Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/1/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne V. K., bytom XXX XX Q. M. XXX, právne zastúpená JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom Jesenského 232, Partizánske proti žalovanému: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v registri spoločnosti Britisch Virgin Islands pod č. 1503447, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD. advokátkou so sídlom Vajnorská 100/ A, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 28.09.2015, č.k. 5C/101/2014-159, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodno-právnych alebo občianskych vzťahov sp.zn. II/2014-1671 zo dňa 25.04.2014. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 262,51 eur a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 3, § 54 ods. 1, 2 OZ, ďalej čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 5, čl. 6 Smernice rady 93/13/EHS 05.04.1993, ďalej ust. § 23 ods. 1, 2 zák.č. 616/2004 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 93b ods. 1, 2 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, ďalej čl. 1 bod 14 zák.č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, § 879e ods. 3, 4 OZ, § 879f OZ, § 40 ods. 1, § 43 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a tiež § 23 ods. 1 zák.č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.01.2000.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V konaní namietala platnosť rozhodcovskej doložky. Poukázala na to, že jej nebolo vysvetlené, čo je rozhodcovská doložka, nevedela, čo je rozhodcovský súd, týmto pojmom nerozumela, predchodca žalovaného jej nič nevysvetlil len poistné. Je pravdou, že priamo v čl. 2 bod 5 zmluvy o úvere je uvedené, že banka navrhuje, že prípadné spory zo zmluvy bude riešiť prednostne v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk. Z tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, že by žalobkyňa mala možnosť aj túto rozhodcovskú doložku odmietnuť, čo z tohto ustanovenia zmluvy vôbec nevyplýva. Navyše celá zmluva je písaná drobným ťažko čitateľným písmom, ktoré ustanovenie je včlenené do zmluvy tak, aby si ho spotrebiteľ ani nevšimol. V rozhodcovskom konaní bol vydaný rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2014 a vykonateľnosť 14.06.2014. Žalobkyni bol doručený do vlastných rúk 07.05.2014 a návrh podala 02.06.2014, teda v zákonom

stanovenej 30-dňovej lehote, v ktorej namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky skrytej v čl. 2 bod 5 predmetnej zmluvy. V ustanovení jej bolo vnútené riešenie sporu konkrétnym rozhodcovským súdom. V čl. IX. bod 3 všeobecných zmluvných podmienok sa tiež uvádza, že účastníci sa dohodli, aby všetky spory boli riešené rozhodcovským súdom. Treba poukázať na skutočnosť, že toto ustanovenie vychádza len jednostranne zo zmluvných podmienok. Žalobkyňa ako spotrebiteľka rozhodcovskú zmluvu, ani doložku osobne nevyjednávala, jednostranne pristúpila k zmluvným podmienkam, ktorých obsah osobitne nevyjednávala. Navyše celá zmluva je formulárového charakteru, písaná drobným pre spotrebiteľa ťažko čitateľným písmom, pričom z tohto ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že neumožňuje žalobkyni ako spotrebiteľovi rozhodcovskú doložku alebo zmluvu odmietnuť. Spotrebiteľ ako slabšia strana v konaní vzhľadom na svoje právne vedomie nemohol vedieť, lebo táto možnosť zo zmluvy priamo nevyplýva. Predpisy na ochranu spotrebiteľa účinné v čase uzavretia zmluvy nepredstavuje len zák.č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale odkazuje tiež na zák.č. 634/92 Zb., ktorý v rámci ust. 23a ods. 1, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2000 a platil do 24.11.2004 vzniesol do právneho poriadku SR pojem typovej zmluvy, ktorá sa má uzavrieť, ak je obvyklé, že spotrebiteľa obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, pričom toto ustanovenie zákona hovorí o tom, že takáto typová zmluva nesmela obsahovať neprimerané podmienky. V čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 15.05.2007 muselo byť nepochybné, aby na takúto zmluvu nazeral inak ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom aj tie najmenšie pochybnosti odstránila novela zákona o ochrane spotrebiteľa. Aj sporná zmluva bola uzavretá v čase od 01.04.2004 a pred 01.01.2008 tu existovala právna úprava zaraďujúca do rámca typových spotrebiteľských zmlúv aj takú zmluvu, ako bola zmluva o flexi pôžičke. Námietky žalovaného, že v danom prípade ide o absolútne obchod a v tomto prípade na túto zmluvu neplatilo spotrebiteľské právo nie sú správne. Pokiaľ ide o námietku, že podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách, banky boli povinné ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadne spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom, je nutné konštatovať, že podľa § 93b ods. 2 cit. zákona, klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1. Ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy, prípadne spory z obchodu sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy je návrh, ktorý umožňuje spotrebiteľovi jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu druhou stranou. Je tiež rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy, aby tým nespôsobilo spotrebiteľovi, že dodávateľ ukryje do čl. 2 bod 5 zmluvy, ktorý nie je zvlášť označený tak, aby si ho spotrebiteľ všimol, keď je navyše písaný drobným ťažko čitateľným písmom. Vklinenie rozhodcovskej doložky do čl. IX. bod 3 VOP je neplatné, pretože bolo jednostranne stanovené predchodcom žalovaného ako dodávateľom bez možnosti toto ustanovenie ovplyvniť alebo oboznámiť sa s ním, resp. porozumieť jeho obsahu. Neplatnosť rozhodcovskej doložky možno usudzovať už z charakteru výlučnej rozhodcovskej doložky, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. II. bod 5 zmluvy a čl. IX. VOP je neprijateľnou, resp. neplatnou zmluvnou podmienkou. Preto súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne, v ktorom namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky je dôvodný a preto súd rozhodol tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov v spojení s § 4 ods. 2 písm. z/, a/ zák.č. 71/92 Z.z. a preto súd prvej inštancie zvolil postup podľa § 2 ods. 2 položky 3 písm. c/ sadzobníka, ktoré tvoria prílohu zák.č. 71/92 Z.z. a zaviazal žalovaného k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 331,50 eur. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnej žalobkyni bola priznaná plná náhrada trov konania za tri úkony právnej pomoci, spolu vo výške 262,51 eur vrátane DPH.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie mal zo zákona v zmysle § 40 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. pokračovať v konaní. Túto povinnosť si však súd prvej inštancie nesplnil, čím porušil právo na spravodlivý proces, ktorým je jedným zo základných práv jednotlivca. Poukázal na prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov ako aj Nálezy Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS 252/2004, II. ÚS 85/06, II. ÚS 380/2013. Napriek tomu, že súdy pri hodnotení dôkazov vychádzajú z vlastnej úvahy, nie je možné, aby takéto voľné hodnotenie dôkazov zasahovalo tak ďaleko, že súd nevykoná dôkazy, resp. nevyporiada sa s tvrdeniami jednej strany. Takéto rozhodnutie je potom svojvoľné. Súd je viazaný pri hodnotení dôkazov skutkovým stavom veci a nie je prípustný a eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúcich k jednostranný záverom. Ďalej vo vzťahu k spotrebiteľovi namietal, že samotná skutočnosť, že spotrebiteľovi sa niektoré ustanovenia zmluvy javia ako nejasné a nejednoznačné, nezakladá bez ďalšieho neprijateľnosť

dodávateľom naformulovaného ustanovenia. Splnenie povinnosti vyplývajúcej priamo zo zákona a to povinnosť banky v zmysle § 93b ods. 1 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, nemôže spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Poukázal na znenie ust. § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách, ďalej § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ako aj § 4 ods. 2 a 4 a 7 zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal tiež právne posúdenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k priznaniu nároku za druhý úkon právnej služby, kedy nie každé písomné podanie možno považovať za podanie vo veci samej, pretože právny zástupca žalobkyne vo svojom podaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neobsahovala už aj podaná žaloba. Dlh medzi právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Všeobecnú úverová banka a žalobkyňou vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 15.05.2007, na základe ktorej poskytla VÚB žalobkyni úver vo výške 3.319,39 eur. Poukázal na skutočnosť, že dlžník potvrdil, že bol oboznámený s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy. V zmysle zmluvy súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve. V zmysle záverečných ustanovení VOP VÚB zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by do budúcnosti medzi nimi vznikli budú rozhodované v rozhodcovskom konaní. Poukázal ďalej na rozhodnutia iných odvolacích súdov v agende CoE. Uznesenie KS Banská Bystrica č.k. 43CoE 85/15, 2CoE 292/12, 2CoE 492/12, uznesenie KS Žilina 9CoE 68/12, Krajského súdu Bratislava 22CoE 403/2012. V náväznosti na túto skutočnosť, nie je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah všeobecných obchodných podmienok. Je namieste potom otázka, či a do akej miery rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu, že právny predchodca žalovaného ukryl pod bod 5 rozhodcovskú doložku. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť VÚB, a.s. ako právny predchodca žalovaného povinne na internetovom portály zverejňuje obchodné podmienky. Preto nemožno konštatovať, že dohoda o riešení v sporu v rozhodcovskom konaní je neplatná, pretože je nezvýraznená, keďže túto si žalobca mal možnosť preštudovať v akomkoľvek formáte písma a v akomkoľvek časovom predstihu. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR a podlieha dohľadu NBS. Nejde teda o žiaden nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky. Rovnako dal do pozornosti súd rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán tak dodávateľa, ako spotrebiteľa a táto bola v predmetnom rozhodcovskom konaní aj riadne poskytnutá tak dodávateľovi, ako spotrebiteľovi.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť, pričom v zmysle § 387 ods. 2 sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Preto odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a len pre nutnosť vyporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami dodáva nasledovné:

7. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je zmluvou spotrebiteľskou a teda, že medzi týmito stranami bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Preto súd prvej inštancie potom správne vychádzal z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok žalovanému v rozhodcovskom konaní neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že pre spotrebiteľa je vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzavretá medzi so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Jej súčasťou tejto zmluvy bola rozhodcovská doložka, v rámci ktorej bolo dojednané, že všetky spory sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

8. Zároveň je nutné zdôrazniť, že pokiaľ sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve, je v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmov s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Predmetnú rozhodcovskú doložku si žalobkyňa osobitne nevyjednala, pretože táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa Všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

9. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj za dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spája sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti, išlo o neplatnosť absolútne bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú súd musel prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zák.č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu doložky rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá konkrétna voľba znamená.

10. Preto v konečnom dôsledku súd prvej inštancie v danom prípade správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, dôsledkom čoho je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného.

11. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom nedodržania postupu po zrušení rozhodcovského rozsudku v zmysle § 43 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní podľa tohto zákonného ustanovenia, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z cit. zákonného ustanovenia tak možno vyvodiť, že rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku najskôr musí nadobudnúť právoplatnosť, až potom súd môže pokračovať v konaní v zmysle § 43 ods. 1 cit. zákona. Keďže v prejednávanej veci rozsudok súdu prvej inštancie o zrušení rozhodcovského rozsudku nenadobudol právoplatnosť, súd prvej inštancie nemohol aplikovať postup podľa cit. zákonného ustanovenia. Preto aj táto odvolacia námietka dôvodná nie je.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie,

ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .