Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Cb/7/2011

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu Y. W. Y. A. Z., V..Z.., Z. Z. X.. XX. V. X/A, XXX XX N., L. : XX XXX XXX proti žalovanému N. U. Z., V..Z.., Z. Z. XXX XX F. XXX, L. : XX XXX XXX o zaplatenie odplaty vo výške 395,01 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 27.06.2011 doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2011 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť mu peňažnú sumu vo výške 395,01 eura a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca s navrhovateľom dňa 27.09.2002 uzatvoril Zmluvu s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov. Podľa Zmluvy o vedení zoznamu akcionárov sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi poplatok za vedenie zoznamu akcionárov a to za každý aj začatý kalendárny rok, v ktorom navrhovateľ viedol zoznam akcionárov. Za vedenie zoznamu akcionárov odporcu v roku 2009 vystavil navrhovateľ faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 395,01 eura splatnú dňa 31.01.2009. Písomným podaním zo dňa 10.10.2016 zobral žalobca návrh späť a žiadal konanie zastaviť, pričom medzi stranami sporu bude uzavretá dohoda o urovnaní.

2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

3. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.

4. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca síce zobral návrh späť pre správanie sa žalovaného, avšak zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenia súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj iné právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu

- späťvzatie návrhu. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali teoretické závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe, avšak výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci z teórie skúmania zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) by bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy zaviní zastavenie súdneho konania keď zoberie návrh späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku). Aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba, z čoho možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.

5. Žalobca v písomnom podaní uviedol, že späťvzatiu návrhu predchádzalo rokovanie o mimosúdnom vyporiadaní veci, pričom pre krátkosť čase nedošlo k podpisu dohody zo strany žalobcu. Samotný návrh dohody podpísaný žalobcom obsahoval ustanovenie v čl. II písm. b/, podľa ktorého žiaden z účastníkov si nebude uplatňovať náhradu trov súdneho konania. Zo skutočnosti, že žalovaný návrh dohody podpísal a žalobca podľa návrhu dohody ním nepodpísanej konal uvedeného možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto nezavinil zastavenie konania, súd preto nepriznal náhradu trov súdneho konania žiadnej strane.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.