Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoP-72-2022.pdf
PDF · 131.58 KB
Case nature
Subarea
20CoP/72/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. Č., O. XX.XX.XXXX, zastúpený úradom práce sociálnych veci a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovová 7/A, 816 16 Bratislava dieťa rodičov - matky: U.. Y. U., O. XX.XX.XXXX, Z. V.: M. XX, V., zastúpená advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom: Štefanovičova 12, Bratislava, a otca: X. Č., O. XX.XX.XXXX, Z. V.: V. - P. V., zastúpený: advokátska kancelária Ficek & Ficeková, so sídlom: Žilinská 14, Bratislava, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.03.2022, č. k. 27P/31/2022-11, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.03.2022, č. k. 27P/31/2022-11, p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 03.03.2022, č. k. 27P/31/2022-11 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom zo dňa 04.02.2022, doručeným súdu dňa 04.02.2022, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého R. Č., O.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov na zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku, zaviazal otca povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 300,- eur mesačne. Zároveň navrhovala upraviť styk otca s maloletým každý párny víkend od piatka od 16:30 hod. do pondelka do 8:00 hod. a každý týždeň v utorok a v štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje. V prípade, že sa v ňom maloletý nebude nachádzať, bude miestom prevzatia a odovzdania maloletého bydlisko matky. Súčasne s návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 150,- eur mesačne a upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý týždeň v utorok a v štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod.
2. V návrhu matka uviedla, že s otcom sú rodičmi maloletého R. Č., ktorý sa narodil 10.05.2014. S otcom maloletého približne pred rokom (december 2020) ukončili ich vzťah, zostali však žiť v spoločnej domácnosti, z ktorej sa matka chce odsťahovať. Otec jej však zamedzuje v odchode s maloletým, z ktorého dôvodu sa domáha vydania neodkladného opatrenia. Matka ďalej uviedla, že konflikty medzi ňou a otcom maloletého každý deň eskalujú, matka žije v neustálom napätí a pod tlakom. Nechce, aby jej syn vyrastal ďalej v takomto prostredí a ukončenie ich spolužitia a odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti považuje za jediné možné riešenie, aby maloletý mohol vyrastať vo vhodnom výchovnom prostredí. Matka otca viac krát informovala, že chce odísť zo spoločnej domácnosti a odsťahovať sa s maloletým k jej rodičom. Otec maloletého sa jej však vyhráža, že s maloletým neodíde, jedine bez neho,
že syn zostane s ním a že ak tak urobí, je zlá matka. Matka maloletého sa obáva, že ak by s maloletým odišla len tak bez súhlasu otca, či rozhodnutia súdu, otec by jej ho pri najbližšej možnej prítomnosti zobral alebo neodovzdal. Otec na matku vyvíja psychický nátlak, z otca maloletého má strach a nevie, čoho všetkého je schopný. Matka uviedla, že si všimla, že otec maloletého jej pred pár mesiacmi začal niečo sypať do jedla a bývala častejšie unavená. Nevie však, čo to mohlo byť a nechce otca z ničoho obviňovať. Okrem toho nesúhlasí ani s výchovnými metódami otca maloletého, ktorý má homofóbne a rasistické prejavy. Maloletý je citlivý chlapec a nechce, aby získal takéto nazeranie na svet. Matkini rodičia bývajú pár metrov od otcovho bytu a matka má v pláne ísť bývať k nim. Maloletý tam často trávi čas a má tam aj vlastnú izbu, kde spáva, učí sa aj sa hrá. Maloletý by preto mohol byť v kontakte s otcom, čomu ona ako matka, na rozdiel od otca, nemieni brániť, či komplikovať. Na záver uviedla, že nepopiera, že otec má syna rád a rovnako vie, že aj syn má rád jeho. Mala však za to, že ak by nebol upravený styk s otcom, bol by problém sa na ňom dohodnúť. Má odôvodnenú obavu, že po tom, čo by maloletého odovzdala otcovi, by jej ho dobrovoľne nevrátil. Preto okrem dočasného zverenia do jej starostlivosti navrhuje, aby súd upravil aj styk otca s maloletým a zároveň mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne na úhradu aspoň nevyhnutných nákladov na neho.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rodný list maloletého, potvrdenie o návšteve školy, rozhodnutie o prijatí do 1. ročníka.
4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. súd prvej inštancie poukázal na to, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu navrhovaným spôsobom. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne, ako aj úpravy styku otca s maloletým, dôvodiac že matka spolu s maloletým chce opustiť spoločnú domácnosť v čom jej má otec maloletého zamedzovať. Matka v návrhu uvádza, že otec sa jej vyhráža, vyvíja na ňu psychický nátlak, avšak k návrhu nepriložila žiadne dôkazy, ktoré by aspoň osvedčovali tvrdenia matky uvádzané v návrhu. Nie je prípustné, aby súd nariadil neodkladné opatrenia len na základe jednostranného tvrdenia rodiča. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení síce môže vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, avšak povinnosťou navrhovateľa je opísanie skutočností hodnoverne - odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia (návšteva ÚPSVaR, lekára, oznámenia polícii, sms/e-mailová komunikácia s druhým rodičom a pod.) to aj z dôvodu, že pokiaľ by súd vychádzal aj z tvrdení protistrany, zrejme bez takýchto podporných dôkazov by dospel len k dvom protichodným tvrdeniam. Súd prvej inštancie taktiež podotkol, že rodičia ukončili spoločný vzťah už v decembri 2020 a matka mala dostatok času riešiť vzniknutú situáciu, či už dohodou s otcom alebo podaním návrhu na súd vo veci samej. Súd v danom prípade nevzhliadol potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože v konaní nebolo preukázané ani to, že by bol život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého vážne ohrozený alebo narušený. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, iba na základe jednostranných tvrdení matky a bez vykonania náležitého dokazovania, by znamenalo výrazný zásah do rodičovských práv a povinností otca maloletého. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že do času vykonania riadneho dokazovania vo veci samej, nie je dôvodné zverovať maloletého do starostlivosti matky, nakoľko nemožno ustáliť, aká forma starostlivosti o maloletého je najvhodnejšia. Súd prvej inštancie v nadväznosti na zamietnutie návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti neupravoval styk otca s maloletým, keďže podľa tvrdení matky sa zo spoločnej domácnosti ešte ani neodsťahovala. Súd prvej inštancie uviedol, že nemôže vychádzať len z matkiných obáv, že otec jej syna pri najbližšej príležitosti zoberie alebo neodovzdá. Rovnako súd prvej inštancie neupravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, keďže z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súdu nie je zrejmé, či si otec vyživovaciu povinnosť neplní vôbec resp. v rozsahu, ktorý nepostačuje na úhradu základných životných potrieb maloletého, v akej výške resp. odkedy si túto vyživovaciu povinnosť neplní. V konečnom dôsledku matka v návrhu ani netvrdí, že otec maloletého si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, matka len konštatuje, že v nadväznosti na dočasné zverenie maloletého do jej starostlivosti navrhuje uložiť otcovi povinnosť prispievať na maloletého. Keďže rodičia maloletého žijú stále v spoločnej domácnosti, možno predpokladať, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému v súčasnosti plní osobnou starostlivosťou, čo uvádza aj samotná matka v návrhu, ako aj poskytovaním vecných plnení.
5. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka včas odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h CSP),súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).V odvolaní matka poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že k úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno dôjsť len za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok a to, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Dôvodom, pre ktorý matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bola potreba upraviť pomery v rodine, nakoľko medzi rodičmi nebolo možné dospieť k dohode o úprave pomerov k maloletému dieťaťu pre prípad odsťahovania sa matky zo spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností vyplýva už len zo samotného podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak by sa rodičia dokázali dohodnúť na starostlivosti o maloletého po ukončení spolužitia, matka by nemala dôvod podávať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka maloletého dieťaťa v zásade žila „uväznená“ spolužitím s otcom maloletého v spoločnej domácnosti, napriek rozpadu ich vzťahu, nakoľko sa odôvodnene bála odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti, aby jej otec nezamedzil odsťahovanie zo spoločnej domácnosti s tým, že jej neumožní odchod aj s maloletým, čo aj opakovane vyhlasoval.
6. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie mal vedomosť o tom, že matka sa chce a ide odsťahovať zo spoločnej domácnosti, čiže skutočný stav bol taký, že rodičia nebudú žiť v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie však vôbec uvedené nezobral do úvahy, keď striktne uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko ešte rodičia žijú v spoločnej domácnosti. Keďže matka maloletého sa nevedela s otcom dohodnúť, obrátila sa na súd za účelom dočasnej úpravy pomerov v rodine s tým, že ochráni maloletého pred prípadnými konfliktmi s otcom maloletého, ktoré by vznikali v čase, kým nebude upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému. V danom prípade išlo podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (nie rozhodnutie vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností) za účelom dočasnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu z dôvodu neschopnosti rodičov dohodnúť sa o úprave pomerov pre prípad ukončenia spolužitia. Matka nikdy nemala v záujem upierať otcovi jeho rodičovské práva a chcela, aby aj po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti bol otec s maloletým v pravidelnom kontakte, o čom v konečnom dôsledku svedčí aj jej návrh na úpravu styku otca s maloletým. Súd prvej inštancie uviedol, že nemôže vychádzať z tvrdení matky, že otec jej maloletého pri najbližšej príležitosti zoberie alebo neodovzdá. Matka v rámci svojho návrhu uviedla podstatné skutočnosti zo života s otcom maloletého dieťaťa a prezentovala ich vzájomnú komunikáciu v tomto smere. Otázkou je, ako má matka maloletého dieťaťa preukázať, že otec sa jej slovne vyhráža a psychickým nátlakom ju v osobnom kontakte priam deptá tak, že život s ním v spoločnej domácnosti je pre ňu ďalej neznesiteľný. Matka má z otca maloletého strach, a preto sa obrátila s návrhom aj na súd. Matka ďalej v odvolaní uvádza, že už musela pristúpiť k odsťahovaniu sa zo spoločnej domácnosti s otcom, nakoľko už nemohla ďalej fungovať v spoločnej domácnosti s bývalým partnerom pod ťarchou ich konfliktov, psychického nátlaku na jej osobu a nezdravého výchovného prostredia pre maloletého. Otec okrem komplikovania života matke v spoločnej domácnosti (vypínanie wifi, atď), zamkol matke skrinku s dokladmi, kde bol odložený občiansky preukaz a pas maloletého, z peňaženky jej vybral električenku maloletého, ktorú jej nevrátil. Matka už nemohla ďalej odkladať odsťahovanie. Matka si začala sťahovať veci zo spoločnej domácnosti dňa 21.03.2022 za pomoci svojich rodinných príslušníkov. Nakoľko nechcela vyvolať konflikt s otcom, rozhodla sa, že si najskôr odsťahuje veci a následne otcovi maloletého vysvetlí situáciu, že sa sťahuje aj s maloletým k svojim rodičom, ktorí bývajú neďaleko, pričom mu samozrejme nebude brániť, aby bol so synom. Matka sa rovnako chcela porozprávať s maloletým a vysvetliť mu celú situáciu. Predpoklad matky, že otec jej zamedzí odchod s maloletým zo spoločnej domácnosti sa potvrdil. Otec vyzdvihol maloletého skôr zo školy ako štandardne z dôvodu, že mal vedomosť o tom, že matka sa ide odsťahovať zo spoločnej domácnosti ešte skôr ako mu matka uvedené chcela v pokoji oznámiť a vysvetliť. Otec tým pádom znemožnil matke porozprávať sa s maloletým, vysvetliť mu situáciu a sám mu prezentoval ukončenie spolužitia rodičov. Otec vyslovene uviedol matke, že nesúhlasí s jej starostlivosťou a že nakoľko nemá súdne rozhodnutie bude sa držať názoru maloletého, ktorý chce byť doma. Otec maloletému pritom prečítal súkromnú komunikáciu medzi rodičmi v tejto veci. Takéto konanie zo strany otca nie je v záujme maloletého dieťaťa, keďže ho priamo zapája do konfliktu medzi rodičmi a otec maloletého vystavuje priamo konfliktu lojality. Matka touto cestou predkladá komunikáciu medzi rodičmi v súvislosti s jej odsťahovaním sa a zároveň považuje za potrebné uviesť, že sms komunikácia zo strany otca nie je súladná s jeho skutočnou osobnou komunikáciou vo vzťahu k matke maloletého a predpokladá, že uvedené nie je priama komunikácia z jeho strany, resp.
komunikácia je prispôsobená za účelom jej predloženia ako dôkazu v konaní. Matka má dôvodnú obavu z toho, čo uviedol otec maloletému, keďže podľa jeho tvrdenia maloletý nechcel ísť za matkou a byť s ňou u starých rodičov, kde má vlastnú izbu, kde má prirodzené zázemie, ktoré pozná, kde trávi veľa času, aj tam už prespal, atď. Matka je tým rodičom, kto zabezpečoval a zabezpečuje starostlivosť o maloletého, na koho sa maloletý vo všetkom obracia, ktorý sa s maloletým učí atď. Matka má z uvedeného dôvodu odôvodnenú obavu, že otec s maloletým manipuloval a aj otcom prezentovaný názor maloletého bol ovplyvnený prítomnosťou otca a ním prezentovanými skutočnosťami, resp. že otec v sms komunikácii s matkou neuvádza pravdu, čo sa jej potvrdilo aj na jeho reakciách. Uvedené sa matke preukázalo na druhý deň, keď čakal pred školou na druhý deň aj starý otec, a maloletý povedal, že chce ísť s ním za matkou. Maloletý bol teda nakoniec s matkou až do večera, kedy šiel spať k otcovi. Matka sa pokúsila v ten deň 22.03.2022 aj telefonicky večer kontaktovať syna, porozprávať sa s ním, ale nezdvihol jej. Matka nevie z akého dôvodu, či nepočul R. alebo ani jeho otec. Aktuálny stav je taký, že maloletý sa nachádzal od 23.03. s matkou a otec jej ho nakoniec dočasne odovzdal s tým, že maloletý uviedol, že chce byť s ňou aj u nej zostať spať. Matka predpokladala, že otcom prezentovaný názor maloletého bude len dočasný stav. Maloletý bol s matkou tri dni a za celý čas ani nespomenul, že by šiel za otcom. Maloletý šiel následne k otcovi v piatok 25.03. večer s tým, že v nedeľu opäť príde za matkou a zostane do pondelka, možno do utorka. Takto to mali odkomunikované aj rodičia. V nedeľu sa už však situácia zmenila s tým, že maloletému sa nechce zrazu ísť k matke a zostane u otca. Matka opätovne nevie, čo otec komunikoval maloletému, a prečo ten zmenil svoj „názor“. Nakoľko však otec nesúhlasí s osobnou starostlivosťou matky o maloletého, nie je zjavné do kedy aktuálny stav bude trvať. Z otcovej strany neprišiel žiaden návrh vo vzťahu k riešeniu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Matka má za to, že kým rodičia nedospejú k dohode, alebo kým súd nerozhodne po vykonanom dokazovaní vo veci samej je v záujme maloletého zastabilizovať pomery a zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, keďže hrozí, že situácia sa bude opakovať. Maloletý potrebuje pravidelný režim a aktuálne nastavenie, kedy sa všetko rieši zo dňa na deň nie je v záujem maloletého. Maloletý zároveň nie je vo veku, kedy by mala byť na neho prenášaná zodpovednosť rozhodovať v týchto veciach a nevie posúdiť, čo je v jeho záujme. Matka sa obáva tlaku zo strany otca na maloletého a na jeho „vlastné rozhodovanie“, ktoré však v konečnom dôsledku týmto prístupom otec ovplyvňuje a maloletého zaťažuje. Matka by sa s otcom chcela dohodnúť, ale tak ako v minulosti neprichádzajú žiadne návrhy na dohodu a komunikáciu medzi rodičmi, ktorý v prvom rade majú situáciu riešiť a neprenášať rozhodovanie a zodpovednosť na maloleté dieťa. Zároveň matka uvádza, že rozhodnutie odsťahovať si veci skôr ako otcovi oznámi sťahovanie sa jej potvrdilo ako správne, keď otec bezprostredne po oznámení sťahovania vymenil zámky a matka už do bytu nemá prístup, čo zistila keď chcela ísť vyvenčiť spoločného psa, nakoľko tento je už starý a má problém vydržať bez venčenia do príchodu z práce. Nakoľko odpadol aj dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie uviedol, že návrh nie je dôvodný a aktuálny stav je taký, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa dohodnúť vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia maloletého dieťaťa. Je v záujme maloletého zastabilizovať aspoň dočasne pomery v rodine. Matka maloletého zabezpečovala o maloletého starostlivosť a je v záujme maloletého, aby tento stav nebol narušený len z dôvodu zmeny jej bydliska a skutočnosťou, že otec zostal žiť v ich pôvodnej spoločnej domácnosti. Matka nemôže súhlasiť s tým, aby maloletý zostal vo faktickej starostlivosti otca z dôvodu, že on zostal bývať v ich pôvodnej spoločnej domácnosti. Otec používa vo vzťahu k maloletému ako výchovnú metódu krik. Otec nezabezpečuje bežné potreby maloletého a základnú starostlivosť o maloletého po všetkých stránkach. Otec trávi čas s maloletým zväčša tak, že mu umožňuje hrať sa na počítači alebo pozerať TV a v tomto smere ho nijako neobmedzuje. Maloletý prirodzene tieto aktivity vyhľadáva, nie je však ešte vo veku, aby posúdil vhodnosť a rozsah takto stráveného času. Otec maloletého raz zobral na trojdňový výlet avšak bez toho, aby matku o uvedenom informoval, čo i len dodatočne. Až na telefonát zo strany matky reagoval tak, že sú na výlete a domov neprídu tri dni. Práve uvedené zodpovedá prístupu a komunikácií otca s matkou maloletého. Otec maloletému nekupuje žiadne darčeky, či už na Vianoce, či meniny. Nakoľko maloletý sa volá R. a má meniny na Vianoce, oslavujú sa jeho meniny deň vopred, aby nebol „ochudobnený“ o deň oslavy svojich menín. Reakcia otca na darčeky, ktoré maloletý dostal a chcel sa nimi otcovi pochváliť bola, prečo oslavuje meniny, veď sa nevolá O. (U. U. XX.XX.). Prirodzene maloletého táto reakcia otca rozľútostila a matka sa to snažila nejako zahovoriť, aby to prekonal a nerozplakal sa. Maloletý od otca preberá nevhodné správanie vo vzťahu k zvieratám, ktoré vidí u otca, ktorý sa neštíti kopať do zvierať, či buchnúť ich. Výchova a prístup otca k maloletému vo všeobecnosti nie je vôbec citlivá a prispôsobená jeho veku. Matka opätovne poukazuje na to, že otec maloletého označuje ako „lakomého bastarda“ alebo pri hádke s matkou povie „bodaj by ti celá rodina skapala a prvý R.“. Matka nesúhlasí s výchovnými metódami otca maloletého, ktorý má homofóbne a rasistické prejavy. R. je citlivý chlapec a
matka nechce, aby získal takéto nazeranie na svet. Aj vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorý bude prioritne zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloletého. Matka zdôrazňuje, že ako uviedla matka vo svojom návrhu, otcovi nebude brániť v kontakte s maloletým a aj s ohľadom na názor maloletého a jeho vôľu sa bude chcieť s otcom dohodnúť na tom, kedy s ním bude. Upraviť styk otca s maloletým navrhuje pre elimináciu konfliktov, a pravidelnosť režimu maloletého. Nakoľko otec ani počas spolužitia v spoločnej domácnosti neprispieval na úhradu stravy maloletého, nezabezpečoval jej nákup, či nákup oblečenia, drogérie, darčekov atď. a otec sa po ukončení spolužitia nepodieľa ani na úhrade nákladov na bývanie maloletého, je z uvedeného dôvodu potrebné, aby súd rozhodol aj o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému, nakoľko nie je možné očakávať dobrovoľné plnenie z jeho strany.
7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s matkou už dávnejšie ukončili spoločný vzťah a následne všetci traja zostali spoločne bývať v jeho byte v P. V. (až do času, keď sa matka neodsťahovala). Ide o byt na M. H.. XX, ktorý je maloletého domovom od jeho narodenia. Rovnako to pritom vníma aj teraz po odchode matky, ktorá odišla bývať o ulicu ďalej ku svojim rodičom. Aj za súčasnej situácie maloletý hovorí, že u otca je doma a s mamou sú u babky. Byt starých rodičov teda nevníma ako svoj domov. Tvrdenie matky v podanom odvolaní o „prirodzenom zázemí“ teda nie je pravdivé. Faktom je, že matka sa otcovi už asi štyri roky vyhráža, že sa mu pomstí a odnesie so sebou syna a otec ho uvidí raz mesačne. Matka tým chce ubližovať otcovi a vôbec pritom nehľadí na to, že maloletého pritom využíva len ako prostriedok akejsi pomsty. Veľmi dobre pritom vie (a v konečnom dôsledku to uvádza aj vo vlastnom podaní), že maloletého má otec veľmi rád a rovnako rád má aj maloletý otca. Otec uvádza, že nie je pravdou, že by počas ich spolužitia dochádzalo ku každodenným konfliktom. Situácia bola totiž taká, že od určitého momentu komunikovali len minimálne, v nevyhnutnom rozsahu, k čomu otec pristúpil potom, ako vo všetkom hľadala matka príležitosť na hádky. Rovnako nie je pravdou, a otec to vníma ako veľkú urážku, že by na matku vyvíjal psychický nátlak. Za absolútne klamstvo musí otec označiť tvrdenia, že maloletého označuje za „lakomého bastarda“ alebo že by povedal „bodaj by ti celá rodina skapala a prvý R.“. Úplne scestné je aj obvinenie zo strany matky, že jej otec mal "niečo" sypať do jedla. Celé toto vníma otec ako očierňovanie jeho osoby rovnako ako tvrdenia o údajných homofóbnych a rasistických prejavoch. Otec uvádza, že pracujem v Dopravnom podniku Bratislava a predtým pracoval na colnici. Pracoval, a stále aj pracuje s rôznymi ľuďmi, rôznymi národnosťami a medzi kolegami a známymi má napríklad aj rómov, s ktorými bezproblémovo vychádza. Rovnako otec popiera vymyslené tvrdenia matky o tom, že mal zamykať skriňu, vypínať wifi, či dokonca biť alebo kopať zvieratá. Otec poukazuje na to, že matka prikrášľuje seba, nie je pravdou, že od synovho narodenia zabezpečuje starostlivosť primárne ona. Napríklad ho nikdy ako novorodenca nekúpala, aby ho "neutopila". Keď mal R. asi rok, priznala sa otcovi, že si na neho nevie zvyknúť a že ho nemiluje. Posledné dva roky, pokým s matkou bývali v jednom byte, nikdy neupratovala, nevarila a nestarala sa o domácnosť. Režim bol teda taký, že cez týždeň stravu zabezpečoval otec a cez víkend brala matka maloletého najesť sa k jej rodičom. Maloletého otec vodil na krúžky (korčuľovanie a plávanie) kam s nimi matka chodila veľmi sporadicky. Vždy keď maloletý nemal chuť ísť cez víkend alebo cez prázdniny k starým rodičom, pochodili spolu s otcom rôzne ZOO, hrady a pamiatky, na ktoré výlety s nimi matka nechcela chodiť s odôvodnením, že je unavená a musí si oddýchnuť. Matka pritom presedela celé dni, či už po práci, alebo cez víkendy na sociálnych sieťach s mobilom v ruke a počítačom na kolenách. Stávalo sa aj to, že keď otec prišiel po práci alebo z obchodu domov, v jednej izbe sedel syn a v druhej matka, pričom obaja mali v rukách mobil a na jeho otázku, či sa takto hrajú mu matka vykričala, nech sa nestará. Z toho dôvodu maloletému obmedzil mobil a počítač na maximálne 2 hodiny použitia denne, ktoré sa mu do dnešného dňa podarili znížiť na maximálne 1 hodinu denne. To, čo matka považuje za starostlivosť o dieťa, je dať ho starým rodičom, kde sa naje a dať mu mobil alebo počítať, nech sa s ním nemusí hrať a hľadať mu aktivity. Celý matkin návrh (tak v časti týkajúcej sa veci samej, ako aj neodkladného opatrenia) a neskôr aj odvolanie vníma otec ako snahu účelovými a nepravdivými obvineniami dosiahnuť jej cieľ a to ublížiť otcovi tým, že mu zoberie syna. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (podaného v čase ešte pred jej vysťahovaním) si podľa názoru otca chcela matka zabezpečiť to, že mu zamedzí styk s maloletým. Ideálne to demonštruje aj ňou priložená SMS komunikácia k odvolaniu, v ktorej na štvrtej strane ňou založeného prepisu uvádza, aké „veľkorysé a viac ako rozumné“ je umožniť otcovi styk s maloletým v ňou navrhovanom rozsahu. V samotnom návrhu a aj v podanom odvolaní pritom matka deklaruje, ako nemieni brániť v styku a upierať otcovi rodičovské práva a naopak tvrdí, že má „dôvodnú obavu“ (bližšie nekonkretizovanú), že ak by maloletého odovzdala otcovi, dobrovoľne by jej ho nevrátil. Táto „dôvodná obava“ sa samozrejme nenaplnila, pretože podobne ako aj matkine tvrdenia uvedené v návrhu a neskôr aj v odvolaní, sa ukázalo, že táto „dôvodná obava“ bola matkou vymyslená a účelovo tvrdená s cieľom
zvýšiť šance na vydanie neodkladného opatrenia. Faktom ale zostalo, a súd prvej inštancie to veľmi správne identifikoval, že žiadny dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov spôsobom, aký navrhla matka nie sú splnené predpoklady. Tieto predpoklady neboli v čase podaného návrhu a nie sú ani teraz. To, že po odchode matky nastal istý chaos je podľa otca prirodzené, ale rozhodne nedochádza ku žiadnym vyostreným konfliktom a ani k žiadnemu obmedzovaniu, či už z jednej alebo druhej strany. Otec uvádza, že sa cez školský rok zaviedla striedavá osobná starostlivosť. Pokým bol teda školský rok, maloletého si striedali v rovnakom pomere, prispôsobiac sa matkiným pracovným povinnostiam. Ohľadom úpravy prázdnin viedli rokovania jednak v rámci výsluchu na súde za súčinnosti povereného VSÚ a následne na úrovní právnych zástupcov. Hoci ku komplexnému konsenzu nedospeli, rozhodne nemožno tvrdiť, že by išlo o konfliktnú situáciu. Súd prvej inštancie veľmi jasne uviedol, že „matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala ani netvrdila skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu navrhovaným spôsobom. Inak povedané matka v tomto smere neuniesla nielen dôkazné bremeno (modifikované požiadavkou aspoň na osvedčenie pomerov, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia), ale ani len bremeno tvrdenia. Matka tvrdila, že sa jej otec vyhráža, vyvíja na ňu psychický nátlak a pod., čo malo navyše trvať dlhodobejšie, ale nič z toho nepreukázala. Faktom totiž je, že nič také sa nedialo. Ak by nátlak existoval, tak by to zrejme matka riešila podaním trestných alebo iných oznámení. O konfliktoch by existovali napr. svedkovia - susedia alebo by mohla predložiť nejakú elektronickú komunikáciu, kde na ňu otec tlačí, či sa jej vyhráža. Z komunikácii, ktorú matka predložila, nič také nevyplýva, ale pre každý prípad aspoň tendenčne matka tvrdila, že aj táto je „prispôsobená za účelom jej predloženia ako dôkazu v konaní“. Otec dodáva, že ani z ich staršej komunikácie nič také nevyplýva (či už v čase, keď boli vo vzťahu, alebo po rozchode). Je teda zrejmé, že pokiaľ sa nič z toho, čo matka tvrdí nedeje, tak má aj problém s preukazovaním svojich tvrdení. Hneď z úvodu podaného odvolania je zrejmé, že matka podávala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre prípad odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti, o ktorom zámere vopred otcovi nepovedala. Podľa otca je v logickom rozpore tvrdiť, že hoci otec nevedel o odsťahovaní sa, nevedeli sa rodičia ani dohodnúť. Realita bola taká, že matka si to musela dlhodobo plánovať a jedného dňa chcela otca postaviť do novej reality, kedy sa odsťahuje a zoberie si maloletého so sebou tvrdiac, že na to má „papier“ zo súdu. Matka sa nepýtala ani maloletého, čo by chcel (hoci má 8 rokov, chodí do školy pre nadané deti a svoj názor vie jasne formulovať aj komunikovať). Faktom je, že ho chcela jednoducho zobrať a nepýtať sa na nič ani otca, ani maloletého. Zostalo teda na otcovi, aby sa s maloletým otvorene porozprával, vysvetlil mu situáciu, uistil ho, že ho obaja rodičia ho majú radi. Nejde pritom o zapájanie do konfliktov rodičov, ale o normálnu a primeranú komunikáciu s dieťaťom a spolu s prihliadaním na jeho najlepší záujem a názor. Otec absolútne odmieta, že by maloletého akokoľvek manipuloval, ako to tvrdí matka. Otec popiera tiež matkine účelové tvrdenia, že žila „uväznená“ a že sa údajne bála odsťahovať. Odchod matky bol jej rozhodnutím, ale určite nemôže bez ďalšieho znamenať aj odchody maloletého z jeho domova, jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky a určenie styku otcovi prakticky v najnižšom možnom rozsahu. Pokiaľ ide o rozhodovanie súdu prvej inštancie, ten správne vychádzal v čase svojho rozhodovania zo stavu, že obaja rodičia bývajú v jednej domácnosti, pretože pre súd je dôležitý ten stav, aký je tu v čase vydania rozhodnutia, nie to, čo matka účelovo deklaruje. Dôvody zamietnutia návrhu sú primárne neunesenie dôkazného bremena a bremena tvrdenia a nie to, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti. Otec navrhuje, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 65, 66 Civilného mimosporového poriadku a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
10. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
11. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadkuna vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Podľa ust. § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť výnimočne v situácii, keď bez jeho nariadenia hrozí dieťaťu ujma na zdraví.
15. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu návrhu a listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.
16. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky ako nedôvodné. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd sa riadne zaoberal návrhom, vyhodnotil všetky skutočnosti, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ani skutočnosť, že matka sa po rozhodnutí súdu prvej inštancie odsťahovala, nezakladá dôvodnosť potreby zasiahnuť urýchlene neodkladnou úpravou. Navyše súd prvej inštancie nezamietol návrh len z dôvodu, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti, ako to interpretuje matka. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že nevidel dôvod okamžite bez vykonaného dokazovania zveriť maloletého len do osobnej starostlivosti matke. Až následne pri posudzovaní úpravy styku a výživného, vyslovil aj názor, že nie je dôvodné neodkladne upraviť styk a výživné, keď rodičia žili v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v jednej domácnosti, maloletý mal kontakt s oboma rodičmi a k nároku na výživné matka neuvidela žiadne skutočnosti, ani netvrdila, že otec si doteraz vyživovaciu povinnosť neplní, túto žiadala len z dôvodu, že žiada aby jej maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti. Tu odvolací súd uvádza aj, že nie je dôvodné neodkladným opatrením určiť výživné, len z dôvodu, že matka sa hodlá odsťahovať s maloletým, či sa odsťahovala a prezumuje, že otec si výživné plniť nebude. Je nevyhnutné, aby skutočne aj došlo k tomu, že si jeden z rodičov výživné neplní dobrovoľne a to ani v rozsahu nevyhnutnom. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné oparenie je dôvodné nariadiť tam, kde bez jeho nariadenia hrozí dieťaťu nenapraviteľná ujma, je ohrozená jeho výživa, kde bez nariadenia neodkladného opatrenia by došlo k stavu, že by napríklad dieťa ostalo bez akejkoľvek starostlivosti a podobne. Neodkladné opatrenie nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, predchádzať dokazovaniu. Len skutočnosť, že rodičia nevedia dospieť k rodičovskej dohode, neznamená potrebu nariadiť neodkladné opatrenie. Ak rodičia spolu nežijú, a nevedia sa dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností, majú možnosť podať návrh na súd vo veci samej, kde na základe riadne vykonaného dokazovania sa rozhoduje o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Matka takýto návrh podala a súd na jeho základe vykoná potrebné dokazovanie, z výsledkov ktorého bude potom možné rozhodnúť v záujme maloletého. Odvolací súd v danom prípade zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, absentuje tu potreba neodkladnej a rýchlej úpravy. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý je v starostlivosti matky, ako aj otca, má teda kontakt s oboma rodičmi a poskytovanú starostlivosť od oboch rodičov. Len to, že rodičia nerealizujú výkon rodičovských povinností a práv na základe písomnej rodičovskej dohody, a realizujú výkon svojich práv a povinností na základe dohody ad hoc neznamená, že je ohrozený záujem maloletého. Zo spisu ani nevyplýva, že by bola ohrozená výživa dieťaťa, nevyplýva, že by si otec neplnil vyživovaciu povinnosť, len vyslovená domnienka matky, že otec si túto povinnosť plniť nebude, nie je dostačujúca k nariadeniu neodkladného opatrenia. Zo spisu vyplýva, ako je už vyššie uvedené, že maloletý má kontakt s matkou, aj s otcom. Navyše otec uviedol, že sa v podstate realizuje striedavá
starostlivosť a odvolací súd dodáva, že takáto forma je ideálna práve v prípade ak sa rodiča rozídu, avšak dieťa dovtedy žilo v jednej domácnosti s oboma rodičmi, a má pozitívny vzťah k obom rodičom.
17. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má súd za to, že nie je bez okamžitej neodkladnej úpravy ohrozený záujem maloletého, jeho zdravie, či výživa, uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§387 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku).
18. Zároveň odvolací súd musí apelovať na rodičov maloletého, aby sa k sebe správali korektne a slušne, lebo práve to je v záujme maloletého. Je potrebné, aby si obaja uvedomili dôležitosť role matky a tak aj otca v živote maloletého, rešpektovali navzájom svoje rodičovské práva a povinnosti. V prvom rade sú to rodičia, ktorí majú zodpovednosť za svoje dieťa a jeho výchovu a starostlivosť. Je v absolútnom rozpore so záujmom maloletého, aby si rodičia riešili ich rozpadnutý vzťah cez maloleté dieťa, čo sa práve deje tým, že sa o dieťa doťahujú, nekomunikujú spolu vhodným spôsobom, navzájom si vyčítajú veci z ich nezvládnutého vzťahu. Dieťa všetky tieto skutočnosti vníma, a môžu mať na jeho vývoj negatívny dopad.
19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).