Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-38Cb/100/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcov : 1. Magellan Central Europe s.r.o., sídlo: Mostová č. 2, Bratislava, IČO: 44 414 315, zastúpený advokátskou kanceláriou: smith&smith legal s.r.o., sídlo: Panenská č. 24, Bratislava, IČO: 36 360 341, 2. Carl Zeiss Slovakia, s. r. o., sídlo: Račianska č. 12481/77/A, Bratislava, IČO: 46 095 969, zastúpený advokátskou kanceláriou: smith&smith legal s.r.o., sídlo: Panenská č. 24, Bratislava, IČO: 36 360 341, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, sídlo: Rastislavova č. 43, Košice, IČO: 00 606 707, zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Zadáková, sídlo: Kováčska č. 32, Košice, v konaní o zaplatenie 126.060,37 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade 4.704,00 eur istiny.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne nasledovne: z dlžnej sumy 2.352,00 eur od 25.9.2013 do zaplatenia a z dlžnej sumy 2.352,00 eur od 31.10.2013 do zaplatenia.

III. Konanie o zaplatenie 121.356,37 eur istiny s príslušenstvom zastavuje.

IV. Žalobu žalobcu v 1. rade zamieta.

V. Žalobcovi v 2. rade voči žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

VI. Žalobca v 1. rade je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

VII. Povinnosti uložené vo výroku I. a II. tohto rozsudku je žalovaný povinný splniť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.000,00 eur, splatnými vždy do konca príslušného mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia. Vynechaním jednej splátky sa stáva celý dlh splatný okamžite.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.4.2014 sa žalobca v 1. rade domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 126.060,37 eur titulom nároku na uhradenie kúpnej ceny za predaj tovaru. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania, a tiež si uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto súdneho konania a nárok na zaplatenie paušálnej náhrady. Svoju žalobu odôvodnil tak, že predmetné pohľadávky mu postúpil ich vlastník a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok 2013/09/96, Zmluvy o postúpení pohľadávok 2013/11/131 a Zmluvy o postúpení pohľadávok 2013/12/145.

2. Neskôr žalobca svojim podaním zo dňa 11.7.2016 zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 121.356,37 eur čiastočne späť (išlo o pohľadávky postúpené Zmluvou o postúpení pohľadávok 2013/11/131 a Zmluvou o postúpení pohľadávok 2013/12/145) a zároveň z dôvodu prípadnej neplatnosti príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj z dôvodu právnej istoty navrhol do konania na strane žalobcu v zostávajúcej časti predmetu sporu o zaplatenie 4.704,00 eur pripustiť aj žalobcu v 2. rade, t.j. spoločnosť, ktorá predmetné pohľadávky postúpila žalobcovi v 1. rade Zmluvou o postúpení pohľadávok 2013/09/96.

3. Uznesením konajúceho súdu sp. značka 38 Cb 100/2014 zo dňa 26.7.2016 bolo o návrhu na rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalobcu rozhodnuté tak, že súd vstup nového žalobcu do konania pripustil.

4. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože vyššie citované zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné z dôvodu, že tieto neboli riadne za žalobcu v 1. rade podpísané. Žalobu žalobcu v 2. rade navrhol žalovaný odmietnuť a to s odôvodnením, že nie je zrejmé, čoho sa tento žalobca domáha. Ohľadom faktúr č. 5924001630 a č. 5924001757 (tieto boli predmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení 2013/09/96) sa žalovaný vyjadril tak, že tieto boli vystavené oprávnene, a že v nich bola uvedená správne aj ich lehota splatnosti. Žalovaný zároveň pre prípad úspechu žalobcu v 2. rade požiadal o umožnenie splatenia svojho záväzku pravidelnými splátkami vo výške 1.000,00 eur mesačne, čo odôvodnil svojou zlou finančnou situáciou.

5. Žalobca v 2. rade ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej tento žalobca predal žalovanému tovar (sterilné návleky) v hodnote 2.352,00 eur. Na uhradenie kúpnej ceny za predaj tohto tovaru vyzval žalobca v 2. rade žalovaného svojou faktúrou č. 5924001630 zo dňa 26.6.2013 so splatnosťou 90 dní od vystavenia faktúry. Žalovaný doposiaľ cenu tohto predaného tovaru neuhradil. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovanej faktúry žalobcu (č.l. 24 - 25), z dodacieho listu (č.l. 26), z objednávky žalovaného (č.l. 27) a tiež z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 11.10.2016.

6. Žalobca v 2. rade ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej tento žalobca predal žalovanému tovar (sterilné návleky) v hodnote 2.352,00 eur. Na uhradenie kúpnej ceny za predaj tohto tovaru vyzval žalobca v 2. rade žalovaného svojou faktúrou č. 5924001757 zo dňa 1.8.2013 so splatnosťou 90 dní od vystavenia faktúry. Žalovaný doposiaľ cenu tohto predaného tovaru neuhradil. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovanej faktúry žalobcu (č.l. 29 - 30), z dodacieho listu (č.l. 31), z objednávky žalovaného (č.l. 32) a tiež z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 11.10.2016.

7. Žalobca v 1. rade ako postupník a žalobca v 2. rade ako postupca dňa 24.9.2013 podpísali Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2013/09/96, predmetom ktorej malo byť okrem iných pohľadávok žalobcu v 2. rade postúpenie aj vyššie citovaných pohľadávok vyúčtovaných jeho faktúrami č. 5924001757 a 5924001630. Predmetnú zmluvu za žalobcu v 1. rade podpísala iba 1 osoba MVDr. Ladislav Valábek a to na základe generálneho splnomocnenia. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy a tiež z obsahu Rozsudku Okresného súdu Košice II sp. značka 33 Cb 143/2014 zo dňa 6.10.2015 (č.l. 178 - 181).

8. Podľa výpisu z Obchodného registra ohľadom osoby žalobcu v 1. rade v čase podpísania vyššie citovanej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2013/09/96 mal tento žalobca dvoch konateľov a to MVDr. Ladislava Valábka a Krzystofa Kawaleca, pričom v tomto čase mali v mene spoločnosti konatelia konať a podpisovať vždy dvaja konatelia spoločne. Tieto skutočnosti sú zrejmé z výpisu z obchodného registra ohľadom žalobcu v 1. rade (č.l. 208 - 209).

9. V období deň po splatnosti vyššie uvedených faktúr žalobcu v 2. rade bola základná sadzba stanovená Európskou centrálnou bankou určená na 0,5%. Tieto skutočnosti sú zrejmé z evidencie NBS Slovenska.

10. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

11. Podľa § 411 Obchodného zákonníka je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

12. Podľa § 447 Obchodného zákonníka je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

13. Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.“

14. Podľa § 369 ods. 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

15. Podľa ustanovenia § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka: „(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.“

16. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zistil, že žalobcovi v 2. rade podľa §§ 409, 447 Obchodného zákonníka vznikol voči žalovanému nárok na uhradenie kúpnej ceny za predaj tovaru (sterilné návleky) a to v celkovej sume 4.704,00 eur, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil. Táto cena (ceny) mala byť s poukazom na znenie § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka uhradená v lehote splatnosti uvedenej v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach žalobcu (vystavené boli po predaji - odovzdaní tovaru). Žalovaný vyššie uvedené pohľadávky žalobcu v 2. rade neuhradil, preto sa dostal do omeškania s uhradením kúpnych cien, pričom omeškania vznikli deň po uplynutí splatnosti príslušných faktúr.

17. S poukazom na vznik omeškania žalovaného vznikol žalobcovi v 2. rade voči žalovanému aj nárok na uhradenie úroku z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka, a to vo výške uvedenej vo výroku II tohto rozsudku. S ohľadom na výšku základnej sadzby Európskej centrálnej banky je zákonná výšky úroku z omeškania určená na 9,5% z dlžnej sumy ročne (9% plus príslušná sadzba 0,5%).

18. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka: „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

20. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.“

21. Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.“

22. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).“

23. Vzhľadom na námietku žalovaného ohľadom platnosti postúpenia pohľadávok súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy spôsob, akým bola uzavretá (resp. mala byť uzavretá) Zmluva o postúpení pohľadávok č. 2013/09/96. Berúc do úvahy vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 20 ods. 1) a Obchodného zákonníka (§ 13) súd konštatuje, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože odporuje zákonu, a to v časti jej podpísania za žalobcu v 1. rade. S ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia je udelenie generálneho splnomocnenia zo strany právnickej osoby na úkony vo všetkých veciach absolútne neplatné. Toto stanovisko vyslovil Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí z 1.8.2012 č.k. III.ÚS 353/2017.

24. Z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2013/09/96 je zrejmé, že nárok žalobcu v 1. rade, ktorý si uplatňoval na základe tejto zmluvy je neopodstatnený, preto súd jeho žalobu ako neoprávnenú zamietol.

25. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku: „Žalobca môže vziať žalobu späť.“

26. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku: „(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.“

27. Žalobca svojim podaním zo dňa 11.7.2016 zobral svoju žalobcu v časti o zaplatenie 121.356,47 eur čiastočne späť. Z uvedeného dôvodu podľa vyššie citovaných procesných ustanovení súd konanie vo svojom výroku III čiastočne zastavil.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

29. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

30. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“

31. O náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu v 2. rade a žalovaného (výrok V rozsudku) súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, t.j. inak úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. K tomuto rozhodnutiu súd dospel s ohľadom na skutočnosť, že tento žalobca vstúpil do konania v jeho poslednej fáze a to iba v minimálnej časti (4.704,00 eur), v ktorej bol úspešný, pričom žalovaný bol v rámci tohto konania v podstatne väčšom rozsahu úspešný (konanie bolo na základe jeho procesnej obrany a následného rozhodnutia žalobcu v 1. rade v časti 121.356,37 eur zastavené).

32. O náhrade trov konania medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným (výrok VI rozsudku) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovanému voči tomuto žalobcovi priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu. Toto rozhodnutie vyplýva zo skutočnosti, že žalobca v 1. rade bol v konaní o zostatku svojho nároku o zaplatenie 4.704,00 eur neúspešný a zároveň vo zvyšnej časti predmetu konania svojim späťvzatím spôsobil čiastočné zastavenie konania.

33. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

34. Podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku: „(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto

dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“ Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a berúc do úvahy zlú finančnú situáciu žalovaného, súd umožnil žalovanému uhradiť svoj záväzok pravidelnými mesačnými splátkami, pod hrozbou straty možnosti splátok pre prípad nedodržania splatnosti jednotlivých splátok.

35. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.