Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-12-2016.pdf
PDF · 108.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci navrhovateľky V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, P., právne zastúpená JUDr. Martinou Řeřichovou, advokátkou, Mierová 2529/87, Humenné, proti odporcovi H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, právne zastúpený JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, za účasti maloletého H. P., nar. X.XX.XXXX a maloletej V. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10P 4/2015-156 zo dňa 9. 2. 2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zverení detí do osobnej starostlivosti, o výživnom, o styku a vo výroku o trovách konania.
Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) manželstvo navrhovateľky V. P. a odporcu H. P., uzavreté dňa 10.7.2010 v J., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Medzilaborce vo zväzku 13, ročník 2010, na strane 243, pod poradovým číslom 4, rozviedol. Vyslovil, že v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a v časti výšky výživného na čas po rozvode platí rozsudok Okresního soudu Praha - východ č. 30Nc 316/2013 zo dňa 10.3.2014 týkajúci sa maloletej V. P., nar. XX.X.XXXX a rozsudok Okresního soudu Praha - východ č. 30Nc 29/2013 zo dňa 28.6.2013 týkajúci sa maloletého H. P., nar. X.XX.XXXX. Odporcovi umožnil stretávať sa s maloletými deťmi V. P. a H. P. každý párny víkend v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.30 hod. do 18.30 hod. za prítomnosti matky, pričom otec sa s matkou a maloletými deťmi stretne pred bytovým domom, v ktorom maloleté deti spolu s matkou bývajú. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase dostaviť sa spolu s maloletými deťmi pred bytový dom, v ktorom bývajú. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.4.2015 vyplýva, že s otcom maloletých detí bol vykonaný pohovor len telefonicky, preto navrhujú zveriť maloleté deti do starostlivosti matky, a k výške výživného a úprave styku sa vyjadria po prešetrení pomerov na strane otca.
3. Zo správy z psychologických vyšetrení zo dňa 16.4.2015 vyplýva, že matka je pre maloletého autoritou, rešpektuje jej pokyny. U maloletého H. dominuje hyperaktivita, psychomotorický nepokoj. Po
ďalších sedeniach sa spolupráca s maloletým zlepšili, pri poslednom sedení bol maloletý pokojný, dobre spolupracoval. Maloletý sa s otcom dlhšiu dobu nestretol, pretože otec nemal čas. U maloletého sa prejavujú negatívne emócie voči otcovi, otca sa bojí, odmieta ho, nechce ho stretávať, pretože otec mu nadával a bil ho.
4. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 29.6.2015 vyplýva, že podľa vyjadrenia matky sa otec s maloletými deťmi nestretáva ani v súdom určené dni a taktiež ju neinformuje vôbec, alebo neskoro, že za deťmi nepríde. Podľa matky, otec maloleté deti traumatizuje, preto nechce, aby sa stretávali bez jej prítomnosti. Otec maloletých detí je toho názoru, že matka stretávanie sa s maloletými deťmi podmieňuje peniazmi, ktoré im má prispievať. Podľa jeho vyjadrenia má s deťmi dobrý vzťah, ktorý by rád rozvíjal. Chcel by maloleté deti zobrať k svojim rodičom a je presvedčený, že im aj bez prítomnosti matky dokáže zabezpečiť dobrú celodennú starostlivosť a taktiež dodržiavať denný režim, ktorý majú u matky. Maloletý H. má k matke vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu, vyžaduje si jej pozornosť. Väzba medzi otcom a maloletým nie je pevná, syn počas konzultácii nevyhľadáva otcovu blízkosť, neinklinuje k nemu. Je potrebné, aby sa väzba syn - otec postupne rozvíjala a preto je žiaduca spolupráca oboch rodičov. Zo strany matky je potrebné, aby spoločné chvíle s otcom podporovala a bola schopná maloleté deti na stretnutia s otcom pripraviť a to ukazovať otca deťom v pozitívnom svetle, vyzdvihnúť jeho pozitívne stránky a pod. Zo strany otca je potrebné, aby zachoval v stretávaní sa s maloletými deťmi pravidelnosť, aby včas matku informoval o svojom príchode, resp. že nepríde. Pokiaľ budú rodičia spolupracovať, je možné zvýšiť frekvenciu stretávaní sa otca s maloletými deťmi, zatiaľ však doporučuje styk s deťmi za prítomnosti matky. V súčasnosti je komunikácia medzi rodičmi konfliktná a nedošlo medzi nimi k dohode ohľadom úpravy styku otca s deťmi. Zo správania sa maloletého je možné usúdiť, že maloletý konfliktné strety rodičov zažíva často a nereaguje už na ne. Jeho vývoj však nepriaznivo ovplyvňujú.
5. Podľa predloženého potvrdenia o výške príjmu otca, bol príjem otca za mesiac január 2015 vo výške 556,46 eur, za február 2015 vo výške 486,71 eur, za marec 2015 vo výške 799,94 eur, za apríl 2015 vo výške 669,86 eur, za máj 2015 vo výške 667,29 eur a za mesiac január 2015 mu boli vyplatené cestovné náhrady vo výške 107,80 eur a 1620.- Kč, za február 2015 vo výške 176,40 eur, za marec 4 860.- Kč za apríl 2015 vo výške 156,80 eur a 1 080.- Kč a za mesiac máj 2015 vo výške 190,46 eur. Náklady na bývanie u rodičov predstavujú podľa predložených dokladov Sipo za mesiac apríl a máj 2015 sumu 88,98 eur a za mesiac jún sumu 70,84 eur (bez vody). Podľa predloženej zmluvy o úvere zo dňa 4.6.2014 si odporca od spoločnosti Pohotovosť požičal sumu 600 eur na 12 mesiacov s mesačnými splátkami 98 eur. Podľa dohody o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 2.6.2015 sa zaviazal odporca uhradiť dlh voči spoločnosti Financial, s.r.o. vo výške 1 771,20 eur v mesačných splátkach po 70 eur od 5.6.2015 do 5.6.2017 a podľa dohody o úhrade dlhu zo dňa 2.6.2015 s rovnakou spoločnosťou sa zaviazal sumu 523,60 eur splatiť v mesačných splátkach po 30 eur od 5.6.2015 do 5.10.2016. Taktiež bola predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi odporcom a Tatra bankou a.s. dňa 6.5.2015 na sumu 4 100 eur s mesačnými splátkami po 95,75 eur. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 6.8.2015 vyplýva, že otcovi bola priznaná pri dočasnej práceneschopnosti od 25.6.2015 dávka vo výške 15 eur na deň.
6. Matka maloletých detí predložila súdu rozhodnutie zo dňa 19.8.2015 o prijatí maloletého do materskej školy od 2.9.2015 na E. 2 v F., rozhodnutie o určení príspevku vo výške 15 eur zo dňa 2.9.2015, informácia o výške poplatku za jedno jedlo vo výške 1,20, zmluvu o krátkodobom prenájme bytu zo dňa 5.5.2015, podľa ktorej si matka prenajala byt v F. s nájmom 440 eur mesačne na dobu určitú do 5.6.2016. Matka predložila aj správu o psychologických konzultáciách s maloletým od Mgr. Y. Y., kde sa uvádza, že maloletý si pamätá konflikty medzi rodičmi, krik, hádky, fyzické napadnutia otcom. Otca vníma ako ohrozujúceho, cíti k nemu hnev, odmieta sa o ňom rozprávať, keď ho spomína, tak ho bolí bruško. Nemá k otcovi vybudovanú citovú väzbu. Pozitívnu väzbu si buduje k novému partnerovi matky. Stretnutia s otcom vníma ako povinnosť. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že maloletá nemá aktuálne k otcovi vytvorenú pozitívnu, bezpečnú vzťahovú väzbu.
7. Podľa potvrdenia R. - R. H. R., a.s. zo dňa 11.11.2015 je odporca ich zamestnancom, pričom od 25.6.2015 je práceneschopný, pričom príjem za mesiac jún 2015 bol vo výške 1 092,45 eur a jeho priemerný mesačný zárobok za január 2015 až jún 2015 bol vo výške 712,118 eur mesačne v čistom.
8. Podľa potvrdenia MUDr. E. O., všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 12.11.2015 sa otec maloletých detí lieči na diagnózy tetánia, syndróm karpálneho tunela obojstranne, adapt. porucha,
pričom diagnózy boli stanovené na základe vyšetrení odborným lekárom - neurológom MUDr. Y. R.. Taktiež absolvoval vyšetrenie na kožnej ambulancii.
9. Z predložených dokladov vyplýva, že rozsudkom Okresního soudu Praha - východ č. 30Nc 316/2013 zo dňa 10.3.2014 bola maloletá V. P., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej V. sumou 2 000.-Kč (74 eur) od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletej. Rozsudkom Okresního soudu Praha
- východ č. 30Nc 29/2013 zo dňa 28.6.2013 bol maloletý H. P., nar. X.XX.XXXX aj na dobu po rozvode manželstva rodičov zverený do starostlivosti matky a aj na dobu po rozvode manželstva rodičov bolo určené výživné vo výške 3 000.-Kč (111 eur) a to od právoplatnosti rozvodového rozsudku. Pretože o zverení maloletých detí a výške výživného na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí bolo rozhodnuté Okresním soudem Praha - východ, platia na čas po rozvode hore citované rozsudky o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a o výške výživného súd prvej inštancie nerozhodoval, pretože ide o prekážku začatej veci s odkazom na ustanovenia § 83 O.s.p., pričom časti hore citovaných rozsudkov nadobudnú právoplatnosť až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov konania.
10. Ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie zobral do úvahy správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 20.4.2015 predloženej kolíznym opatrovníkom a zo správy Mgr. Y. Y. zo dňa 28.10.2015, z ktorých vyplýva, že medzi maloletým H. a otcom nie je zo strany maloletého vytvorená pozitívna väzba k otcovi, pretože maloletý si pamätá nezhody rodičov, keď žili v spoločnej domácnosti a k otcovi má maloletý odmietavý vzťah, nechce o ňom hovoriť, pri spomínaní otca ho bolí bruško. Jednoznačne z týchto správ vyplýva skutočnosť, že rodičia maloletých detí nedokážu spolu komunikovať. Pre zlepšenie vzťahov otca s maloletými deťmi je potrebná spolupráca rodičov, zo strany otca pravidelnosť v navštevovaní maloletých detí a zo strany matky je potrebné, aby maloleté deti na styk s otcom pripravili, aby s deťmi komunikovala o otcovi v pozitívnom zmysle. Súd sa nestotožňuje s vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľky, že v danom prípade ide o silený styk na základe súdneho rozhodnutia. Je potrebné rešpektovať právo otca ako rodiča a taktiež práva maloletých detí na oboch rodičov. Je potrebné, aby obaja rodičia pri úprave styku otca s maloletými deťmi spolupracovali, prípadne aj s odborníkom a aby sa vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi upravili. Súd prvej inštancie preto určil úpravu styku na každý párny víkend v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.30 hod. do 18.30 hod. za prítomnosti matky.
11. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 144 O.s.p.
12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. V odvolaní okrem iného uviedla, že súd je povinný dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, na jeho citové väzby k rodičom a súrodencom. Nemal by opomenúť ani bytové pomery, zamestnanie, pracovný čas, ale najmä zdravotný stav, charakterové a morálne vlastnosti rodiča, ktorému zveruje dieťa do osobnej starostlivosti, aby bola zabezpečená jeho riadna výchova. V neposlednom rade musí brať do úvahy vek, zdravotný stav dieťaťa, jeho denný režim, dochádzku do školy a podobne. Navrhovateľka v rámci prvostupňového konania navrhla, aby súd upravil styk odporcu s mal. H. a mal. V. tak, že odporca bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý prvý víkend v kalendárnom mesiaci v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska za jej prítomnosti. Poukázala na to, že navrhovaná úprava je v záujme maloletých detí najmä z dôvodu ich citovej naviazanosti na osobu navrhovateľky ako matky a nízkeho veku dcéry V.. Nakoľko odporca neprejavuje dostatočný a úprimný záujem o syna a dcéru, maloleté deti sa bezpečne cítia v prítomnosti navrhovateľky a prípadný kontakt zo strany odporcu ako otca odmietajú. U mal. H. sa začali prejavovať psychické problémy, ktoré úzko súvisia s návštevami odporcu. V dôsledku týchto zmien v jeho správaní navrhovateľka s maloletým synom navštevuje psychologickú ambulanciu. Navrhovaná úprava styku by plne rešpektovala právo odporcu ako otca na styk s deťmi a zároveň by boli zabezpečené priaznivé podmienky pre zdravý duševný a telesný vývin oboch detí. Vzťah maloletých detí je k otcovi odmietavý a najmä mal. H. má z otca obavy v dôsledku negatívnych zážitkov, ktoré prežil s otcom v čase, keď tento s nimi žil v spoločnej domácnosti. V. otca nepovažuje za súčasť rodiny, a to aj napriek tomu, že doterajšia úprava styku vytvorenie väzieb umožňovala. Napriek dôležitosti stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené, môžu výnimočne nastať situácie, kedy nie je stretávanie sa rodiča s dieťaťom v záujme dieťaťa, pretože môže ohrozovať jeho život, zdravie či priaznivý vývoj. V takom prípade musí právo rodiča na styk s dieťaťom ustúpiť v prospech záujmu dieťaťa. Negatívne
dopady na dieťa a priamo aj na jeho vzťah s rodičom však môže mať aj dlhodobo opakované stretávanie sa s rodičom, ktoré je sústavne proti vôli dieťaťa. V danom prípade súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy nevyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny záver. V danom prípade bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľka navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok v časti týkajúcej sa úpravy styku odporcu s maloletými deťmi zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie zároveň aj odporca. V odvolaní okrem iného uviedol, že v čase poslednej úpravy výšky výživného súd vychádzal zo zárobkových a majetkových pomerov rodičov maloletých detí, pričom zohľadnil aj odôvodnené potreby maloletých detí. Od toho času však došlo k zmene pomerov na strane odporcu, ktorý bol v čase posledného rozhodovania súdu zamestnaný. Odo dňa 25. 6. 2015 bol odporca práceneschopný z dôvodu zdravotných problémov a lieči sa na diagnózy tetánia, syndróm karpálneho tunela obojstranne, adapt. porucha. Odporca je v evidencii uchádzačov o zamestnanie odo dňa 1. 2. 2016 a momentálne nepoberá žiadne dávky a ani žiadne príspevky v nezamestnanosti. V rámci súdneho konania odporca zdokladoval svoje výdavky na bývanie u rodičov, ako aj výdavky spojené s úhradou záväzkov, ktoré vznikli za trvania manželstva účastníkov konania a ktoré sú spoločnými záväzkami. Na úhrade týchto záväzkov sa navrhovateľka nepodieľa a úhradu všetkých záväzkov nechala na odporcovi. Čo sa týka výšky výživného, tak s týmto odporca nesúhlasí z dôvodu, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala opodstatnenosť výdavkov na mal. V. a mal. H.. Na druhej strane príjem odporcu neumožňuje platiť výživné na mal. deti vo výške určenej predmetnými rozsudkami Českej republiky. Odporca zastáva názor, že súd nesprávne vyhodnotil osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane odporcu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Navrhovateľka svojimi tendenčnými tvrdeniami a účelovým navyšovaním výdavkov nie mal. detí, ale svojich presvedčila súd o svojich nepriaznivých pomeroch, ako aj o svojej nepriaznivej životnej situácii, odporcovi pri vykonávaní dokazovania dal súd na ťarchu skutočnosť, že práve výlučne on je zaťažený spoločnými záväzkami, ktoré uhrádza sám a ktoré neboli vôbec zohľadnené ako spoločné výdavky. Odporca uviedol na pojednávaní svoje výdavky, ktoré sú podľa jeho názoru opodstatnené a v zmysle zákona o rodine súd na ne musí prihliadať. Ide o výdavky spojené hlavne s bývaním a taktiež iné bežné výdavky ako je strava, drogéria, ošatenie, zdravotná starostlivosť. Taktiež odporca zdokladoval svoju momentálnu finančnú situáciu, ktorú súd pri vyhlásení rozsudku vo veci samej vôbec nezohľadnil. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok v časti výšky výživného zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a §§ 380, 381 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 2 ods. 1 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie navrhovateľky a odvolanie odporcu nie sú dôvodné.
15. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Obaja rodičia súhlasili so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, v konaní nebolo spochybnené, že matka má osobnostné aj materiálne predpoklady pre náležitú starostlivosť a výchovu maloletých.
17. Vo vzťahu k úprave styku odporcu - otca s maloletými odvolací súd uvádza, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovor o právach dieťaťa).
18. Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa
počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite upraviť. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 295/06).
19. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak súd teda zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (porov. nález Ústavného súdu ČR z 15.03.201, sp. zn. III. ÚS 2298/15).
20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konflikty matky a otca, ktoré vyústili do odchodu otca zo spoločnej domácnosti mali negatívny dopad na emocionálnu stránku, správanie sa maloletého, boli príčinou narušenia väzieb a následného odmietavého postoja maloletého k otcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že matka a otec nebývajú v spoločnej domácnosti, je oproti predošlému stavu eliminovaný priestor na vznik konfliktných situácií, ktoré by negatívne vplývali na maloletých, a za danej situácie je potrebné, aby rodičia v záujme maloletých detí, ich zdravého psychického vývoja vynaložili aspoň toľko úsilia, aby dokázali v ich prítomnosti potlačiť akékoľvek vzájomné negatívne emócie, osočovanie, dokázali spolu komunikovať, byť vzorom pre svoje deti a ukázať im, že aj keď voči sebe neprejavujú náklonnosť, dokážu sa vzájomne rešpektovať, dohodnúť sa.
21. Otec v konaní prejavil záujem o styk s maloletými počas dvoch víkendov v mesiaci. Matka namietala, že otec deti pravidelne nenavštevuje. K tomuto odvolací súd uvádza, že je potrebné, aby snaha otca tráviť čas s deťmi nezostala len v rovine jeho vyhlásení, je na odporcovi, aby aj z jeho správania vyplýval skutočný záujem o deti, vôľa intenzívne pracovať na vybudovaní resp. obnovení narušených vzťahov s maloletými. Pre deti je dôležité vytvoriť im stabilné, harmonické prostredie a nastoliť pravidelný režim styku s otcom tak, ako bol určený súdom. Len týmto spôsobom môže dôjsť k pozitívnym zmenám vo vzťahu medzi otcom a jeho deťmi.
22. Obmedzenie otca v styku s maloletými s poukazom na ich odmietavý postoj nie je riešením vzniknutej situácie, nie je v záujme detí, aby sa otcovi odcudzili viac, ako je tomu momentálne. Práve naopak, je potrebné vytvoriť otcovi priestor na to, aby mohol deťom preukázať, že pre nich nebude zdrojom negatívnych zážitkov, umožniť, aby si maloletí našli cestu k otcovi. Uvedené je však možné len za spolupráce oboch rodičov, ktorí sú ako jediní spôsobilí vytvoriť podmienky pre to, aby styk s otcom nebol deťmi vnímaný ako povinnosť, ale ako príležitosť tráviť čas s osobou, ktorá nepochybne zohráva v živote dieťaťa najdôležitejšiu úlohu.
23. Styk maloletých s otcom bol určený za účasti matky, čím je zabezpečené, aby sa deti necítili bezradné pri nadväzovaní kontaktu s otcom, s ktorým momentálne nemajú vytvorené puto, aby mali v prípade potreby možnosť obrátiť sa na matku, na ktorú sú naviazané a ktorá im napomôže pri vytváraní, resp. obnovovaní vzťahu s otcom.
24. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že úprava styku maloletých s ich otcom tak, ako bola určená súdom prvej inštancie, sleduje záujem maloletých detí a zároveň rešpektuje právo otca na styk s deťmi.
25. Vo vzťahu k výživnému odvolací súd uvádza, že v zmysle zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné pre maloleté dieťa má prednosť pre inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, hygienické potreby ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa.
26. Rozsudkom Okresního soudu Praha - východ sp. zn. 30Nc 316/2013-56 zo dňa 10.3.2014 bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej V. čiastkou vo výške 2000 Kč mesačne, splatnou k rukám matky vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov.
27. Rozsudkom Okresného soudu Praha - východ sp. zn. 30Nc 29/2013-09 zo dňa 28.06.2013 bol otec zaviazaný platiť na výživu maloletého H. s účinnosťou od 01.01.2013 čiastku vo výške 3000 Kč mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a pre dobu po rozvode manželstva výživné v rovnakej výške, za rovnakých platobných podmienok, s účinnosťou od právoplatnosti rozvodového rozsudku.
28. Otec na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 22.04.2015 uviedol, že žiada, aby výživné na maloletého H. bolo ponechané vo výške 3000 Kč a na maloletú V. vo výške 2000 Kč, aktuálne platí 200 Eur mesačne. Je zamestnaný v R. H. R., a.s. X. S. s príjmom 480 - 800 Eur mesačne. V zmysle pracovnej zmluvy (č.l. 72) bol pracovný pomer otca dojednaný na dobu určitú od 18.08.2014 do 17.08.2015. Podľa potvrdenia o príjme vydaného zamestnávateľom priemerný príjem otca za obdobie 01/2015-05/2015 bol vo výške 636,05 Eur. Za toto obdobie mu boli vyplatené odmeny v celkovej výške 631, 46 Eur a 7560 Kč. Otec súdu predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej od 25.06.2015 a potvrdenie lekára o zdravotnom stave, z ktorého vyplýva diagnóza - tetánia, karpálny tunel, adapt. porucha. Pracovný pomer otca uzatvorený na dobu určitú bol podľa jeho vyjadrenia ukončený 17.08.2015, k jeho predĺženiu nedošlo zo zdravotných dôvodov. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 06.08.2015 bol otcovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 25.06.2015 priznaný nárok na nemocenské za obdobie od 05.07.2015 do zániku nároku na nemocenské vo výške 15,68 Eur za deň. Otcom bolo súdu predložené oznámenie ÚPSVaR Stropkov o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie počnúc dňom 01.02.2016.
29. Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho potenciálne zárobkové (majetkové) pomery dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Je v schopnostiach a možnostiach otca zamestnať sa podľa jeho možností. Je zrejmé, že v čase, kedy bol otec zamestnaný dosahoval jeho príjem cca 630 Eur mesačne + diéty a samotný otec nemal výhrady voči plateniu výživného vo výške určenej rozsudkami Okresního soudu - Praha sp. zn. 30Nc 316/2013-56 zo dňa 10.3.2014 a sp. zn. 30Nc 29/2013-09 zo dňa 28.06.2013. Je povinnosťou rodiča zabezpečiť si príjem umožňujúci plniť svoju vyživovaciu povinnosť, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča (napr. splácanie úverov a pod.). Výživné vo výške 2000 Kč na maloletú V. a 3000 Kč na maloletého H. nie je nadmerné ani neprimerané a korešponduje so súčasnými pomermi detí, pričom tu odvolací súd dáva do pozornosti, že k vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k rozsudkom Okresního soudu Praha - východ, ktorými bolo určené výživné na maloletých, došlo s odstupom dvoch rokov. Je teda možné konštatovať, že za túto dobu vzrástli aj odôvodnené potreby detí spojené predovšetkým s ich fyzickým vývojom, výživou a školskými či mimoškolskými aktivitami.
30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o zverení detí do osobnej starostlivosti, o výživnom, o styku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 252 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).