Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-81-2016.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/81/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových strán žalobcu Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu v Bratislave, Budatínska 3230/16, Bratislava, zastúpení správcom bytového domu BLAHO-BYT, spol. s r.o., Šustekova 51, Bratislava, IČO 35 729 899, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslav Golian, AK Budatínska 16, Bratislava, proti žalovanému X.. A. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. X, B., právne zastúpenej advokátom JUDr. Dušan Pálka, AK Polianky 5, Bratislava, o náhradu škody a zaplatenie sankcie spolu v sume 226,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 03.05.2016 sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 126,- € titulom náhrady škody, ktorú mala žalovaná spôsobiť dňa 26.03.2013 pri sťahovaní nábytku a zariadenia z bytu č. X, na X. X., H. L. na B.Z. XX, V. B., kedy v tzv. nákladnom výťahu sťahovacia služba nešetrne zaobchádzala s nákladným výťahom pri rozopretí kabínových dverí pri nakladaní a vykladaní nábytku. Po odchode sťahovacej služby sa dvere výťahu nedali riadne zatvoriť v dôsledku čoho ostal nákladný výťah nefunkčný a jeho poruchu bolo potrebné odstrániť. Servisná služba vykonávajúca opravu výťahov zistila poškodenie lanka pohonu krídiel kabínových dverí s konštatovaním cudzieho zásahu, ktoré poškodenie nebolo kryté zárukou ani servisnou zmluvou. Žalobca poškodenie výťahu odstránil prostredníctvom servisnej služby a ich opravu uhradil z finančných prostriedkov z FÚPaO v sume 144,80 €. Tiež uviedol, že žalovaná uhradila len časť náhrady v sume 18,80 €, zvyšnú sumu odmietla uhradiť. Podľa zmluvy o výkone správy zo dňa 08.12.2004 si žalobca uplatnil voči žalovanej sankciou v sume 100,- € podľa Sankčného sadzobníka k domovému poriadku, bodu 5/, podľa ktorého ak vlastník spôsobí škodu na spoločných častiach a zariadeniach domu, je možné uplatniť voči vlastníkov bytu sankciu vo výške 100,- €. Súčasne žiadal zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
2. Súd doručoval žalovanej žalobu spolu s prílohami a poučením dňa 10.05.2016, žalovaná ju osobne prevzala dňa 8.05.2016. K veci uviedla, že sú v žalobe uvedené viaceré nepravdivé skutkové okolnosti. Nebola počas sťahovania upozorňovaná na hrubé zaobchádzanie s výťahom, lebo pri sťahovaní nebola, nachádzala sa vo Viedni. Po sťahovaní nezostal nákladný výťah nefunkčný, založila k svojmu vyjadreniu potvrdenie F.. V. H. zo dňa 16.10.2015, v ktorom potvrdil, že po skončení sťahovania boli obidva výťahy v dome funkčné. Nie je tiež pravdivé tvrdenie, že za opravu výťahu zaplatila 18,80 €, lebo žiadnu opravu neplatila. Tiež nie je podľa žalovanej pravdivé tvrdenie, že pri používaní výťahu konala úmyselne, akoby
schválne, nakoľko bola vo Viedni, a toto tvrdenie je nepravdivé a neadekvátne. Súčasne voči žalobe vzniesla námietku premlčania podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky od jej vzniku, a táto mal vzniknúť dňa 26.03.2013. Rovnako namietala nedôvodnosť uplatnenej sankcie 100,- € za poškodenie výťahu a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, uplatnila si náhradu trov konania.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi Zmluvou o výkone správy zo dňa 01.04.2005, domovým poriadkom bytového domu B.Í. XX, čiastočným výpis z listu vlastníctva č. 3676 s uvedením žalovanej ako bývalej vlastníčky, ako aj jej nástupkyne, vyúčtovaním služieb spojených s užívaním bytu a odvodov do príslušných fondov za rok 2013, rozsudkom č. k. 24C/176/2013-107 zo dňa 03.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.03.2014, ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:
4. Výpovede žalovanej súd zistil, že bola vlastníčkou bytu č. X na B. XX V. B. na základe darovacej zmluvy, získala ho darom od svojej sestry L. A.. Darovacia zmluva bola spísaná 10.12.2012 a následne sestra prostredníctvom svojho syna X. A. podala žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 24C/176/2013-107 zo dňa 03.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.03.2014 určil, že táto darovacia zmluva je neplatná. Tiež uviedla, že ona v tom byte ani nikdy nebývala, sestra mala v byte svoje bytové zariadenie. Dňa 26.3.2013 nebola ani pritom, keď sa z bytu sťahoval starý nábytok, ktorý tam mala sestra, bol v dezolátnom stave, lebo synovec tam mal nejakú podnájomníčku, bolo to v čase, keď bola ešte vlastníčkou bytu a chcela byt predať. Pri samotnom vynášaní vecí z bytu nebola, bol pritom jej bývalý manžel V. H., bol to jednoizbový byt, vypratal sa zrejme celý, ona v Bratislave v tom čase vôbec nebola, lebo mala službu, robila zdravotnú sestru v Rakúsku. Na vypratanie bytu si zavolali firmu, spoločnosť IMI Transport - sťahovanie nákladná doprava s.r.o., E. XX, B., ktorá zabezpečila vypratanie bytu, naloženie veci do auta a jeho odvoz. Za túto službu prostredníctvom svojho manžela zaplatila 219,60 €. Manžel potom ako oni byt vypratali výťah vyčistil a keď odchádzal bol funkčný.
5. Z vyúčtovania nákladov za rok 2013 súd zistil, že bolo vypracované za celý rok na žalovanú napriek tomu, že bola vlastníčkou bytu len do 27.03.2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok č. k. 24C/176/2013-107 zo dňa 03.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.03.2014. V nákladových položkách žalobca uviedol položku náklady za byt v sume 144,80 €, nepreukázal súdu, že toto vyúčtovanie žalovanej doručil, resp. komu ho doručil a kto uhradil sumu 18,80 €.
6. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
8. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
9. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná bola vlastníčkou bytu č. X na B. XX V. B. do 27.03.2016, sporné bolo to, že žalobca nepreukázal v konaní úmyselné konanie žalovanej, ani vznik škody faktúrou vystavenou za opravu výťahu, nepreukázal ani to, že si škodu bezodkladne uplatnil u žalovanej.
10. Pred meritórnym preskúmavaním veci sa súd s poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovanou, najprv zaoberal jej dôvodnosťou.
11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
13. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky od jej vzniku.
14. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení § 101 až 110 treba usúdiť, že zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale ani dohodou medzi účastníkmi občianskoprávneho vzťahu predĺžiť ani skrátiť. Námietky premlčania sa nemožno ani vopred vzdať. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď bolo možné vykonať podaním návrhu na súde. Nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, či subjektívneho, alebo objektívneho tak oprávnený subjekt neurobil. Ak čas plnenia dlhu nebol dohodnutý inak, je dlžník povinný splniť svoj dlh v prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca v konaní nepreukázal, kedy a či vôbec vyzval žalovanú na splnenie dlhu, súd dospel preto k záveru, že žalobca mohol svoj nárok uplatniť na súde 27.03.2013, žaloba bola podaná na súd po uplynutí trojročnej lehoty dňa 03.05.2016.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola na súd podaná po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej lehoty, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, vrátane uplatnenej sankcie.
16. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).