Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-253-2015.pdf
PDF · 149.39 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/253/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobkyne S.. Z. G., J.. XX.X.XXXX, G. X. X, H., zastúpená AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému CIG Pannónia Életbiztosító Nyrt., so sídlom 1033 Budapest, Flórián tér 1., Hungary, adresa na doručovanie: 1300 Budapest, Pf.: 177, zastúpený JUDr. László Lengyel, advokát so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava v konaní o zaplatenie 2.400 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni 2.400 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 18.12.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 4.6.2015 sa domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.400 EUR s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 26.11.2013 adresovala žalovanému návrh na uzavretie zmluvy o životnom poistení, na ktorom sa nachádza jej podpis označenej ako zmluvná strana a poistený č. 1, ďalej podpis poisteného č.2 a podpis sprostredkovateľa, t.j. finančného agenta - spoločnosti U.., za ktorého sa podpísala F. ako osoba konajúca v mene finančného agenta. Dňa 27.11.2013 žalobkyňa v pobočke W. zaplatila v hotovosti vkladom na účet žalovaného sumu 2.400 EUR ako prvé ročné poistné. Žalovaný však návrh na uzavretie poistnej zmluvy neprijal, a podpis sprostredkovateľa na návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy nemožno považovať za prijatie návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, nakoľko v danom prípade ide o návrh na uzavretie zmluvy, toto vyplýva aj z článku 9 písmeno d) Všeobecných poistných podmienok žalovaného (ďalej len „VPP“), kde sa rozlišuje fáza podania návrhu spolu so zaplatením poistného (v danom prípade dni 26.11.2013 a 27.11.2013) a následne vznik zmluvy (v danom prípade by to mal byť napríklad deň 28.11.2013 alebo ďalšie, kedy mohlo a malo dôjsť k prijatiu návrhu, čo sa vak nestalo). Preto zaplatením poistného dochádzalo k podávaniu návrhu a k plateniu poistného a vznik zmluvy prijatím návrhu mal nasledovať až v ďalšie dni. K tomu nedošlo ani napriek urgencii žalobkyne zo dňa 17.12.2014, načo jej žalovaný dňa 5.1.2015 zaslal tzv. kópiu poistnej zmluvy, na ktorej sa nenachádza podpis žalobkyne, čo potvrdzuje, že poistný vzťah medzi ňou a žalovaným nikdy nevznikol. Naviac na zaslanej poistnej zmluve je uvedený ako dátum vystavenia poistnej zmluvy deň 5.1.2015, teda ak by sa aj mala táto kópia poistnej zmluvy považovať za akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy zo dňa 26.11.2013, tak je nepochybné, že k prijatiu návrhu žalobkyne nedošlo v zákonnej jednomesačnej lehote. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa článok 6 VPP v rámci každého poistného vzťahu existujú dva druhy dokumentov, pričom ktorý každý z nich obsahuje dobu poistenia, prvým je návrh a druhým je poistná zmluva. Okrem toho uviedol,
že listina Vyhlásenie, informácia v bode 2 uvádza, že v prípade fyzickej osoby je na prijatie návrhu povinnou podmienkou výber jednej z dvoch tam uvedených možností, čo na tomto vyhlásení žalobkyňou označené nie je a teda, nedošlo k výberu ani jednej z možností. K právomoci slovenského súdu uviedla, že tunajší súd je príslušný podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia Rady /ES) č. 44/2011 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. 2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 31.7.2015, k žalobe sa písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, ako aj účastníckymi vyjadreniami a zistil tento skutkový stav: 3. Dňa 26.11.2013 žalobkyňa ako poistený č.1 a poistník, spolu so zástupcom sprostredkovateľa (. podpísala pod P. Návrh poistnej zmluvy na eurové investičné životné poistenie podľa Všeobecných podmienok CIG Pannónia a Obchodných podmienok Eurového investičného poistenia Pannónia Pro. na dobu trvania „po celý život“, na dobu platenia poistného 15 rokov s tým, že počiatočné ročné poistné bolo určené sumou 2.400 EUR. 4. Vo Vyhlásení, informácií podľa Všeobecných podmienok CIG Pannónia a Obchodných podmienok Eurového investičného poistenia Pannónia Pro. V deň podpisu návrhu zmluvy, t.j. 26.11.2013 žalobkyňa vyhlásila, že ako zmluvná strana navrhla žalovanému uzavretie zmluvy o životnom poistení a to s obsahom, ktorý zodpovedá podmienkam v návrhu poistenia. Ďalej v bode 2. 4. Vyhlásenia, informácii sa uvádza, že v prípade fyzickej osoby pre prijatie návrhu pod povinnou podmienkou je výber z jednej z nasledujúcich dvoch možností, t.j. po 1. že doba platenia poistného návrhu životného poistenia nepresahuje dĺžku predpokladaného dátumu môjho odchodu do dôchodku. Dĺžku doby pravidelnosti platenia poistného som upravil primerane svojím úsporám, resp. po 2. že doba platenia poistného návrhu životného poistenia presahuje dĺžku predpokladaného dátumu môjho odchodu do dôchodku výslovne na moju žiadosť. Dĺžku doby pravidelnosti platenia poistného som upravil primerane svojim úsporám. 5. Ako vyplýva z potvrdenia banky W. zo dňa 27.11.2013 žalobkyňa vkladom hotovosti zaplatila na účet žalovaného sumu 2.401 EUR. 6. V liste zo dňa 17.12.2014 žalobkyňa podala sťažnosť adresovanú sprostredkovateľovi (..) žalovaného vo veci nezaslania poistnej zmluvy, pretože dovtedy mala iba návrh zmluvy pod č. XXXXXXXXXX Pannónia Pro, aj napriek tomu, že návrh uzavrela v decembri 2013 (pozn. súdu, správne malo byť v novembri 2013). 7. Žalovaný v tzv. Kópii Poistnej zmluvy pod P. zo dňa 5.1.2015 potvrdil údaje uvedené v návrhu poistenej zmluve pod č.. potvrdil údaje z návrhu poistnej zmluvy z 26.11.2013, a to pokiaľ ide o zmluvné strany, začiatok a koniec poistenia, výšku poistného, oprávnené osoby v prípade úmrtia poistenca, avšak, v rozpore s návrhom žalobkyne zo dňa 26.11.2013 zmenil počiatočnú poistnú sumu poistenia z 2.400 EUR na sumu 2.520 EUR. V prílohovom liste zo dňa 5.1.2015 žalovaný uviedol, že dňa 12.2.2014 odovzdal sprostredkovateľovi kópiu poistnej zmluvy - dlhopis. 8. Žalovaný v podaní zo dňa 18.8.2015 adresovanom žalobkyni k veci uviedol, že na základe všeobecných podmienok vyššie uvedenej poistnej zmluvy podľa bodu 22. právo aplikované v súvislosti s poistnou zmluvou je právo Maďarska. V čase uzavretia poistnej zmluvy bol platný maďarský Občiansky zákonník (z roku 1959.IV.tv.) podľa § 537 (2) poistná zmluva vznikne aj vtedy, ak poisťovňa na poistný návrh do 15 dní neurobila vyhlásenie. V takom prípade poistná zmluva vznikne spätne s účinnosťou k dátumu, kedy bol poistný návrh odovzdaný poisťovni alebo sprostredkovateľovi. Poistná zmluva - dlhopis vzniknutá dňa 7. februára 2014 bola zaslaná sprostredkovateľovi dňa 12.2.2014, a v liste z 9.1.2015 jej zaslali kópiu poistnej zmluvy - dlhopis a informovali ju o tom, že podľa poistných podmienok začiatok prevzatia rizika je 0-tá hodina dňa po podpise poistného návrhu, ak Zmluvná strana uhradí Poisťovni poistné splatné pri podaní poistného návrhu s podmienkou, že poistná zmluva je už zriadená alebo bude zriadená neskôr. Uviedol, že na poistnej zmluve - dlhopis nie je uvedený a ani nemôže byť uvedený podpis Zmluvnej strany vzhľadom na to, že poisťovňa robí poistnú zmluvu - dlhopis na základe poistného návrhu podané klientom. 9. Právny zástupca žalobkyne v písomnom podaní doručenom súdu 16.12.2015 uviedol, že ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy, nemôže platiť ani bod VPP a teda ani maďarské právo, vyžaduje sa teda, aby nejaká poistná zmluva vôbec existovala. Poukázal na to, že je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že poistná zmluva, ktorá mala byť medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená by bola po jej uzatvorení spotrebiteľskou zmluvou a podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) v zásade platí, že v prípade spotrebiteľských zmlúv, sa tieto zmluvy spravujú právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa. Z čoho vyplýva, že ak by aj čl. 22 VPP v danom prípade vnímali ako voľbu práva, ktorým sa má riadiť nielen uzatvorená zmluva, ale aj proces a podmienky jej vzniku, takto zvolené právo zmluvnými stranami
by bolo v rozpore s citovaným čl. 6 ods. 2 nariadenia Rím II, nakoľko maďarské právo by v tomto prípade zbavilo žalobcu (spotrebiteľa) ochrany, ktorú mu poskytujú kogentné ustanovenia slovenského občianskeho zákonníka, nakoľko podľa slovenského občianskeho zákonníka platí, že na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ a ak ju neurčil do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu (792 ods. 1 OZ). Pri použití slovenského právneho poriadku potom jednoznačne platí, že poistná zmluva medzi žalobcom a žalovaným nevznikla a to z dôvodov absencie prijatia návrhu na uzatvorenie zmluvy zo strany žalovaného, prípadne absencia včasného prijatia návrhu, nevydanie poistky, neinformovanie žalobkyne o vzniku zmluvy v úradnom jazyky čl. štátu a iné uvedené dôvody. 10. Právny zástupca žalobkyne v písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.2.2016 doplnil, že v zmysle nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) je potrebné vychádzať z prezumpcie platnosti a aplikovať príslušnú kolízno-právnu normu, ktorá by sa použila v prípade, že by zmluva bola platná. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že poistné strany si môžu zvoliť jedine právo toho členského štátu, v ktorom je poistník štátnym príslušníkom, v tomto prípade ide o slovenské právo, keďže poistníkom je žalobkyňa. Akákoľvek iná dohoda je v rozpore s uvedeným článkom, preto ani žalovaný nemôže poukazovať na akékoľvek všeobecné poistné podmienky. Z uvedeného dôvodu sa bude na uzatvorenie poistnej zmluvy aplikovať ustanovenie § 792 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmysle ktorého k uzatvoreniu poistnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo a preto navrhol, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2.400 EUR s príslušenstvom a k náhrade trov konania. 11. Na pojednávaní dňa 18.5.2016 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že trvá na tom, že nedošlo k uzavretiu poistnej zmluvy, preto si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.400 EUR s príslušenstvom. 12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 18.5.2016 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy. A podľa bodu 22 Všeobecných poistných podmienok žalovaného sa spravuje právnym poriadkom Maďarska a bola uzavretá podľa neho. Pre prípad iného názoru konajúceho súdu, žalovaný má za to, že aj podľa Slovenského práva došlo k jej uzavretiu. Námietka žalobkyne, že sa na kópii poistnej zmluvy nenachádza podpis žalobkyne, tak nedošlo k uzavretiu poistnej zmluvy je neopodstatnená, lebo je to len potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy, tzv. poistka. Poistná zmluva nie je takým zmluvným typom, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia druhej vety § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto prejavy jej účastníkov nemusia byť na tej istej listine. Návrh na uzavretie poistnej zmluvy žalovanému dala žalobkyňa, obsah tohto návrhu bol vymedzený okrem iného všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného. Podľa ustanovenia § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určí navrhovateľ a ak ju neurčil, tak od jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. V tomto ustanovení je upravený mechanizmus vzniku poistnej zmluvy. Svojou povahou ide o osobitnú úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave o vzniku zmluvy, obsiahnutej v § § 43a až 45 Občianskeho zákonníka. Všeobecná úprava sa použije vtedy, len ak v § 792 ods. 1 a 2 Občiansky zákonník neustanovuje inak. Občiansky zákonník nevylučuje použitie svojich všeobecných ustanovení o záväzkoch na tie prípady, ktoré špeciálny predpis nerieši. V zmysle ustanovenie § 791 ods. 1 pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené inak. Podľa bodu 4 písm. b) Všeobecných poistných podmienok žalovaného, od 1.7.2013 poistenie vznikne aj vtedy, ak žalovaný nezaujme stanovisko k poistnému návrhu do 15 dní. Z tohto ustanovenia Všeobecných poistných podmienok žalovaného plynie, že prijatie návrhu na uzavretie poistnej zmluvy ako právny úkon nemusí byť urobený v písomnej forme. Pri uzavieraní poistných zmlúv je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 43c ods. 1 a 2 a § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý dňa 16.1.2013 pod sp. zn. 31Cdo/1571/2010, dospel k nasledovným právnym záverom: „Ustanovenie § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne nezakazuje možnosť účastníkov upraviť okamžik vzniku zmluvy odlišne.“ Ani z povahy z týchto ustanovení nevyplýva, že sa od nich nie je možné odchýliť. Účelom a zmyslom ustanovenia § 43c ods. 1 a § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ochrana oferenta pred neistotou, či a kedy ofertu prijal. Tento účel nemôže brániť tomu, aby oferent výslovne vyjadril svoju vôľu byť viazaný akceptovaným návrhom aj za iných vopred určených podmienok. Účinnosť prijatia návrhu na uzavretie zmluvy môže byť pokiaľ ide o zmluvu, u ktorej nemusia byť prejavy účastníkov na tej istej listine dohodou strán určená k inému okamžiku, než okamžiku keď k vyjadreniu súhlasu s obsahom návrhu dôjde späť navrhovateľovi. Táto možnosť plynie aj z ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Zmluvná voľnosť znamená, že v prvom rade je rozhodujúce to, o čom s a účastníci konkrétneho občianskoprávneho vzťahu dohodli. Žalovaný má za to, že tieto závery treba aplikovať aj v predmetnej veci. Predmetná poistná zmluva v zmysle ustanovenia bodu 4 písm. b) Všeobecných poistných podmienok vznikla tým, že žalovaný nezaujal stanovisko v návrhu žalobkyne v určenej lehote, t.j. táto zmluva teda vznikla 16. dňom od 26.11.2013. Podľa overenej fotokópie tlačiva listiny „vyhlásenie informácia“ v bode 2 došlo zo strany žalobkyne k výberu jednej z možností, pričom ani absencia výberu niektorej z možností, nevylučuje prijatie návrhu žalobkyne na uzavretie poistnej zmluvy, zakladá iba právo žalovaného z tohto dôvodu neprijať návrh žalobkyne. 13. Na pojednávaní dňa 18.5.2016 žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že koncom roku 2013 jej známa povedala, že pracuje pre žalovaného ako agentka. Podpísala s ňou návrh poistnej zmluvy v novembri 2013. Niekedy v polovici roku 2014 si spomenula, že má len návrh poistnej zmluvy, preto sa dožadovala cez svoju agentku doručenia tejto poistnej zmluvy. Až niekedy v novembri 2014 si mailovej pošte našla upozornenie na ďalšiu splátku poistného, ktoré bolo vyššie ako bolo v poistnej zmluve dohodnuté. Začiatkom roku 2015 obdŕžala od žalovaného kópiu poistnej zmluvy, ktorá však nebola podpísaná ani mnou ani žalovaným, ani žiadnym zástupcom žalovaného, ešte tam navyše boli rozpory v dátumoch podpísania tejto poistnej zmluvy, preto stratila dôveru a urobila všetky kroky k ukončeniu tento poistnej zmluvy. Potvrdila, že pri podpise návrhu zmluvy prevzala všetky listiny, ktoré tam boli označené. 14. Právny zástupca žalobkyne v písomnom podaní zo dňa 27.9.2016 uviedol, že pre posúdenie existencie a platnosti zmluvy je potrebné vychádzať z prezumpcie platnosti poistnej zmluvy a aplikovať ustanovenie čl. 7 Nariadenia Rím I, v ktorom sú upravené poistné zmluvy. Ods. 3 tohto článku ustanovuje, že v prípade životného poistenia si strany môžu zvoliť len právny poriadok členského štátu, v ktorom je poistník štátnym príslušníkom, nakoľko poistníkom a zároveň poisteným je žalobkyňa, ktorá je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, je zrejmé, že ustanovenie VPP žalovanej, podľa ktorého sa má aplikovať právo Maďarska sa nemôže použiť, nakoľko je v priamom rozpore s Nariadením Rím I. Navyše aj samotné Nariadenie vo svojich záverečných ustanoveniach zdôrazňuje svoju záväznosť: „Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.“ Žalovaná však návrh žalobkyne na uzatvorenie poistnej zmluvy neprijala v lehote stanovenej zákonom, tak logicky usúdila, že žalovaná jej návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy neprijala. Navyše aj z ustanovenia § 792 ods. 1 druhá veta je zrejmé, že k tomu, aby došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, je nevyhnutné, aby navrhovateľ dostal oznámenie o prijatí svojho návrhu. Vzhľadom k vyššie uvedenému teda nemožno akceptovať argumentáciu žalovanej týkajúcej sa čl. 4 písm. b) Všeobecných poistných podmienok žalovanej (ďalej len VPP žalovanej), v zmysle ktorého „poistenie vznikne aj vtedy, a poisťovňa nezaujme stanovisko k poistnému návrhu do 15 dní,“ nakoľko takéto ustanovenie je v priamom rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Aj vzhľadom na vyššie uvedené je toho názoru, že čl. 4 písm.b) VPP žalovanej je v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a je v neprospech spotrebiteľa, ale jej akceptáciou by zároveň došlo aj k zhoršeniu zmluvného postavenia spotrebiteľa. Zároveň poukazuje aj na čl. 4 písm. e) VPP žalovanej, v zmysle ktorého: „Po uzatvorení poistnej zmluvy, do 30 dní po vzniku zmluvy - v úradnom jazyku členského štátu pristupujúceho k záväzku, alebo v prípade dohody na výslovnú žiadosť Poistníka v inom jazyku - Poisťovňa dokázateľným a identifikovateľným spôsobom jednoznačne informuje Poistníka o vzniku poistnej zmluvy.“ Ďalej žalobca upriamuje pozornosť na ustanovenie § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje povinnosť poistiteľ vydať tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Dokument s názvom Poistná zmluva - Kópia v žiadnom prípade nemôže byť poistkou v zmysle ustanovenia § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poistná zmluva je samostatný zmluvný typ upravený v § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Kľúčovým pojmom je v danom prípade pojem zmluva, ktorú možno v zmysle teórie charakterizovať ako dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe vzájomného súhlasného prejavu vôle zmluvných strán a obsahu zmluvy. Naproti tomu v prípade poistky ide len o jednostranný právny úkon poisťovne, ktorým poisťovňa poistníkovi deklaruje uzatvorenie poistnej zmluvy vo vzťahu k tomu, kto s ňou uzatvoril poistnú zmluvu. Teda aj napriek tomu, že z pohľadu laickej verejnosti býva poistka často stotožňovaná so samotnou poistnou zmluvou, v skutočnosti ide o dva zásadne odlišné právne úkony. Jedným z mnohých argumentov svedčiacich v prospech žalobkyne je skutočnosť, že v dokumente s názvom Vyhlásenie, informácia sa v bode 2 označenom ako Vyhlásenie o dobe platenia poistného uvádza, že v prípade fyzickej osoby je na prijatie návrhu povinnou podmienkou výber jednej z dvoch uvedených možností. Ak by sa totiž žalovaná rozhodla návrh žalobkyne prijať, nepochybne by ju vyzvala na doplnenie návrhu (čo sa však nestalo), nakoľko bez zaškrtnutia jednej z týchto možností by žalovaná návrh žalobkyne ani nemohla prijať, keďže uvedenie jednej z týchto možností sa týka doby platenia poistného a teda ide o informáciu nevyhnutnú pre vznik poistnej zmluvy a podpise návrhu toto políčko zaškrtnuté nebolo,
pretože aj napriek tomu, že tento dokument, ktorý má k dispozícii nie je originál, ale kópia, na ktorej predmetné políčko zaškrtnuté v čase vypĺňania tohto dokumentu nebolo, zaškrtnutie by sa otlačilo aj do kópie a teda by bolo viditeľné, aj keby len nepatrne. Na overenej fotokópii predloženej právnym zástupcom žalovanej je však predmetné políčko zaškrtnuté ešte zreteľnejšie, ako ostatné vyplnené údaje a teda je nepochybné, že toto políčko nebolo vyplnené žalobkyňou, ale bolo zaškrtnuté až dodatočne. 15. Právna zástupkyňa žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.9.2016 v závere k právnej a skutkovej stránke veci uviedla, že k vzniku poistnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo, dňa 26.11.2013 poslala žalovanej návrh na uzatvorenie zmluvy o životnom poistení, nasledujúci deň zaplatila aj žalobkyňa prvé poistné, ale keďže žalobkyňa žalovanej neurčila lehotu na prijatie návrhu na to, aby zmluva vznikla, žalovaná mala v zmysle § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka prijať návrh žalobkyne do 1 mesiaca odo dňa, kedy návrh dostala. Túto svoju povinnosť si však žalovaná nesplnila. Tak isto si nesplnila aj povinnosť danú ustanovením § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nevydala žalobkyni ani poistku, ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Aj všeobecné poistné podmienky žalovanej v čl. 4 písm. s ako povinnosť poisťovne pri uzatvorení poistnej zmluvy do 10 dní po vzniku zmluvy, dokázateľným a identifikovateľným spôsobom jednoznačne informovať poistníka o vzniku poistnej zmluvy, čo sa však nestalo. Dňa 17.12.2014 sa žalobkyňa obrátila so sťažnosťou na sprostredkovateľa, ktorý sprostredkoval uzatvorenie tejto zmluvy, nakoľko si uvedomila, že nedisponuje poistnou zmluvou, ale mala len návrh zmluvy, ktorý adresovala žalovanej. Na základe tejto žiadosti jej žalovaná zaslala dokument s označením „Kópia poistnej zmluvy“, ktorý bol vystavený dňa 5.1.2015. Na tomto dokumente sa však nikde nenachádza podpis žalobkyne, navyše bol tento dokument vystavený až 5.1.2015, teda vyše dvoch rokov potom, čo žalobkyňa zaslala žalovanej návrh na uzatvorenie zmluvy a teda ho nemožno považovať za prijatie návrhu žalovanou, nakoľko nebola dodržaná 1-mesačná lehota na prijatie návrhu. Z tohto dôvodu, teda v prípade dokumentu vystavené 5.1.2015 s názvom Kopia poistnej zmluvy, nemôže ísť o poistku v zmysle § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 16. Na pojednávaní dňa 12.9.2016 právny zástupca žalovaného v závere k právnej a skutkovej stránke veci uviedol, že žaloba je neopodstatnená žalovaný naďalej trvá na tom, že aj podľa slovenského práva došlo k uzavretiu predmetnej poistnej zmluvy. V predmetnej veci návrh na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy žalovanému dala žalobkyňa, obsah tohto návrhu bol vymedzený okrem iného všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného podľa ustanovenia bodu IV písm. b, ktorého od 1.7.2013 poistenie vznikne aj vtedy, ak žalovaný nezaujme stanovisko k poistnému návrhu do 15 dní. Z tohto ustanovenia všeobecných poistných podmienok žalovaného plynie, že prijatie návrhu na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy, ako právny úkon, nemusel byť urobený v písomnej forme. Tým, že žalovaný nezaujal stanovisko k návrhu žalobkyne v určenej lehote, predmetná poistná zmluva bola uzavretá 16. dňom odo dňa 26.11.2013. Svoju vôľu byť viazaná svojím návrhom na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy v prípade, že žalovaný do 15 dní nezaujme stanovisko k jej návrhu, žalobkyňa vyjadrila, keď predložila svoj návrh na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy. Akceptáciu tohto ustanovenia sa vôbec a ničím nezmienila zmluvné postavenie žalobkyne. Splnenie tejto podmienky nemá žiadny vplyv na práva a povinnosti žalobkyne a žalovaného, ktoré týmto neboli dotknuté. Práva a povinnosti žalobkyne aj žalovaného zostali nezmenené. Vôbec nedošlo k zhoršeniu zmluvného postavenia žalobkyne. Aj listinné dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila konajúcemu súdu, ako dôkazy v prílohe svojej žaloby a jej výpoveď na pojednávaní konanom dňa 15.5.2016, svedčia o tom, že si žalobkyňa bola a je vedomá, že došlo k uzavretiu predmetnej poistnej zmluvy a nemala žiadny dôvod spochybniť prijatie jej návrhu na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy. Žalobkyňa vo svojom liste zo dňa 17.12.2014 označenom ako „Sťažnosť poistná zmluva“ zvýšenie platenia poistného uviedla, že má so žalovaným uzavretú poistnú zmluvu, ktorá bola uzavretá na sumu 2400 EUR, ročne jednorazovou platbou, zvýšenie s ňou nikto nekonzultoval, ani nebola o tom vopred informovaná. Žiadala zaslať poistnú zmluvu, žalovaný listom zo dňa 5.1.2015 na tento list žalobkyne odpovedal a v jeho prílohe jej zaslal listinu označenú ako „Poistná zmluva“, ktorá je podľa svojho obsahu potvrdením o uzavretí poistnej zmluvy, je tzv. poistkou. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 15.5.2016 vypovedala, že urobila som všetky kroky k ukončeniu tejto poistnej zmluvy. Keď tvrdením žalobkyne, podľa ktorého na tlačive vyhlásenie informácia v bode 2/ nedošlo k výberu ani jednej z možností, predkladá súdu dve fotokópie tohto tlačiva, ktorá sa nachádza u spoločnosti U. a na ktorom je vybratá druhá možnosť, a zároveň predkladám k nahliadnutiu túto kópiu. Je nelogické predpokladať, že by žalobkyňa nevybratím ani jednej z možností uvedených v bode 2 tlačiva vyhlásenie
- informácia, chcela zabrániť prijatiu vlastného návrhu na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy. 17. Dňa 12.9.2016 súd súlade s ust. § 182 CSP vyhlásil dokazovanie za skončené.
Z dôvodu existencie medzinárodného prvku, súd sa v prvom rade zaoberal posúdením otázky právomoci súdu konať v tomto spore :
18. Podľa čl. 11 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I), platí pre žaloby podané po vstupe nariadenia do platnosti (t.j. od 10.1.2015) poistiteľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať na území iného členského štátu, ak žalobu podal poistník. 19. Podľa čl. 27 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I), ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú právomoc súdy iného členského štátu na základe článku 24, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 20. Na základe uvedeného súd uzavrel, že keďže sa nariadenie vzťahuje na konanie proti žalovanému s bydliskom (so sídlom) na území niektorého členského štátu EÚ (čl.4), konkrétne proti poistiteľovi, ktorý má bydlisko v členskom štáte, tak toho možno žalovať na území iného členského štátu EÚ, pretože žalobu podala žalobkyňa, ako poistník, a tým je daná osobná právomoc slov. súdu v tomto spore, ďalej je daná aj časová pôsobnosť, pretože toto nariadenie platí pre žaloby podané po vstupe nariadenia do platnosti t.j. od 10.1.2015 (žaloba bola podaná dňa 4.6.2015), ďalej, keďže ide o spor občianskoprávny a nie je určená výlučná právomoc súdu iného členského štátu (čl. 24), tak je pre tento spor je daná aj vecná právomoc slovenského súdu.
Z dôvodu existencie medzinárodného prvku sa súd ďalej zaoberal aj otázkou rozhodného práva : 21. Podľa § 89 ods.5 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, (v znení účinnom od 10.6.2013 do 31.12.2013) právnym poriadkom členského štátu, v ktorom má poistník obvyklý pobyt, sa riadi poistná zmluva v životnom poistení, ak sa zmluvné strany nedohodli na použití iného právneho poriadku; to neplatí, ak osobitný predpis ustanoví, že poistná zmluva sa musí riadiť slovenským právnym poriadkom, alebo ak právny poriadok členského štátu, v ktorom má poistník trvalý pobyt alebo sídlo, ustanoví použitie tohto právneho poriadku bez ohľadu na to, ktorým právnym poriadkom by sa inak poistná zmluva riadila. 22. Podľa článku 1, bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. 23. Podľa článku 6, bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) spotrebiteľské zmluvy, Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. 24. Podľa článku 7, bodu 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) v prípade poistnej zmluvy inej ako je zmluva, na ktorú sa vzťahuje odsek 2, v súlade s článkom 3 môžu zmluvné strany zvoliť iba tieto právne poriadky: a) právny poriadok ktorejkoľvek krajiny, kde sa nachádza riziko v čase uzavretia zmluvy; b) právny poriadok krajiny obvyklého pobytu poistníka; c) v prípade životného poistenia právny poriadok členského štátu, v ktorom je poistník štátnym príslušníkom; d) v prípade poistných zmlúv vzťahujúcich sa na riziká obmedzené na udalosti vyskytujúce sa v inom členskom štáte ako v členskom štáte, kde sa nachádza riziko, právny poriadok daného členského štátu; e) ak poistník podľa zmluvy, na ktorú sa vzťahuje tento odsek, vykonáva obchodnú alebo priemyselnú činnosť alebo slobodné povolanie a poistná zmluva pokrýva dve alebo viac rizík, ktoré sa týkajú tejto činnosti a nachádzajú sa v rozličných členských štátoch, právny poriadok ktoréhokoľvek z príslušných členských štátov alebo právny poriadok krajiny, v ktorej má poistník obvyklý pobyt. Ak v prípadoch ustanovených v písmenách a), b) alebo e) poskytnú členské štáty uvedené v týchto odsekoch väčšiu slobodu výberu rozhodného práva pre poistnú zmluvu, môžu zmluvné strany uvedenú slobodu využiť. 25. Podľa článku 10, bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) existencia a platnosť zmluvy alebo akéhokoľvek jej ustanovenia sa určí podľa právneho poriadku, ktorým by sa podľa tohto nariadenia spravovala zmluva alebo jej ustanovenie v prípade ich platnosti.
26. Podľa bodu 23) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) čo sa týka zmlúv, ktoré uzavreli osoby považované za slabšie strany, tieto osoby treba chrániť kolíznymi normami, ktoré chránia ich záujmy lepšie, než ich chránia všeobecné normy. 27. Podľa článku 10, bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) existencia a platnosť zmluvy alebo akéhokoľvek jej ustanovenia sa určí podľa právneho poriadku, ktorým by sa podľa tohto nariadenia spravovala zmluva alebo jej ustanovenie v prípade ich platnosti. 28. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 89 ods.5 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, článku 6, bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady) sa strany sporu v rozpore s týmito ustanoveniami v čl.22 VPP žalovaného dohodli, že rozhodné právo pre tento poistný vzťah bude právo Maďarska. Túto dohodu o rozhodnom práve súd považuje za neplatnú z dôvodu, že žalobkyňa, ako poistený a poistník je spotrebiteľom, a teda slabšou stranou, ktorá má svoj pobyt na území Slovenska a teda nemohli si v tomto prípade platne dohodnúť iné právo, ako podľa článku 7, bodu 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) ktorým mal byť „právny poriadok krajiny obvyklého pobytu poistníka“, t.j. právo Slovenskej republiky.
Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne v tomto spore, t.j. o zaplatenie bezdôvodného obohatenia s prísl. súd ako prejudiciálnu otázku riešil platnosť poistnej zmluvy podľa nasledujúcich ustanovení zákona : 29. Podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (v znení účinnom od 1.10.2013 do 31.5.2014) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 30. Podľa § 792 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (v znení účinnom od 1.10.2013 do 31.5.2014) na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. 31. Podľa § 792 ods.2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (v znení účinnom od 1.10.2013 do 31.5.2014) návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené. 32. Podľa § 788 ods.2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (v znení účinnom od 1.10.2013 do 31.5.2014) poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. 33. Podľa § 43c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (v znení účinnom od 1.10.2013 do 31.5.2014) včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy. 34. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (v znení účinnom od 1.10.2013 do 31.5.2014) zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. 35. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 26.11.2013 žalobkyňa (ako zmluvná strana - poistník a poistený) vyplnila a podpísala návrh na uzavretie poistnej zmluvy pod č.XXXXXXXXXX so žalovaným, a to prostredníctvom sprostredkovateľa (spol. U., predmetom ktorej zmluvy malo byť Eurové investičné životné poistenie za účelom strednodobého zhodnocovania finančných prostriedkov na báze pravidelných ročných vkladov.
36. Súd mal ďalej preukázané, že o spísaní návrhu dňa 26.11.2013 vydal písomnú Informáciu zástupca sprostredkovateľa (N. s.r.o.), ktorý aj návrh na uzavretie poistnej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX . podpísaný žalobkyňou prevzal. V návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 26.11.2013 nebol určený začiatok poistenia, doba trvania bola určená „na celý život“ a doba platenia bola určená na 15 rokov, s počiatočným vkladom 2.400 EUR, ktorý bol splatný ročne, avšak bez uvedenia konkrétneho dátumu splatnosti. V záhlaví návrhu na uzavretie poistnej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX je uvedené, že Eurové investičné životné poistenie je dohodnuté podľa Všeobecných poistných podmienok životného poistenia poisťovne CIG Pannónia Életbiztosító Nyrt. a Osobitných podmienok investičného životného poistenia Pannónia Pro. Podľa obsahu návrhu na uzavretie poistnej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX, žalobkyňa nikdy neprehlásila, že by pristupovala k Všeobecným poistným podmienkam životného poistenia poisťovne CIG Pannónia Életbiztosító Nyrt. a Osobitným podmienkam investičného životného poistenia Pannónia Pro., avšak v listine s názvom Vyhlásenie, informácia podľa Všeobecných poistných podmienok životného poistenia poisťovne CIG Pannónia Életbiztosító Nyrt. a Osobitných podmienok investičného životného poistenia Pannónia Pro. žalobkyňa dňa 26.11.2013 svojim podpisom potvrdila, že prevzala Všeobecné poistné podmienky životného poistenia poisťovne CIG Pannónia Életbiztosító Nyrt. a Osobitné podmienky investičného životného poistenia Pannónia Pro., ako aj ďalšie listiny. 37. V listine s názvom Vyhlásenie, informácia podľa Všeobecných poistných podmienok životného poistenia poisťovne CIG Pannónia Életbiztosító Nyrt. a Osobitných podmienok investičného životného poistenia Pannónia Pro žalobkyňa ako zmluvná strana navrhla žalovanému uzavretie zmluvy o životnom poistení s obsahom podľa návrhu zo dňa 26.11.2013. 38. V spore je nesporné, že žalobkyňa dňa 27.11.2013 v pobočke W. zaplatila v hotovosti vkladom na účet žalovaného sumu 2.400 EUR ako prvé ročné poistné. 39. Nesporným je aj zistenie, že žalovaný dňa 5.1.2015, t.j. viac, ako po roku od podpísania návrhu žalobkyňou a po urgencii od žalobkyne (17.12.2014) vystavil pre žalobkyňu Poistnú zmluvu - kópiu pod P. ktorá bola žalobkyni doručená dňa 12.1.2015, a v ktorej žalovaný potvrdil údaje z návrhu poistnej zmluvy (z 26.11.2013), a to pokiaľ ide o zmluvné strany, začiatku a konca poistenia, výšky poistného, oprávnených osôb v prípade úmrtia poistenca. Žalovaný však v rozpore s návrhom žalobkyne zo dňa 26.11.2013 zmenil počiatočnú poistnú sumu poistenia zo sumy 2.400 EUR na sumu 2.520 EUR. 40. Vo výklade § 792 Občianskeho zákonníka súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že vo vzťahu k § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka ide síce o špeciálne ustanovenia, ale aj v prípade posudzovania vzniku poistnej zmluvy je treba aplikovať ustanovenie§ 43 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto ustanovení je upravený mechanizmus uzavierania poistnej zmluvy najmä z hľadiska času, do ktorého treba návrh navrhovateľa prijať a upravuje aj okamih, kedy je poistná zmluvy uzavretá. V tomto prípade postavenie strán k označeniu navrhovateľ nie je podstatné, pretože, navrhovateľom môže byť, ako je tomu aj v tomto spore, budúci poistník. Z hľadiska posúdenia okamihu uzavretia zmluvy je podstatná lehota, v ktorej je potrebné návrh na uzavretie poistnej zmluvy prijať druhou zmluvnou stranou. Návrh poistnej zmluvy akceptovať v lehote, ktorú určil navrhovateľ vo svojom návrhu, resp., ak ju neurčil, tak návrh je potrebné prijať v zákonom stanovenej lehote, t.j. do jedného mesiaca odo dňa, keď druhá zmluvná strana návrh dostala. Okamih uzavretia poistnej zmluvy je určený podľa všeobecnej koncepcie Občianskeho zákonníka, ktorá vychádza z toho, že zmluva vzniká na základe dvoch jednostranných (nie ako tvrdí žalobkyňa, že ide o dvojstranný právny úkon), navzájom adresovaných právnych úkonov (návrh zmluvy a akceptácia zmluvy napr. formou poistky), z čoho vyplýva, že tak návrh na uzavretie zmluvy, ako aj jeho prijatie sú perfektné až v okamihu, keď dôjdu účastníkovi, ktorému je právny úkon určený. Preto je zmluva uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu, napr. formou tzv. „poistky“. V tomto prípade sa právne úkony týkajúce sa poistenia musia pod podmienkou neplatnosti urobiť v písomnej forme. Výnimku z tejto zásady písomnosti upravuje § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že každý návrh poistiteľa možno prijať nielen výslovným prejavom vôle budúceho poistníka, ale možno ho prijať zaplatením poistného, a to vo výške uvedenej v návrhu a v lehote podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj to len vtedy, keď sa poistné zaplatí potom, ako akceptant prijal návrh oferenta. 41. Vzhľadom na uvedené súd právne uzavrel, že v tomto spore sa nepreukázalo, že by žalovaný v zmysle § 792 ods. 1, 2 a § 43c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka prijal návrh žalobkyne na uzavretie poistnej zmluvy na investičné životné poistenie, ktorý adresovala žalovanému prostredníctvom jeho sprostredkovateľa (spoločnosť U.), a ktorý podpísala dňa 26.11.2013 predpísaným spôsobom, t.j. že by doručil žalobkyni oznámenie o prijatí návrhu v lehote do jedného mesiaca odo dňa, od kedy žalovaný tento návrh dostal, t.j. od 26.11.2013 (teda, do 27.12.2013). V tejto zákonnej lehote nebolo žalobkyni zo strany žalovaného doručené ohľadom akceptácie jej návrhu na uzavretie zmluvy vôbec nič. Preto súd dospel k záveru, že bez akceptácie návrhu žalobkyne na uzavretie poistnej zmluvy zo strany žalovaného
v zmysle § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka k uzavretiu poistnej zmluvy medzi stranami sporu nikdy nedošlo. 42. V spore je nesporné, že žalobkyňa dňa 27.11.2013 zaplatila žalovanému na prvé poistné sumu 2.400 EUR, avšak ani toto nemôže znamenať uzavretie poistnej zmluvy, pretože v zmysle predpokladov § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka by muselo ísť o návrh zo strany poisťovateľa, a nie zo strany budúceho poistníka a navyše, aj v tomto prípade by tento okamih bol relevantný ako okamih uzavretia zmluvy len vtedy, ak by predtým došlo k akceptácii návrhu na uzavretie poistnej zmluvy poistníkom. 43. K skutočnosti, že žalobca dňa 5.1.2015 (po viac ako roku) vystavil žalobkyni, aj to až po jej urgencii poistnú zmluvu - kópiu, inak nazývanú „poistku“ nemožno považovať za akceptáciu návrhu poistnej zmluvy zo dňa 26.11.2013, nakoľko tento úkon žalovaného nebol urobený v lehote, ktorú ustanovuje zákon, § 792 Občiansky zákonník. 44. Súd sa preto ďalej nezaoberal ustanoveniami Všeobecných podmienok CIG Pannónia a Obchodných podmienok Eurového investičného poistenia Pannónia Pro., na ktoré odkazovali strany sporu pri momente vzniku poistnej zmluvy, pretože tieto nie sú pre vyššie uvedené dôvody pre strany sporu záväzné, keďže nikdy nedošlo k uzavretiu poistnej zmluvy podľa návrhu žalobkyne z 26.11.2013.
Súd posúdil nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy takto : 45. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 46. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 47. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 48. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 49. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 50. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú : 1. získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), 2. protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , 3. majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) 4. a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. 51. Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). 52. V tomto prípade bolo zo zhodných tvrdení strán sporu v súlade s ust. § 186 ods.2 CSP nesporné, že žalobkyňa zaplatila na účet žalovaného dňa 27.11.2013 sumu 2.400 EUR titulom 1.poistného. 53. Keďže súd v bode 39. tohto rozsudku skonštatoval, že poistná zmluva medzi stranami sporu nikdy nevznikla, tak plnením žalobkyne v sume 2.400 EUR na základe neplatnej poistnej zmluvy, ako úhrady 1.poistného, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v tejto výške a tým aj povinnosť vydať ho žalobkyni aj s ohľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného k žiadnemu plneniu v prospech žalobkyne na základe tejto neplatnej poistnej zmluvy nedošlo. 54. Vzhľadom k tomu súd zaviazal žalovaného v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vydať žalobkyni na základe neplatného právneho úkonu prevzaté peňažné plnenie vo výške 2.400 EUR.
55. Žalobkyňa si súčasne uplatnila nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.400 EUR od 27.11.2013 do zaplatenia. 56. Podľa §517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
57. Podľa §517 ods.2 cit. Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis. 58. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 59. Podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 60. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99). 61. V prípade bezdôvodného obohatenia je dlžník povinný splniť dlh prvý deň potom, ako ho o to veriteľ požiada (NS ČR zo dňa 15. 12. 2005, sp.zn. 33 Odo 871/2005 2005). 62. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok a teda okrem iného i z bezdôvodného obohatenia. 63. Za počiatok omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy súd stanovil deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie žalobkyňa požiadala, t.j. 18.12.2014. O výške úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola ku dňu 18.12.2014 vo výške 0,05 % (0,05 % základná úroková sadzba ECB + 5 percentuálnych bodov). 64. V prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,20 % ročne z dlžnej sumy a za obdobie od 27.11.2013 (ako žalovala žalobkyňa) do 17.12.2013 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol takto : 65. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 66. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 67. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (nakoľko bola v konaní o zaplatenie istiny v celom rozsahu úspešná).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).