Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/315/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu G. Y., bytom F. č. XX, okr. U., zastúpeného Advokátska kancelária CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice proti žalovanému H. M., bytom F. č. XX, zastúpený JUDr. Petrom Šturákom, bytom Krajná Poľana č. 58, o určenie práva vecného bremena a o povinnosť strpieť vykonávať právo vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 8C/230/2000-522 zo dňa 25.06.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobca domáhal, aby súd určil, že nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti, ktoré pozostáva z práva prechodu peši, povozom a traktorom cez parcelu KN XX/X (podľa registra O. č. XXX), zapísanú na LV č. XXX, tak, ako je vyznačená na geometrickom pláne č. XXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 16.10.2003 na susediacu parcelu KN XXX a ďalej na parcelu KN XXX, všetko v k.ú. F.. Okrem toho žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť trpieť cez parcelu KN XX/X (podľa registra O. XXX) zapísanú na LV č. XXX vykonávanie práva prechodu žalobcu peši, povozom a traktorom na susediacu parcelu KN XXX a ďalej na parcelu KN XXX tak, ako je vyznačená v geometrickom pláne č. XXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 16.10.2003, všetko v k.ú. F.. Prvoinštančný súd zistil, že na LV č. XX v k.ú. F. je žalobca uvedený ako podielový spoluvlastník nehnuteľností KN XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v podiele XX/XXX. Na LV č. XXX k.ú. F. je ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a to parcely P. č. XX/X o výmere XXX mX vedený žalovaný. Podľa zistení prvoinštančného súdu matka žalobcu od nepamäti využívala právo prechodu cez spornú parcelu peši a povozom spoločne so žalobcom. Od roku XXXX, kedy v obci vzniklo Roľnícke družstvo, tadiaľ chodili aj traktorom. Od roku XXXX sám žalobca je vlastníkom traktora a tak cez uvedenú parcelu chodil obhospodarovať svoju parcelu KN XXX. V roku 1999 žalobca od žalovaného a od pána A. obdržal list, v ktorom ho vyzvali, aby nevstupoval na ich pozemok. Od tejto doby mu bránia v prechode cez parcelu P. č. XX/X. Cez túto parcelu natiahli drôt, ktorý žalobca prestrihol, o čom sa viedlo aj priestupkové konanie. Cez parcelu KN č. XXX nikdy žalobca neprechádzal na štátnu cestu. Dokonca aj vlastník parcely KN č. XXX prechádzal na štátnu cestu cez parcelu žalovaného.

Žalovaný nemá informáciu o tom, že by v minulosti došlo k nejakej ústnej dohode ohľadom prechodu cez jeho parcelu P. XX/X. Cez túto parcelu prechádzal len A. a O., s ktorými mal uzavretú zámennú zmluvu. Od roku 1953 žalovaný nevidel matku žalobcu prechádzať cez jeho parcelu. Žalovaný po tom, čo žalobca začal užívať jeho pozemok na prechod k svojim parcelám, asi pred troma až štyrmi rokmi, zahradil svoju parcelu KN XXX. Podľa žalovaného žalobca môže užívať na prechod zo štátnej cesty na svoje parcely svoju parcelu KN č. XXX bez toho, aby musel zachádzať na parcelu KN XXX. Prvoinštančný súd vo veci vypočul svedkov F. O. a H. Y., ktorí potvrdili, že v minulosti žalobca a jeho rodičia prechádzali cez parcelu KN XX/X, bolo to veľmi dávno, pretože na parcele KN XXX bol postavený dom, ktorý je však už XX rokov zbúraný. Vtedy si užívatelia priľahlých pozemkov dohodli, že si zriadia spoločnú prístupovú cestu zodpovedajúcu časti parcely KN XX/X smerom od štátnej cesty. Z. prístup na parcelu KN XXX po výstavbe domu na parcelu XXX nebol možný. R. súd zistil, že rodinný dom na parcele č. XXX je v súčasnej dobe asanovaný. R. súd vec posúdil podľa § 868 K. zákonníka, § 872 ods. X K. zákonníka, § 1X4 ods. 1, 3 K. zákonníka a podľa § 151n ods. X, X a § 151o ods. 1 a § 151p ods. X K. zákonníka. T. sa s námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný s tým, že v roku XXXX žalovaný zabránil žalobcovi vykonávať právo prechodu cez jeho parcelu a parcelu z časti vstupu na pozemok ohradil. M. mal právo obrátiť sa na súd v trojročnej premlčacej lehote, teda od roku XXXX, ktoré právo mohol uplatniť na súde do konca roka 1998, čo sa však nestalo, pretože žalobou si uplatnil nárok až v roku 2000 po uplynutí premlčacej lehoty. Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 109 Občianskeho zákonníka vyhodnotil, že žalovaný prvýkrát zabránil žalobcovi vykonávať právo prechodu cez cudzí pozemok v roku 1995, v tomto prípade do podania návrhu na začatie konania žalobcom premlčacia doba na uplatnenie si práva súdnou cestou neuplynula, pretože platí 10 ročná lehota, počas ktorej sa právo vecného bremena nevykonávalo, a keďže v danom prípade táto lehota neuplynula, na námietku premlčania prvoinštančný súd neprihliadol. Ďalej sa zaoberal otázkou naliehavosti právneho záujmu na tejto určovacej žalobe. Vo veci samej zistil, že žalobca nenadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti. Chýba základná zákonná podmienka pre vznik práva zodpovedajúce vecnému bremenu, a to dobromyseľnosť žalobcu. Žalobca nebol dobromyseľný pri užívaní nehnuteľností, preto mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevzniklo. Zaoberal sa aj ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a prihliadol na aplikáciu zásady dobrých mravov pri výkone práva. Prvoinštančný súd zistil, že po tom, čo z parcely KN č. XXX bola odstránená stavba, mal žalobca možnosť priameho vstupu zo štátnej cesty na svoje nehnuteľnosti (parcelu KN 176). Vecné bremeno podľa uplatneného nároku by bezdôvodne rušivo zasahovalo do výkonu vlastníckeho práva žalovaného. Žalobcovi v súčasnej dobe nič nebráni v prístupe k svojim parcelám cez parcelu 179, ktorej je podielovým spoluvlastníkom. Preto skonštatoval, že ak by aj boli splnené všetky podmienky na vyhovenie žalobného návrhu, ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni žalobcovi v realizácii zásahov do vlastníckeho práva žalovaného. Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 prvá veta O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a návrhu vyhovel. Namietal, že prvoinštančný súd sa nezaoberal naliehavým právnym záujmom žalobcu na podanej žalobe vo vzťahu k uplatnenému nároku, kde sa domáhal určenia, že vydržal právo vecného bremena. Nevysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe, v rozsudku tomto absentuje akákoľvek zmienka. Namietal zistenia prvoinštančného súdu o tom, že na pozemky žalobcu je možný prístup aj cez pozemok parcelu č. 179 priamo. Prvoinštančný súd nesprávne vec právne posúdil aj vo vzťahu k aplikácii ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, naviac, keď uviedol, že neexistuje právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu na jednej strane a na druhej strane zasa uviedol, že pokiaľ by aj existovalo toto právo by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade aplikácia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je dôvodná, preto nie je možné prostredníctvom citovaného zákonného ustanovenia zamietnuť žalobu v prvej časti uplatneného nároku. Prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k dobromyseľnosti žalobcu, pretože svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Tento záver považuje za prekvapivý, keď vo vzťahu k týmto okolnostiam nevykonal žiadne dokazovanie. Pokiaľ by prvoinštančný súd bol vychádzal z obsahu súdneho spisu a doteraz vykonaného dokazovania, prvoinštančný súd by nemohol dospieť k záveru o absencii dobromyseľnosti žalobcu, pretože skutkový stav zistený v predchádzajúcich rozhodnutiach nebol žiadnym spôsobom zmenený. Všetky

predchádzajúce rozhodnutia prvoinštančného súdu dospeli k záveru, že žalobca nadobudol vecné bremeno vydržaním. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku prvoinštančného súdu, keď rozsudok neobsahuje úplné a výstižné odôvodnenie, nevysporiadal sa s povinnosťami, ktoré mu boli uložené v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu, nie je náležitým spôsobom odôvodnené vysporiadanie sa s naliehavosťou právneho záujmu a nie je vysporiadané ani so skutočnosťami, ktoré prvoinštančný súd viedli k zamietnutiu žaloby. Žalobcovi bola odňatá možnosť reagovať na dokazovanie, nemohol reagovať na vytvorené predbežný názor prvoinštančného súdu a navrhnúť ďalšie dokazovanie v prejednávanej veci.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že vyjadrenie považuje za nepravdivé a zavádzajúce s cieľom za každú cenu získať v rozpore s právnymi normami a reálnou skutočnosťou jemu nepatriacu a neoprávnenú výhodu na úkor oprávnených práv a záujmov. Poukázal na správnosť aplikácie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na skutočnosť, že žalobca si uplatňoval svoj nárok na základe nepravdivých informácií a žalobca nikdy nepredložil o existencii ústnej alebo písomnej dohody a práve prechodu a o vecnom bremene dôkaz a svojvoľne vykonával prechod cez parcelu žalovaného proti vôli rodičov žalovaného a proti vôli žalovaného. Nemal žiadnu dohodu ani s právnymi predchodcami žalovaného a ani nikdy s prechodom nesúhlasili. Ostatní podieloví spoluvlastníci nehnuteľností žalobcu cez pozemok žalovaného nechodia, preto tvrdenie, že iný prístup na svoje parcely žalobca nemá, je zavádzajúce. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a nárok žalobcu zamietol. Uplatnil si trovy konania.

4. V priebehu odvolacieho konania sa stal účinný zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V ust. § 474 Civilného sporového poriadku je stanovená jeho účinnosť od 01.07.2016. Ustanovením § 473 Civilného sporového poriadku bol zrušený Občiansky súdny poriadok, zák. č. 99/1963 Zb., podľa ktorého postupoval prvoinštančný súd v konaní a rozhodovaní v prejednávanej veci. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami platí potom, že odvolací súd vzhľadom na to, že počas odvolacieho konania nadobudol účinnosť nový procesný predpis, je povinný vo veci ďalej konať podľa Civilného sporového poriadku, kde platí v súlade s intertemporálnymi predpismi princíp okamžitej aplikability nového procesného predpisu, teda okamžitej aplikácie aj na konania, ktoré boli pred tým vykonané podľa K. súdneho poriadku aplikácia O. sporového poriadku. V súlade s týmito intertemporálnymi ustanoveniami platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo predstavuje pravidlo, podľa ktorého procesné úkony subjektov civilného konania (účastníkov, strán, ale aj súdu) vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. W. platí, že procesný úkon má také následky, ktoré vznikajú v čase vzniku tohto procesného úkonu, aj keď novšia procesná úprava už s takýmito následkami nepočíta. R. ultraaktivity nového procesného predpisu spočíva v tom, že starý procesný predpis je možné aplikovať len na konania, v ktorých nový procesný predpis tak vyslovene stanovuje. V prípadoch, ako je v tejto prejednávanej veci, nie je možné spätne aktivizovať starý procesný predpis, pretože tento nový zákon (O. sporový poriadok) to nestanovuje a teda je potrebné všetky úkony posudzovať podľa nového procesného predpisu.

5. K. súd podľa ust. § 382 O. sporového poriadku O. sporového poriadku dospel k záveru, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecného záväzné predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci prvoinštančný súd nepoužil a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. R. vyzval procesné strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. K. súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vo svojom rozhodovaní náležitým spôsobom neaplikoval ust. § 137 písm. c/ O. sporového poriadku, ktoré pôvodne zodpovedalo ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ktorým sa stanovuje naliehavý právny záujem na určovacích žalobách, a ust. § 151o OZ, ktoré hmotnoprávne zákonné ustanovenie sa vzťahuje na vznik vecných bremien.

M. vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení, že vydržal právo vecného bremena prechodu podľa uplatneného nároku. V konaní preukázal, že má naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení vecného práva. J. k možnému aplikovaniu ust. § 151o K. zákonníka žalobca uviedol, že ustanovenie citovaného zákonného ustanovenia, najmä ust. § X51o ods. 1 druhá veta K. zákonníka ráta s alternatívou vzniku práva vecného bremena prechodu výkonom práva (vydržaním) s poukazom na ust. § 134 K. zákonníka. V oboch prípadoch je tu daný dôvod, s poukazom na vykonané dokazovanie, aby žalobe bolo vyhovené. M. v písomnom vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že z dôvodu, že uplatnený nárok žalobcu je založený na nepravdivých, zavádzajúcich a falošných údajoch a tvrdeniach podľa ust. § 137 písm. c/ O. a § 151o K. zákonníka k nadobudnutiu práva žalobcu nikdy nedošlo a preto nebolo dôvodom sa týmito ustanoveniami zaoberať. M. nemá právo sa domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je. R. na vykonané dokazovanie a na to, že priznaním práva pre žalobcu by došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného a bolo by to v rozpore s dobrými mravmi. M., aby odvolací súd žalobu zamietol.

6. K. súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 O. sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. O. sporového poriadku, vo veci nariadil odvolacie pojednávanie, čo jej v súlade s ust. § 385 O. sporového poriadku a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo svojom výroku správne. K. súd podľa § 385 O. sporového poriadku na prejedanie odvolania nariadil pojednávanie, pretože bolo potrebné doplniť dokazovanie. U. vypočutý žalobca, ktorý ako účastník konania uviedol, že právni predchodcovia súčasných vlastníkov parcely č. XXX a XXX v minulosti sa dohodli o zriadení prístupovej cesty k parcelám, ktoré obhospodarovali pod č. XXX, XXX, XXX a ďalšie. T. časť svojich parciel a vytvorili parcelu XXX, (v súčasnej dobe parcelu XX/X) a po tejto parcele začali prechádzať. M. uviedol, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu zdedil po svojich rodičoch. H. rodičia po spornej parcele chodili, ale otec sa nepamätal, na základe čoho mu toto oprávnenie vzniklo, nikto mu v tom nebránil. I., že v súčasnej dobe je parcela vyasfaltovaná. V minulosti chodieval cez spornú parcelu v rozsahu X metrov a hneď z nej zišiel na parcelu XXX, ktorej je spoluvlastníkom. Po parcele mohol chodiť, kým oral žalovanému pozemky. R., keď už časovo to nezvládal, žalovaní mu v prechode po jeho parcele bránil. R., že ostatní podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré obhospodaruje a kde je podielovým spoluvlastníkom, budú v budúcnosti si musieť podať novú žalobu o zriadenie vecného bremena. R. odvolacím súdom zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, pretože žaloba bola postavená na nepravdivých tvrdeniach. Q. rozsah uplatneného nároku žalobcom na zriadenie vecného bremena, pretože žalobca nikdy parcelu XXX ako celok nepoužíval. R., že sa cez túto parcelu prechádzalo na parcelu XXX, avšak na túto parcelu sa odbočovalo už po treťom stĺpiku súčasného oplotenia. Q., že parcely žalobcu sú v podielovom spoluvlastníctve a každý z podielových spoluvlastníkov má v týchto parcelách svoj podiel. Y. sporu pred odvolacím súdom sa k vykonaným dôkazom nevyjadrili, doplnenie dokazovania nenavrhli. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje dva samostatné nároky, a to určenie, že má právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve prechodu peši a prejazdu vozom a traktom cez parcelu č. XX/X (parcela č. XXX) v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne XXXXXXXX-XX/XXXX za účelom prístupu na parcely zapísané na LV XX, k.ú. F., O. XXX, XXX a XXX. J. žiadal, aby žalovaný bol povinný strpieť vykonávanie práva žalobcu zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu peši, vozom, traktorom cez parcelu č. XX/X (XXX), za účelom prístupu na susediacu parcelu XXX, XXX a XXX zapísanú na LV č. XX, k.ú. F.. W. bol pripustený zmenený návrh na začatie konania (čl. XXX súdneho spisu) na pojednávaní dňa X.X.XXXX. W., ako to uviedol už niekoľkokrát predtým odvolací súd, podmienkou na to, aby bolo zisťované, že uplatnené právo žalobcovi vzniklo, je možné po tom, čo pozitívne bude zistené, či žalobca má na určení práva uplatneného v prvom žalobnom petite naliehavý právny záujem.

8. V minulosti bol naliehavý právny záujem upravený v § 80 písm. c/ K. súdneho poriadku. T. na zásady aplikácie nového procesného predpisu je možné aplikovať už len nový procesný predpis, kde v ust. § 137 písm. c/ O. sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Y. namietal v odvolaní žalobca, keď tvrdil, že v danom prípade na jeho strane je daný naliehavý právny záujem, pretože v súvislosti s vyriešením otázky uplatnenej v prvom žalobnom petite môže dosiahnuť

odstránenie spornosti tvrdeného práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. W. právo žalobcu, že má právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to právo prechodu cez nehnuteľnosť, je právo, ktoré musí byť zapísané do katastra nehnuteľností, kedy zápisom tohto práva sa deklaruje stav, ktorý mal nastať v minulosti (v minulosti mal žalobca vydržať toto právo). R. žalobcu jeho právo síce existuje, ale nie je zapísané vo verejnom registri. V takom prípade je daný vždy naliehavý právny záujem na určení, či žalobca má alebo nemá toto právo, pretože jeho postavenie je neisté, keď sám je presvedčený o tom, že právo vydržal a na druhej strane žalovaný toto jeho právo spochybňuje. Q. však, že naliehavý právny záujem znamená, že došlo k vydržaniu tohto práva, teda že žalobca nadobudol právo zodpovedajúce požadovanému vecnému bremenu vydržaním.

9. R. § X51o ods. 1 K. zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. R. zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúce vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. R. § 151o ods. X K. zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľností, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. M. uplatnil svoj nárok z titulu vzniku vecného bremena výkonom práva, teda vydržaním. T. práva musí byť realizovaný na základe predpokladu, že držiteľ je oprávnený, teda vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu k cudzej veci pre seba a je presvedčený, že toto právo mu patrí. J. musí vykonávať právo zodpovedajúce vecnému bremenu po dobu XX rokov s prípadným započítaním vydržacej doby jeho právnych predchodcov. R. výkonom práva je potrebné rozumieť činnosť predstavujúcu obsah samotného vecného bremena. Na to, aby sa vykonávalo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, musia byť splnené požiadavky objektívneho aj subjektívneho charakteru. Zo subjektívnych požiadaviek je rozhodujúce, aký vzťah mal žalobca, ktorý vykonával právo vecného bremena prechodu cez parcelu č. XXX k jeho realizácii, keď mal byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu právo patrí. Y. presvedčenie musí vychádzať z okolností, za ktorých mohlo vecné právo vzniknúť, teda z existencie právneho dôvodu, z ktorého možno vyvodzovať vznik tohto práva vecného bremena. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že so zreteľom na všetky okolnosti bol v dobrej viere, že mu toto právo patrí, pretože nepreukázal, na základe čoho on alebo jeho právni predchodcovia vstúpili do oprávnenej držby tohto práva, ktorá držba tohto práva by viedla so zreteľom na všetky okolnosti k vydržaniu práva prechodu podľa uplatneného nároku. V priebehu konania nebolo preukázané, že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia do držby vstúpili dobromyseľne, naopak, bolo zistené, že k realizácii prechodu po spornom pozemku dochádzalo v dôsledku viacstranných zámenných alebo iných zmlúv vlastníkov susediacich parciel, naviac keď sám žalobca resp. jeho právni predchodcovia nevyužívali sporný pozemok ani v uplatnenom rozsahu. D. právo prechodu po parcele č. XX/X realizovali len z dôvodu, že na parcele, ktorej sú a boli spoluvlastníkmi (parcela č. XXX) bol postavený rodinný dom. Po asanácii tohto rodinného domu bolo možné bez ďalšieho vstupovať na pozemky žalobcu už nie po spornej parcele č. XXX k.ú. F., ale priamo zo štátnej cesty. M. nepreukázal svoj dobromyseľný vstup do držby a preto nebolo možné ho považovať za dobromyseľného a oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho požadovanému vecnému bremenu.

XX. Q. je potrebné uviesť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parciel č. XXX, XXX a XXX, ako to vyplýva z LV č. XX, k.ú. F., jeho podiel predstavuje XX/XXX-in. R. zriaďovaní vecného bremena v súvislosti s osobou žalobcu by došlo k zriadeniu vecného bremena len vo vzťahu k žalobcovi, ktorý nie je výlučným vlastníkom nehnuteľností, na ktoré mieni vstupovať. R. je nehnuteľnosť, na ktorú mieni žalobca vstupovať, v podielovom spoluvlastníctve, nie je možné platne zriadiť vecné bremeno a ani nie je možné, aby platne takéto vecné bremeno vzniklo bez účasti ostatných podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, a to ani v prípade, pokiaľ by došlo k zriadeniu vecného bremena dohodou vo vzťahu len k žalobcovi. Je pritom bez právneho významu výška podielu ostatných podielových spoluvlastníkov. G. to bolo preukázané aj v odvolacom konaní, v danom prípade žalobca žiadal určiť, že vydržal právo vecného bremena, pričom potvrdil, že ostatní podieloví spoluvlastníci k parcelám, ku ktorým žiada zriadiť svoj prístup, nevydržali právo vecného bremena a od práva žalobcu si budú musieť odvodzovať samostatnými uplatnenými nárokmi svoje právo prechodu. R. už len táto samotná okolnosť svedčí o tom, že vecné bremeno len žalobcovi k nehnuteľnosti žalovaného vzhľadom na to, že je len podielovým spoluvlastníkom, cez ktorú nehnuteľnosť sa mieni dostať k svojim nehnuteľnostiam, nevzniklo.

Y., že žalobcovi nevzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu tak, ako to žiadal v uplatnenom nároku, je dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, teda aj vo vzťahu k druhému uplatnenému žalobnému nároku naviac, keď rozsah uplatneného práva je aj podľa vyjadrení pred odvolacím súdom väčší, než v skutočnosti mienil realizovať.

XX. K. súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu vo vzťahu k námietke premlčania, a stotožňuje sa aj so závermi vo vzťahu k zamietnutiu uplatneného nároku v dôsledku rozporu s dobrými mravmi, keď prvoinštančný súd správne poukázal na to, že žalobca má možnosti prechádzať k svojim parcelám cez parcelu č. XXX, k.ú. F. priamo zo štátnej cesty, nebolo preukázané, že by bola v tomto rozsahu na strane žalobcu skutočnosť, ktorá by mu v tom bránila. M. vecné bremeno v prospech žalobcu práve preto, že žalobca má niekoľko ďalších spôsobov na prístup k svojim parcelám, práve cez parcelu žalovaného, v takom rozsahu, ktorý preukázateľne nikdy nebol realizovaný, svedčí o tom, že takto zriadené vecné bremeno by nezodpovedalo základným morálnym pravidlám, špecifikovaným v ust. § 3 K. zákonníka. T. ostatné odvolacie námietky považoval odvolací súd zo strany žalobcu za nedôvodné. R. odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu po doplnení dokazovania pred odvolacím súdom podľa ust. § X87 ods. X O. sporového poriadku ako správny vo výroku potvrdil. K. odvolacie námietky odvolací súd podľa § 387 ods. 3 O. sporového poriadku a contrario nepovažoval pre posúdenie dôvodnosti odvolania za podstatné.

XX. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. X O. sporového poriadku s použitím ust. § 255 ojds. X O. sporového poriadku a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože v tomto odvolacom konaní bol plne úspešný.

XX. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.