neprichádza do úvahy. S manželom sa poznali pred uzavretím manželstva v roku 1984 asi dva roky. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, dospelý syn M. a mladší syn B.. Syn M. sa od rodičov odsťahoval v roku 2011. Od začiatku manželstva museli všetci robiť len to, čo im manžel dovolil a všetko u nich doma muselo vyzerať tak, ako si to on predstavoval. Bol veľmi dominantný a nemala možnosť urobiť si niečo podľa svojich predstáv a nikdy sa na ničom spoločne nedohodli. Horšie ako to, bolo, že manžel začal byť voči nej agresívny a to jednak tým, že ju začal psychicky týrať ale došlo aj na fyzické ublíženie. Najprv sa jej len vyhrážal a neskôr ju aj chytil oboma rukami pod krk a povedal jej, že ju zadusí. Vyhrážal sa navrhovateľke rôznymi spôsobmi. Ešte pred podaním návrhu na rozvod sa spolu rozprávali o tom, že ona už ďalej takto žiť nechce, v neustálom strese a ním ponižovaná. Pýtala sa ho, či si uvedomuje, že svojím správaním ubližuje aj maloletému synovi. Chcela sa s ním dohodnúť o všetkom, aj o tom, ako si rozdelia majetok po rozvode, ale on povedal, že sa rozvádzať nechce a že mu má dať pokoj s takými ..., lebo on na to nemá čas. Keď podala návrh na rozvod manželstva, povedal, že s rozvodom nesúhlasí a že urobí všetko pre to, aby konanie naťahoval, že jej začne robiť problémy a že sa okolo nej budú diať zlé veci. Odvtedy začal navrhovateľke prehľadávať osobné veci, skrinky, kde mala uložené svoje poznámky a evidenciu o hospodárení v domácnosti. Zobral odtiaľ jej a synov rodný list, zmluvy od poistiek a ďalšie doklady. Manžel začal vyberať z poštovej schránky písomnosti, ktoré chodili na jej meno, dozvedela sa to od ich poštárky. Zo skrine jej zobral 3.240,- EUR z jej zrušenej poistky, mala tam aj peniaze od matky a od rodiny, ktoré jej podarovali pri príležitosti 50. narodenín. Povedal, že ich vráti vtedy, keď stiahne návrh na rozvod. Čo sa týkalo domácnosti, navrhovateľka sa starala o všetko, za všetko platila a viedla o tom evidenciu. Jej manžel začal viac fajčiť a užívať alkoholické nápoje vo väčšom rozsahu. Keď má vypité, je ešte agresívnejší, obťažuje ju, uráža, vyhráža sa jej, že to nemusí prežiť, škaredo hreší a nadáva aj synovi. Takto sa k nej správal aj v minulosti a aj pred ich deťmi. Keďže ju manžel sústavne fyzicky atakuje, psychicky ju týra, úplne sa jej už odcudzil, stal sa pre ňu cudzím človekom. Ich intímne spolužitie už nefunguje dlhú dobu, nehospodária spolu a so synom sa rozpráva tak, ako keby ho vypočúval. Nemá kam odísť a preto neodišla zo spoločnej domácnosti. Stále bývajú s manželom spolu v jednom byte, aj keď on si uzatvára jednu izbu, ktorú obýva. Nie je ochotná v manželstve s ním zotrvávať a trvala na tom, aby súd ich manželstvo rozviedol. Nesúhlasila s tým, aby ich mladší syn bol v striedavej starostlivosti, otec sa nikdy o deti nestaral, nedokázal by zabezpečiť ani základnú starostlivosť o syna. Chcela, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti.
11. Navrhovateľka pracuje ako obsluha čerpacej stanice na Južnej triede na OMV a jej priemerný čistý mesačný zárobok je 490,- EUR - 500,- EUR podľa služieb, nakoľko chodí aj na nočné zmeny. Za bývanie mesačne platili 212,- EUR; platbe bytovému hospodárstvu, ktorému sa platí 167,72 EUR; záloha na plyn je 16,- EUR; za elektrinu platia 22,70 EUR, za rozhlas a televíziu 4,64 EUR.
12. Maloletý B. má XX rokov, chodí na obchodnú akadémiu do 1. ročníka. Predtým chodil na osemročné gymnázium, ale v tej škole nebol spokojný. Vie o tom, že medzi matkou a otcom sú problémy, čoho je žiaľ svedkom. Vyjadril sa pred procesnou opatrovníčkou aj pred súdom, že v prípade, ak by súd manželstvo jeho rodičov rozviedol, chcel by zostať u matky. V žiadnom prípade by nechcel byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov, pretože to by bolo dosť komplikované, chce zostať s matkou. Hrá basketbal, cez víkendy chodievajú hrávať zápasy po Slovensku. Chce sa stretávať s otcom. Maloletému je na začiatku školského roka potrebné zaplatiť do ZRPŠ a triedneho fondu sumu 42,- Eur. Matka kupuje synovi školské potreby a pomôcky, športové oblečenie a obuv. Synovi zaplatila lístok na MHD za 10,- EUR; kredit O2 za 6,- EUR; za životné poistenie zaplatila 20,58 EUR (platí sa každý mesiac), za ISIC kartu zaplatila 20,- EUR. Vo voľnom čase sa maloletý najviac venuje športu. Keďže dieťa rastie, kupuje mu vitamíny. B. je zdravý, problémy s ním nie sú žiadne. Matka zabezpečuje jeho celodenné stravovanie, obliekanie a hygienické potreby. Maloletý sa nestravuje v školskej jedálni, matka jeho celodenné stravovanie zabezpečuje sama. Vlastní mobilný telefón, doma majú počítač a pripojenie na internet.
13. Manžel uviedol, že napriek tomu, že medzi ním a navrhovateľkou pretrvávajú určité rozpory a nedorozumenia, nemyslí si, že je potrebné ich manželstvo rozviesť, s rozvodom nesúhlasil. Popieral, že by svoju manželku terorizoval, nedeptá ju psychicky a ani fyzicky jej nikdy neublížil. Navrhovateľka vyvolávala v poslednom čase škriepky a neraz na neho zavolala policajtov, ale nikdy sa nepreukázalo, že by jej, alebo deťom ubližoval. O synov sa vždy staral, zaujímal sa o ich potreby. Staršiemu sa snažil pomáhať pri jeho začiatkoch s podnikaním. S B. boli aj spolu pri mori. Navrhovateľka s nimi odmietla ísť. Čo sa týka platieb ZRPŠ a školských potrieb pre syna, s navrhovateľkou sa dohodli, že tieto budú uhrádzať na polovicu a okrem toho jej posiela súdom určené výživné. Nemyslí si, že by sa od mája 2015 nejako podstatne zmenili potreby syna, aby musel prispievať vyššou sumou, než akú má určenú. Ak by bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, chce mať upravený styk, aby sa mal o čo oprieť pri konzultáciách s navrhovateľkou, pretože v súčasnosti matka dieťaťu povie, aby syn s otcom nešiel a aj keď ho on volá na nejaké športové aktivity, alebo na návštevu starých rodičov, dieťaťu matka vždy vymyslí nejakú inú aktivitu, len aby s ním syn nešiel. Čo sa týka spoločného hospodárenia, až do času, kým nebol podaný návrh na rozvod, uhrádzal všetky potreby domácnosti sám. Potraviny kupoval každý pre seba, ale on kupoval aj potraviny pre syna, pretože matka odmietala dieťaťu variť mäso alebo ryby. On sa stravoval u zamestnávateľa a odtiaľ nosil synovi v obedári obed. Do roku 2013 hospodárili spoločne a veci pre syna sa dovtedy kupovali zo spoločných peňazí. Už rok pred podaním návrhu na rozvod manželstva navrhovateľka opustila spoločnú spálňu a tým sa ich intímny život ukončil.
14. Manžel je starobný dôchodca, poberá starobný dôchodok vo výške 124,70 EUR mesačne a od 1.7.2016 bol jeho výsluhový dôchodok zvýšený na sumu 842,36 EUR mesačne. 15. K jeho pravidelným mesačným výdavkom patrí poplatok za nájomné a inkaso vo výške 71,- EUR mesačne; mesačne minie na stravu 300,- EUR - 400,- EUR. Stará sa o rodinný dom v Girovciach. Sú tam určité výdavky spojené s jeho údržbou, ako aj s údržbou okolia - záhrady a podobne. Za svoju poistku platí 48,- EUR mesačne a približne 80,- EUR za rok platí za dom v Girovciach.
16. Súd ako svedka vypočul staršieho syna rodičov, ktorý uviedol, že posledných 10 rokov bol vystavovaný neustálemu ataku zo strany jeho otca, či už fyzickému alebo psychickému nátlaku a otec viac útočil na jeho matku. Niekoľkokrát chytil matku aj pod krk, pod vplyvom alkoholických nápojov bol nevyspytateľný. Vzhľadom k tomu, že v minulosti pracoval ako policajt, má stále ešte osobnú zbraň a keď si viac vypil, tak sa im vyhrážal a dokonca aj strieľal do vzduchu, čím ohrozoval aj svoje okolie. Keď sa mu napr. nepáčilo, že mama neurobila všetko tak, ako si to on predstavoval a ako jej to nakázal urobiť, vyhrážal sa jej aj tým, že ju zabije. 17. Mama aj otec stále pracovali, o maminom príjme sa doma vedelo, ale nevedelo sa o tom, koľko zarobil otec a ani to doteraz nevedia. Otec hodil mame asi 400,- EUR - 500,- Eur na stôl a chcel, aby z toho mama poplatila všetky účty, pretože o platenie všetkých poplatkov sa vždy starala ona, vždy chodila uhrádzať na poštu šeky a okrem toho otec chcel, aby z tých peňazí ich mama aj ošatila a zabezpečila pre celú rodinu stravu. Je pravdou, že keď už boli s bratom starší, tak im otec vždy dal nejaké drobné ako vreckové. V čase, keď začal podnikať, mu otec kúpil asi za 2.300,- EUR osobné motorové vozidlo VW Passat z roku 1998 a rozvážal v ňom tlač.
18. Súd vypočul aj sestru navrhovateľky, ktorá uviedla, že manžela svojej sestry poznala ako despotu, ktorý v jednom kuse urážal svoje deti a svoju manželku. V podnapitom stave celej rodine šermoval
pištoľou okolo hláv. Jej rodičia boli z toho úplne zdesení, jej to takisto nebolo príjemné. Manžel sa tak od začiatku správal k deťom. Keď malý B. plakal a jej sestra musela ísť do práce, dlhodobo bola u nich v byte s malým B., bol veľmi nepríjemný. Keď utišovala dieťa, manžel vbehol do izby a urobil taký cirkus, že nielen ona, ale aj malý B. sa veľmi vystrašil. Takto sa ku svojím deťom a aj ku manželke správal stále. Oni dvaja si preto nenašli spoločnú reč a nedokázali spolu dobre vychádzať. Vie o tom, že odkedy jej sestra podala návrh na rozvod manželstva, je jej manžel ešte agresívnejší, dokonca raz zobral navrhovateľke aj kľúče od bytu a po nočnej zmene sa ku nej navrhovateľka prišla vyspať. Doniesla aj všetky veci, ktoré sa jej podarilo zachrániť, pretože navrhovateľka je pedantná a viedla si evidenciu o všetkých svojich príjmoch a výdavkoch. Čo jej manžel nezobral, je u nich doma v jednej taške. Občas sa jej navrhovateľka posťažuje. Vie o tom, že sa manžel naďalej správa tak, ako doteraz a ešte aj oveľa horšie. Cez víkendy chodia k ich rodičom do Zamutova, kde si jej sestra trochu oddýchne.
19. Manžel v snahe predĺžiť konanie o rozvod podal dňa 10.12.2014 návrh na určenie neplatnosti manželstva. Okresný súd Košice I o jeho návrhu rozhodol uznesením č. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 4.2.2016 tak, že konanie zastavil.
20. Navrhovateľka uviedla, že za tri roky od podania návrhu sa ich vzťah vôbec nezlepšil, naopak v určitom období od januára 2016 mal manžel zákaz vstupu do bytu. Neskôr sa do bytu vrátil a začal prispievať na nájomné a inkaso 1/3-inou z celej sumy. Tvrdil, že 1/3-inou má prispievať syn a že túto má uhrádzať z výživného, ktoré mu posiela. Dieťa jej bolo zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Košice I č. XXP/XX/XXXX - XXX zo dňa 31.5.2016, rozsudok je právoplatný. Otcovi maloletého bolo určené výživné vo výške 180,- EUR a taktiež dlžné výživné, ktoré spláca po 50,- EUR mesačne. Uviedla, že odvtedy sa potreby ich syna zvýšili, preto žiadala, aby na čas po rozvode bolo výživné určené vyššou sumou. Keď sa v máji 2016 rozhodovalo o výživnom pre ich syna, súd prihliadol aj k manželovým nutným výdavkom, ktoré mal v tom čase na nájom bytu, keďže do spoločného bytu mal zakázaný vstup. Teraz už tieto jeho výdavky odpadli. Ona musí platiť inkasné poplatky a nájomné aj za syna, čiže z výživného, ktoré by mal syn použiť na svoje potreby, musí uhrádzať aj potreby spojené s bývaním. Všetci veci, ktoré ich syn potrebuje na ošatenie a podobne, uhrádza sama. 21. Z potvrdenia o výške jej príjmu vypracovaného spoločnosťou Natis, s.r.o., so sídlom Komenského č. 3, Stará Ľubovňa súd zistil, že v januári/2016 bola cena jej práce vo výške 543,05 EUR a odvody a daň tvorili čiastku 179,63 EUR. Čistá mzda bola vo výške 363,42 EUR. Od 1.7.2016 poberá aj rodinné prídavky na syna. Pracuje ako obsluha čerpacej stanice. Výkon práce má na Moldavskej ceste v Košiciach. Navrhovateľka zatiaľ nemá možnosť získať lepšie pracovné miesto v rámci tejto firmy. XX. Jozef mal určité problémy v matematike, nakoniec sa aj doučil, ale povedal, že tá škola, ktorú navštevoval, nie je tou, ktorú by chcel študovať. Vybral si obchodnú akadémiu, teraz je spokojný. V podstate stratil len jeden rok. Ona ho tiež podporovala v tom, aby študoval tam, kde ho to baví a kde bude môcť dosahovať aj lepšie výsledky.
23. Manžel naďalej tvrdil, že podľa neho nie je potrebné manželstvo rozviesť. Rád by sa dohodol o normálnych veciach a o bežnom chode ich rodiny s navrhovateľkou, ale táto nie je prístupná jeho rečiam. Vždy, keď príde z práce, zatvorí sa vo svojej izbe a vôbec s ním nekomunikuje. Nestarala sa ani o to, aby boli uhradené poplatky za bývanie. Až potom, keď jej navrhol, aby sa tieto platili na tri diely, tak k tomu pristúpila. Čo sa týka starostlivosti o syna vidí, že dieťa má všetko, čo potrebuje. On sa takisto podieľa na potrebách syna.
24. Navrhovateľka k tomu uviedla, že nie je šanca na obnovu ich spolužitia. Nemieni zotrvať v takom vzťahu, manželstvo žiadala rozviesť. Nikdy nebránila dieťaťu, aby sa s otcom stretávalo, syn môže ísť za otcom kedykoľvek.
25. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
26. Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
27. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
28. Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
29. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
30. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
31. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
32. Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.
33. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je nevyhnutné vychádzať z podmienok konkrétnej rodiny. Čo sa týka trvalosti rozvratu, rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas druhého manžela s rozvodom.
34. Podľa ust § 24 ods. 1,2,4 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
35. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
36. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
37. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
38. Podľa ust. § 25 ods. 1,2, a 4 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
39. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
40. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
41. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
42. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
43. Podľa ust. § 62 ods. 2,4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
44. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
45. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
46. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
47. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
48. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
49. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
50. Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia účastníkov konania. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.
51. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva vážny rozvrat, je trvale a nenapraviteľne rozvrátené a navrhovateľka už v žiadnom prípade nemá záujem na jeho zachovaní, či obnovení. Preto súd toto manželstvo rozviedol.
52. Na čas po rozvode zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, nakoľko si to tak želal ich syn, ktorý je už vo veku blízkemu dospelosti. Napriek tomu však upravil styk otca so synom z dôvodu, aby obe strany vedeli, kedy k takémuto stretnutiu má prísť a obaja sa naň pripravili.
53. O výške výživného súd rozhodol s prihliadnutím k potrebám maloletého, ktorý je študentom strednej školy, je fyzicky aj psychicky vo veku dospievania a jeho potreby sú už na úrovni dospelého človeka, tým, že je vo vývoji sú jeho potreby ešte o niečo vyššie. Zobral pri tom do úvahy príjmy jeho otca, ktoré sú nepomerne vyššie ako príjmy jeho matky. Po odpočítaní nutných výdavkov otca súd dospel k záveru, že otec bude schopný určeným výživným na potreby svojho syna prispievať.
54. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).