Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-248-2014.pdf
PDF · 147.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/248/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Milan Násali ELMOUR, s miestom podnikania 99 127 Kamenné Kosihy 138, IČO: 10 917 152, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Chromý, advokát so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: DOSA Slovakia, s.r.o., so sídlom Dostojevského 12, 014 01 Bytča, IČO: 36 412 678, právne zastúpený: JUDr. Milan JACKO, advokát s.r.o., so sídlom Domašská 4A, 821 07 Bratislava, IČO: 47 256 419, o zaplatenie 349.356,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 349.356,26 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 15 969,12 € od 17.12.2013, zo sumy 17 017,07 € od 17.12.2013, zo sumy 31 848,66 € od 13.12.2013, zo sumy 47 945,95 € od 17.12.2013, zo sumy 22 776,00 € od 28.12.2013, zo sumy 3 369,00 € od 28.12.2013, zo sumy 37 600,31 € od 31.12.2013, zo sumy 10 372,72 € od 31.12.2013, zo sumy 1 776,00 € od 31.12.2013, zo sumy 3 345,00 € od 08.01.2014, zo sumy 17 653,79 € od 08.01.2014, zo sumy 21 502,06 € od 08.01.2014, zo sumy 3 630,00 € od 15.01.2014, zo sumy 13 987,30 € od 14.01.2014, zo sumy 6 158,78 € od 15.01.2014, zo sumy 14 054,90 € od 25.02.2014, zo sumy 6 161,90 € od 25.02.2014, zo sumy 2 046,00 € od 25.02.2014, zo sumy 1 775,09 € od 25.02.2014, zo sumy 13 089,17 € od 06.03.2014, zo sumy 6 353,88 € od 06.03.2014, zo sumy 7 944,00 € od 06.03.2014, zo sumy 33 706,56 € od 02.04.2014 a zo sumy 11 256,60 € od 01.04.2014 všetko až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 14.08.2014 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 349.356,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 15 969,12 € od 17.12.2013, zo sumy 17 017,07 € od 17.12.2013, zo sumy 31 848,66 € od 13.12.2013, zo sumy 47 945,95 € od 17.12.2013, zo sumy 22 776,00 € od 28.12.2013, zo sumy 3 369,00 € od 28.12.2013, zo sumy 37 600,31 € od 31.12.2013, zo sumy 10 372,72 € od 31.12.2013, zo sumy 1 776,00 € od 31.12.2013, zo sumy 3 345,00 € od 08.01.2014, zo sumy 17 653,79 € od 08.01.2014, zo sumy 21 502,06 € od 08.01.2014, zo sumy 3 630,00 € od 15.01.2014, zo sumy 13 987,30 € od 14.01.2014, zo sumy 6 158,78 € od 15.01.2014, zo sumy 14 054,90 € od 25.02.2014, zo sumy 6 161,90 € od 25.02.2014, zo sumy 2 046,00 € od 25.02.2014, zo sumy 1 775,09 € od 25.02.2014, zo sumy 13 089,17 € od 06.03.2014, zo sumy 6 353,88 € od 06.03.2014, zo sumy 7 944,00 € od 06.03.2014, zo sumy 33 706,56 € od 02.04.2014, zo sumy 11 256,60 € od 01.04.2014 všetko až do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 € a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe objednávok žalobca poskytol žalovanému plnenie spočívajúce v dodávke stavebného materiálu a prác pri stavbe
obchodného centra v meste Q. O. v období mesiacov október - november 2013 a január - február 2014, ktorý vyúčtoval žalovanému v žalobe označenými faktúrami s vymedzením fakturovanej sumy a dátumu splatnosti jednotlivých faktúr, a to faktúrami č. FV1300990 na sumu 15.969,12 eur s dátumom splatnosti 16.12.2013, FV1300991 na sumu 17.017,07 eur s dátumom splatnosti 16.12.2013, FV1300992 na sumu 31.848,66 eur s dátumom splatnosti 12.12.2013, FV1300993 na sumu 47.945,95 eur s dátumom splatnosti 16.12.2013, FV1301008 na sumu 22.776,- eur s dátumom splatnosti 27.12.2013, FV1301009 na sumu 3.369,- eur s dátumom splatnosti 27.12.2013, FV1301036 na sumu 37.600,31 eur s dátumom splatnosti 30.12.2013, FV1301037 na sumu 10.372,72 eur s dátumom splatnosti 30.12.2013, FV1301038 na sumu 1.776,- eur s dátumom splatnosti 30.12.2013, FV 1301089 na sumu 3.345,- eur s dátumom splatnosti 07.01.2014, FV1301090 na sumu 17.653,79 eur s dátumom splatnosti 07.01.2014, FV1301091 na sumu 21.502,06 eur s dátumom splatnosti 07.01.2014, FV1301092 na sumu 3.630,- eur s dátumom splatnosti 14.01.2014, FV1301093 na sumu 13.987,30 eur s dátumom splatnosti 13.01.2014, FV1301094 na sumu 6.158,78 eur s dátumom splatnosti 14.01.2014, č. 140002 na sumu 14.054,90 eur s dátumom splatnosti 24.02.2014, č. 140003 na sumu 6.161,90 eur s dátumom splatnosti 24.02.2014, č. 140004 na sumu 2.046,- eur s dátumom splatnosti 24.02.2014, č. 140005 na sumu 1.775,09 eur s dátumom splatnosti 24.02.2014, č. 140006 na sumu 13.089,17 eur s dátumom splatnosti 05.03.2014, č. 140007 na sumu 6.353,88 eur s dátumom splatnosti 05.03.2014, č. 140008 na sumu 7.944,- eur s dátumom splatnosti 05.03.2014, č. 140036 na sumu 33.706,56 eur s dátumom splatnosti 01.04.2014 a č. 140081 na sumu 11.256,60 eur s dátumom splatnosti 31.03.2014. Z ceny účtovanej faktúrou č. FV1300992 na sumu 31.848,66 eur zanikla zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 31.12.2013 časť pohľadávky žalobcu vo výške 1.983,60 eur, v dôsledku čoho ostáva z faktúry č. FV1300992 na úhradu suma 29.865,06 eur. Ku dňu podania žaloby predstavuje celkom neuspokojená pohľadávka žalobcu sumu 349.356,26 eur. Žalobca ďalej uviedol, že napriek avizovanej ochote žalovaného pohľadávku žalobcu uspokojiť, žalovaný ku dňu podania žaloby svoj záväzok nesplnil. S poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa § 2 vyššie označ. nariadenia s odkazom na ustanovenie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. S podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie v žalobe označených faktúr.
2. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. 19Rob/315/2014-50 zo dňa 19.09.2014 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.
3. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaný odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona podľa vtedy platného a účinného ustanovenia § 174 ods. 1, 2 O.s.p.
4. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že na základe uzavretej zmluvy o zhotovení diela so spoločnosťou NSO Invest s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 39, Žilina, IČO: 44 813 490 ako objednávateľom vykonával žalovaný na stavbe E. O. Q. O. zhotovenie inžinierskych sietí, miestnych komunikácií a dočasných dopravných značení. Žalovaný si ako objednávateľ u žalobcu ako dodávateľa objednal dodanie tovaru - kameniva a betónovej zmesi podľa objednávok zo dňa 05.06.2013 a č. X. zo dňa 07.11.2013. Na predmetných objednávkach sa nachádzajú jednotkové ceny tovaru, na základe ktorých bola dohodnutá fakturácia žalobcu voči žalovanému. Na objednávkach si strany dohodli, že množstvo a termíny dodávok budú upresňované stavbyvedúcim podľa potrieb stavby a faktúry budú doplnené dodacím listom potvrdeným objednávateľom. Po uskutočnení dodania tovaru podľa objednávok a prác zo strany žalobcu žalovaný uskutočnil kontrolné merania množstva kameniva poskytnutého žalobcom. Za týmto účelom bol vyhotovený geodetický elaborát na určenie objemu podkladovej štrkovej vrstvy v lokalite Q. O. - E. O. zo dňa 05.02.2014, pričom závermi geodetického elaborátu bolo zistené, že objem podkladového štrku predstavoval hodnotu 12.365,65 m3, pričom smerodajná odchýlka pri použitej výpočtovej metóde predstavovala 40,91 m3. Uvedené množstvo kameniva ako podkladového štrku nie je v súlade s dodacími listami žalobcu ako dodávateľa, ktorými preukazuje splnenie svojho záväzku žalovanému. Žalovaný má za to, že tovar dodaný žalobcom nebol dodaný v dohodnutom množstve. Vzhľadom na to, že došlo k dodaniu tovaru v rozpore s dohodnutým množstvom, žalobca plnil žalovanému s vadami, nesplnil svoj záväzok dodať tovar bez vád, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol vybratý ako dodávateľ investorom stavby E. O. Q.Ľ. O., na ktorej žalovaný ako
zhotoviteľ miestnych komunikácií a dopravného značenia uskutočnil práce a výkony podľa projektovej dokumentácie stavby. Po upozornení žalovaného na vady projektovej dokumentácie týkajúcej sa zhotovenia vodných nádrží na stavbe zapracovaných do podložia investor pristúpil k rozhodnutiu o navýšení prác a dodaní tovaru, ktoré mali zabezpečiť realizáciu týchto stavebných objektov v zmysle technických noriem. V súvislosti so zvýšením nivelity celého územia o 30 cm, z podnetu investora žalovaný objednal u žalobcu tovar (štrkodrvinu) a práce naviac . Tieto skutočnosti preukazujú zápisy v stavebnom denníku stavby. Tovar a práce naviac v súvislosti s realizáciou stavebných objektov tak neboli vyvolané žalovaným, ale samotným investorom, pričom žalobca bol priamym účastníkom dohody s investorom o dodávke tohto materiálu a vykonaní prác. Žalovaný ako dôkaz označil Zmluvu o zhotovení diela so spoločnosťou NSO Invest s.r.o., geodetický elaborát na určenie objemu podkladovej štrkovej vrstvy v lokalite Q. O. - E. O. zo dňa 05.02.2014, výpisy zo stavebného denníka stavby.
5. Žalobca v podaní zo dňa 15.12.2015 doručenom súdu dňa 18.12.2015 uviedol, že napriek námietke žalovaného, ktorá je obsahom podaného odporu proti platobnému rozkazu, žalovaný nešpecifikoval rozsah (množstvo a kvalitu vykonaných prác) a jeho vyjadrenie v odpore označil žalobca za vágne, nekonkrétne a všeobecné. Žalobca namietol, že v podanom odpore absentuje špecifikácia, v akom rozsahu a v čom konkrétne žalovaný namieta množstvo a kvalitu prác vykonaných žalobcom v prospech žalovaného a absentujú v ňom relevantné podklady osvedčujúce tvrdenia žalovaného. Žiadal, aby sa žalovaný vyjadril, v akej časti žalovanú pohľadávku označuje za spornú, v akej časti pohľadávka žalobcu sporná nie je a to z dôvodu, že postup a konanie žalovaného žalobca hodnotí ako účelové v snahe vyhnúť sa plneniu záväzkovej povinnosti poukazujúc na neprimerane dlhý čas trvania sporu, ktorý spôsobuje žalobcovi škodu. Žalobca uviedol, že narozdiel od žalovaného žalobca zaplatil všetky náklady spojené s vykonaním prác pre žalovaného vrátane odvodu DPH vo výške 69.871,25 eur.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci zo dňa 25.01.2016 vyjadril nesúhlas so stanoviskom žalobcu. Žalovaný opakovane namietol, že dôvodnosť obrany žalovaného preukazuje geodetický elaborát na určenie objemu štrkovej vrstvy a konkretizoval svoje námietky vadného plnenia, keď uviedol, že množstvo kameniva dodaného žalobcom ako podkladového štrku nie je v súlade s dodacími listami žalobcu ako dodávateľa. Žalobca tak plnil žalovanému s vadami. Žalovaný súčasne predložil súdu dokument s názvom "Súhlasné stanovisko o možnosti úhrady pohľadávok objednávateľa investorom (stavebníkom) stavby E. I. Q. O. pre dodávateľa materiálov a služieb zo dňa 06.02.2014" spísaný investorom, žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom, v ktorom sa účastníci zmluvy dohodli na možnosti priamej úhrady záväzkov žalovaného ako objednávateľa voči žalobcovi ako dodávateľovi investorom diela a ďalej e-mailovú komunikáciu zo dňa 28.02.2014, v ktorej žalobca žiadal potvrdiť dohodu o urovnaní za dodávky kamenív schválenú zástupcom investora stavby pánom Ž.. Poukazujúc na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že žalobca bol vybratý investorom stavby ako hlavný subdodávateľ štrku a kameniva na uvedenú stavbu a teda na pokyn investora prišlo k objednávke tovaru a prác naviac v súvislosti s realizáciou stavebných objektov - vodných nádrží, ktoré neboli vyvolané žalovaným, ale samotným investorom. S poukazom na už predložené dôkazy žalovaný tvrdí, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvného vzťahu na slobodnej báze v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti, rovnováhy, ale na základe pokynu investora, čo vyplýva z e-mailu zo dňa 28.02.2014, podľa ktorého žalobca počas poskytnutia vzájomného plnenia prijímal pokyny priamo od investora a ďalej žalovaný zdôraznil, že v súlade so súhlasným stanoviskom o možnosti priamej úhrady investorom stavby zo dňa 06.02.2014 sa žalobca mal domáhať plnenia priamo od investora, a preto žalovaný namieta pasívnu legitimáciu, nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku). Za zásadnú považuje žalovaný aj informáciu, že investor ku dňu podania vyjadrenia žalovaného nezaplatil žalovanému pohľadávku vo výške 548.113,07 eur vyúčtovanú faktúrou č. 14SVF0064 splatnou dňa 10.08.2014 titulom nezaplatenej ceny za vykonané stavebné práce na stavbe E. O. Q. O.. Žalovaný uviedol, že ohľadne tejto pohľadávky vedie žalovaný konanie proti investorovi na rozhodcovskom súde v Bratislave a rovnako má žalovaný vedomosť aj o ďalších veriteľoch, ktorým investor nezaplatil na predmetnej stavbe splatné záväzky. Žalovaný preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Spolu s písomným vyjadrením žalovaný predložil súdu ako dôkaz súhlasné stanovisko o možnosti priamej úhrady pohľadávok objednávateľa zo dňa 06.02.2014, odsúhlasenie zostatku k 31.12.2013, výpis z knihy faktúr za účtovný rok 2014, e-mailovú komunikáciu zo dňa 28.02.2014.
7. Nad rámec skutočností uvedených v žalobe a písomných vyjadreniach k veci
právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom žaloby, sa viaže k obchodnému vzťahu strán, ktorý sa realizoval od júna 2013 do júna 2014. Do začatia konania žalovaný dôvodnosť fakturovanej ceny žalobcom poskytnutého plnenia nenamietal. V čase pred vznikom žalovanej pohľadávky ako aj v nasledovnom období, za ktoré sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy, žalovaný odoberal od žalobcu plnenie, za ktoré riadne platil. Žalobca má za to, že ak by žalovanému bolo poskytované žalobcom vadné plnenie, žalovaný by ďalej so žalobcom neobchodoval a na vady plnenia by žalobcu upozornil. Žalobca ďalej uviedol, že ani jedna pohľadávka z faktúr označených v žalobe nebola žalovaným ani čiastočne uhradená.
8. Ťažisko obrany voči žalobcom uplatnenej pohľadávke spočívalo v tvrdení, že množstvá žalobcom poskytnutého plnenia nezodpovedajú množstvu tovaru reálne zameraného s presnosťou podľa najnovších vedeckých a technických poznatkov. Žalovaný ďalej namietol, že niektoré faktúry, ktorými žalobca uplatňuje žalovaný nárok voči žalovanému, boli žalobcom poskytnuté na základe zmluvného vzťahu priamo s investorom diela, teda nie so žalovaným a teda jedná sa o plnenia, na ktoré sa nevzťahovala žiadna z objednávok žalovaného a preto povinnosť žalovaného za dodávky platiť žalobcovi nevznikla. Žalobca ako nominant investora diela realizoval množstvo dodávok bez priamej účasti žalovaného a bez možnosti žalovaného tento vzťah strán ovplyvniť, pričom takéto konanie žalovaný označil za rozporné s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Práce, ktoré mal žalobca vykonať, neboli nikdy žalovaným prevzaté od investora stavby, ktorý dlhuje žalovanému takmer 547 tisíc eur za práce, ktorých súčasťou boli aj práce vykonané žalobcom. Žiadal preto nárok žalobcu ako nie dostatočne preukázaný v plnom rozsahu zamietnuť.
9. Výsluchom žalobcu ako procesnej strany súd zistil, že záväzkovo-právny vzťah strán vznikol na základe písomných objednávok žalovaného, ktoré žalobca založil do obsahu spisového materiálu konkretizovaných požiadavkami žalovaného prostredníctvom konateľa P. P. a G.. U. O.. Žalobca pri vykonávaní diela vystupoval ako subdodávateľ žalovaného, ktorý mal postavenie dodávateľa diela. Keďže stavba, na ktorú sa dodávky realizovali, spoločne predstavovala 30 tisíc m2, na stavbe bola určená poverená osoba ako zástupca investora, ktorá konkretizovala požiadavky na dodávky strojov, materiálu, príp. stavebných činností. Táto osoba taktiež plnenia poskytované žalobcom písomne potvrdzovala. Ku každej vystavenej faktúre bol pripojený dodací list potvrdený oprávnenou osobou, príp. vážne lístky. Každú jednotlivú faktúru, ktorú žalobca vystavil následne žalovaný potvrdil prostredníctvom konateľa G.. U. O., ktorý preveril správnosť fakturácie. Od okamihu vzniku záväzkovo-právneho vzťahu strán do októbra 2013 žalobca uskutočnil žalovanému dodávky v objeme 400 tisíc eur, ktoré boli žalovaným žalobcovi zaplatené. V medziobdobí od októbra 2013 do decembra 2013 žalovaný žalobcovi fakturované plnenie neuhradil a v následnom období v súvislosti s uskutočnenými dodávkami opätovne žalobcovi riadne platil. Množstvá dodaného kameniva žalobca meral na ciachovanej množstevnej váhe tak, ako túto používa aj v iných obchodných prípadoch bez toho, že by vznikli akékoľvek pochybnosti o správnosti týchto meraní. Pokiaľ žalovaný dôvodnosť svojich námietok opiera o geodetické zameranie, takéto zameranie vždy vychádza z určitých približných výpočtov, ktoré nemôžu nahradiť zistenie množstva dodaného plnenia vyplývajúce z meraní uskutočnených na ciachovanej množstevnej váhe. Dokladom o poskytnutí plnenia žalobcom žalovanému podľa objednávok žalovaného bol dodací list, ktorý obsahoval špecifikáciu plnenia a prevzatie tohto plnenia potvrdila na to oprávnená osoba. Každý jeden dodací list potvrdil zástupca investora na stavbe a jednalo sa buď o pána X. ako zástupcu investora diela, príp. konateľa žalovaného G.. O.. Žalobca popísal spôsob váženia tovaru dodávaného na stavbu, v rámci ktorej bolo dielo vykonávané a evidenciu tohto množstva. Žalobca potvrdil, že dňa 13.02.2014 žalovaný požadoval žalobcu v rámci e-mailovej komunikácie o prepočet merných jednotiek z ton dodávaného kameniva na metre kubické, avšak žalobca považoval za postačujúcu evidenciu vyplývajúcu z vážnych lístkov v hmotnostných jednotkách.
10. Z nesporných tvrdení strán a z písomných objednávok žalovaného (objednávka č. X. zo dňa 05.06.2013 a objednávka č. X. zo dňa 07.11.2013) mal súd preukázaný vznik záväzkovo- právneho vzťahu strán, v zmysle ktorého sa žalobca ako dodávateľ a zhotoviteľ zaviazal žalovanému ako objednávateľovi poskytnúť plnenia bližšie špecifikované stavbyvedúcim pánom X. podľa potreby stavby označenej ako E. I. Q. O. s tým, že objednávka vystavená dňa 05.06.2013 mala pokrývať časové obdobie do 30.12.2013 s predpokladaným následným uzavretím zmluvy o dielo a objednávka zo dňa 07.11.2013 pokrývala časové obdobie bez jej časového ohraničenia. V písomných objednávkach žalovaný špecifikoval plnenia podľa druhu a jednotkovej ceny s tým, že konkrétny rozsah prác mal byť určovaný konkrétnymi požiadavkami stavbyvedúceho určeného žalovaným ako zodpovednej osoby
v písomných objednávkach. V zmluvnými stranami potvrdených objednávkach strany dohodli, že k faktúram bude doložený dodací list potvrdený objednávateľom. Žalobca na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku tak pripojil do obsahu spisového materiálu faktúry, ktoré obsahujú špecifikáciu tovaru a poskytnutého plnenia čo do druhu, množstva a jednotkovej ceny v celkovej fakturovanej sume s uvedením dátumu vystavenia faktúry a dátumu jej splatnosti , všetky s poznámkou, že faktúra zároveň slúži ako dodací list, pričom prevzatie všetkých faktúr pripojených k žalobe je potvrdené podpisom zástupcu odberateľa ako preberajúceho. K jednotlivým faktúram žalobca pripoj kópie dodacích listov spolu s vážnymi lístkami, pričom dodacie listy sú potvrdené zástupcom odberateľa ako preberajúceho.
11. Napriek námietke žalovaného, že niektoré z dodávok vykonaných žalobcom boli realizované na základe priamej objednávky investora a teda žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, žalovaný bližšie uvedenú námietku nekonkretizoval vo väzbe na žalobcom predložené listinné dôkazy a to faktúry a pripojené dodacie listy, a tak uvedenú námietku súd vyhodnotil ako neurčitú, ktorú nebolo možné podrobiť ďalšiemu hodnoteniu z hľadiska jej relevantnosti v rámci procesnej obrany žalovaného, a to s prihliadnutím na neformálny postup strán v procese určovania konkrétneho obsahu zmluvy podľa požiadaviek stavbyvedúceho na stavbe. Preto súd námietku žalovaného k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako neurčitú, nepreukázanú a teda nedôvodnú.
12. Pokiaľ žalovaný ako zásadné ťažisko obrany voči žalobou uplatnenej pohľadávke uviedol tvrdenie o vadách žalobcom poskytnutého plnenia, na preukázanie ktorej skutočnosti predložil súdu geodetický elaborát - technickú správu na určenie objemu podkladovej štrkovej vrstvy na lokalite Q. O. - E. O. z mesiaca február 2014, súd poznamenáva, že napriek spochybneniu množstva žalobcom dodaného tovaru súd posudzoval dôvodnosť tejto námietky pri zohľadnení povahy uplatneného nároku žalobcom , ktorý mal žalobcovi vzniknúť v období mesiacov október - november 2013 a následne v mesiaci január - február 2014, pri zohľadnení spôsobu, akým zmluvné strany vykonávali svoje práva povinnosti zo záväzkovo-právneho vzťahu, podľa následného správania sa zmluvných strán a postupu žalovaného pri uplatňovaní zodpovednostných nárokov od momentu zistenia namietaných vád až do okamihu rozhodovania súdu o uplatnenom nároku žalobcu.
13. Konanie na Okresnom súde Žilina začalo dňa 14.08.2014, a hoci žalovaný podľa ním uvedených tvrdení nadobudol vedomosť o vade žalobcom poskytnutého plnenia už v mesiaci február 2014, prvýkrát sa námietkou vadného plnenia bránil až v súvislosti s podaním odporu proti platobnému rozkazu dňa 06.10.2014. Konateľ žalovaného všetky faktúry predložené žalobcom na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia potvrdil svojim podpisom, rovnako všetky žalobcom predložené dodacie listy boli potvrdené zástupcom odberateľa. Žalovaný žiadne námietky ku kvalite alebo množstve žalobcom poskytnutého plnenia do okamihu začatia konania súdneho konania voči žalobcovi neuplatnil. V období do 14.11.2013 a následne po 10.01.2014 žalovaný odoberal od žalobcu tovar a plnenia a za tieto žalobcovi riadne platil. Skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom k žalovanej pohľadávke okrem faktúr a žalovaným potvrdených dodacích listov, potvrdzuje aj obsah ďalších listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu ako je súhlasné stanovisko o možnosti priamej úhrady pohľadávok objednávateľa (žalovaného v tomto konaní) investorom (stavebníkom) stavby E. I. Q. O. pre dodávateľa materiálov a služieb (žalobcu v tomto konaní) zo dňa 06.02.2014 (č. l. 154), kde zástupcovia strán sa dohodli, že záväzok objednávateľa (žalovaného) voči dodávateľovi, t. j. žalobcovi po vzájomnom odsúhlasení v uvedenej výške a priloženého zoznamu, ktorý bude povinnou prílohou tzv. trojzápočtu, môže investor (stavebník) uhradiť priamo dodávateľovi . Objednávateľ, t. j. žalovaný vyslovil súhlas s priamou úhradou svojich vzájomne odsúhlasených záväzkov dodávateľovi (žalobcovi) investorom v odsúhlasenej výške s následným odpočítaním celkovej uhradenej sumy z nárokovanej a odsúhlasenej sumy fakturácie. Napriek tomu, že zmluvné strany vyslovili, že toto súhlasné stanovisko nemá právne účinky a slúži len ako forma prejavu a súhlasu zmluvných strán pre možnosť využitia dobrej vôle investora (stavebníka) realizovať priamu platbu odsúhlasených pohľadávok dodávateľa na stavbe z dôvodu urýchlenia plnenia odsúhlasených finančných nárokov dodávateľa z dodávok tovaru a služieb, nie je možné neprihliadať na skutočnosť, že súčasťou tohto vyhlásenia je odsúhlasenie zostatku k 31.12.2013, v ktorej sú špecifikované jednotlivé žalobcom vystavené faktúry, ktoré tvoria s výnimkou poslednej žalovanej faktúry predmet tohto konania v celkovej sume 254.951,76 eur, ktorej správnosť žalovaný potvrdil svojim podpisom. Pokiaľ žalovaný na jednej strane namieta nedostatok pasívnej legitimácie vychádzajúc z toho, že žalobca bol priamo účastníkom dohody s investorom, na základe ktorej žalobca dodával tovar a služby investorovi a súčasne tvrdí, že súhlasným stanoviskom zo dňa 06.02.2014 na seba záväzok žalovaného prevzal investor diela, nie je možné takto formulovanú obranu
žalovaného hodnotiť iným spôsobom ako vzájomne rozpornú, kde prvé tvrdenie žalovaného vylučuje druhé, keďže nie je možné dlžníkom zmluvne prevziať záväzok, ktorý patrí samotnému dlžníkovi už z iného právneho dôvodu, a preto uvedenú obranu žalovaného súd vyhodnotil ako tendenčnú v snahe žalovaného zbaviť sa svojho splatného záväzku voči žalobcovi.
14. Odsúhlasenie poslednej zo žalovaných faktúr vo výške 11.256,60 eur žalobca preukázal kópiou knihy vystavených faktúr za účtovný rok 2014 (č. l. 168), ktorej správnosť potvrdil zástupca žalovaného. Okrem faktúr a k nim pripojených dodacích listov a vážnych lístkov žalobca na preukázanie rozsahu poskytnutého plnenia predložil súdu kópie súpisov vykonaných prác a dodávok a evidencie použitých nákladných vozidiel (č. l. 751 - 759), ktorých obsah je potvrdený zástupcami strán.
15. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom predloženým dôkazom namietol, že vážne lístky ako výstupy z certifikovanej váhy, ktoré majú potvrdzovať množstvo a druh odobratého kameniva v určitom čase, neobsahujú podpisy dodávateľa, t. j. žalobcu a ani žalovaného ako odberateľa, pričom namietol, že vážne lístky neboli zo strany žalobcu žalovanému nikdy predložené na podpis. Vo vzťahu k faktúre č. 1400081 a 1400036 za pracovné stroje a dopravné výkony žalovaný spochybnil fakturáciu v celom rozsahu poukazujúc na skutočnosť, že k uvedeným faktúram neboli predložené záznamy o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy a nikdy neboli žalovaným podpísané. Napriek žalobcom predloženým listinným dôkazom žalovaný namietol, že dielo nebolo ku dňu podania vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.02.2016 investorom prevzaté ani zaplatené poukazujúc na ustanovenie § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré viaže splnenie povinnosti vykonať dielo na jeho riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi.
16. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah strán ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
17.Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
18.Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
19.Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
20.Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
21.Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
22.Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
23.Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
24.Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
25.Podľa § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté. Podľa ods. 2 predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.
26.Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
27.Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
28.Podľa § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
29.Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa ods. 2 na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Podľa ods. 3 účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
30.Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31.Podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
32.Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
33.Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že záväzkovo-právny vzťah strán vznikol na základe rámcovo uzavretej zmluvy (žalovaným vystavených objednávok, ich potvrdením žalobcom) s následnou konkretizáciou rozsahu požadovaného plnenia žalovaným a ich poskytnutím žalobcom, na ktorý zmluvný vzťah súd primerane aplikoval ustanovenia kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo ako kombinovaného zmluvného typu - inominátnej zmluvy, a to s prihliadnutím na povahu plnenia, ktoré tvorilo predmet zmluvy. Podľa zaužívanej obchodnej praxe strán a
z obsahu písomných objednávok vyplýva, že strany viazali vznik práva na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia na žalobcom vystavené faktúry s určeným dátumom splatnosti, ktorých súčasťou je súpis prác a dodávok potvrdený žalovaným. V danom prípade teda nebolo preukázané, že by splatnosť ceny poskytnutého plnenia zmluvné strany viazali na odovzdanie predmetu diela objednávateľovi, resp. investorovi diela. Obchodný zákonník umožňuje stranám dohodnúť okamih vzniku práva na zaplatenie ceny diela príp. kúpnej ceny nielen v nadväznosti na vykonanie diela, resp. odovzdanie tovaru, keďže predmetné ustanovenia majú dispozitívny charakter. To znamená, že zmluvné strany sa vo svojich zmluvných dojednaniach môžu odchýliť od Obchodného zákonníka, a ak tak urobia, takáto dohoda strán má prednosť pred zákonnou úpravou. Ak teda účastníci neuzavreli písomnú zmluvu o dielo, resp. kúpnu zmluvu, prípadne medzi nimi nebol dohodnutý spôsob odovzdania zhotoveného diela, nie je možné tieto okolnosti spájať s podmienkou splatnosti ceny plnenia.
35. Rozsah žalobcom poskytnutého plnenia žalovanému vyplýva nielen z predložených dodacích listov, ale aj z faktúr, ktoré obsahujú špecifikáciu plnenia čo do druhu, množstva a jednotkovej ceny, ktoré súčasne slúžili ako dodací list, a ktoré podpisoval za odberateľa konateľ žalovaného. Pokiaľ teda žalovaný namietol skutočnosť, že k odovzdaniu a prevzatiu diela investorom doposiaľ nedošlo, príp. že vážne lístky neboli žalovanému predložené a žalovaným potvrdené, táto okolnosť nemá bez ďalšieho vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu stavebných prác a prevzatého tovaru . Tým, že faktúry boli podľa podmienok uvedených v objednávke vystavené žalobcom ako dodávateľom a následne odsúhlasené žalovaným ako objednávateľom, ktorý v nich potvrdzoval množstvo a cenu jednotlivých plnení, týmto úkonom zo strany objednávateľa došlo k potvrdeniu prevzatia plnenia. Z predložených dôkazov ďalej vyplýva, že k odovzdávaniu plnenia žalobcom žalovanému dochádzalo etapovite bez zmluvne formalizovaného postupu, teda obdobne ako sa uskutočňovalo objednávanie tovaru a výkonov. Navyše stranami nebolo tvrdené a preukazované, že by v iných prípadoch, vzhľadom na dlhotrvajúci obchodný vzťah strán, dochádzalo k odovzdávaniu diela a tovaru vo forme zápisnice. Súd tak dospel k záveru, že žalovaným potvrdené faktúry spolu s dodacími listami a ako aj súpismi vykonaných prác a dodávok sú dostatočným dôkazom o poskytnutí plnenia žalobcom žalovanému. Pokiaľ ide o okamih splatnosti ceny diela, resp. kúpnej ceny, Obchodný zákonník umožňuje zmluvným stranám dohodnúť okamih vzniku práva na zaplatenie ceny nielen v nadväznosti na vykonanie celého diela, príp. celú dodávku tovaru, ale aj na postupné plnenia vo väzbe na ich vecný rozsah alebo časový úsek. Žalobca cenu poskytnutého plnenia vyúčtoval vystavením faktúry po dosiahnutí určitého objemu plnenia s dohodnutou splatnosťou faktúr 30 dní (výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 09.02.2016). Činnosť strojných mechanizmov podobne ako dodávky tovaru a stavebné výkony na stavbe potvrdzoval zástupca investora a následne tieto činnosti preberal žalovaný.
36. Zo spôsobu fakturácie žalobcom poskytnutého plnenia je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli podmienky a splatnosť ceny žalobcom poskytovaného plnenia odchýlne od ustanovení Obchodného zákonníka, pričom úhradu ceny plnenia strany neviazali na vykonanie a odovzdanie diela alebo tovaru ako celku, ale predpokladali priebežné platenie ceny v nadväznosti na vykonané práce , výkony a dodávky za určité časové obdobie. Úhradu jednotlivých faktúr nemožno robiť závislou od dokončenia diela a jeho prevzatie investorom, ak takýto postup nebol medzi stranami dohodnutý, a teda povinnosť objednávateľa diela nie je dotknutá tým, že dielo nebolo dokončené, odovzdané a prevzaté investorom diela a investorom žalovanému zaplatené (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21.10.2003, sp. zn . 32Odo 543/2002). Teda v situácii, že k okamihu rozhodovania súdu nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela medzi žalovaným a investorom diela, žalovaný ako objednávateľ nemôže podmieňovať zaplatenie ceny žalobcom poskytnutého plnenia a žalobcom vystavených faktúr úhradou ceny investorom, keďže sa jedná o iný právny vzťah medzi inými stranami.
37. Za nosnú otázku v predmetnej právnej veci súd považoval námietku žalovaného k vade plnenia poskytnutého žalobcom, keď žalovaný namietol, že žalobca neposkytol žalovanému plnenie v dojednanom rozsahu, resp. že žalobca fakturoval žalovanému plnenie vo väčšom rozsahu, ako bolo žalovanému reálne plnené. Ak bol žalovanému dodaný tovar v menšom množstve ako požadoval, išlo by o faktické vady tovaru podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorých právnym následkom je vadné plnenie. Za takých okolností mal žalovaný ako kupujúci, ak si chcel zabezpečiť nároky z vád tovaru, postupovať podľa ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka a žalobcovi ako predávajúcemu vady tovaru bez zbytočného odkladu oznámiť (notifikačná povinnosť), čo je základný predpoklad pre ich úspešnú vymáhateľnosť. Všeobecne platí, že dodávka menšieho množstva tovaru môže byť vadou v množstve tovaru, ale môže ísť aj o čiastočné nesplnenie zmluvy. Pri posúdení tejto skutočnosti
sú rozhodujúce listiny, z ktorých vyplýva, či predávajúci plní len časť dodávky a dodané množstvo zodpovedá množstvu uvedenému v týchto dokladoch, alebo či v dokladoch je deklarované iné ako skutočne dodané plnenie. Pokiaľ dodané množstvo tovaru nezodpovedá množstvu uvedenému v sprievodných dokladoch, jedná sa o množstevnú vadu, pri ktorej je kupujúci povinný postupovať v zmysle ustanovenia § 427 a nasl. Obchodného zákonníka. Povinnosťou kupujúceho je predovšetkým prezrieť tovar podľa možností čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pričom je potrebné brať do úvahy povahu tovaru.
38. Jednou zo základných zásad, ktorá sa uplatňuje v obchodných záväzkových vzťahoch je zásada profesionality, ktorá predpokladá, že kupujúci vykoná prehliadku tovaru s odbornou starostlivosťou tak, aby bolo možné vady tovaru zistiť. Právo žalovaného ako kupujúceho z vád tovaru upravuje ustanovenie § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého žalovaný mal tieto vady tovaru oznámiť žalobcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil a uplatniť si niektorý z nárokov vád tovaru podľa § 436 Obchodného zákonníka (napríklad zľavu z ceny, dodanie chýbajúceho tovaru a pod.). Žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že by pred uplatnením nároku žalobcu na súde, žalovaný akýmkoľvek spôsobom namietal žalobcovi vady poskytnutého plnenia. Z ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách bez zbytočného odkladu. Nároky z vád tovaru potom môže kupujúci uplatňovať len za predpokladu, že predávajúcemu včas oznámil a uplatnil nároky z vadného plnenia, teda za predpokladu včasnej notifikácie vád kupujúcim. Teda v situácii, že žalovaný tovar prevzal, na stavbe zapracoval, potvrdil žalobcovi dodacie listy, ako aj faktúry, ktoré slúžili ako dodacie listy a následne v súdnom konaní namietol vadu žalobcom poskytnutého plnenia poukazujúc na závery technickej správy - geodetického elaborátu k určeniu objemu podkladovej štrkovej vrstvy, ktorý mal byť vypracovaný ešte v mesiaci február 2014, je možné prijať záver, že žalovaný zanedbal svoju povinnosť podať predávajúcemu správu o vadách tovaru včas, teda sa predpokladá, že táto správa nebola podaná bez zbytočného odkladu po tom, čo mal kupujúci možnosť zistiť vady tovaru pri vynaložení odbornej starostlivosti pri výkone prehliadky podľa § 427 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a z tohto hľadiska súd námietku žalobcu, že vady tovaru neboli žalovaným namietané včas, vyhodnotil ako dôvodnú. Predávajúci zodpovedá len za tie vady, ktoré má tovar v okamihu, keď nebezpečenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho ako aj vtedy, keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase, príp. za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v ustanovení § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je spôsobená porušením povinnosti predávajúceho. Z uvedeného vyplýva, že len včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru a pokiaľ si kupujúci nesplní svoju notifikačnú povinnosť včas, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní, pokiaľ nesplnenie notifikačnej povinnosti kupujúcim včas predávajúci v konaní namietne.
39. Na základe vyššie uvedených skutočností súd posúdil návrh žalobcu ako skutkovo a právne dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pri konštatovaní uvedeného záveru súd vychádzal z obsahu vykonaných dôkazov, a to písomnými objednávkami potvrdenými stranami sporu zo dňa 05.06.2013 a 07.11.2013, z obsahu faktúr potvrdených zástupcom žalobcu ako aj žalovaného, z obsahu dodacích listov potvrdených zmluvnými stranami a súpisov vykonaných prác a dodávok a najmä zo súhlasného stanoviska o možnosti priamej úhrady pohľadávok žalobcu investorom uzatvorenej medzi zmluvnými stranami dňa 06.02.2014, ktorej súčasťou je odsúhlasenie pohľadávok žalobcu k 31.12.2013 (č. l. 155) a za účtovný rok 2014 (č. l. 156) vrátane odsúhlasenia poslednej žalovanej faktúry zo dňa 06.03.2014 v sume 11.256,60 eur (č. l. 168). Pokiaľ žalovaný svoju základnú obranu voči žalobou uplatnenej pohľadávke opieral o dôkaz - technickú správu k určeniu objemu podkladovej štrkovej vrstvy na lokalite Q. O. - E.É. I. O. vypracovanej vo februári roku 2014, súd má za to, že predmetná technická správa nepreukazuje množstvo žalobcom dodaného plnenia, ale je určením objemu podkladovej štrkovej vrstvy na základe technického zamerania. Teda zatiaľ čo žalobca účtoval žalovanému dodané plnenie podľa merania na ciachovaných váhach žalobcu zaznamenaného v dodacích listoch potvrdených žalovaným , ale súčasne aj vo faktúrach, ktoré slúžili ako dodací list, nie je možné skutočné množstvo žalobcom poskytnutého plnenia stotožňovať s objemom štrkovej podkladovej vrstvy určenej teoretickými zameraniami. Procesný návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania zameraného na posúdenie reálne dodaného množstva štrkodrvy žalobcom
na danom území stavby súd zamietol, nakoľko vykonanie žalovaným označeného dôkazu nemá oporu v zistenom skutkovom stave z vykonaných dôkazov a z nich vyplývajúcich právnych záverov súdu v predmetnej právnej veci. Nariadenie požadovaného znaleckého dokazovania ako dôkazný návrh súd hodnotil podľa princípov hospodárnosti konania, práva konať pred súdom a uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, keď tovar, ktorého rozsah má byť znaleckým dokazovaním posúdený, bol na predmetnom diele zapracovaný, dielo dokončené, pričom jeho množstvo nemožno aktuálne posudzovať k okamihu prechodu vlastníckeho práva k tovaru na žalovaného s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný námietku vadného plnenia neuplatnil voči žalobcovi včas, ale až v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, hoci podľa predloženého technického zamerania mohol namietanú vadu plnenia zistiť už v mesiaci február 2014, pričom nesplnenie povinnosti riadne a včas notifikovať žalovaný namietol v rámci písomného vyjadrenia k veci zo dňa 13.03.2016 (č. l. 773). V takom prípade nie je možné žalovanému nároky z vád priznať. Rovnako nie je možné neprihliadať na okolnosť odsúhlasenia pohľadávok žalobcu žalovaným, na rokovanie strán o možnosti priamej úhrady záväzkov žalovaného investorom diela a v neposlednom rade aj na okolnosť, že žalovaný po období, ku ktorému sa viaže žalovaná pohľadávka, pokračoval v obchodnom vzťahu so žalobcom a v záujme zabezpečiť dodávky žalobcu, žalobcom vystavené faktúry uhrádzal podľa nesporného tvrdenia žalobcu vopred, t.j. pred prevzatím fakturovaného plnenia. Z uvedeného je možné logicky predpokladať, že pokiaľ by na strane žalovaného vznikli akékoľvek pochybnosti o legitímnom postupu a nárokoch žalobcu, v zmluvnom vzťahu by so žalobcom nepokračoval a úhrady vopred za budúce plnenia by nepripustil. V podmienkach prejednávanej veci nielenže existujú pochybnosti relevantnosti navrhovaného dôkazného prostriedku, a to najmä s ohľadom na neformálny postup strán pri kreovaní obsahu záväzkovo-právneho vzťahu, keď rozsah požadovaného plnenia bol operatívne určovaný podľa potrieb stavby, ale aj s prihliadnutím na skutočnosť, akým spôsobom bo verifikovaný druh a rozsah jednotlivých dodávok ako podklad pre následnú fakturáciu . Nariadenie znaleckého dokazovania zásadným spôsobom ovplyvňuje dĺžku súdneho konania, a tak zasahuje do ústavou garantovaného práva strán na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd má za to, že k jeho nariadeniu je možné pristúpiť až vtedy, pokiaľ v konaní je spoľahlivo zistený taký sumár skutočností, ktoré môžu byť podrobené znaleckému posúdeniu s predpokladaným záverom o odstránení spornosti ako predpokladu pre vecné posúdenie uplatneného nároku alebo procesnej obrany, čo v danom prípade zo zisteného skutkového stavu nevyplýva. Určenie objemu podkladovej štrkovej vrstvy vo vymedzenej lokalite na základe teoretických výpočtov znalca nemožno bez ďalších skutkových tvrdení stotožniť s reálnym množstvom dodávky štrku žalobcom za určité vo faktúrach vymedzené časové obdobie.
40. Procesnou povinnosťou strán podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka, ktoré je aplikovateľné aj na oblasť obchodno-právnych vzťahov, bolo pri kreovaní zmluvného vzťahu dbať na to, aby sa pri vymedzení vzájomných práv a povinností odstránilo všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Z postupu strán je zrejmé, že zmluvné strany sa touto povinnosťou neriadili. Pokiaľ žalovaný potvrdzoval rozsah prevzatého plnenia bez toho, že by využil všetky dostupné možnosti verifikovať správnosť údajov, ktoré sú obsahom dodacích listov a faktúr napr. priamou účasťou žalovaného pri meraní množstva tovaru na ciachovaných váhach, a napriek zisteným vadám tieto namietal až v súdnom konaní, pri námietke žalobcu o riadnom nesplnení si notifikačnej povinnosti, nebolo možné nároky žalovanému z vadného plnenia priznať.
41. Súd preto dôkazný návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania zamietol, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej istiny titulom zmluvného plnenia spolu s úrokmi z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr až do ich zaplatenia a právo na náhradu účelne vynaložených nákladom spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
42. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).