Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1To-76-2016.pdf
PDF · 121.11 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/76/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 11. októbra 2016 prejednal odvolanie podané obžalovaným X. O. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 6T/10/2016-409 zo 14.6.2016, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. O. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 6T/10/2016-409 zo 14.6.2016 bol obžalovaný X. O. uznaný vinným, že:
„dňa 9.1.2014 v čase okolo 12.50 hodine viedol rýchlosťou minimálne 117 km/hod., osobné motorové vozidlo značky OPEL VECTRA evidenčné číslo NO 739 BG po ceste číslo III/52014, a to smerom od obce Rabčice na obec Rabča, okres Námestovo, pričom po prejdení priameho úseku cesty, pri predchádzaní pravotočivej zákruty prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kde narazil do oprotiidúceho osobného motorového vozidla značky ŠKODA FELICIA evidenčné číslo NO 724 BO, ktoré viedol G. K., nar. X.X.XXXX, v dôsledku čoho, vo vozidle značky ŠKODA FELICIA sa nachádzajúci G. K., nar. X.X.XXXX utrpel mnohopočetné poranenia, ktorým na mieste nehody podľahol, O. K., nar. XX.X.XXXX, utrpela mnohopočetné poranenia, ktorým na mieste nehody podľahla a S. K., nar. X.X.XXXX, utrpel viacpočetné tržne-zmliaždené rany v oblasti horného viečka vpravo, obočia vpravo, čela vpravo a spánkovej oblasti vľavo s dobou liečenia do 31.1.2014, čím svojím konaním, ako vodič, porušil § 3 odsek 1, 2 písm. a/, § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, 2 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov“,
čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. Za to mu bol uložený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l) Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 rokov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených W. N., rod. J., nar. X.X.XXXX v I., trvale bytom L. XX a V. N., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom L. XX, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 14.6.2016 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku prokurátor, obžalovaný a obhajca a splnomocnenec poškodených sa nevyjadrili.
Dňa 1.7.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené písomné podanie obžalovaného X. O. podané prostredníctvom obhajcu, označené ako odvolanie obžalovaného proti výroku rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. 6T/10/2016 zo dňa 14.6.2016 o treste. V písomnom podaní pod bodom I. obžalovaný konštatuje základné fakty z vyhláseného rozsudku a pod bodmi II. a III. svoje odvolanie odôvodňuje nasledovane: „II. V zákonnej 15-dňovej lehote po vyhlásení predmetného rozsudku ako obžalovaný podávam vzhľadom na znenie § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (TP) odvolanie voči výroku rozsudku Okresného súdu v Námestove č.k. 6T/10/2016 zo dňa 14.6.2016 o treste, ktoré do doručenia písomného vyhotovenia rozsudku s jeho dôvodmi zatiaľ takto odôvodňujem:
- predmetný výrok rozhodnutia Okresného súdu v Námestove o treste považujem za nespravodlivý a v rozpore so základnými zásadami trestného práva, nakoľko som toho názoru, že okresný súd dňa 14.06.2016 pri vyhlásení rozsudku 6T/10/2016 a rozhodovaní o treste rozhodol predčasne, nesprávne a nespravodlivo.
- čo sa týka samotného skutku, ktorý sa mi kladie za vinu, tento sa stal tak, ako je uvedené a k čomu som podal aj vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že som vinný.
- snažil som sa však dokázať súdu, že vzhľadom na moju osobu a doterajší môj život je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nespravodlivé. Odvolanie osôb uvedených v § 311 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré bolo podané v lehote pätnástich dní od oznámenia prvostupňového rozsudku, nemožno považovať za oneskorene podané iba preto, že k jeho, zo zákona povinnému, odôvodneniu došlo až po uplynutí uvedenej lehoty na podanie odvolania. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2008, sp.zn. 2 Tdo/49/2007). Z pojmu „zároveň“ uvedeného v § 311 ods. 2 TP vyplýva, že podané odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo z podania zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa rozsudku, prípadne aj konaniu, ktoré mu predchádzalo, vytýkajú. To, samozrejme, neznamená, že odôvodnenie odvolania už nemožno doplniť či spresniť. Na základe uvedeného preto doplníme odôvodnenie predmetného odvolania až po doručení písomného vyhotovenia rozsudku zo dňa 14.6.2016 s jeho odôvodnením. III. Vzhľadom na tieto skutočnosti a dôvody podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku navrhujem, aby odvolací súd podrobne preskúmal všetky skutočnosti a po vyhodnotení všetkých dôkazov zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. 6T/10/2016 zo dňa 14.6.2016 a na základe postupu v zmysle § 322 Trestného poriadku rozhodol vo veci tak, že mi uloží podľa § 149 ods. 2 TZ primeranejší trest odňatia slobody, ktorého výkon by súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) TZ a § 50 ods. 1 TZ podmienečne odložil a určil primeranú skúšobnú dobu za uloženia podľa § 61 ods. 1, 2 TZ trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov, resp. by súd uložil podľa § 53 TZ alternatívny trest domáceho väzenia na dva roky, keďže sú splnené podmienky na jeho výkon“.
Dňa 13.9.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie poškodených k odvolaniu obžalovaného proti výroku o treste, podané prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, pričom z písomného podania vyplýva, že poškodení odvolanie obžalovaného považujú za neopodstatnené z nasledovných dôvodov:
„Dôvody:
Obžalovaný na mokrom asfaltovom povrchu viedol motorové vozidlo rýchlosťou 117 až 137 km/h, v mieste, kde je povolená rýchlosť 90 km/h, pričom vzhľadom na charakter vozovky a terénu by z hľadiska bezpečného prejazdu bola primeranou rýchlosťou rýchlosť 69 km/h (viď závery znaleckého posudku Ing. Rabčana č. 11/2014). Rýchlosťou, ktorou obžalovaný viedol motorové vozidlo, nedokázal prejsť zákrutou, ktorá sa nachádzala z jeho smeru jazdy za miestom zrážky. V dôsledku tejto situácie obžalovaný vozidlom prešiel do protismeru, kde narazil do oproti idúceho motorového vozidla Škoda Felicia, ktorého vodič nedokázal zrážke zabrániť ani správnou technikou jazdy. V dôsledku konania obžalovaného došlo k úmrtiu dvoch osôb a k ublíženiu na zdraví jednej mal. osoby. Podľa názoru poškodeného za takýchto okolností by konanie obžalovaného mohlo napĺňať znaky trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 3 Trestného zákona a trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Obžalovaný v rámci trestného konania vypovedal, že ako evidovaný psychiatrický pacient (znalcom bola konštatovaná duševná porucha - nediferencovaná schizofrénia) vedome, bez súhlasu a vedomia odborného lekára, vysadil predpísané lieky. Hoci v znaleckom posudku sa konštatuje, že užívanie resp. neužívanie liekov v čase spáchania skutku nemalo žiadny preukázateľný vplyv na duševný stav obžalovaného v čase spáchania skutku (viď str. 38 znaleckého posudku Inštitútu forenzných a medicínskych expertíz s.r.o. č. 93/2014), poškodení opakovane žiadali osobný výsluch znalca, príp.
odborného lekára z dôvodu objasnenia otázky, či bol obžalovaný spôsobilý viesť motorové vozidlo a či mu túto činnosť odborný lekár nezakázal. V takomto prípade by trestná zodpovednosť obžalovaného musela byť posudzovaná aj z tohto pohľadu. Ani vyšetrovateľ, ani prokurátor ani súd vykonanie tohto dôkazu nepripustili. Poškodení poukazujú na skutočnosť, že od dopravnej nehody od 09.01.2014 do 14.06.2016, t.j. obdobie takmer 2,5 roka, sa obžalovaný ani osobne ani písomne poškodeným neospravedlnil, neprejavil žiadnu ľútosť nad svojím nezodpovedným správaním a jeho závažnými neodstrániteľnými následkami, o mal. poškodeného sa vôbec nezaujímal a neprejavil akúkoľvek snahu na zmiernení následkov. Prejavu ľútosti sa poškodení „dočkali“ až na hlavnom pojednávaní, kedy sa obžalovaný sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu poškodeným ospravedlnil. Poškodení považujú takýto prístup obžalovaného za účelový a neúprimný, ktorého jediným cieľom bolo dosiahnutie miernejšieho trestu na slobode. Keby obžalovaný skutočne ľutoval svoje správanie a nezmyselnú stratu dvoch mladých životov, bol by si v priebehu 2,5 roka „cestu k poškodeným našiel“. V zmysle ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Aj s prihliadnutím na citované, s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti a najmä s prihliadnutím na závažnosť následkov, sa poškodeným javí ako neprimerané správanie prokurátora na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2016. V prítomnosti poškodených a rodinných príslušníkov nebohých, v rámci záverečnej reči vyzdvihoval uznanie viny a prejavenú ľútosť (!!!) zo strany obžalovaného a navrhoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej sadzby. Vystupovanie prokurátora zhodnotila prítomná verejnosť ako aj poškodení ako prejav obhajcu a nie verejného žalobcu. Poškodení sú si vedomí, že obžalovaný sa v zmysle uznanej viny dopustil nedbanlivostného konania. Vzhľadom však na spôsob spáchania činu, vzhľadom na jeho následok ako aj vzhľadom na prístup obžalovaného k uznaniu svojej zodpovednosti, sa trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej sadzby v zmysle ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona javí ako neprimerane nízky a neadekvátny aj s prihliadnutím na generálnu prevenciu. Poškodení sú toho názoru, že odvolanie obžalovaného, vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti, nie je opodstatnené, a preto, keďže prokurátor proti výroku o treste nezahlásil odvolanie, navrhujú, aby Krajský súd Žilina odvolanie obžalovaného v zmysle ust. § 319 Trestného poriadku zamietol“.
Dňa 29.9.2016 odvolaciemu súdu boli doručené dôvody odvolania obžalovaného, ktorý, po konštatovaní základných faktov veci pod bodom I., svoje odvolanie pod bodmi II. a III. odôvodnil nasledovne:
„II.
V zákonnej 15-dňovej lehote po vyhlásení predmetného rozsudku ako obžalovaný som podal vzhľadom na znenie § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (TP) odvolanie voči výroku rozsudku Okresného súdu v Námestove č.k. 6T/10/2016 zo dňa 14.6.2016 o treste. Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku s jeho dôvodmi a určení termínu verejného zasadnutia o odvolaní podané odvolanie takto odôvodňujem: Predmetný výrok rozhodnutia Okresného súdu v Námestove o treste považujem za nespravodlivý a v rozpore so základnými zásadami trestného práva, nakoľko som toho názoru, že okresný súd dňa 14.06.2016 pri vyhlásení rozsudku 6T/10/2016 a rozhodovaní o treste rozhodol predčasne, nesprávne a nespravodlivo. Samotný skutok, ktorý sa mi kladie za vinu, tento sa stal tak, ako je uvedené, k čomu som podal aj vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že som vinný. Snažil som sa však dokázať súdu, že vzhľadom na moju osobu a doterajší môj život je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nespravodlivé. Súd vo svojom rozhodnutí odôvodnil uloženie trestu zákonnými ustanoveniami a konštatovaním, že s poukazom na uvedené možno konštatovať, že zákonom vymedzené kritéria na dosiahnutie účelu trestu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie môžu byť splnené iba uložením nepodmienečného trestu obžalovanému, ktorý okrem prevýchovy obžalovaného môže veľmi výrazne ovplyvniť aj ostatných vodičov, aby si dôslednejšie plnili svoje povinnosti vodičov a správali sa na cestách disciplinovane. Generálna prevencia sa uskutočňuje práve prostredníctvom individuálnej prevencie. Z rovnakých dôvodov potom súd uložil obžalovanému popri nepodmienečnom treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 6 rokov.
Som si vedomý, že som pri autonehode zapríčinil smrť dvoch ľudí a musím za to poniesť trest, no som názoru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by v mojom prípade malo nenávratné dôsledky, keďže trpím duševnou poruchou v pravom slova zmysle, konkrétne nediferencovanou schizofréniou. (Doplnok č. 1 k Znaleckému posudku č. 93/2014 zo dňa 31.12.2015). Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Je tu však potrebné zdôrazniť, že v mojom prípade ide o nedbanlivostný prečin. Trestný čin usmrtenia podľa § 149 Tr. zák. je nedbanlivostným trestným činom, pričom trestný čin spáchaný z nedbanlivosti je vždy prečinom (§ 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.). V prípade § 149 ods. 2 Tr. zák., čo je aj prejednávaná vec, je zákonom ustanovená trestná sadzba dva roky až päť rokov, teda v prípade spáchania tohto nedbanlivostného trestného činu zákonodarca ustanovil, že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu. Prvostupňový súd napriek tomu uložil obžalovanému dva druhy trestov - jednak nepodmienečný trest odňatia slobody, jednak trest zákazu činnosti. Ako obžalovaný som osobou, ktorá nemá žiadny záznam v registri trestov ani v registri priestupkov okrem dvoch uvedených priestupkov, o ktorých sa aj prokurátor vyjadril ako o „bagateli“. Podľa evidenčnej karty mám vodičské oprávnenie už dlhú dobu a ako vodič motorového vozidla som sa dopustil jediného dopravného priestupku. Je nesporné, že trpím duševnou poruchou v pravom slova zmysle, konkrétne nediferencovanou schizofréniou (Doplnok č. 1 k Znaleckému posudku č. 93/2014 zo dňa 31.12.2015) a práve spoločnosť vedomou nedbanlivosťou opomenutím svojej zákonnej povinnosti je taktiež príčinou danej dopravnej nehody a jej tragického následku, pretože ja si nič z nehody nepamätám ani po odstupe času. Prečo si spoločnosť nesplnila povinnosť a neodobrala mi vodičské oprávnenie, keď jej takáto povinnosť zo zákona vyplýva. Podľa ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ak posudzujúci lekár pri lekárskej prehliadke zistí zmenu zdravotnej spôsobilosti, posudzujúci psychológ pri psychologickom vyšetrení zistí zmenu psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, či aj iný lekár, ktorý zistí skutočnosti podmieňujúce alebo vylučujúce zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla mimo pravidelných lekárskych prehliadok, resp. aj iný psychológ, ktorý zistí skutočnosti podmieňujúce alebo vylučujúce psychickú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla mimo pravidelných psychologických vyšetrení, je povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vykonania úkonu (prehliadky) oznámiť túto skutočnosť orgánu Policajného zboru. Podľa ustanovenia § 92 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke sa vodičské oprávnenie sa odoberie tomu, kto nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo pre stratu zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti. Vo vyhláške k zákonu o cestnej premávke sa v prílohách nachádza zoznam diagnóz. Ak lekár alebo psychológ, či iný lekár zistí niektorú z chorôb alebo porúch, vzniká mu povinnosť informovať políciu. Príloha č. 5 k vyhláške č. 9/2009 Z.z. v bode VII. označenom ako Zdravotná spôsobilosť a duševné poruchy ustanovuje duševné poruchy vylučujúce zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla, ktorými sú choroby alebo stavy, ktoré spôsobujú také zdravotné komplikácie alebo odchýlky, ktoré sú nebezpečné pre premávku na pozemných komunikáciách. A tými sú práve: a) schizofrénia, bipolárna efektívna porucha, b) organická porucha osobnosti, c) demencia každého druhu, d) trvalé ťažké psychické zmeny na podklade somatických ochorení, e) psychotické poruchy, f) organické poruchy osobnosti, konania, emotivity a myslenia v dôsledku chronickej intoxikácie, g) duševná zaostalosť, h) a iné. Napriek uvedenej povinnosti mi spoločnosť ponechala vodičské oprávnenie, hoci vedela, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Teda rovnako ako ja, vedome som spoliehal, že porušenie alebo ohrozenie nespôsobím, no z mne neznámych dôvodov som do protismeru vošiel a spôsobil som tragédiu. Nemôžem však v uloženom treste niesť zodpovednosť aj za spoločnosť, ktorá ma prostr. súdu odsúdila na tri roky nepodmienečného odňatia slobody a sama zanedbala povinnosti, ktoré by v rámci
zákonnej generálnej prevencie zabránili vzniku predmetnej nehody, keďže by som vodičské oprávnenie už dávno nemal. Z uvedených skutočností ohľadom okolností prípadu, hoci došlo u obžalovaného k porušeniu dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, nešlo v jeho prípade o konanie takého charakteru, ktoré by si svojou závažnosťou vyžadovalo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a ohľadom osoby obžalovaného - doteraz netrestaná osoba, pričom z evidenčnej karty vodiča nevyplýva, že by obžalovaný bol nedisciplinovaným vodičom) vyplýva, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by v prejednávanej veci bolo podľa nášho názoru v rozpore s účelom trestu ustanoveným Trestným zákonom. Podľa nás boli splnené podmienky pre podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody ustanovené v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu, máme dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Prezentovaná a zvýrazňovaná požiadavka generálnej prevencie ohľadom uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade smrteľných dopravných nehôd bez zistenia iných skutočností odôvodňujúcich uloženie takého druhu trestu nemôže byť určujúca resp. prioritná (hoci dopravnou nehodou bol spôsobený nezvratný následok - smrť osoby). Ak by bol odvolací senát názoru, že sú dôvody na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, navrhujem uložiť mi trest domáceho väzenia, kde poukazujem v zmysle ustanovenia § 53 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku na písomný sľub, ktorý som predložil súdu na hlavnom pojednávaní a ktorým: „Čestne vyhlasujem a písomne sľubujem, že sa po dobu výkonu trestu domáceho väzenia v čase, ktorý určí súd, budem zdržiavať vo svojom obydlí na adrese M. XXX/XX, I., vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, budem viesť riadny život a podrobím sa kontrole technickými prostriedkami, pričom pri výkone kontroly poskytnem potrebnú súčinnosť. Súčasne sľubujem, že budem počas výkonu trestu domáceho väzenia vykonávať všetky obmedzenia alebo povinnosti určené súdom podľa § 51 ods. 3 a 4 TZ smerujúce k tomu, aby som viedol riadny život. Som si vedomý, že po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môžem opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a to len z naliehavého dôvodu na nevyhnutne potrebný čas.“ III. Vzhľadom na tieto skutočnosti a dôvody podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku navrhujem, aby odvolací súd podrobne preskúmal všetky skutočnosti a po vyhodnotení všetkých dôkazov zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. 6T/10/2016 zo dňa 14.6.2016 vo výroku o treste a na základe postupu v zmysle § 322 Trestného poriadku rozhodol vo veci tak, že mi uloží podľa § 149 ods. 2 TZ primeranejší trest odňatia slobody, ktorého výkon by súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) TZ a § 50 ods. 1 TZ podmienečne odložil a určil primeranú skúšobnú dobu za uloženia podľa § 61 ods. 1, 2 TZ trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov, resp. by súd uložil podľa § 53 TZ alternatívny trest domáceho väzenia na dva roky, keďže sú splnené podmienky na jeho výkon“.
Zo súdneho spisu vyplýva, že príslušný prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného X. O. nevyjadril.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného X. O., vzhľadom k tomu, že boli splnené zákonom stanovené podmienky v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por. a naviac obžalovaný X. O. písomne požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.
Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť, pretože ho považuje za nedôvodné. Obhajca obžalovaného s poukazom na dôvody odvolania bol toho názoru, že nemožno mladého človeka odsúdiť k nepodmienečnému trestu odňatia slobody za skutok, ktorý je predmetom konania a navrhol krajskému súdu rozhodnúť tak, ako je uvedené v písomných dôvodoch odvolania. Splnomocnená zástupkyňa poškodených uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojho písomného podania a rozsudok okresného súdu považujú za zákonný a správny. Poškodený V. N. navrhol odvolanie zamietnuť.
Krajský súd ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaný X. O. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred súdom prvého stupňa, na ktorom obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu obžalobou prokurátora a po splnení zákonom stanovených podmienok súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 1, ods. 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal.
Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného uvedené v písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.
Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.
Z dôvodov odvolania obžalovaného je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa a domáha sa uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a určenia primeranej skúšobnej doby za uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov, resp. sa domáha uloženia alternatívneho trestu domáceho väzenia na 2 roky, keďže sú splnené podmienky na jeho výkon.
Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu by podmienečný odklad súdom prvého stupňa uloženého trestu odňatia slobody ani v spojení s trestom zákazu činnosti vodiča v dostatočnej miere neplnil svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,
a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.
Prekročenie povolenej rýchlosti vodičom X. O. najmenej o 27 km/hod. (najviac o 47 km/hod.) v úseku, kde je povolená rýchlosť 90 km/hod., je prejavom bezohľadnosti vodiča k pravidlám cestnej premávky a ostatným účastníkom cestnej premávky. Zo znaleckého posudku č. 11/2014, ktorý vypracoval znalec Ing. Ján Rabčan vyplýva, že rýchlosť, ktorou viedol vodič D. O. vozidlo Opel Vectra nebola primeraná situácii a vodič by rýchlosťou, ktorú mal v čase zrážky, nedokázal prejsť zákrutou, ktorá sa nachádzala z jeho smeru jazdy za miestom zrážky.
Treba pripomenúť, že k stretu motorového vozidla riadeného obžalovaným s oproti idúcim motorovým vozidlom neprispeli žiadne zvláštne okolnosti. Vina obžalovaného na dopravnej nehode s fatálnym následkom je nespochybniteľná.
Uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody s trestom zákazu činnosti vodiča dáva okresný súd z hľadiska generálnej prevencie jasný signál spoločnosti aké správanie vodiča pri riadení motorového vozidla je nežiaduce. S týmito závermi súdu prvého stupňa odvolací súd bez výhrad súhlasí.
Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa názoru krajského súdu poľahčujúce okolnosti, správne zistené okresným súdom na strane obžalovaného (§ 36 písm. j/, l/ Tr. zák.), existenciu ktorých odvolací súd nespochybňuje, nemôžu potlačiť do úzadia spôsob spáchania súdeného skutku a neodstrániteľný následok konania obžalovaného.
Požiadavka prihliadnuť pri ukladaní trestu k právom chráneným záujmom poškodeného sa dostáva do popredia a pozornosti najmä v súvislosti s presadzovaním myšlienok tzv. restoratívnej justície, ktorá kladie dôraz na uzmiernenie páchateľa s obeťou a obnovu trestným činom narušených spoločenských vzťahov, úsilie o posilnenie práv poškodeného v trestnom konaní a hľadanie cesty, ako uľahčiť poškodenému, aby dosiahol náhrady škody a odčinenia spôsobeného príkoria.
Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania s poukazom na svoju duševnú poruchu obviňuje spoločnosť (rovnako psychológa a lekárov) z vedomej nedbanlivosti, pretože opomenutím svojej zákonnej povinnosti sa podieľali na príčinách danej dopravnej nehody a jej tragickom následku. Kladie zároveň rečnícku otázku, prečo si spoločnosť nesplnila povinnosť a neodobrala mu vodičské oprávnenie, keď jej takáto povinnosť zo zákona vyplýva.
K týmto častiam dôvodov odvolania obžalovaného X. O. krajský súd uvádza, že predmetom tohto konania nie je skúmať zavinenie lekárov, prípadne psychológov alebo všeobecne spoločnosti na skutku, ktorého sa obžalovaný dopustil. Na tomto mieste krajský súd, aj pri rešpektovaní práva obžalovaného uviesť na svoju obhajobu všetky okolnosti, o ktorých sa domnieva, že mu prospievajú, poznamenáva, že označený spôsob obhajoby svedčí o nedostatku sebareflexie obžalovaného D. O. a vedomom či nevedomom opomínaní svojich vlastných povinností v súvislosti s jeho zdravotným stavom, tak ako sú upravené v ustanovení § 4 ods. 2 písm. f) a § 98 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zo znaleckého posudku č. 93/2014 vo veci vyšetrenia duševného stavu a z doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku vyplýva, že obžalovaný X. O. trpí vážnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, konkrétne nediferencovanou schizofréniou, pričom pre túto duševnú poruchu je psychiatricky liečený od roku 2009 a od jari 2014 je psychiatrická liečba pravidelná. Zo spisu, ale ani z výpovede obžalovaného X. O. nevyplývajú žiadne skutočnosti, preukazujúce že si obžalovaný splnil svoju povinnosť držiteľa vodičského preukazu upravenú v ustanovení § 98 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Na uvedené závery odvolacieho súdu nemá vplyv skutočnosť, že zo znaleckého posudku (č. 93/2014) a jeho doplnku č. 1 (č.l. 212-279 spisu) vo veci vyšetrenia duševného stavu obžalovaného D. O. nevyplýva žiadna aktivita ošetrujúcich lekárov spôsobilosti riadiť motorové vozidlá obžalovaným pri existencii jeho závažnej duševnej poruchy. Takáto aktivita nevyplýva ani z iných dôkazov, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho a súdneho spisu.
Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložené tresty odňatia slobody a zákazu činnosti vodiča považuje odvolací súd za zákonné a spravodlivé, a stavu veci a zákonu zodpovedá i zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.
Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného X. O. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.